Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prievidza

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Klaudia Šišková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 5C/91/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816206056
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Šišková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3816206056.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci navrhovateľa: Všeobecná

zdravotná poisťovňa a.s., so sídlom v Bratislave, Panónska cesta 2, IČO: 35 937 874, proti odporcovi:
Hornonitrianske bane Prievidza, a.s., v skratke HBP, a.s., so sídlom v Prievidzi, Matice slovenskej 10,
IČO: 36 005 622, o zaplatenie 5.960,56 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným proti odporcovi domáhal zaplatenia sumy 5.960,56 eur spolu s 5,05%
ročným úrokom z omeškania od 14.10.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania 1,95 eur. Návrh

zdôvodnil tým, že jeho poistenec B. A., utrpel dňa 25.4.2014 pri plnení pracovnej úlohy pre odporcu v
dôsledku rozčúlenia infarkt myokardu a jeho zdravotný stav si vyžiadal lekárske ošetrenie. Navrhovateľ
mu ako svojmu poistencovi uhradil náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v sume 5.960,56
eur. B. A. je zamestnancom organizačnej zložky odporcu, ktorá má v zmysle § 7 ods. 2 Zákonníka
práce pracovnoprávnu subjektivitu. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že odporca ako zamestnávateľ je
zodpovedný za škodu, ktorá navrhovateľovi vznikla a z tohto titulu mu je povinný podľa § 42 ods. 4 písm.
a) zákona č. 577/2004 Z.z. zaplatiť úhradu za takto poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Poukázal na

to, že v prípade B. A. je daná príčinná súvislosť infarktu myokardu s plnením pracovných úloh alebo v
priamej súvislosti s ich plnením. Odporcu vyzval dňa 23.9.2014 na náhradu vynaložených liečebných
nákladov v sume 5.960,56 eur a trov konania 1,95 eur v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Odporca
výzvu prevzal dňa 26.9.2014, lehota na plnenie mu uplynula dňa 13.10.2014.

V konaní zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že navrhovateľ si uplatňuje nárok voči odporcovi podľa §
420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako náhradu škody, ale aj podľa § 42 ods. 4 písm. a) zákona

č. 577/2004 Z.z. Zavinené protiprávne konanie odporcu vyplýva zo zodpovednosti zamestnávateľa za
konanie svojich zamestnancov. Poukázala na to, že B.Á. A. sa pri kontrole pracoviska rozčúlil v súvislosti
s používaním ochranných pracovných prostriedkov na pracovisku a došlo mu nevoľno. Z uvedeného je
teda zrejmé, že šlo o pracovný úraz, ktorý vznikol v súvislosti s porušením predpisov ochrany zdravia pri
práci zo strany iného zamestnanca odporcu. Odporca preto zodpovedá za škodu, ktorá bola spôsobená
jeho zamestnancom pri činnosti, ktorého na takúto činnosť použil. Poukázala tiež na ust. § 6 ods. 2 písm.
c) zákona č. 124/2006 Z.z., podľa ktorého je zamestnávateľ povinný dodržiavať ochranné pracovné

prostriedky v stave použiteľnom a dbať o ich riadne použitie. V zmysle § 9 ods. 1 písm. c) citovaného
zákona je zamestnávateľ povinný sústavne kontrolovať dodržiavanie predpisov týkajúcich sa ochrany
bezpečnosti zdravia pri práci a tiež kontrolovať riadne používanie ochranných pracovných prostriedkov.
Vdanejvecijepodľanázorunavrhovateľadanáobjektívnazodpovednosťzakonaniejehozamestnanca.Odporca s návrhom nesúhlasil. Potvrdil, že jeho zamestnanec T.. B. A. pri plnení pracovných povinností
utrpel infarkt myokardu, pričom odporca ako zamestnávateľ titulom svojej objektívnej zodpovednosti

uznal toto poškodenie zdravia za pracovný úraz. K úrazovému deju došlo pri kontrole bezpečnosti
pracoviska v podzemí odporcu, kedy zamestnanec vykonával kontrolnú činnosť vyplývajúcu mu z
pracovnej pozície vedúceho Odboru bezpečnostno-technickej služby. Odporca poukázal na to, že podľa
ust. 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z.z. má zdravotná poisťovňa právo uplatniť voči tretej
osobe nárok na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ak k úrazu alebo inému poškodeniu

zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním. Zavinenie tretej osoby musí byť
jednoznačne preukázané. Samotný fakt uznania zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz
nezakladá automaticky jeho povinnosť uhradiť náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v zmysle
§ 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z.z. a navrhovateľ nijako nešpecifikuje zavinené protiprávne
konanie odporcu vo vzťahu k poškodeniu zdravia jeho poistenca T.. A.. Podľa názoru odporcu preto
nárok navrhovateľa na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť T.. A. nie je daný. V

konaní odporca dodal, že zamestnancom ochranné pracovné prostriedky pridelil, ako zamestnávateľ
aj kontroloval ich použitie a voči T.. A. teda nekonal protiprávne. To, že tento sa rozčúlil, odporca
nemohol ako zamestnávateľ ovplyvniť. Poukázal na to, že ako zamestnávateľ robí priebežne opatrenia k
tomu,abykuškodámnazdravínedochádzalo,vyžadujedodržiavaniebezpečnostnýchpredpisovsvojimi
zamestnancami, ich dodržiavanie pravidelne kontroluje. Odporca uviedol, že podľa jeho názoru nie je

na mieste použitie § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa jeho názoru žiadne predpisy neporušil
a z jeho strany nedošlo k protiprávnemu konaniu voči jeho zamestnancovi.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením obsahu záznamu o
registrovanom pracovnom úraze zo dňa 28.4.2014, vyčíslenia nákladov za poskytnutú zdravotnú

starostlivosť pri poškodení zdravia zavineného treťou osobou, dotazníka navrhovateľa v súvislosti s
pracovným úrazom, výzvy na úhradu vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť z
23.9.2014, vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 10.10.2014, oznámenia Inšpektorátu práce Trenčín zo dňa
22.1.2015, oznámenia Obvodného banského úradu v Prievidzi zo dňa 10.2.2015, rozhodnutia Sociálnej
poisťovne pobočka Prievidza z 10.4.2015, vyjadrenia odporcu k návrhu navrhovateľa zo dňa 6.6.2016,

ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

Dňa 25.4.2014 utrpel zamestnanec odporcu T.. B. A., nar. X.X.XXXX pracovný úraz - infarkt myokardu,
ku ktorému došlo tak, že pri kontrole pracoviska mech. rúbania KMP 107074 sa rozčúlil v súvislosti
s používaním osobných ochranných pracovných pomôcok na pracovisku, pričom mu došlo nevoľno.

Jeho zdravotný stav si vyžiadal lekárske ošetrenie. Navrhovateľ v súvislosti s poskytnutou zdravotnou
starostlivosťou T.. B. A., ktorý je jeho poistencom, uhradil náklady v sume celkom 5.960,56 eur. Odporca
uznal uvedený úraz ako pracovný. Z dotazníka navrhovateľa, ktorý vyplnil poškodený zamestnanec
odporcu (T.. A.) dňa 24.6.2014 vyplýva, že v čase pracovného úrazu u odporcu pracoval ako vedúci
oddelenia bezpečnostno-technickej služby a k pracovnému úrazu došlo počas výkonu kontrolnej

činnosti. Z jeho vyjadrenia tiež vyplýva, že úraz nezavinila iná osoba, na pracovisku neboli zistené žiadne
závažné nedostatky. Poškodený uviedol, že zo strany odporcu ako zamestnávateľa mu boli poskytnuté
všetky požadované osobné ochranné pracovné pomôcky pre výkon činnosti, odporca podľa neho trval
na dodržiavaní bezpečnostných predpisov tak, že vykonával pravidelné kontroly, školenia a dychové
skúšky, robil pravidelné kontroly všetkých pracovísk a previerky BOZP a nedá sa určiť, aké opatrenia by

bolo potrebné urobiť, aby sa v budúcnosti takýto úraz neopakoval. Poškodený tiež uviedol, že sa nedá
určiť vina a príčina jeho úrazu, v zmysle vyhlášky MPSVaR SR č. 500 z 18.8.2006 je určená príčina -
osobná indispozícia, resp. okamžité psychofyziologické stavy. Zo záznamu o registrovanom pracovnom
úraze T.. A. vyplýva, že príčinou úrazu bola osobná indispozícia.

Navrhovateľ listom zo dňa 23.9.2014 vyzval odporcu na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť
v zmysle ust. § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z.z. v sume 5.962,51 eur do 15 dní od
doručenia výzvy. Uvedená suma predstavuje náklady na spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky vo
výške 627,25 eur, špecializovanú ambulantnú starostlivosť vo výške 23,22 eur, ústavnú starostlivosť vo
výške 4.664,37 eur, lekársku službu prvej pomoci vo výške 191,24 eur, náklady na lekárne, výdajne,

optiky, distribútorov vo výške 454,48 eur a náklady konania v sume 1,95 eur. Odporca na výzvu
navrhovateľovi oznámil listom zo dňa 10.10.2014, že uplatnený nárok neuznáva pre nepreukázanie jeho
zavineného protiprávneho konania.Na žiadosť navrhovateľa mu Inšpektorát práce Trenčín listom zo dňa 22.1.2015 oznámil, že úraz B. A.,
ktorý sa stal dňa 25.4.2014 u odporcu, nešetril, pretože nie je v tejto veci príslušným orgánom. Listom
zo dňa 10.2.2012 Obvodný banský úrad v Prievidzi navrhovateľovi oznámil, že pracovný úraz T.. A.

nevyšetroval, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky závažného pracovného úrazu. Pracovný úraz
vyšetroval autorizovaný bezpečnostný technik organizácie.

Sociálna poisťovňa pobočka Prievidza rozhodnutím zo dňa 10.4.2015 odmietla sprístupniť informáciu, či
vprípadeB.A.bolúraz,ktorémudošlo 25.4.2014refundovanýSociálnoupoisťovňouakopracovnýúraz.

Navrhovateľ si voči odporcovi uplatnil nárok na náhradu vynaložených nákladov na zdravotnú
starostlivosť T.. B. A. v súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 25.4.2014 v súlade s ust. § 42 ods. 4
písm. a) zákona č. 577/2004 Z.z. ako aj podľa ust. § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa jeho
názoru v prípade T.. A. šlo o pracovný úraz, ktorý vznikol v súvislosti s porušením predpisov ochrany
zdravia pri práci zo strany iného zamestnanca odporcu a preto odporca zodpovedá za škodu, ktorá bola

spôsobená jeho zamestnancom pri činnosti, ktorého na takúto činnosť použil. Podľa neho mu škoda
vznikla v príčinnej súvislosti s uvedeným pracovným úrazom, pretože práve v súvislosti s ním musel
vynaložiť liečebné náklady pre svojho poistenca. Poukázal na povinnosti odporcu vyplývajúce mu z
ust. § 6 ods. 2 písm. c) a § 9 ods. 1 písm. c) zákona č. 124/2006 Z.z. podľa ktorých je zamestnávateľ
povinný udržiavať ochranné pracovné prostriedky v stave použiteľnom a dbať o ich riadne použitie, ako

aj sústavne kontrolovať dodržiavanie predpisov týkajúcich sa ochrany bezpečnosti zdravia pri práci a
kontrolovať riadne používanie ochranných pracovných prostriedkov.

Odporca nárok navrhovateľa v konaní neuznával z dôvodu, že navrhovateľ žiadnym spôsobom
nepreukázal, že by sa dopustil zavineného protiprávneho konania. Poukázal na to, že robí priebežne

opatrenia k tomu, aby ku škodám na zdraví nedochádzalo, vyžaduje dodržiavanie bezpečnostných
predpisov svojimi zamestnancami, ich dodržiavanie pravidelne kontroluje.

Podľa § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na
základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej

starostlivostivzneníneskoršíchpredpisov,zdravotnápoisťovňamáprávouplatniťvočipoistencovinárok
na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku porušenia
liečebného režimu alebo v dôsledku užitia alkoholu alebo inej návykovej látky, alebo voči tretej osobe,
ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním.

Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je
nedôvodný.Navrhovateľjezdravotnoupoisťovňou,ktorávzmysleust.§8ods.1zákonač.581/2004Z.z.
o zdravotných poisťovniach uhrádza poskytnutú zdravotnú starostlivosť svojim poistencom na základe
verejného zdravotného poistenia v rozsahu ustanovenom zákonom č. 577/2004 Z.z. Na základe toho
navrhovateľ uhradil náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť jeho poistencovi T.. B. A. v súvislosti

s poškodením zdravia - infarktom myokardu zo dňa 25.4.2014 v celkovej výške 5.960,56 eur. Odporca
v rámci svojej objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za škodu uznal toto poškodenie zdravia za
pracovný úraz. Tieto skutočnosti v konaní neboli medzi účastníkmi konania sporné.

Navrhovateľ si uplatnil voči odporcovi nárok na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Nárok

navrhovateľa na úhradu poskytnutej zdravotnej starostlivosti upravuje ust. § 42 ods. 4 písm. a) zákona
č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného
poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Citované zákonné
ustanovenie takýto nárok navrhovateľovi voči tretej osobe priznáva len v prípade, že k úrazu alebo
inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním. V konaní odporca

popieral, že by z jeho strany došlo k zavinenému protiprávnemu konaniu voči T.. A. v súvislosti s
utrpeným pracovným úrazom. Zo strany navrhovateľa v konaní nebolo zavinené protiprávne konanie
odporcu ničím preukázané. Odporca síce zodpovedá za utrpený pracovný úraz svojho zamestnanca
z titulu svojej objektívnej zodpovednosti podľa Zákonníka práce, t.j. bez ohľadu na zavinenie. Z
predložených listinných dokladov však v tejto súvislosti nevyplynulo jeho zavinenie. Zo záznamu o

registrovanom pracovnom úraze vyplýva, že príčinou úrazu bola osobná indispozícia poškodeného
zamestnanca. Z vyjadrenia samotného poškodeného v dotazníku navrhovateľa vyplýva, že jeho úraz
nezavinila iná osoba, na pracovisku v čase úrazu žiadne závažné nedostatky neboli zistené, odporca
ako zamestnávateľ trval na dodržiavaní bezpečnostných predpisov, vykonával pravidelné kontroly,školenia, dychové skúšky, poskytol všetky požadované osobné ochranné pracovné pomôcky pre výkon
činnosti a pravidelne kontroloval ich používanie, kontroloval dodržiavanie bezpečnostných predpisov
pravidelnými kontrolami všetkých pracovísk a previerkami BOZP. Pokiaľ teda v konaní navrhovateľ

poukazoval na povinnosti odporcu vyplývajúce z ust. § 6 ods. 2 písm. c) a § 9 ods. 1 písm. d) zákona
č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, podľa ktorých je zamestnávateľ povinný
udržiavať osobné ochranné pracovné prostriedky v používateľnom a funkčnom stave a dbať o ich
riadne používanie a povinný sústavne kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie právnych predpisov a
ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, najmä kontrolovať riadne

používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov, ochranných zariadení a iných ochranných
opatrení, porušovanie týchto povinností zo strany odporcu v konaní nebolo preukázané. Výkon týchto
povinností zabezpečoval práve poškodený zamestnanec T.. A., keď vykonával kontrolu používania
osobných ochranných pracovných pomôcok. To, že pri takejto kontrole bol zistený nedostatok u iného
zamestnanca, v súvislosti s čím sa poškodený rozčúlil a prišlo mu nevoľno, nemožno považovať za
zavinené protiprávne konanie odporcu voči poškodenému T.. A..

Pokiaľ navrhovateľ svoj nárok voči odporcovi odvodzoval od nároku na náhradu škody podľa § 420
ods. 2 Občianskeho zákonníka a to s odôvodnením, že odporca zodpovedá za škodu, ktorú svojim
protiprávnym konaním spôsobil jeho zamestnanec, nakoľko k pracovnému úrazu T.. A. došlo v súvislosti
s tým, že iný zamestnanec odporcu porušil predpisy ochrany zdravia pri práci a T.. A. sa po zistení

tejto skutočnosti rozčúlil a prišlo mu nevoľno, súd uvádza, že v danom prípade nemožno na nárok
navrhovateľa aplikovať § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože ide o regresný nárok, ktorý je
upravený osobitným zákonom. Týmto osobitným zákonom je zákon č. 577/2004 Z.z., ktorý upravuje
rozsah uhrádzania zdravotnej starostlivosti na základe verejného zdravotného poistenia, ako aj nárok
zdravotnej poisťovne domáhať sa úhrady vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť.

Pokiaľ si navrhovateľ uplatňuje nárok na náhradu za vynaložené prostriedky v súvislosti s poskytnutou
zdravotnou starostlivosťou, je potrebné tento nárok posudzovať podľa § 42 ods. 4 písm. a) citovaného
zákona a nie podľa všeobecných ustanovení o náhrade škody.

V konaní teda súd uplatnený nárok navrhovateľa posudzoval podľa ust. 42 ods. 4 písm. a) zákona č.

577/2004 Z.z. Z vykonaného dokazovania nevyplynuli skutočnosti preukazujúce zavinené protiprávne
konanie odporcu v súvislosti so vznikom poškodenia zdravia T.. A., čo je predpokladom vzniku nároku
na úhradu nákladov poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Vzhľadom k tomu, že vo veci nie sú splnené
predpoklady pre vznik nároku, ktorý si navrhovateľ voči odporcovi uplatnil, súd návrh ako nedôvodný
zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. V konaní bol
úspešný odporca, ktorý si však v konaní náhradu trov neuplatnil, preto súd rozhodol tak, že mu náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu vo dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať
označenie účastníkov konania, voči ktorému rozsudku smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, v čom odvolateľ vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu, čoho sa odvolaním
domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie možno zdôvodniť len skutočnosťami podľa

§ 205 ods. 2 O.s.p..

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.