Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 15, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/18/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815010277
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815010277.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr.
Rastislava Vranku a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci proti obžalovanému H. I. pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 15. júna 2016 prejednal odvolanie
obžalovaného H. I. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp.zn.3T/88/2015 zo dňa 4. decembra
2015, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného H. I. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 4. decembra 2015, sp.zn.3T/88/2015 bol obžalovaný H.
I. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák. na skutkovom základe, že

-dňa 31.1.2015 o 20.05 hod. viedol po J. A. v F. osobné motorové vozidlo zn. W. XXX, evidenčné číslo

F., pričom z dôvodu neprispôsobenia rýchlosti vozidla a stavu a povahe vozovky pri rodinnom dome č.
X dostal s vozidlom šmyk, zišiel s ním na ľavú stranu mimo cesty, kde narazil do stromu, čím porušil
ustanovenie § 16 ods. 1 zákona č.8/2009Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, v dôsledku čoho jeho spolujazdkyňa F. X. utrpela zranenia - zlomeninu kľúčnej kosti vpravo a
pomliaždenie záhlavia vľavo, ktoré ju obmedzovali v obvyklom spôsobe života 4 týždne.
Obžalovaný H. I. bol okresným súdom odsúdený podľa § 207 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 42 ods. 1 Tr.

zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. l/, písm. n/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. k
súhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov, výkon ktorého mu podľa § 49 ods. 1 písm.
a/ Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov. Zároveň
okresný súd podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, n/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák.,
§ 38 ods. 3 Tr. zák. uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu
na dobu 13 mesiacov. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. okresný súd zrušil výrok o treste rozsudku Okresného

súdu Prievidza sp.zn.2T/31/2015 zo dňa 15.5.2015, právoplatný toho istého dňa, ako i všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili svoj podklad.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, nakoľko ho v zákonnej lehote napadol
odvolaním obžalovaný H. I. prostredníctvom svojho obhajcu pre nesprávnosť výroku o treste. V

písomných dôvodoch odvolania uviedol, že má za to, že napadnutým rozsudkom boli porušené
ustanovenia Trestného zákona týkajúce sa zásad ukladania trestov, a teda uložený trest je neprimerane
prísny a nie je spravodlivý. Zároveň poukázal na prílišnú formálnosť v odôvodnení potreby uloženia
napadnutých trestov, pričom podľa jeho názoru okresný súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami
významnými pre rozhodnutie vo vzťahu k uloženému trestu. Podľa názoru obhajcu obžalovaného
okresný súd pri ukladaní trestu nedostatočne zvážil jednotlivé okolnosti prípadu ako i samotné pomery

páchateľa, pričom uložený trest bol síce uložený v rámci zákonného rozpätia trestných sadzieb určených
zákonom za dané trestné činy, avšak takto uložený trest je trestom neprimeraným, neprimerane prísnyma nezodpovedá požiadavkám a základným zásadám ukladania trestov obsiahnutých v § 34 Tr. zák. a
to najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že obžalovaný sa k spáchanej trestnej činnosti na hlavnom
pojednávaní priznal a spáchanie skutku úprimne oľutoval. Napadnutému rozsudku vyčíta najmä to, že

pri určení druhu trestu a jeho výmery súd len formálnym spôsobom prihliadol na skutočnosti uvedené v §
34 ods. 4 Tr. zák. v spojení s § 34 ods. 3 Tr. zák., a teda nedostatočne prihliadol na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy a nebral do úvahy to, aký vplyv bude mať uložený trest pre jemu blízke
osoby. Ďalej poukázal na to, že uloženie zákazu činnosti by pre obžalovaného predstavovalo výraznú
komplikáciu pre jeho uplatnenie na trhu práce, nakoľko vodičský preukaz je jednou zo základných

podmienok a základným predpokladom pre výkon zodpovedajúceho zamestnania. Obžalovaný ďalej
poukázal na to, že na hlavnom pojednávaní predložili listinné dôkazy, z ktorých je zrejmé, že v spoločnej
domácnosti s obžalovaným žije aj jeho sesternica H. O., ktorá je ťažko zdravotne postihnutá a je
čiastočne odkázaná na pomoc a starostlivosť iných osôb s tým, že v čase súdneho pojednávania
porodila dieťa. Obžalovaný ďalej uviedol, že je ochotný a spôsobilý dopravovať a doprevádzať svoju
sesternicu do zdravotného zariadenia a po úradoch a to tak, aby jej uľahčil bežný život a pomohol jej

prekonať hendikep oproti ostatným zdravým ľudom. Poukázal na to, že od vyhlásenia napadnutého
rozsudku došlo k čiastočnej zmene pomerov v spoločnej domácnosti obžalovaného a to tým, že maloletá
dcéra jeho sesternice D. O., nar.XX.XX.XXXX bola uznesením súdu zverená do dočasnej starostlivosti
matky obžalovaného U. I.. Mimo osoby obžalovaného v jeho spoločnej domácnosti nie je nikto, kto
by bol schopný maloletú D. voziť autom, čoho predpokladom je však neuloženie zákazu činnosti pre

obžalovaného. Je síce pravdou, že obžalovaný sa v minulosti dopustil viacerých deliktov na úseku
cestnej premávky, avšak podľa názoru obžalovaného nie neprimeraných. Z popisu súčasnej životnej
situácie obžalovaného je zrejmé, že uloženie zákazu činnosti by malo pre obžalovaného výrazne
negatívny charakter, že tento negatívny vplyv by značne zasiahol aj jeho najbližšiu rodinu. Má za to,
že vzhľadom na osobu obžalovaného nie je v rámci jeho prevýchovy potrebné pôsobiť tak prísnym

podmienečným trestom odňatia slobody a zároveň mu ukladať aj trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá. Obhajca obžalovaného z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil v časti výroku o treste podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/ Tr. por. a sám vo veci v zmysle
§ 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol tak, že upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 44 Tr. zák. vzhľadom
na rozsudok Okresného súdu Prievidza, sp.zn.2T/31/2015 zo dňa 15.5.2015, respektíve ak odvolací

súd dospeje k záveru, že nie sú splnené zákonom stanovené podmienky pre upustenie od uloženia
súhrnného trestu, navrhol, aby odvolací súd obžalovanému uložil spravodlivý podmienečný trest odňatia
slobody s primeranou skúšobnou dobou, a to bez potreby súčasného ukladania trestu zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá všetkého druhu.

K odvolaniu obžalovaného sa do konania verejného zasadnutia krajského súdu prokurátor Okresnej
prokuratúry Prievidza písomne nevyjadril.

NaverejnomzasadnutíkrajskéhosúduprokurátorkaKrajskejprokuratúryTrenčínnavrhla,abyodvolanie
obžalovaného bolo ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietnuté, nakoľko napadnutý rozsudok
považuje za zákonný a správny. Podľa jej názoru vyplývajúc z charakteru trestnej činnosti je i uložený
trest zákazu činnosti obžalovanému zákonný a primeraný.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok v časti výroku o treste podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/ Tr. por. zrušil a aby sám vo veci podľa
§ 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol tak, že podľa § 44 Tr. zák. upustí od uloženia súhrnného trestu vzhľadom
na rozsudok Okresného súdu Prievidza sp.zn.2T/31/2015 zo dňa 15.5.2015, alternatívne navrhol, aby
obžalovanému uložil spravodlivý trest odňatia slobody s primeranou skúšobnou dobou, a to bez potreby

súčasného ukladania trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom
bolo predložené dňa 23. februára 2016, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1
Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., vykonal vo veci

verejné zasadnutie dňa 15. júna 2016 v neprítomnosti obžalovaného H. I. v súlade s ustanovením § 293
ods. 7 Tr. por., nakoľko obžalovaný odvolací súd výslovne písomne požiadal, aby sa verejné zasadnutie
konalo v jeho neprítomnosti. Na verejnom zasadnutí odvolací súd postupom podľa § 317 ods. 1 Tr.
por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosťpostupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného H. I.
nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním
napadnutých výrokov rozsudku, z obsahu odvolania obžalovaného vyplýva, že odvolanie neobsahuje
žiadne námietky voči postupu okresného súdu, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu
chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo zisteného
skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania, teda výrokov o vine, ktoré neboli a ani nemohli byť
napadnuté odvolaním (podľa § 257 ods. 5 Tr. por. súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine je
neodvolateľnéavtomtorozsahunenapadnuteľnéodvolaním)aktorýchsprávnosťodvolacísúdnemohol
preskúmavať, postupoval v súlade so zákonom pri ukladaní trestov obžalovanému H. I., pri určení druhu

a výmery trestov.

SúhrnnýtrestodňatiaslobodyuloženýobžalovanémuH.I.vovýmere10mesiacovsosprávnympoužitím
§42ods.1Tr.zák.,§41ods.1Tr.zák.,§36písm.l/,n/ Tr.zák.,§37písm.h/Tr.zák.,§38ods.3Tr.zák.
podľa trestnej sadzby ustanovenej v § 207 ods. 2 Tr. zák. (s hornou hranicou trestu odňatia slobody vo

výmere 3 roky; po jej zákonnej úprave pri prevahe poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi vo výmere
2 roky) považuje aj krajský súd za zákonný a správny. Okresný súd pri ukladaní druhu a výmery trestu
obžalovanému správne zistil u obžalovaného dve poľahčujúce okolnosti, a to podľa § 36 písm. l/ Tr. zák.,
že sa obžalovaný priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a podľa § 36 písm.
n/ Tr. zák., že napomáhal súdu pri objasňovaní trestnej činnosti, na druhej strane zistil jednu priťažujúcu

okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zák., že spáchal viac trestných činov. Krajský súd rovnako ako okresný
súd dospel k záveru, že na obžalovaného nie je potrebné pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia
slobody a správne v súlade s ustanovením § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. mu výkon uloženého trestu
podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov. Súčasne
správne podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. okresný súd zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Prievidza,

sp.zn.2T/31/2015 zo dňa 15.5.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.5.2015, ako i všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili svoj podklad.

Trest uložený obžalovanému H. okresným súdom zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám

stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 Tr. zák. a zohľadňuje všetky
zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, zistené poľahčujúce
a priťažujúce okolnosti, ako aj pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu,
jehoindividuálnejigenerálnejprevencie,pričomuloženýtrestodňatiaslobodyvtaktostanovenejvýmere
je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.

Rovnako tak vecne správny je výrok napadnutého rozsudku o treste zákazu činnosti riadiť motorové
vozidlá všetkého druhu vo výmere 13 mesiacov, ktorý okresný súd uložil v súlade s ustanovením § 61
ods. 1, ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, n/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák.

Pokiaľ obžalovaný H. navrhol, aby odvolací súd upustil od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na
rozsudok Okresného súdu Prievidza, sp.zn.2T/31/2015 zo dňa 15.5.2015, odvolací súd uvádza, že u
obžalovaného v zmysle § 44 Tr. zák. nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby bolo možné u neho
upustiť od uloženia súhrnného trestu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v
predmetnej trestnej veci sa obžalovaný dopustil prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., teda

inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť, uloženú mu podľa § 16 ods.
1 zákona č.8/2009Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov spočívajúcu v
povinnostivodičarýchlosťjazdyprispôsobiťnajmäsvojimschopnostiam,vlastnostiamvozidlaanákladu,
poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Ako
vyplýva z výpisu evidencie priestupkov na obžalovaného (č.l.92 až 93 spisu) a z evidenčnej karty vodiča

(č.l.91 spisu), obžalovaný bol v minulosti viackrát postihnutý v priestupkovom konaní za priestupky na
úseku cestnej premávky (v roku 2014; dňa 2.2.2014, dňa 15.9.2014 a dňa 24.11.2014) a napriek týmto
postihom naďalej sa dopúšťa protiprávneho konania na úseku cestnej dopravy, čo vyústilo do spáchania
predmetného trestného činu. Z toho je jednoznačne zrejmé, že osoba obžalovaného je nezodpovednýa nedisciplinovaný vodič. Zároveň nie je možné upustiť od uloženia súhrnného trestu u obžalovaného
H. I. vzhľadom na rozsudok Okresného súdu Prievidza, sp.zn.2T/31/2015 zo dňa 15.5.2015, nakoľko
predmetný trestný čin, ktorého sa obžalovaný dopustil v tomto konaní je ohrozovaní trestný čin, pri

ktorom je v uvedenom prípade nevyhnutné pôsobiť na osobu obžalovaného i trestom zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá všetkého druhu.

Z hľadiska doteraz uvedených dôvodov je zrejmé, že odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky
obžalovaného za opodstatnené, nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo výrokoch o treste

na podklade jeho odvolania, a preto odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por.
zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.