Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. jún 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25Cpr/1/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113221448
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8113221448.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobcu: F. Š., A..

XX.XX.XXXX, W. L., T. XX/XX, v konaní právne zastúpený U.. G. O., Y. X. X. Q. O., L. XX, proti
žalovaným: 1) X. H. - P. E. X., G.E.: XXXXXXXX, O. X, W., 2) P. E. X., G.: XXXXXXXX, O. X, W., v konaní
o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

žalobu žalobcu voči žalovanému v 1. rade zamieta,

žalobu žalobcu voči žalovanému v 2. rade zamieta,

žalobca je povinný nahradiť žalovanému v 2. rade trovy konania vo výške XXX,XX Eur, do 3 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

náhradu trov konania žalovanému v 1. rade nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadal súd, aby určil, že okamžité
skončenie pracovného pomeru zaslané žalovaným žalobcovi pod č. Q.-XXX-XX/XXXX-X. zo dňa
XX.XX.XXXX,doručenéžalobcovipoštoudňaXX.XX.XXXX,jeneplatné.Zároveňžiadalpriznaťnáhradu
trov konania.

Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný, ktorého v žalobe označil ako Slovenská republika - P.
E. X., v zastúpení Q. Ú. XXXX F. a žalobca boli v postavení zamestnávateľ a zamestnanec na základe
pracovnej zmluvy číslo D.-XXX-XX/XXXX-E. zo dňa XX.XX.XXXX. Žalobca pracoval u žalovaného
ako zamestnanec Skupiny dozornej a strážnej služby. Dňa XX.XX.XXXX žalovaný písomne doručil
žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Žalobca
nepopieral, že dňa XX.XX.XXXX porušil pracovnú disciplínu tým, že nebol ustrojený v zmysle platných

smerníc na výkon strážnej služby, pretože v zásobníku nemal plný počet nábojov, ale iba 6 nábojov z
celkového počtu 60. Žalobca uvádzal, že jeho nadriadený iné porušenie na mieste nezistil. Uvádzal, že
zamestnávateľ mu naďalej prideľoval prácu a vysielal ho na plnenie pracovných úloh, pričom absolvoval
niekoľko služieb. Žalobca uvádzal, že nikdy predtým pracovné povinnosti neporušil a s okamžitým
skončením pracovného pomeru nesúhlasí, nakoľko má za to, že k porušeniu jeho povinností nedošlo
hrubým a závažným spôsobom. Podľa žalobcu mal žalovaný pri rozhodovaní prihliadať na osobu
zamestnanca, na jeho doterajší postoj k plneniu pracovnej disciplíny na pracovisku, na mieru zavinenia

zamestnanca, na dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa a na to, či zamestnanec
svojim konaním spôsobil zamestnávateľovi škodu. Podľa žalobcu žalovaný nič také neskúmal.Pôvodne označený žalovaný, Slovenská republika - P. E. X., namietal to, že Q. Ú. XXXX F. nemá
právnu subjektivitu a nemôže v súdnom konaní vystupovať ako zástupca účastníka. Zároveň namietal
svoju pasívnu vecnú legitimáciu, keďže ako účastník konania nie je uvedené P. E. X., ale Slovenská

republika. Túto skutočnosť je potrebné rozlišovať, keďže nie je možné zamieňať ako účastníka konania
štát a jeho jednotlivé rozpočtové organizácie. Zamestnávateľom žalobcu bolo P. E. X., nie Slovenská
republika zastúpená P. E. X.. Z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného žiadal žalobu
zamietnuť.

Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX súd pripustil rozšírenie okruhu účastníkov na strane žalovaného o
P. E. X..

Po rozšírení okruhu účastníkov sa k veci vyjadrilo aj P. E. X., ktoré žiadalo žalobu zamietnuť z dôvodu,
že P. E. X. ako zamestnávateľ žalobcu bolo žalované až po uplynutí lehoty ustanovenej v § 77 Zákonníka
práce, keďže ide o hmotnoprávnu a zároveň prekluzívnu lehotu.

K samotnej žalobe žalovaný v 2. rade uviedol, že so žalobou nesúhlasí, keďže žalobca závažným
spôsobom porušil pracovnú disciplínu, a to tým, že vo výkone strážnej služby nemal potrebný
počet nábojov. Porušenie pracovnej disciplíny bolo vedomé, pričom žalobca nebol schopný plniť
svoje povinnosti strážneho v plnom rozsahu, teda nebol schopný strážiť a chrániť zverené strážne

pracovisko, na ktorom sa nachádzajú vrtuľníky vysokej hodnoty jednak z finančného hľadiska, ako aj
z hľadiska strategického. Vzhľadom na skutočnosť, že Slovenská republika sa zapojila do viacerých
medzinárodných vojenských operácií, vojenské objekty Ozbrojených síl Slovenskej republiky sa stávajú
legitímnym cieľom útoku zoskupení bojujúcich proti vojsku medzinárodných síl. V prípade ozbrojeného
útoku by žalobca kvôli svojej pohodlnosti a nechuti niesť váhu dvoch zásobníkov nebol schopný takýto

útok zadržať do príchodu posíl, resp. poskytnúť posilám kryciu paľbu na čas nevyhnutný na zaujatie
pozícií.

Podľa žalovaného v 2. rade je nepodstatné, či žalobca svojim konaním spôsobil škodu, pretože ak
by v danom prípade došlo na základe vedomého porušenia povinností žalobcom ku škode, šlo by o

škodu na majetku v miliónových hodnotách, pričom by došlo k oslabeniu bojaschopnosti Ozbrojených
síl Slovenskej republiky a v najhoršom prípade by došlo k zraneniam, resp. smrti osôb. Samotnú
závažnosť porušenia povinností spojených s výkonom strážnej služby si uvedomuje aj zákonodarca,
čo sa prejavilo v ustanovení § 407 Trestného zákona. V prípade, ak by bol žalobca profesionálnym
vojakom, jeho konanie by zakladalo trestnú zodpovednosť, a to dokonca aj v prípade, ak by porušil

svoje povinnosti čo len z nedbanlivosti. Vedomé porušenie povinností spojených so strážnou službou a
vedomé nedostatočné vyzbrojenie sa strelivom v rozsahu, ktorý v praxi vylučuje účinné použitie zbrane,
tak ako to z pohodlnosti vykonal žalobca, profesionálnym vojakom napĺňa znaky kvalifikovanej skutkovej
podstaty a profesionálny vojak by bol potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody v trvaní 1
až 5 rokov.

Súd rozsudkom č. k. XXCpr X/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX žalobu zamietol a náhradu trov konania
účastníkom nepriznal.

Krajský súd v Prešove uznesením č. k. XCoPr X/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX rozsudok zrušil a vec

vrátil súdu 1. stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd v odôvodnení mimo iného konštatoval, že P. E. X. H.
bolo označené už v pôvodnej žalobe podanej na súd prvého stupňa dňa XX.XX.XXXX, aj keď sa v tomto
označení nachádzalo aj označenie štátu, teda Slovenskej republiky, pričom P. E. X. H. nebolo označené
ako zástupca štátu, nakoľko ako zástupca bol označený Q. Ú. Č.. XXXX F..

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením s jeho písomnými vyjadreniami, výsluchmi
svedkov, oboznámením s okamžitým skončením pracovného pomeru, písomnými vyjadreniami
žalovaných, pracovnou zmluvou, dohodou o zmene pracovnej zmluvy, charakteristikou pracovného
miesta, smernicou na výkon strážnej služby, vedúceho stráže a strážnych zo dňa XX.XX.XXXX,
vyjadrením X. E.É. N. N. E. zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:

Žalobca pracoval u žalovaného ako zamestnanec Skupiny fyzickej ochrany objektov na základe
pracovnej zmluvy číslo D.-XXX-XX/XXXX-E. zo dňa XX.XX.XXXX. Dňa XX.XX.XXXX uzatvorili žalobca
a žalovaný v 2. rade dohodu o zmene pracovnej zmluvy č. Q.-X-XX/XXXX-X., ktorou sa v súvislosti sorganizačnými zmenami na strane zamestnávateľa zmenila odo dňa XX.XX.XXXX dohodnutá pracovná
pozícia na pozíciu zamestnanec Skupiny dozornej a strážnej služby H. D., F. Y. D. Q. O. F.Š.. Súčasťou
tejto dohody bola aj charakteristika pracovného miesta, ktorá definovala jednotlivé pracovné činnosti

zamestnanca.

Dňa XX.XX.XXXX pri kontrolnej činnosti strážnej služby dozorným Q. O. F., v prítomnosti vedúceho
stráže, bolo zistené, že žalobca nastúpil do stráže ako strážny č. 2 na strážnom stanovisku č. 2, avšak
namiesto 60 kusov nábojov v dvoch zásobníkoch mal počas výkonu strážnej služby pri sebe v jednom

zásobníku 2 kusy nábojov a v druhom zásobníku 4 kusy nábojov vzor 43, kaliber 7,62 milimetrov, a to aj
napriek tomu, že podľa záznamu v knihe záznamov o výdaji zbraní a munície boli v ten deň žalobcovi pri
nástupe do strážnej služby vydané náboje v počte 60 kusov. Tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi
sporné.

Sám žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uvádza, že na otázku dozorného Q. O., kde sú

ostatné náboje, odpovedal, že v zásobníkoch, ktoré sú v jeho taške v skrini na strážnici. Na otázku prečo
tak urobil, odpovedal, že vonku pršalo a pri presune zo strážnice na strážne stanovisko č. 2 peši chcel
mať ľahšie zásobníky, pretože bral so sebou aj pršiplášť.

Toto porušenie povinností žalobcu bolo postúpené na rozhodnutie veliteľovi Q.M. O. F.. Predmetné

konanie bolo veliteľom vyhodnotené ako vedomé porušenie smerníc, pričom v dôsledku tohto konania
žalobca nebol spôsobilý plniť svoje povinnosti strážneho v plnom rozsahu, nebol schopný v potrebnom
rozsahu strážiť a chrániť zverené strážne stanovisko, na ktorom sa nachádzajú vrtuľníky P.-XX a P.-
X, teda vojenská technika vysokej hodnoty. Z tohto dôvodu rozhodol veliteľ Q. O. F. v súlade z § 68
Zákonníkapráceookamžitomskončenípracovnéhopomeružalobcu.VeliteľQ.O.prerokovalukončenie

pracovného pomeru so žalobcom so závodným výborom X. E. N. N. E. a ten listom zo dňa XX.XX.XXXX
súhlasil s okamžitým skončením pracovného pomeru.

Dňa XX.XX.XXXX žalovaný v 2. rade písomne doručil žalobcovi okamžité skončenie pracovného
pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Žalobca nepopieral, že dňa XX.XX.XXXX porušil

pracovnú disciplínu, avšak uvádzal, že jeho nadriadený iné porušenie na mieste nezistil. Uvádzal, že
zamestnávateľ mu ďalej prideľoval prácu a vysielal ho na plnenie pracovných úloh, pričom absolvoval
niekoľko služieb. Žalobca uvádzal, že nikdy predtým pracovné povinnosti neporušil.

Žalobca na svoju obranu uvádzal to, že mal vedomosť o tom, že s inými pracovníkmi, ktorí na pracovisku

požili alkoholické nápoje, nebol skončený pracovný pomer okamžite. Taktiež spochybnil prerokovanie
okamžitého skončenia pracovného pomeru odborovým orgánom, s tým, že tento orgán nerozhodoval
ako kolektívny orgán a podľa žalobcu nemal potrebné informácie, keďže vychádzal z informácií, ktoré
mu poskytol žalovaný v 2. rade.

Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že deň pred službou mali športový deň, kde veľa behal a mal
svalovku.Tedaajtotoboldôvod,prečosichcelvýstrojuľahčiťanebralvšetkynáboje.Bolsivedomýtoho,
že porušil pracovnú disciplínu, avšak mal za to, že svojím konaním nikoho neohrozil, nikoho nezranil a
svojmu zamestnávateľovi nespôsobil škodu. Žalobca sa taktiež snažil tvrdiť, že u iných zamestnancov
bol v službe zistený alkohol a s týmito zamestnancami pracovný pomer nebol ukončený okamžite,

ale výpoveďou alebo dohodou. Za týmto účelom žiadal vykonať dôkazy, a to zistenie informácií od
zamestnávateľa a výsluch zamestnancov, u ktorých bol v službe zistený alkohol.

Súd však tieto návrhy na doplnenie dokazovania zamietol s poukazom na to, že pri iných prípadných
porušeniach pracovnej disciplíny je rozdielny skutkový stav a ani zistenie, že zamestnávateľ porušenie

pracovnej disciplíny, ktorého intenzitu súd v tomto konaní neskúmal, riešil rozdielne ako u žalobcu,
nemohlo mať vplyv na posúdenie, či okamžité skončenie pracovného pomeru je alebo nie je platné.
Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že na strážnom stanovišti, kde mal vykonávať službu, je zvyčajne
X až X vrtuľníkov. Na otázku, aká je cena za jeden vrtuľník, uviedol, že to môže byť 20 000, 30 000
alebo 50 000 Eur.

Podľa bodu 8 Charakteristiky pracovného miesta, najnáročnejšia pracovná činnosť je ozbrojená ochrana
a stráženie dôležitých objektov s veľkým množstvom výbušnín, zbraní alebo horľavín.Podľa bodu 9 Charakteristiky pracovného miesta, v rámci najnáročnejšej pracovnej činnosti
zamestnanec vykonáva mimo iného aj:
- samostatnú prípravu do dozornej a strážnej služby s dostatočným odpočinkom a nepoužitím alkoholu

a iných návykových látok,
- prevzatie zbrane, streliva a vykonanie zápisu o prevzatí,
- ozbrojenú ochranu zverených objektov v súlade s vydanými smernicami na výkon dozornej a strážnej
služby,
- zabránenie vstupu nepovolaným osobám do chránených objektov, zabránenie vynášania a vyvážania

materiálu z chránených objektov,
- vykonáva zásah pri neoprávnenom narušení objektu.

Svedok S., nadriadený žalobcu, ktorý bol vedúci dozornej služby, uviedol, že pokiaľ by osoba, ktorá má
nastúpiť do služby, požiadala o výmenu služby z dôvodu zdravotných alebo iných problémov, bolo by
možné službu vymeniť.

Svedkyňa E., podpredsedníčka odborovej organizácie, potvrdila prejednanie návrhu zamestnávateľa
na okamžité skončenie pracovného pomeru. K dispozícii mali návrh zamestnávateľa, ako aj vyjadrenie
žalobcu. Pri prejednaní bol aj svedok O., ktorý poznal žalobcu a vyjadroval sa k nemu ako osobe.

Svedok G.. F. O., ktorý pracuje ako náčelník štábu Q. O. F., uviedol, že jeden vrtuľník, ktorý mal žalobca
strážiť, stojí približne 4 000 000 až 5 000 000 Eur. Okrem toho sú tam ďalšie hodnoty ako stojánky,
svetelná technika, káble a podobne.

Svedok G.. Š. Q., náčelník Skupiny prevádzky opráv Q. O. F., uviedol, že v čase porušenia pracovnej

disciplíny u žalobcu bol vo funkcii dozorného Q.O. O.. Svedok uviedol, že po tom, čo zistil, že žalobca
nemal v zásobníku dostatočný počet nábojov, išli so žalobcom uskutočniť kontrolu streliva a dohľadanie
nábojov, pričom ich našli v skrinke na šaty. Takéto uschovanie streliva však nie je prípustné. Manipulácia
so strelivom a zbraňami podlieha prísnym predpisom a pracovníci strážnej služby majú vydaný aj zbrojný
preukaz, teda majú vedomosť o tom, ako sa majú uchovávať zbrane a strelivo.

Svedok uviedol, že časť letiska, na ktorú nadväzuje strážne stanovisko č. 2, nie je oplotená, a teda je
možný voľný prienik či už osôb neznalých miesta, podnapitých osôb alebo páchateľov trestných činov.
Čo sa týka majetku, ktorý sa stráži, okrem vrtuľníkov ide aj o vnútorný objekt, kde sú ďalšie zariadenia
a taktiež je strážený vrtuľník, ktorý vykonáva úlohy v rámci pátracej a záchrannej služby, pričom ide o

dôležitý vrtuľník v rámci celonárodného záchranného systému. Svedok uviedol, že v minulosti už došlo
k narušeniu objektu.

Podľa článku 1 Nariadenia ministra obrany Slovenskej republiky č. 1/2006 o poverení na právne úkony
v pracovnoprávnych vzťahoch, v znení zmien a doplnkov, na základe ustanovenia § 9 ods. 2 zákona

číslo 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, poverujem vedúcich zamestnancov
Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky,
Ozbrojených síl Slovenskej republiky a ďalších vedúcich zamestnancov robiť v mene zamestnávateľa
právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch zamestnancov v pracovnom pomere podľa osobitných
predpisov v rozsahu ustanovenom v tomto nariadení.

Podľa článku 2 bod 4 písm. f) Nariadenia ministra obrany Slovenskej republiky č. 1/2006 o poverení na
právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch, v znení zmien a doplnkov, v Ozbrojených silách Slovenskej
republiky poverujem veliteľov (náčelníkov, riaditeľov) zväzkov, útvarov, úradov a zariadení Ozbrojených
síl Slovenskej republiky za príslušné zväzky, útvary, úrady a zariadenia Ozbrojených síl Slovenskej

republiky.

Podľa článku 3 bod 1 Nariadenia ministra obrany Slovenskej republiky č. 1/2006 o poverení na
právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch, v znení zmien a doplnkov, vedúci zamestnanci uvedení v
článku 2 sú v rámci poverenia oprávnení v individuálnych pracovnoprávnych vzťahoch zamestnancov

v pracovnom pomere robiť v mene zamestnávateľa všetky právne úkony upravené podľa osobitných
predpisov (napr. uzatvorenie pracovnej zmluvy, dohody o zmene pracovnej zmluvy, rozviazanie
pracovného pomeru, uzatvorenie dohody o zvýšení kvalifikácie, dohody o hmotnej zodpovednosti ).Podľa bodu 1.5.1. Smernice na výkon strážnej služby, vedúceho stráže a strážnych č. Q.-X/X-XX/X-
XX/XX (ďalej len Smernice), výzbroj strážneho č. 1 a strážneho č. 2 na strážnom stanovisku č. 2 tvorí
samopal vz. 58 V, bodák vz. 58, náboj vz. 43 - call 7,62 mm - 60 ks.

Podľa bodu 1.6. ods. 2 Smernice, členovia stráže sú vyzbrojení takým množstvom streliva, aby boli
naplnené dva zásobníky do každej pridelenej zbrane.

Podľa bodu 2.2. Smernice, zamestnanec - strážny je ozbrojený príslušník stráže, ktorého úlohou je

strážiť zverené strážne stanovisko s právom použiť pridelenú strelnú zbraň, alebo služobného psa podľa
osobitného predpisu.
Zamestnanec - strážny je povinný:
- strážiť a chrániť strážne stanovisko,
-zabrániťnepovolanýmosobámpriblížiťsakstrážnemustanoviskunakratšiuvzdialenosť,nežjeurčené
v smerniciach na výkon strážnej služby.

Zamestnanec - strážny musí mať na strážnom stanovisku č. 2 zbraň nabitú, v noci pripravenú na streľbu.

Podľa článku 1 ods. 2 Pracovného poriadku Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Generálneho
štábuOzbrojenýchsílSlovenskejrepublikyaOzbrojenýchsílSlovenskejrepubliky(ďalejlenPracovného
poriadku), zamestnávateľom na účely pracovného poriadku sa rozumie Ministerstvo obrany Slovenskej

republiky, Generálny štáb Ozbrojených síl Slovenskej republiky a Ozbrojené sily Slovenskej republiky

Podľa článku 1 ods. 3 Pracovného poriadku, na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov ministerstva pri
výkone práce vo verejnom záujme sa vzťahuje Zákonník práce, ak zákon o výkone práce vo verejnom
záujme alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa článku 2 ods. 1 Pracovného poriadku, pracovný pomer medzi ministerstvom a zamestnancom sa
zakladá písomnou pracovnou zmluvou.

Podľačlánku2ods.2Pracovnéhoporiadku,vpracovnoprávnychvzťahovzaministerstvokonápoverený

vedúci zamestnanec ministerstva podľa nariadenia ministerstva obrany.

Podľa článku 7 ods. 1 Pracovného poriadku, ministerstvo môže okamžite skončiť pracovný pomer iba
výnimočne a z dôvodov uvedených v § 68 Zákonníka práce.

Podľa článku 7 ods. 2 Pracovného poriadku, ministerstvo môže okamžite skončiť pracovný pomer iba
v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedelo, najneskôr však
do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol.

Podľa článku 7 ods. 3 Pracovného poriadku, ministerstvo je povinné okamžité skončenie pracovného

pomeru zo strany zamestnávateľa vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je neplatné.

Podľa článku 7 ods. 7 Pracovného poriadku, okamžité skončenie pracovného pomeru musí ministerstvo
aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo
možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je

neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa článku 11 ods. 1 písm. a), c) Pracovného poriadku, zamestnanec je povinný najmä
- pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny priamych nadriadených vydané v súlade s právnymi
predpismi,

- dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi
riadne oboznámený.

Podľa článku 13 ods. 1 Dodatku k Pracovnému poriadku Ministerstva obrany Slovenskej republiky,
Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky a Ozbrojených síl Slovenskej republiky zo

dňa XX.XX.XXXX (ďalej len Dodatku), odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnanec je povinný
podľa pokynov priameho nadriadeného vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom
pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.Podľa článku 13 ods. 3 písm. a) Dodatku, za závažné porušenie pracovnej disciplíny sa považuje
neplnenie povinností vyplývajúcich z dohodnutého druhu práce.

Podľačlánku13ods.4Dodatku,prihodnotenítoho,čidošlokzávažnémuporušeniupracovnejdisciplíny
priamy nadriadený vychádza z miery intenzity porušenia pracovnej disciplíny a skutok hodnotí vo
vzájomných súvislostiach a konkrétnych okolnostiach prípadu a prihliada na osobu zamestnanca, jeho
doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, situáciu, v ktorej k porušeniu došlo, a na dôsledky
porušenia pracovnej disciplíny pre ministerstvo.

Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce (ďalej len ZP), zamestnávateľ môže okamžite skončiť
pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 68 ods. 2 ZP, Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v
lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do

jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia
§ 63 ods. 4 a 5.

Podľa § 70 ZP, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť
písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným

dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený
dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 47 ods. 1 písm. b) ZP, odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnanec je povinný podľa
pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase

a dodržiavať pracovnú disciplínu.

V predmetnom konaní súd skúmal, či žaloba je dôvodná, a teda či okamžité skončenie pracovného
pomeru dané žalobcovi je platné.

Vzhľadom k tomu, že pôvodne označený žalovaný nebol zamestnávateľom žalobcu a žalobca až
následne správne označil žalovaného v 2. rade ako svojho zamestnávateľa a vzhľadom na rozhodnutie
Krajského súdu, súd žalobu vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, teda vo vzťahu k Slovenskej republike,
zamietol. Keďže žalovanému v 1. rade nevznikli ani trovy konania, súd náhradu trov konania účastníkom
vo vzťahu k žalovanému v 1. rade nepriznal.

Čo sa týka žalovaného v 2. rade, P. E. X. H. bolo na základe pracovnej zmluvy zamestnávateľom žalobcu
a na základe Nariadenia ministra obrany č. 1/2006 v znení zmien a doplnkov bol veliteľ Q. Ú. XXXX F.
oprávnený robiť v mene zamestnávateľa úkony súvisiace s pracovnoprávnymi vzťahmi, teda aj úkony
súvisiace s prípadným ukončením pracovnoprávneho vzťahu, a to aj okamžitým skončením pracovného

pomeru. Súd mal teda za to, že subjekt, ktorý podpísal okamžité skončenie pracovného pomeru, teda v
tom čase veliteľ Q. Ú. XXXX F., bol spôsobilým subjektom na uskutočnenie takéhoto úkonu.

Okamžité skončenie pracovného pomeru môže dať zamestnávateľ zamestnancovi pri hrubom porušení
pracovnej disciplíny v lehote dvoch mesiacov, od kedy sa o dôvode okamžitého skončenia pracovného

pomeru dozvedel. Keďže k porušeniu pracovnej disciplíny došlo dňa XX.XX.XXXX, čo ani jeden
z účastníkov nespochybňoval, a okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalobcovi dané
XX.XX.XXXX, súd mal za to, že čo sa týka lehôt, tieto boli v súlade so zákonom dodržané. Okamžité
skončenie pracovného pomeru bolo žalobcovi doručené dňa XX.XX.XXXX.

Pred samotným okamžitým skončením pracovného pomeru bol tento návrh zamestnávateľa
prerokovaný aj s odborovou organizáciou a táto k nemu zaujala rovnaké stanovisko ako zamestnávateľ.

Žalobca spochybňoval prerokovanie návrhu zamestnávateľa na okamžité skončenie pracovného
pomeru s odborovou organizáciou, s tým, že odborová organizácia nevydala žiadne rozhodnutie a

nerozhodovala ako kolektívny orgán. Toto však podľa súdu neobstojí. Predovšetkým je potrebné
poukázať na to, že odborová organizácia v tejto veci nevydáva žiadne rozhodnutie, ale dáva len
svoje vyjadrenie vo vzťahu k tomu, aký postoj má k návrhu zamestnávateľa na ukončenie pracovného
pomeru so zamestnancom. K takémuto prerokovaniu v odborovej organizácii došlo, čo potvrdila takpodpredsedníčka odborov, ako aj člen odborovej organizácie. Členovia odborov mali informácie od
zamestnávateľa, ako aj písomnú informáciu od žalobcu o tom, akým spôsobom sa skutok stal a z
akých príčin. Samotný člen odborovej organizácie, svedok O., potvrdil, že poznal žalobcu a návrh

zamestnávateľa hodnotil z pohľadu osoby, ktorá žalobcu pozná. Takže ani toto súd nevyhodnotil ako
formálnu chybu, resp. nedostatok okamžitého skončenia pracovného pomeru.

Čo sa týka samotného vymedzenia skutku, ktorý sa kládol žalobcovi za vinu, teda porušenie pracovnej
disciplíny pri výkone strážnej služby u žalobcu, tak žalobca, ako aj žalovaný potvrdili, že k takémuto

skutku došlo a v tomto vec nebola sporná.

Žalobca vo svojom vyjadrení, ktoré podal bezprostredne po porušení pracovnej disciplíny, uviedol, že
dôvodom, prečo tak urobil, bolo to, aby si uľahčil výstroj, resp. výzbroj v čase nepriaznivého počasia. Je
teda zrejmé, že zo strany žalobcu išlo o úmyselné a vedomé konanie, pričom žalobca si už pri začiatku
služby bol vedomý toho, že pri akomkoľvek narušení stráženého priestoru nebude môcť adekvátne

zasiahnuť. Napriek tomu k takémuto konaniu pristúpil. Žalobcu následne na pojednávaní ospravedlnil
svojekonanieajtým,žemalsvalovku,keďžedeňpredtýmsazúčastnilšportovéhodňa.Tietoskutočnosti
žalobca nijako nepreukázal. Svedkami bolo preukázané, že pokiaľ by na strane osoby, ktorá má nastúpiť
na strážnu službu, boli také prekážky, ktoré by jej bránili riadne vykonávať strážnu službu, po oznámení
takýchto dôvodov zamestnávateľovi by bolo možné vymeniť si službu. Žalobca však žiadny fyzický

hendikep zamestnávateľovi nesignalizoval, a teda súd má za to, že nastupoval do služby plne fyzicky
spôsobilý.

Základnou a hlavnou úlohou žalobcu bolo strážiť miliónové hodnoty na strážnom stanovišti č. 2,
pozostávajúce z niekoľkých kusov vrtuľníkov a ďalšieho vojenského materiálu. Svedkovia potvrdili, že

časť priestoru bezprostredne nadväzujúca na strážne stanovisko nie je ohradená a už v minulosti došlo k
narušeniu tohto priestoru. V prípade narušenia tohto priestoru nepovolaným subjektom by bola ochrana
majetku Slovenskej republiky úplne znemožnená. Argument žalobcu, že tým, že nemal potrebný počet
nábojov, by v prípade, ak by musel použiť zbraň, spôsobil menej škody na majetku alebo zdraví, je úplne
nelogický.

Žalobcataktiežtvrdil,žesvojímkonanímnespôsobilžiadnuškodunazdravíaninamajetku.Žalobcabysi
však mal predovšetkým uvedomiť, že toto nie je argument v jeho prospech, ale len jeho veľkým šťastím,
že v čase, keď ochrana objektu bola jeho zavinením nulová, nedošlo k narušeniu objektu, k poškodeniu
vojenskej techniky, prípadne k iným incidentom. Ak by k tomu došlo, mohol byť ohrozený a poškodený

nielen majetok, ale samotné zdravie a život žalobcu, ako aj iných osôb. Žalobca však zrejme ani v
súčasnosti nechápe dosah svojho konania, keďže sa takýmto spôsobom snaží vyviniť. Na nepochopenie
celého konania zo strany žalobcu poukazuje aj jeho vyjadrenie, že podľa neho jeden vrtuľník stoji od 20
000 do 50 000 Eur. Pokiaľ sa priemerný dospelý človek mužského pohlavia približne orientuje v cenách
motorových vozidiel, musí mu byť jasné, že vojenský vrtuľník so špeciálnou technológiou a výzbrojou

nemôže stáť rovnako ako lepšie auto. Podľa svedka G.. F. O.É. stojí jeden vrtuľník 4 000 000 až 5
000 000 Eur. Je potom otázne, či žalobca dal svoje vyjadrenie v snahe opäť len ospravedlniť a zľahčiť
svoje konanie, alebo či tomu naozaj verí. Potom by ale u žalovaného v 2. rade ako zamestnávateľa bolo
namieste, aby preveroval nielen fyzické schopnosti svojich budúcich zamestnancov.

Obrana žalobcu bola aj v tom, že okamžité skončenie pracovného pomeru má byť neplatné z dôvodu,
že ešte určitý čas mu zamestnávateľ prideľoval prácu. Zo znenia Zákonníka práce je zrejmé, že od doby,
kedy sa zamestnávateľ o porušení pracovnej disciplíny dozvie, má 2 mesiace na to, aby sa rozhodol,
akým spôsobom a či pracovníka postihne. Je úlohou zamestnávateľa, aby v prípade, že chce skončiť
pracovný pomer okamžite, všetky okolnosti porušenia pracovnej disciplíny náležite preveril, okamžité

skončenie pracovného pomeru dôkladne skutkovo vymedzil, uskutočnil ďalšie potrebné úkony v súlade
so zákonom a až následne, po dôkladnom vyšetrení a splnení podmienok uložených zákonom, takéto
okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnancovi doručil. V opačnom prípade by mohlo byť
konanie zamestnávateľa unáhlené, svojvoľné a v rozpore so zákonom. Pokiaľ teda žalobcovi bola v
dvojmesačnej lehote, ktorú mal jeho zamestnávateľ na okamžité skončenie pracovného pomeru, ešte

prideľovaná práca, neznamená to, že jeho zamestnávateľ vyvinil žalobcu, alebo že by mu okamžité
skončenie pracovného pomeru dať nemohol.Taktiež skutočnosť, že žalobca v minulosti nemal závažnejšie porušenia pracovnej disciplíny,
neznamená,žebymuzamestnávateľpritakzávažnomporušenípracovnejdisciplíny,akéurobilžalobca,
okamžité skončenie dať nemohol. Vedomé a úmyselné konanie žalobcu smerujúce k tomu, že v prípade

potreby nebude môcť plniť svoju základnú povinnosť, vyplývajúcu mu z právnych predpisov a smerníc,
je podľa súdu jednoznačne dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Súd poukazuje na
to, že ak by bol žalobca profesionálny vojak, jeho konanie by bolo kvalifikované ako trestný čin a hrozil
by mu trest odňatia slobody.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu

trovkonanianepriznáavtakomprípadeniejesúdviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Vzhľadom na výsledok konania, kedy žaloba žalobcu voči žalovanému v 1. rade i voči žalovanému v
2. rade bola zamietnutá, vznikol žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania. Žalovaný v

1. rade si trovy konania neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania v súlade s ustanovením § 151
ods. 1 O.s.p. nepriznal.

Súd priznal úspešnému žalovanému v 2. rade náhradu iných trov konania vo výške XXX,XX Eur titulom
nákladov spojených s účasťou zástupcu žalovaného v 2. rade na pojednávaniach v predmetnej veci

nasledovne:

1. Účasť na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX
- cesta vlakom verejného dopravcu ZSSK W. (O. X) - F. (L. X) a späť vo výške XX,XX Eur,
- stravné pre časové pásmo 5 až 12 hodín za XX.XX.XXXX v zmysle opatrenia MPSVaR SR č. 296/2014

Z. z o sumách stravného = X €,
- stravné pre časové pásmo nad 18 za XX.XX.XXXX v zmysle opatrenia MPSVaR SR č. 296/2014 Z.
z o sumách stravného = X,XX €;

2. Účasť na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX

- cesta služobným motorovým vozidlom zn. Škoda Superb s priemernou spotrebou 6,9 l/100 km pri cene
PHM 1,101 €/l na trase W. - F. a späť (2×XXX km) v zmysle zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných
náhradách v znení neskorších predpisov = XXX,XX Eur;
- stravné pre časové pásmo 12 až 18 hodín v zmysle opatrenia MPSVaR SR č. 296/2014 Z. z o sumách
stravného = X,XX €;

3. Účasť na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX
- cesta služobným motorovým vozidlom zn. Škoda Superb s priemernou spotrebou 6,9 l/100 km pri cene
PHM 0,995 €/l na trase W. - F. a späť (2×XXX km) v zmysle zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných
náhradách v znení neskorších predpisov = XXX,XX Eur;

- stravné pre časové pásmo 12 až 18 hodín v zmysle opatrenia MPSVaR SR č. 296/2014 Z. z o sumách
stravného = X,XX €;

4. Účasť na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX
- cesta vlakom verejného dopravcu ZSSK W. (O. X) - F. (L. X) a späť vo výške XX,XX Eur,

- cesta mestskou hromadnou dopravou v W. = X,XX €,
-stravnéprečasovépásmonad18vzmysleopatreniaMPSVaRSRč.296/2014Z.zosumáchstravného
= X,XX €.Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovanému v 2. rade vznikli trovy konania v celkovej výške XXX,XX
Eur, na ktorých náhradu súd zaviazal neúspešného žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p ) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená po nadobudnutí jeho
vykonateľnosti, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.