Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 14, 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 36C/321/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110230075
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Mazúrová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7110230075.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v právnej veci žalobcu: C.. G. A., správca

majetku úpadcu Geotechnika spol. s.r.o. „ v konkurze" so sídlom Moldavská 8, 040 11 Košice, IČO: 36
589 951 právne zastúpený JUDr. Slavomírom Dubjelom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie
Štefánikova 26, 040 01 Košice, proti žalovanému: B.. B. D., U.. XX.X.XXXX, H. X, XXX XX L., právne
zastúpený JUDr. Martinom Fabiánom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie Štúrova 20, 040 01
Košice, o zaplatenie 21.941,18 Eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Konanie v časti zaplatenia príslušenstva - úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 21.941,18
Eur od 1.3.2008 do 20.5.2010 z a s t a v u j e.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v sume 1.896,33 Eur, na účet JUDr. Martina
Fabiána, advokáta, so sídlom Advokátskej kancelárie Štúrova 20, Košice, do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podanom žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť mu sumu 21.941,18
Eur s 6 % ročným zmluvným úrokom od 1.3.2008 do 1.3.2009 a s 0,25 % denným úrokom z omeškania
od 2.3.2009 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že uznesením
Okresného súdu Košice I zo dňa 22.3.2010 č. k.: 26K/2/2010 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka:
Geotechnika spol. s r.o., so sídlom Moldavská 8, Košice, IČO: 36 589 951 a žalobca bol uvedeným
uznesením ustanovený za správcu majetku úpadcu. Poukázal na to, že dňa 1.3.2008 bola podľa § 657
a nasl. Občianskeho zákonníka uzatvorená zmluva o pôžičke v sume 661.000,- Sk, t.j. 21.941,18 Eur

medzi dlžníkom - žalovaným a veriteľom - Geotechnika spol. s r.o. so sídlom Moldavská 8, Košice, IČO:
36 589 951, zastúpenej konateľom B.. B. D.. Žalovaný sa zaviazal peňažnú pôžičku poskytnutú mu
spoločnosťou, ktorej bol konateľom, vrátiť a zaplatiť dohodnutý úrok v lehote do 1.3.2009. Peňažná
pohľadávka z uvedenej zmluvy o pôžičke, ktorú mala Geotechnika spol. s r.o. voči konateľovi B.. B. D.,
nebola do dnešného dňa napriek viacerým výzvam zo strany veriteľa vrátená. Poukázal na to, že aj po
vyhlásení konkurzu správca úpadcu Geotechnika spol. s.r.o. viackrát vyzval žalovaného na zaplatenie
dlžnej sumy, avšak bezvýsledne.

Knávrhunazačatiekonaniasavyjadrilžalovanýpísomnýmpodanímzodňa21.3.2011,vktoromuviedol,
že žiada, aby súd v celom rozsahu žalobu zamietol a zaviazal žalobcu k náhrade trov konania. Poukázal
na to, že návrh žalobcu považuje za nedôvodný, poukazujúc na to, že voči žalobcovi nemá žiaden dlha preto žalovanú sumu v celom rozsahu neuznáva. Zároveň poukázal na to, že v danom prípade ide
o duplicitné konanie, poukazujúc na konanie vedené na Okresnom súde Košice 1 pod sp. zn. 26Cbi
12/2001.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením s návrhom na začatie konania, listinnými dôkazmi pripojenými
v spise, s pripojenými spismi Okresného súdu Košice I sp. zn. 26Cbi 12/2010, sp. zn. 35C 314/2011,
prednesmi právnych zástupcov a zistil tento skutkový stav:

Z uznesenia Okresného súdu Košice I sp. zn. 26K/2/2010 zo dňa 22.3.2010 súd zistil, že na majetok
dlžníka - Geotechnika spol. s r.o., so sídlom Moldavská 8, Košice, IČO: 36 589 951 bol vyhlásený
konkurz,zapredbežnéhosprávcubolustanovenýC..G.A.,sosídlomkancelárieŠtefánikova26,Košice.

Zo zmluvy o pôžičke predloženej žalobcom zo dňa 1.3.2008 súd zistil, že veriteľ - Geotechnika spol.
s r.o. poskytol žalovanému ako dlžníkovi sumu 661.000,- Sk, t.j. 21.941,18 Eur na dobu určitú do

1.3.2009. Dlžník sa zaviazal predmetnú pôžičku vrátiť veriteľovi do 1.3.2009, medzi zmluvnými stranami
bol dohodnutý úrok z pôžičky vo výške 6 % ročne. Zároveň boli aj dohodnuté úroky z omeškania vo
výške 0,25 % za každý deň omeškania z omeškanej sumy.

Výzvami zo dňa 24.4.2009 a 11.6.2009 vyzval veriteľ - Geotechnika spol. s r.o. žalovaného na vrátenie

požičanej sumy, avšak bezvýsledne. Na vrátenie dlžnej sumy vyzval žalovaného aj správca konkurznej
podstaty dlžníka - žalobcu písomným podaním zo dňa 14.5.2010, žalovanému bola predžalobná výzva
doručená dňa 17.5.2010, na ktorú žalovaný nereagoval.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice 1 sp. zn. 26Cbi 12/2010 súd zistil, že žalobca podal voči

žalovanému žalobu o vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu - zmluvy o poskytnutie peňažnej pôžičky
zo dňa 1.3.2008, na základe ktorej poskytol úpadca Geotechnika spol. s r.o. v konkurze žalovanému
sumu vo výške spolu 42.684,14 Eur. O žalobe rozhodol súd rozsudkom zo dňa 30.11.2012 tak, že
žalobu zamietol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 5.11.2014 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 2CoKR-11/2014 zo dňa 25.9.2014. Z rozsudku Okresného súdu Košice 1

vyplynulo, že zmluva o pôžičke zo dňa 1.3.2008 uzavretá medzi úpadcom Geotechnika spol. s r.o. ako
veriteľom a medzi žalovaným ako dlžníkom je neplatná, a keďže zmluva je neplatná, nemohol z nej mať
prospech žalovaný a nemôže byť vyslovená jej neúčinnosť vo vzťahu k veriteľom v konkurze. Súd dospel
k uvedenému záveru potom, čo v priebehu konania zistil, že pri uzavretí predmetnej zmluvy o pôžičke
nedošlo k reálnemu odovzdaniu peňazí zo strany veriteľa žalovanému ako dlžníkovi, z čoho vyplýva,

že k uzavretiu zmluvy o pôžičke dňa 1.3.2008 vôbec nedošlo a tento právny úkon mal len zastrieť iné
právne úkony, na základe ktorých žalovaný postupne v priebehu 3 rokov vyberal z účtu úpadcu peniaze,
ako zálohy, aby mohol vykonávať ako konateľ činnosť v prospech spoločnosti.

Z rozsudku Okresného súdu Košice 1 sp. zn. 35C 314/2011 zo dňa 9.2.2016 súd zistil, že vo veci

žalobcu C.. G. A., správca majetku úpadcu Geotechnika spol. s r.o. v konkurze proti žalovanému, sa
žalobca domáhal zaplatenia sumy 27.976,21 Eur s príslušenstvom na tom základe, že žalovaný po
zániku funkcie konateľa, ktorú vykonával v spol. Geotechnika spol. s r.o. od 19.2.2005 do 3.6.2009,
uskutočnilhotovostnývýberzpokladnespoločnostivcelkovejsume27.976,21Eur,účelomktoréhomala
byť úhrada starších záväzkov spoločnosti. Súd žalobu v celom rozsahu zamietol, rozsudok doposiaľ

nenadobudol právoplatnosť (voči rozsudku je podané odvolanie - poznámka súdu). Z predmetného
rozsudku a to z jeho odôvodnenia vyplynulo, čo bolo zistené v rámci vykonávaného dokazovania, že
bola uzavretá fiktívna zmluva - fiktívna pôžička na sumu 661.000,- Sk ( 21.941,18 Eur ) a žalovaný
si započítal svoj údajný nárok na úhradu nájomného uzavretou nájomnou zmluvou č. 1/2008 proti
pohľadávke úpadcu na splnenie iného jeho záväzku vo výške 661.000,- Sk; údajný záväzok úpadcu

na úhradu tzv. nájomného za prenajaté stroje pôvodne vo výške spolu 1.518.000,- Sk sa tak znížil o
uvedenú sumu 661.000,- Sk na sumu 857.000,- Sk. Súd predbežne riešil otázku platnosti nájomnej
zmluvy č. 1 z 1.1.2008 v znení jej dodatku č. 1 a dospel k záveru, že predmetná zmluva je platná a
platné sú aj príjmové či výdavkové doklady. Súd zároveň v predmetnom konaní sa zaoberal vznesenou
kompenzačnou námietkou žalovaného a dospel k záveru, že súd posudzoval danú kompenzačnú

námietku vo vzťahu aj k § 54 Zákona o reštrukturalizácii (okrem § 580 Občianskeho zákonníka) a mal za
to, že stret a započítanie pohľadávky žalovaného titulom priznaných trov konania v inom súdnom konaní
s pohľadávkou žalobcu uplatnenú žalobou, nie je možné subsumovať pod ani jednu z ustanovení § 54
ods. 1,2, 3 cit. zákona a teda v zmysle § 54 ods. 4 je započítanie týchto pohľadávok možné, čo znamená,že sa jedná o obe peňažné pohľadávky spôsobilé k započítaniu, pričom k zániku uvedených pohľadávok
došlo momentom ich stretu - dňom právoplatností rozhodnutí, ktorými bola pohľadávka titulom náhrady
trov konania žalovanému priznaná, t.j. dňom 5.11.2014.

Znájomnejzmluvyč.1/2008uzavretejmedzižalovanýmakoprenajímateľomanájomcom-Geotechnika
spol. s r.o. zo dňa 1.1.2008 súd zistil, že prenajímateľ touto zmluvou dal do prenájmu nájomcovi stroje a
zariadenia tvoriace prílohu č. 1 tejto zmluvy od 1.1.2008 do 31.12.2008, bola stanovená mesačná výška
nájomného s tým, že nájomca bol povinný uhradiť výšku nájmu v dvoch polročných splátkach.

Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 1.3.2008 vyplýva, že bola prijatá od žalovaného
spoločnosťouGeotechnikaspol.sr.o.suma661.000,-Sk,t.j.21.941,18Eurzaúčelomvráteniapeňažnej
pôžičky. Z dodatku č. 1 nájomnej zmluve č. 1/2008 zo dňa 1.3.2008 uzavretej medzi prenajímateľom -
žalovanýmanájomcomGeotechnikaspol.sr.o. súdzistil,žemedzizmluvnýmistranamibolodohodnuté,
že splátka, ktorá mala byť realizovaná 1.1.2008, sa čiastočne použila na vyrovnanie pôžičky vo výške

661.000,- Sk zo dňa 1.3.2008.

Žalobca písomným podaním zo dňa 8.3.2016 vzal návrh čo do zaplatenia príslušenstva - úrokov z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 21.941,18 Eur od 1.3.2008 do 20.5.2010 späť. Žiadal, aby
súd zaviazal žalovaného mu zaplatiť dlžnú sumu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 21.5.2010 do

zaplatenia, poukazujúc na to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zmluva o pôžičke, titulom
ktorej bola podaná žaloba, je neplatná a preto sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia,
poukazujúc na to, že žalovaný disponoval platobnou kartou, ktorou vyberal z účtu úpadcu peniaze,
pričom tieto nijakým spôsobom nezúčtoval a nepreukázal, že ich použil ako konateľ spoločnosti na účely
súvisiace s výkonom podnikateľskej činnosti úpadcu. Žalobca tiež poukázal na prebiehajúce konania na

Okresnom súde Košice 1 pod sp. zn. 26Cbi 12/2010 a sp. zn. 35C 314/2011.

Žalobca doručil súdu výpisy z účtu žalobcu - výbery za rok 2005 spolu v sume 36.589,32 Eur, za rok
2006 spolu v sume 15.172,94 Eur, za rok 2007 výbery v sume 19.783,58 Eur a za rok 2008 výbery
v sume 2.157,60 Eur. Poukázal na to, že výbery boli uskutočnené z účtu úpadcu a uviedol, že o

bezdôvodnom obohatení na strane žalovaného sa dozvedel prvýkrát na pojednávaní dňa 9.10.2012 vo
veci vedenej Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 26Cbi 12/2010, keď na uvedenom pojednávaní z
výsluchu svedkyne p. H. vyplynulo, že žalovaný vyberal finančné prostriedky z účtu úpadcu a tieto riadne
nezdokladoval a nakoľko predmetné výbery bolo potrebné zúčtovať, bola vyhotovená zmluva o pôžičke.
Uviedol, že výbery za roky 2007 a 2008 činia spolu sumu žalovanú a ktorá sa má rovnať pôžičke podľa

zmluvy o pôžičke zo dňa 1.3.2008.

Z prednesu právneho zástupcu žalobcu vyplynulo, že žalobca sa domáha svojho nároku titulom
bezdôvodného obohatenia. Poukázal na to, že žalobca má za to, že nárok žalobcu premlčaný nie je.

Právny zástupca žalovaného vzniesol námietku premlčania a uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno, nepreukázal listinnými dôkazmi, kto vykonával výbery z účtu úpadcu, kedy tieto výbery boli
vykonávané. Uviedol, že nárok žalobcu žiadaný v predmetnom konaní zanikol, poukazujúc na listinné
dôkazy, ktoré žalovaný predložil ( nájomná zmluva č. 1/2008, dodatok č. 1 k tejto nájomnej zmluve a
príjmový pokladničný doklad z 1.3.2008). Tiež poukázal na konania vedené na tunajšom súde pod sp.

zn. 26Cbi 12/2010 a sp. zn. 35C 314/2011. Žalovaný zároveň prejavil súhlas s čiastočným späťvzatím
návrhom. Mal za to, že žalobca už dňa 1.3.2008 mal vedomosť o tom, keď podpisoval simulovaný právny
úkon, že došlo k nejakému bezdôvodnému obohateniu a poukazuje na to, že sumy, ktoré tvoria spolu
sumu žalovanú, mali byť vyberané ešte pred týmto dátumom. Uviedol, že dlžná suma bola zo strany
žalovaného zaplatená.

Z dôvodu hospodárnosti vzhľadom ne vznesenú námietky premlčania zo strany žalovaného súdu
skúmal, či nárok žalobcu je premlčaný.

Podľa § 387 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej

zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať
zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.Význam času v práve spočíva v tom, že za určitých okolností je právnou skutočnosťou. Z hľadiska
práva je významné plynutie času, teda čas ako doba. Typickým následkom uplynutia času (t.j. doby),
ktoré spôsobuje zákonom predvídané právne následky, je preklúzia a premlčanie. Právo sa premlčí,

ak sa nevykoná v čase vymedzenom zákonom. Premlčanie neznamená zánik práva, ale len zánik
jeho vymáhateľnosti. Dochádza k zániku nároku; právo sa stáva nevynútiteľným, na premlčanie sa
neprihliada z úradnej povinnosti, vyžaduje sa námietka premlčania zo strany povinnej osoby.

Obchodný zákonník vychádza zo zásady, že premlčanie je obvyklým dôsledkom neuplatnenia práva.

Je to pochopiteľné, pretože to súvisí s princípom zmluvnej voľnosti, s ktorým korešponduje inštitút
premlčania. Právna úprava premlčania v Obchodnom zákonníku má ucelenú, resp. komplexnú povahu,
a preto ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní sa na obchodné vzťahy nebudú aplikovať.
Všetky ustanovenia Obchodného zákonníka o premlčaní (§ 387 až 408) majú kogentnú povahu, sú teda
záväzné a strany sa od nich nemôžu odchýliť, ani ich dohodou vylúčiť.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok, t.j. súdnu uplatniteľnosť práva,
možno odvrátiť námietkou premlčania. Premlčanie nastáva zo zákona uplynutím premlčacej doby
ustanovenej zákonom (odsek 1). Svojou podstatou je premlčanie subjektívne právo dlžníka spočívajúce
v tom, že po uplynutí premlčacej doby môže vzniesť námietku premlčania, v dôsledku ktorej premlčané
právo nemožno priznať. Na premlčanie (na rozdiel od preklúzie) sa neberie zreteľ z úradnej povinnosti.

Premlčacou dobou ustanovenou zákonom sa rozumie premlčacia doba ustanovená tak Obchodným
zákonníkom, ako aj iným zákonom, ale aj premlčacia doba predĺžená písomným vyhlásením strany,
voči ktorej sa právo premlčuje (§ 401), a nová premlčacia doba založená uznaním záväzku (§
407). Predmetom premlčania v zmysle § 387 ods. 2 sú všetky práva vyplývajúce z obchodných
záväzkových vzťahov, t.j. všetky záväzkové vzťahy, ktoré sa spravujú Obchodným zákonníkom. V

ostatných vzťahoch (záväzkových alebo mimozáväzkových) sa premlčanie spravuje právnou úpravou
Občianskeho zákonníka. Medzi obchodné záväzkové vzťahy treba zahrnúť aj právo na náhradu škody,
a to aj vtedy, ak toto právo vzniklo v dôsledku porušenia mimozáväzkovej povinnosti. Náhrada škody sa
totižvždyrealizujevoformezáväzkovéhovzťahu,t.j.záväzku,ktorýsmerujeknáhradeškody.Pretosaaj
všeobecne hovorí o náhrade škody ako o záväzku na náhradu škody. Spornou a osobitne diskutovanou

je problematika premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia vo vzťahoch, ktoré sa spravujú
Obchodnýmzákonníkom.Vprípadeprávanavydaniebezdôvodnéhoobohateniaajehopremlčaniaideo
špecifickúotázku,resp.špecifickývzťahmedziprávnouúpravouObčianskehozákonníkaaObchodného
zákonníka. Spočíva v tom, že inštitút bezdôvodného obohatenia upravuje Občiansky zákonník v § 451
až 459 (bezdôvodného obohatenia sa v Obchodnom zákonníku týka § 351 ods. 2, kde je upravené

odstúpenieodzmluvy,vdôsledkučohozákonstranámukladápovinnosťvrátiťsiposkytnutéplnenie),ale
právnu úpravu premlčania komplexne upravuje Obchodný zákonník ( § 387 až 408). Na riešenie vzťahu
Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka preto treba využiť interpretačné pravidlo, ktoré je
vymedzené v § 1 OBZ. Základnou, resp. východiskovou otázkou je, že záväzok z titulu bezdôvodného
obohatenia, ak ide o vzťah medzi podnikateľmi a vznikol v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou,

je obchodnoprávnym vzťahom, a to aj napriek tomu, že sa naň v dôsledku absencie právnej úpravy v
Obchodnom zákonníku bude aplikovať právna úprava Občianskeho zákonníka. Všeobecne totiž platí,
že nie je dôležité, ktorý právny predpis ho upravuje, ale rozhodujúca je povaha vzťahu. Hoci právnu
úpravu bezdôvodného obohatenia obsahuje Občiansky zákonník a aplikuje sa aj na obchodné vzťahy,
na tieto vzťahy nemožno aplikovať aj právnu úpravu premlčania, t.j. osobitnú dvojročnú premlčaciu dobu

pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia ( § 107 OZ), a to aj napriek tomu, že Obchodný zákonník
pre vydanie bezdôvodného obohatenia neustanovuje osobitnú premlčaciu dobu odlišnú od všeobecnej
štvorročnej premlčacej doby. Aplikáciu Občianskeho zákonníka v uvedenom prípade nemožno oprieť
o § 1 ods. 2 OBZ, pretože absentuje v ňom ustanovená podmienka, že túto otázku nemožno riešiť
podľa Obchodného zákonníka. Úprava premlčania má v Obchodnom zákonníku celistvý charakter a

možno, resp. treba ju aplikovať aj na problematiku premlčania pri inštitúte bezdôvodného obohatenia.
Nič na tom nemení ani to, že Občiansky zákonník ustanovuje osobitnú premlčaciu lehotu na vydanie
bezdôvodnéhoobohatenia.Premlčanieabezdôvodnéobohateniesúdvasamostatnéinštitútyanatomto
základe treba posudzovať aj ich právnu úpravu v oboch zákonníkoch a s tým pristupovať aj k výkladu a
aplikácii Občianskeho zákonníka na obchodné vzťahy. To znamená, osobitne treba pristupovať k právnej

úprave bezdôvodného obohatenia obsiahnutej v Občianskom zákonníku, ktorá sa bude aplikovať aj na
obchodné vzťahy, a osobitne k právnej úprave inštitútu premlčania, ktorý ako celok pre obchodné vzťahy
upravuje Obchodný zákonník, a bude sa aplikovať aj na premlčanie práva na vydanie bezdôvodného
obohatenia aj napriek tomu, že Obchodný zákonník neustanovuje osobitnú premlčaciu dobu na vydaniebezdôvodného obohatenia. Aplikácia § 107 OZ tu preto nemá miesto. Aplikáciu ustanovenia § 107 OZ
na obchodné vzťahy nemožno podporiť ani ustanovením § 379 OBZ. Z teoretického hľadiska, ako aj
z výkladového a právnoaplikačného hľadiska treba akceptovať, že ak ide o vzťah, ktorý sa spravuje

Obchodným zákonníkom, na vydanie bezdôvodného obohatenia sa aplikujú ustanovenia Obchodného
zákonníka o premlčaní ( § 389 až 401). To znamená, že aj toto právo sa premlčuje v štvorročnej
premlčacej lehote a začiatok plynutia premlčacej doby sa spravuje ustanovením § 391 OBZ, pokiaľ
Obchodný zákonník neustanovuje niečo iné.

Akceptáciu uvedeného stanoviska možno v posledných rokoch pozorovať aj v súdnej praxi. Svedčia
o tom judikáty, ktoré sa, či už nepriamo alebo aspoň sčasti, týkajú uvedenej problematiky (R 34/2002;
ZSP č. 1/2003, s. 19 a nasl.). Jednoznačne je uvedené stanovisko akceptované v nepublikovanom
rozsudku z 26. februára 2004, sp. zn. 4 Obo 57/03, v ktorom Najvyšší súd SR vyslovil názor, že nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý vznikol z neplatnej zmluvy, sa premlčuje v štvorročnej
lehote podľa § 397 OBZ. Neúspešný účastník sa v tejto veci obrátil aj na Ústavný súd SR, ktorý však v

náleze z 13. decembra 2005, sp. zn. IV. ÚS 214/04 akceptoval názor Najvyššieho súdu SR uvedený v
napadnutom rozhodnutí, podľa ktorého posudzovaný vzťah je obchodnoprávnym vzťahom. Ústavný súd
zdôraznil, že Obchodný zákonník obsahuje právnu úpravu odlišnú od Občianskeho zákonníka práve v
otázke premlčania. Vo svojom rozhodnutí potvrdil, že posudzovanie bezdôvodného obohatenia sa preto
bude spravovať Občianskym zákonníkom, ale premlčanie práv z tohto bezdôvodného obohatenia bude

podliehať iným pravidlám ako tým, ktoré platia v režime Občianskeho zákonníka, t.j. bude sa spravovať
Obchodným zákonníkom. Aj v ďalšom nepublikovanom rozsudku zo 6. októbra, sp. zn. 5 Obo 86/2005,
sa Najvyšší súd SR stotožnil z uvedením názorom, že ak ide o obchodný vzťah, otázka premlčania v
prípade nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia sa bude posudzovať podľa § 391 a 392 OBZ.

Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia

doba štyri roky.

Zo zhodných tvrdení právnych zástupcov, účastníkov konania, s ktorými sa súd stotožnil čo do predmetu
konania, súd má za to, že nárok, ktorý si uplatňuje žalobca žalobou, je nárok z titulu bezdôvodného
obohatenia upravený v § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Poukazujúc na vyššie uvedené, na

premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia aj napriek tomu, že Obchodný zákonník
neustanovuje osobitnú premlčaciu dobu na vydanie bezdôvodného obohatenia, sa bude aplikovať
právna úprava obsiahnutá v Obchodnom zákonníku. V danom prípade je v zmysle Obchodného
zákonníka premlčacia lehota 4 ročná. Žalobca tvrdil, že o tom, že na strane žalovaného malo dôjsť k
bezdôvodnému obohateniu, sa dozvedel až na pojednávaní konanom 9.10.2012 sp. zn. 26Cbi 12/2010,

poukazujúc na to, že na uvedenom pojednávaní bolo uzavreté, že zmluva o pôžičke z 1.3.2008 reálne
uzavretá nebola, jednalo sa o neplatný právny úkon. Právny zástupca žalovaného tvrdil, že žalovaný
má za to, že už uzatváraním tohto neplatného právneho úkonu, žalobca musel mať vedomosť o tom, že
uzatvára neplatný právny úkon a taktiež musel mať vedomosť o tom, že žalovaná suma údajne mala byť
vyberaná žalovaným v určitých častiach pred uzavretím tejto neplatnej zmluvy o pôžičke. Žaloba žalobcu

bola podaná na súde dňa 9.12.2010. Žalobca súdu predložil výpisy z účtu úpadcu žalobcu a to od roku
2005, z ktorých však nie je zrejmé, kto vyberal tieto sumy. Tvrdenia žalobcu, že tieto sumy mal vyberať
žalovaný, v danom prípade nie sú podložené hodnovernými dôkazmi. Nárok žalobcu však v danom
prípade premlčaný nie je. Nebolo možné ustáliť súdu, kedy žalovaný mal z účtu žalobcu ako úpadcu
údajne vyberať sumy, na ktoré poukazuje žalobca vo svojich listinných dôkazoch, a ak by súd vychádzal

z konania vedenom na Okresnom súde Košice I sp. zn. 26Cbi 12/2010, v ktorom bolo právoplatne
rozhodnuté a bolo skonštatované, že zmluva o pôžičke zo dňa 1.3.2008 je neplatným právnym úkonom
od samého počiatku, vychádzajúc z tvrdenia žalobcu, že o neplatnosti zmluvy sa teda dozvedel na
pojednávaní konanom dňa 9.10.2012, z uvedeného teda vyplýva, že nárok žalobcu premlčaný nie je.
Ak by súd posúdil premlčanie podľa tvrdení žalovaného, ani v tomto prípade nárok žalobcu premlčaný

nie je, poukazujúc na to, že neplatný právny úkon ( zmluva o pôžičke ) bola uzavretá dňa 1.3.2008 a
žalovaný mal údajne žalovanú sumu vybrať z účtu úpadcu v rokoch 2007 a 2008.Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor na iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením s právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu,

na úkor koho sa získal.

Podľa§457Občianskehozákonníka,akjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 458 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo

bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo
výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor
iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením

je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu
alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých
zdrojov (§ 451 ods. 2 OZ). Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám
(§ 454 OZ). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. l OZ) tomu, na
úkor koho sa získal (§ 456 OZ). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak

to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada (§ 458 ods. 1 OZ).

V prejednávanej veci ide o prípad plnenia z neplatného právneho úkonu, ktoré je jednou zo skutkových
podstát bezdôvodného obohatenia založenou na tom, že medzi zúčastnenými osobami od počiatku

Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor
iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením
je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu
alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých
zdrojov (§ 451 ods. 2 OZ). Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám

(§ 454 OZ). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. l OZ) tomu, na
úkor koho sa získal (§ 456 OZ). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak
to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada (§ 458 ods. 1 OZ).

V prejednávanej veci ide o prípad plnenia bez právneho dôvodu, ktoré je jednou zo skutkových podstát
bezdôvodného obohatenia. Majetkový prospech bol získaný plnením z neplatného právneho úkonu,
spravidla z neplatnej zmluvy. Kedy je zmluva neplatná, treba posudzovať jednak podľa všeobecných
ustanovení o zmluvách (§ 43 a nasl.), jednak podľa ustanovení upravujúcich ten typ zmluvy, o ktorý v
danom prípade ide. V prípade atypickej zmluvy musia byť splnené podmienky ustanovené v § 51. Právny

úkon, resp. zmluva môže byť neplatná z dôvodov obsahových (§ 39) alebo z dôvodov formálnych (§ 40),
ale aj z iných dôvodov (napr. podľa § 37 a 38).

Potom, čo súd uzavrel, že nárok nie je premlčaný, súd ďalej skúmal, či žaloba žalobcu je dôvodná.
Žalobca tvrdil, že žalovaný sa mal bezdôvodne obohatiť čerpaním sumy 21.941,18 Eur, ktorú sumu mal

dňa 1.3.2008 na základe neplatnej zmluvy o pôžičke poskytnúť žalobca ako veriteľ žalovanému ako
dlžníkovi s dátumom vrátenia do 1.3.2009. Žalovaný naopak tvrdil, že žaloba žalobcu je nedôvodná,
poukázal na to, že žalovaná suma neexistuje, táto bola zo strany žalovaného vrátená, poukázal na
príjmový pokladničný doklad zo dňa 1.3.2008. Zároveň poukázal aj na to, že listinné dôkazy doložené
žalobcom - výbery z účtu nepreukazujú v danom prípade, že uvedené sumy mal vyberať on. V danom

prípade sa súd stotožnil s právnou argumentáciou žalovaného a má za to, že žalobca v danom prípade
neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal svoje tvrdenia listinnými dôkazmi, ktoré doložil do konania,
nakoľko tieto nepreukazujú, kedy boli robené výbery z účtu žalobcu ako úpadcu a kým tieto úkony boli
robené. Napokon súd poukazuje aj na pokladničný doklad z 1.3.2008, z ktorého vyplýva, že žalovanásumabolažalovanýmžalobcovivrátená.Žalovanývtomčaseakokonateľspoločnosti-žalobcuuzatvoril
nájomnú zmluvu ako tretia osoba, ako osoba fyzická, teda táto spoločnosť uzavrela so žalovaným
ako treťou osobou - prenajímateľom zmluvu o nájme hnuteľných vecí iba za rok 2008, kedy však

spoločnosť využívala predmet nájmu už oveľa dlhšiu dobu 4 - 5 rokov, spoločnosť vlastne postupne
vyrovnávala svoju pohľadávku voči tretej osobe - veriteľovi len čiastočne, kedy naopak žalovanému by
prináležalo právo žiadať nájomné za ostatné roky, na ktoré nebola uzavretá žiadna zmluva. Nájomná
zmluva č. 1 z 1.1.2008 bola uzatvorená platne, platné sú aj ostatné príjmové či výdavkové doklady,
t.j. aj príjmový doklad z 1.3.2008, z čoho vyplýva, že nárok žalovaného voči žalobcovi týmto zanikol.

Zhodnotiacvyššieuvedenýskutkovýstavavykonanédokazovaniepoukazujúcnato,čovyšlonajavoajv
konaniach vedených na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 26Cbi 12/2010 a sp. zn. 35C 314/2011, súd
dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná. Žalobca v prejednávanom prípade neuniesol dôkazné
bremeno, nepreukázal svoj nárok voči žalovanému titulom bezdôvodného obohatenia, súd preto žalobu
v prevyšujúcej časti zamietol.

Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na
jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh
vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím

návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v
konaní.

Podľa§96ods.3Občianskehosúdnehoporiadku,nesúhlasodporcusospäťvzatímnávrhuniejeúčinný,
ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na

rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Žalobca vzal návrh v časti zaplatenia príslušenstva - úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
21.941,18Eurod1.3.2008do20.5.2010späťapotom,čožalovanýprejavilsúhlassospäťvzatímnávrhu,
súd v tejto časti konanie zastavil.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Podľa§146ods.2vetaprváObčianskehosúdnehoporiadku,akniektorýzúčastníkovzavinil,žekonanie
sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada

trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli,
súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou

trov právneho zastúpenia; ak takémuto účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu
nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takomto prípade súd nie je viazaný rozhodnutím
o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 8 Občianskeho súdneho poriadku, vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí

osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola
prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 s poukazom na § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.
Trovy konania žalobcu pozostávajú z trov právneho zastúpenia za štyri úkony právnej pomoci z hodnoty
sporu po 386,74 Eur ( § 10 ods. 1, § 14 ods. 1písm. a/ účinnej do 30.6.2013, § 13a ods. 1 písm. d/vyhlášky 655/2004 Z.z. účinnej od 1.7.2013 - prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 8.10.2012, 3 x
účasť na pojednávaní konaných v dňoch 11.2.2016, 19.4.2016,14.6.2016 ) + paušál 1 x 7,63 Eur + 3
x 8,58 Eur = 33,37 Eur ( § 16 ods. 3 vyhl. 655/2004 Z.z. ) + 20% DPH zo sumy 1.580,33 Eur, čo činí

316 Eur ( § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. ). Spolu trovy právneho zastúpenia činia sumu 1.896,33
Eur a ktorú sumu je v konaní neúspešný žalobca povinný zaplatiť žalovanému na účet jeho právneho
zástupcu v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p.

O trovách konania žalobcu súd rozhodol tak, že mu ich náhradu nepriznal, poukazujúc na jeho

neúspešnosť v spore.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok).