Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 22, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/471/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115230158
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5115230158.4

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou, v právnej veci žalobcu: Y.
A. R. V. S. R..K..S.. R. R. L. M. XXXX/XA, Ž., A. XX XXX XX2, zastúpený JUDr. Irenou Šurinovou,
advokátkou so sídlom Hollého 31, Žilina, proti žalovaným: X/ H. H., X.. XX.XX.XXXX, L. K. XXXX/XX, L.
Č.. XX, F. X. H., X/ U. H., X.. X.X.XXXX, L. K. XXXX/XX, L. Č.. XX, F. X. H., zastúpení JUDr. Martinom
Olosom,advokátomsosídlomKarolaKašjaka,RajeckéTeplice,ozaplatenie68,52eurspríslušenstvom,

takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu zamieta.

Žalobca je povinný nahradiť žalovaným spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 60,43 eur a tieto
zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovaného vedený v V. L., C..R.. Č. Ú. XXXXXXXXXX/XXXX do
troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 14.10.2015 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by zaviazal
žalovaných zaplatiť mu sumu 68,52 eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 29.9.2015 do
zaplatenia. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že na vlastné náklady zhotovil k novopostavenému domu
číslo R.. XXXX X. K. N. Y. F. X. H. vonkajšie kanalizačné a vodovodné prípojky, pričom bol zhotoviteľom
celej stavby domu. Nakoľko došlo k zmene legislatívy a uvedené prípojky neboli uhradené žalobcovi zo

štátneho fondu rozvoja bývania, na jednaní 14.11.2008 za prítomnosti zástupcov H. F. X. H. a vlastníkov
bytového domu Č. R.. XXXX X. K. N. v F. X. H. bolo dohodnuté, že žalobca prípojky do domu zapojí a
vlastníci bytov predmetné prípojky žalobcovi finančne vysporiadajú. Žalobca si svoju časť dohody splnil,
vlastníci bytov si svoju povinnosť nesplnili a prípojky finančne nevysporiadali a tieto bezplatne užívajú.
Žalobca vyfakturoval každému vlastníkovi bytu čiastku za užívanie prípojok, keď cenu určil z celkovej
ceny za zhotovenie prípojok podľa rozpočtu vo výške 2.80 eur/mesiac za každý byt od septembra 2013

do júla 2015. Žalovaným zaslal k úhrade faktúru č. 10150134 z 30.7.2015 vo výške 68,52 eur, splatnú
28.9.2015 ako vlastníkom L. XX, Y. L., prízemie spolu so spoločnými časťami a zariadeniami v bytovom
dome Č. R.. XXXX X. K.X. N. F. X. H. vo výške 564/20683. Žalovaní faktúru nezaplatili. Žalobca bol
zhotoviteľom domu Č. R.. XXXX s tým, že zhotovené prípojky neboli finančne vysporiadané a vlastníci
bytov, t.j. aj žalovaní tieto bezplatne užívajú.

2. Súd žalobnému návrhu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 7C/471/2015-31 dňa 3.3.2016,
proti ktorému podali v zákonom stanovenej lehote žalovaní odpor. Žiadali žalobu zamietnuť. Uviedli,
že žalobca nie je vlastníkom prípojok. Prípojka nie je samostatnou vecou, ale je súčasťou stavby -
bytového domu R..Č.. XXXX na K. XXX/XX Y. F. X. H., nakoľko bez prípojok by bola stavba plne
nefunkčná. Spoluvlastníkmi prípojok sú vlastníci bytov v predmetnom bytovom dome. Žalobca ako
nevlastník prípojok nemôže uplatňovať bezdôvodné obohatenie z titulu užívania bez právneho dôvodu,

keďže nejde o vec v jeho vlastníctve. Žalobca by ako zhotoviteľ mohol maximálne uplatňovať doplatok
ceny diela, tento nárok však neuplatnil a bol by už premlčaný. Zo žiadnej zmluvy nevyplýva, žeby cena diela za byt /bytový dom bola cenou bez prípojok. Cena diela bola konečná. Predmetom
zmluvy bolo kompletné zhotovenie bytového domu vrátane naprojektovaných spoločných zariadení
domu. Každý projekt novostavby bytového domu vždy musí obsahovať aj prípojky s napojením na

verejné siete. Prípojky súkromnej siete patriace k bytovému domu sú povinnou súčasťou spoločných
zariadení bytového domu a pri stavbe novostavby bytového domu nikdy nie sú samostatným predmetom
vlastníctva a ani zmluvy. Čo sa týka dôkazu - zápisnice zo stretnutia 14.11.2008, ide iba o prezenčnú
listinu prítomných vlastníkov. Nevyplýva z nej žiaden záväzok uhradiť žalobcovi akékoľvek plnenie. Išlo
o stretnutie na popud žalobcu, kde prezentoval svoje dodatočné nároky a de facto sa snažil vydierať.

Žalobca nepreukázal ani výšku údajného bezdôvodného obohatenia.
3. Podľa § 115a ods. 2 OSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

4. S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie a vzhľadom k tomu, že v danej veci ide o drobný
spor, nakoľko jeho hodnota neprevyšuje 1.000,- eur, (§ 200ea, ods. 1 OSP), súd na prejednanie veci
nenariadil pojednávanie.

5. Podľa § 156 ods. 3 OSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.

6. Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, súd oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na
úradnej tabuli dňa 31.5.2016.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to faktúrou č. 10150134, zápisom
z predkolaudačného stretnutia vlastníkov bytov, prezenčnou listinou, výzvou - žiadosťou o súčinnosť

spolu s odpoveďou, zaslaním odpovede, výpisom z listu Y. Č.. XXXX J. F.. Ú.. F. X. H., vyjadrením k
odporu, stavebným povolením, krycím listom rozpočtu, doplnením skutkových tvrdení žalobcu, zmluvou
o výstave bytu v dome, ako i celým spisovým materiálom, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

8. Podľa zápisu z predkolaudačného stretnutia vlastníkov bytov bytového domu A-1 a dodávateľa stavby

za účasti zástupcu mesta zo dňa 14.11.2008 vyplýva, že prítomné boli osoby podľa prezenčnej listiny,
zápis spísal primátor mestC. A.. E. P. a malo byť dohodnuté, že prítomní majitelia bytov sa zaväzujú
v dobe do 1 mesiaca od vystavenia a doručenia rozpočtov zaplatiť firme Y. v hotovosti alebo formou
dohodnutého splátkového kalendára s dobou splatnosti 1 rok domové prípojky na verejný vodovod a
kanalizáciu, ktoré sú v zmysle zákona vlastníctvom bytového domu.

9. Faktúrou číslo XXXXXXX4 žalobca fakturoval žalovanýmj za užívanie kanalizačnej a vodovodnej
prípojky pre bytový dom na K. N. XXXX Y. F. X. H. sumu 68,52 eur a to za obdobie september 2013 -
júl 2015 so splatnosťou 28.9.2015.
10. Listom zo dňa 10.3.2015 žalobca požiadal Stavebné bytové družstvo F. X. H. o vysporiadanie
vzájomných vzťahov medzi vlastníkmi bytov a to buď formou zaplatenia sumy, ktorá vznikla v súvislosti

so zhotovením a montážou kanalizačných a vodovodných potrubí alebo uzavretím nájomnej zmluvy.
Stavebné bytové družstvo F. X. H. listom z 14.5.2015 oznámilo žalobcovi, že nemajú žiadne pohľadávky
ani záväzky voči nemu.
11. Vyjadreniami doručenými súdu dňa 25.5.2016 a 7.6.2016 žalobca nesúhlasil s názorom uvedeným
v odpore. Na uvedenú vec sa vťahuje zákon č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných

kanalizáciách ako lex specialis. Poukázal na jednotlivé ustanovenia tohto zákona, podľa ktorých
vodovodná ani kanalizačná prípojka nemôžu byť súčasťou spoločných častí a zariadení domu ako tvrdia
žalovaní v odpore. Vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky podľa tohto
zákona je osoba, ktorá zriadila prípojku na svoje náklady. V uvedenom prípade je to žalobca, ktorý tak
vykonal na základe stavebného povolenia Č.. E.. XXXX/XXXX- F. B. XX.X.XXXX. Poukázal na krycí

list rozpočtu stavby XX L..E.. F., z ktorých jasne vyplýva, že súčasťou ceny nebola cena za vonkajšie
prípojky. Žalovaní prípojky od žalobcu nikdy nenadobudli. Nikdy s ním neuzatvorili zmluvu, ktorou by
tento prípojky žalovanej previedol do vlastníctva a to napriek tomu, že sa k tomu zaviazali vlastníci
bytov na zasadnutí 14.11.2008. Dielo pre žalovaných bolo zhotovené na základe zmluvy č. 0306/2007 o
výstavbe bytu podľa § 21 zákona č. 182/1993 Z.z., kde žalobca bol len zhotoviteľom diela. Z Z. XXXX J.

F.. Ú.. F. X. Mesto jasne vyplýva, že do katastra nehnuteľností bol L. Č.. XX X. J. Y. L. L. G. XXXX spolu
s podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu vo výške 816/20683 nadobudnutý na základe
žiadosti o zápis bytu, t.j. nie na základe zmluvy. Žalovaní teda nikdy zmluvou tak, ako to vyžaduje zákon
č. 182/1193 Z.z. od žalobcu prípojky nenadobudli, v zmluve č. 0306/2007 spoločné časti a zariadenia akopredmet zmluvy špecifikované nie sú. Uvedené ani podľa § 22 od. 1 písm. c/ zákona č. 182/1993 Z.z. nie
je možné. Toto ustanovenie vyžaduje vymedzenie a výpočet spoločných častí zariadení domu v zmluve
o výstavbe, ale medzi stavebníkmi. Žalobca s týmto právnym postupom nemá nič spoločné, nakoľko

nie je stavebník. Prípojky, ktoré zhotovil na vlastné náklady, na základe preňho vydaného stavebného
povolenia a sú v jeho vlastníctve, môže previesť na iného len osobitnou kúpnou zmluvou. Žalovaní nikdy
prípojky od žalobcu nekúpili a tento je ich vlastníkom, teda v spore aktívne legitimovaný.

12. Zo zmluvy č. 0306/2007 o výstave bytu v dome uzavretej medzi zmluvnými stranami C. L.

ako obstarávateľom stavby, žalovanými ako stavebníkmi, žalobcom ako vedľajším účastníkom -
zhotoviteľom vyplýva, že predmetom tejto zmluvy bol záväzok obstarávateľa stavby v súlade s § 21
ods. 1, zákona č 182/1993 Z.z. zabezpečiť výstavbu bytového domu A1 31 b.j. v kat. úz. F. X. H. X.
J..Č.. XXXX/1 vedenou Správou katastra F. X. H.. Podiel stavebníka mal činiť 3 izbový byt č. 10 o
výmere 79,73 m2 v obytnom dome na prízemí vo vchode L. a to spolu s podielom na spoločných
častiach a zariadeniach domu 797/20683. Stavebníci sa zaviazali zaplatiť zhotoviteľovi dohodnutú cenu

a zhotoviteľom celej stavby bol vedľajší účastník.
13. Z predloženého stavebného povolenia vyplýva, že ide o rozhodnutie Obce V. X. Y., spoločného
stavebnéhoúraduV.X.Y.zodňa23.4.2013.Totostavebnépovoleniebolovydanéžiadateľovi-žalobcovi
na stavbu SO - 22 prístupová komunikácia, SO- 24 rozšírenie STL plynovodu D90, SO - 23 verejné
osvetlenie v F.. Ú. V. X. Y. X. J. J..Č.. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XXX v kat. ú V. X. Y..

14. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. územie F. X. H.o v bytovom dome č. XXX0
nachádzajúcom sa na parcele číslo XXXX/XXX sú ako vlastníci bytu č. XX vo vchode L. na prízemí. a
podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXX/XXXXX žalovaní.

15. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať.
16. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
17. Podľa § 119 ods. 1 Občianskeho zákonníka veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné.

18. Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí
a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.
19. Podľa § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi
hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali.
20.Podľa§2ods.2zákonač.182/1993Z.z.ovlastníctvebytovanebytovýchpriestorovbytovýmdomom

(ďalej len „dom”) sa na účely tohto zákona rozumie budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej
plochy určená na bývanie a má viac ako tri byty a v ktorej byty a nebytové priestory sú za podmienok
ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné
častidomuaspoločnézariadeniatohtodomusúsúčasnevpodielovomspoluvlastníctvevlastníkovbytov
a nebytových priestorov.

21. Podľa § 2 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov spoločnými
zariadeniami domu sa na účely tohto zákona rozumejú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie
a slúžia výlučne tomuto domu, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu. Takýmito zariadeniami
sú najmä výťahy, práčovne a kotolne vrátane technologického zariadenia, sušiarne, kočíkarne, spoločné
televízne antény, bleskozvody, komíny, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a

plynové prípojky.
22. Podľa ust. § 19 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov,
spoločnéčastidomuaspoločnézariadeniadomuapríslušenstvosúvspoluvlastníctvevlastníkovbytova
nebytovýchpriestorovvdome,aksanedohodnúvlastníciinak.Sprevodomaleboprechodomvlastníctva
bytu a nebytového priestoru v dome prechádza aj spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných

zariadení domu a príslušenstva, ako aj spoluvlastnícke alebo iné spoločné práva k pozemku, prípadne
ďalšie práva a povinnosti spojené s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru.
23. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vlastníctvo
bytov a nebytových priestorov v dome môže vzniknúť na základe zmluvy o výstavbe, vstavbe alebo
nadstavbe domu (ďalej len "zmluva") uzavretej medzi stavebníkmi alebo medzi doterajšími vlastníkmi

bytov a nebytových priestorov v dome a stavebníkmi. Stavebníkom môže byť právnická osoba alebo
fyzická osoba.
24. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov zmluva
obsahuje najmäa) určenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome s vymedzením polohy a uvedením rozsahu
podlahovej plochy bytu a nebytového priestoru v dome,
b) vymedzenie a výpočet spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových

priestorov a príslušenstva a prípadne určenie, ktoré spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu
alebo pozemok budú užívať len niektorí vlastníci,
c) vymedzenie spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome na
spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu a spoločných nebytových priestorov, na
príslušenstve a na pozemku, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu je daná podielom podlahovej

plochy bytu alebo nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a nebytových
priestorov v dome,
d) úpravu práv k pozemku určenému na stavbu domu, identifikáciu pozemku a jeho výmeru,
e) určenie osoby oprávnenej zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome,
f) spôsob financovania stavebných nákladov, podiely a splatnosť príspevkov, prípadne rozsah ocenenia
vlastnej práce stavebníkov.

25. Sporové konanie je ovládané zásadou dispozičnou, podľa ktorej platí, že súd je viazaný žalobou,
teda tým, ako žalobca vymedzil predmet konania; nárok uplatnený žalobou je vymedzený opísaním
rozhodujúcich skutkových okolností a žalobným návrhom (petitom). I keď nie je povinnosťou žalobcu
výslovne uvádzať právny dôvod uplatneného nároku, pretože urobiť právnu kvalifikáciu prináleží súdu,

napriek tomu právny dôvod uvádzaný v návrhu nie je bez akéhokoľvek významu. Právna kvalifikácia
uskutočňovaná súdom je totiž natoľko závislá od právneho dôvodu uvádzaného v žalobe, že ak žalobca
trvá na vyhovení žalobe iba z dôvodu, ktorý uvádza a súd tomuto návrhu z tohto dôvodu nemožno
vyhovieť, hoci iný právny dôvod by tu obstál, súd v takomto prípade nemôže proti vôli účastníka žalobe
vyhovieť, ale žalobu zamietne.

26. Podstatným pre rozhodnutie o nároku žalobcu bolo stanoviť, kto je vlastníkom vodovodnej a
kanalizačnej prípojky k predmetnému bytovému domu a teda či tieto sú súčasťou veci (bytového
domu), alebo jej príslušenstvom. Súčasť vecí patrí k (hlavnej) veci a tvorí s ňou jeden celok, pričom
sa riadi právnym režimom hlavnej veci. Naopak príslušenstvom veci sú také veci, ktoré v právnom

zmysle majú charakter samostatných vecí a z rozhodnutia ich vlastníka, ktorý je súčasne vlastníkom
hlavnej veci, sú tieto určené na to, aby sa trvale užívali s hlavnou vecou. Vodovodná a kanalizačná
prípojka bytového domu slúžia na to, aby sa bytový dom, resp. jeho jednotlivé byty mohli riadne
užívať. Predstavujú teda súčasť hlavnej veci - bytového domu. Skutočnosť, že sa tieto prípojky dajú
demontovať (odpojiť), nemá na uvedené vplyv, nakoľko neoddeliteľnosť súčasti od veci neznamená iba

jej prípadnú fyzickú či technickú neoddeliteľnosť, ale stačí, že ju nemožno oddeliť bez toho, aby sa vec
ako taká neznehodnotila. Znehodnotenie v danom prípade by tak znamenalo nielen zníženie hodnoty
bytovéhodomu,alehlavnezníženiejehofunkčnostianarušeniejehohospodárskehoúčelu.Uvedenému
nasvedčuje aj právna úprava zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, podľa
ktorého vodovodná a kanalizačná prípojka sú spoločným zariadením bytového domu. Z vykonaného

dokazovania je nesporné, že zmluva o výstavbe bytu v dome č. XXXX/XXXX bola uzavretá v súlade s §
21 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. a vlastníkom bytu č. 10 a podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu 797/20683 sú žalovaní. Predmetom zmluvy o výstavbe bytu, ktorej účastníkom ako
zhotoviteľom bol aj žalobca, bola výstavba bytového domu. I keď táto zmluva neobsahuje vymedzenie
a výpočet spoločných zariadení domu, je nepochybné, že ak sa realizuje kompletná výstavba bytového

domu, táto sa má zrealizovať aj so všetkými pripojeniami na inžinierske siete tak, aby bola plne funkčná
a mohla slúžiť svojmu účelu. To, že vodovodná a kanalizačná prípojka ako spoločné zariadenie domu sú
„vlastníctvom bytového domu“ vyplýva aj zo samotného zápisu z predkolaudačného stretnutia vlastníkov
bytov predmetného bytového domu, z ktorého svoj nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia voči
žalovanej žalobca odvodzuje.

27. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho
súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne
vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej
povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania
v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k

úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia
máaktívnuvecnúlegitimáciuaúčastníkkonania,ktorýjenositeľomhmotnoprávnejpovinnosti(záväzku),
má pasívnu vecnú legitimáciu. Pre úspech v spore musí teda žalobca jednak preukázať, že mu podľahmotného práva prináleží určité hmotnoprávne oprávnenie a súčasne musí preukázať že návrh smeruje
voči osobe, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti.
28. Základným predpokladom pre úspech v spore o vydanie bezdôvodného obohatenia je preukázanie

aktívnej vecnej legitimácie, t.j. žalobca musí nielen tvrdiť, ale aj preukázať, že je vlastníkom veci, ktorú
žalovaný užíva bez jeho súhlasu (t.j. bez právneho dôvodu), v danom prípade teda musí preukázať, že je
vlastníkom sporných prípojok. Toto vlastnícke právo žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal.
V zmysle citovaných ustanovení kanalizačná a vodovodná prípojka ako spoločné zariadenie bytového
domu je zariadením, ktoré je v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom

dome, pričom nebolo preukázané, že by týmito vlastníkmi bolo dohodnuté inak. Žalobca tak nemá
aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia z titulu bezdôvodného
obohatenia tak, ako to v žalobnom návrhu skutkovo vymedzil.
29. Na danú vec nebolo možné aplikovať ustanovenia zákon č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch
a verejných kanalizáciách, nakoľko právny vzťah medzi sporovými stranami sa riadil ustanoveniami
zákona č. 182/1993 Z.z. a zmluvou o výstavbe. Výstavbou domu vodovodné a kanalizačné prípojky,

ktoré by mohli byť samostatnou vecou, sa ich spojením s domom stali jeho súčasťou, nakoľko s týmto
tvoria samostatný funkčný celok a ako také teda nemôžu byť samé osobe predmetom právneho vzťahu.
Ide o súčasť hlavnej veci - bytového domu, ktorý je v spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov bytov.
Navyše, ani pri opačnom výklade žalobca nepreukázal, že je vlastníkom uvedených prípojok, nakoľko
z predložených dôkazov nevyplýva, že by zriadil uvedené prípojky na svoje náklady (§ 4 ods. 6 zákona

č. 442/2002 Z.z.) Rovnako stavebné povolenie, ktoré súdu predložil, je rozhodnutím o povolení iných
stavieb ako vodovodných a kanalizačných prípojoch v inom katastrálnom území ako bola realizovaná
výstavba bytového domu v F. X. H..

30. Z uvedených dôvodov súd žalobný návrh v celom rozsahu zamietol.

31. Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

32. Žalovaní uplatnili náhradu trov konania súdny poplatok za odpor 16,50 eur a ako trovy právneho

zastúpenia za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie vyjadrenia k žalobe)
po 16,60 eur + 2x režijný paušál po 8,58 eur + 20 % DPH 10,07 eur, spolu 60,43 eur. Súd preskúmal
uplatnené trovy konania, pričom zo spisového materiálu zistil, že žalovaní nezaplatili súdny poplatok
za odpor. Trovy právneho zastúpenia boli čo do rozsahu úkonov právnej pomoci ako aj ich finančného
vyčíslenia uplatnené v súlade s § 10 ods. 1, § 13a ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č 655/2004

Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnychslužieb.Súdpretopriznalžalovaným
náhradu trov konania vo výške 60,43 eur, na zaplatenie ktorej zaviazal v spore neúspešného žalobcu
v súlade s citovaným zákonným ustanovením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).