Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Martin

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Katarína Janotová

Forma rozhodnutia – Rozhodnutie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 17C/93/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715212374
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Janotová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5715212374.2

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou Mgr. Katarínou Janotovou v právnej veci navrhovateľky: J. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Š. Č. XXXX/X, XXX XX M.-O., proti odporcovi: M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom O.
XXX/X, XXX XX M., v konaní o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo navrhovateľky J. C., pred tým K., rod. U., nar. X.X.XXXX a odporcu M. C., rod. C., nar.
XX.X.XXXX, uzavreté dňa X.X.XXXX v M., zapísané V knihe manželstiev matričného úradu M., zväzok

XX, ročník XXXX, strana XXX, por. č. XXX
r o z v á d z a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.08.2015, sa navrhovateľka domáhala,
aby súd vydal rozhodnutie, ktorým by rozviedol manželstvo účastníkov konania.

Navrhovateľka svoj návrh na začatie konania odôvodnila tým, že je vyhlásenie vôle vstúpiť do
manželstva s odporcom nebolo urobené slobodne, ale pod fyzickým a psychickým nátlakom, že odporca
jeagresívny,pričomztohtodôvodusanachádzavovýkonetrestuodňatiaslobody,asrozvodomsúhlasí.
Podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.05.2016, sa k návrhu na začatie konania vyjadril odporca.
Uviedol, že navrhovateľku stále miluje a prechováva k nej náklonnosť, že vyhlásenie vôle navrhovateľky
vstúpiť do manželstva bolo slobodné a nebolo vynútené ním ani inými osobami, pripustil, že bol niekedy

dosťagresívny,alevýkontrestuodňatiaslobodyhozmenil,žeposkončenívýkonutrestuodňatiaslobody
by chcel mať s navrhovateľkou šťastnú rodinu“ a že v prípade, že súd ich manželstvo rozvedie, bude
mu to ľúto a nikdy na ňu nezabudne.
Na pojednávaní, konanom dňa 03.06.2016, sa navrhovateľka vyjadrila tak, že na svojom návrhu na
začatie konania trvá, že vzťah s odporcom od začiatku nebol v poriadku, že svoje vyhlásenie vôle vstúpiť
do manželstva vykonala pod nátlakom odporcu a z dôvodu jeho vyhrážok o udaní jej syna, ktorý ho

zbil. Odporca bol počas ich vzťahu mimoriadne žiarlivý, kontroloval ju a fyzicky ju napádal, a to aj na
verejnosti, čo bolo aj dôvodom toho, že jej syn napadol odporcu. Po uzavretí manželstva sa odporca k
nej prisťahoval, poriadne spolu nežili, lebo bol žiarlivý, všade ju kontroloval aj v práci, aj v kúpeľni, ešte
aj na záchode. Napádal ju a preto od neho odišla, našla si druhý podnájom. Tam ju odporca našiel,
potom ho zobrali policajti, lebo jej popálil tvár. Navrhovateľka ďalej uviedla, že odporca bol viac krát
trestne stíhaný, preto že jej opakovane ubližoval a fyzicky aj psychicky sa jej vyhrážal. Nikdy vlastne

spolu poriadne nežili, lebo bol buď v base, alebo aj keď bol doma, tak jej ubližoval.
Súd vykonal dokazovanie návrhom na začatie konania zo dňa 28.08.2015, sobášnym listom účastníkov
konania, rodnými listami detí navrhovateľky a ďalšími listinnými dôkazmi, založenými v spise, a
vyjadreniami účastníkov konania.
Podľa čl. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon
o rodine) manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni

a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom
manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.Podľa § 1 ods. 1 zákona o rodine manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich
dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok, ustanovených
týmto zákonom.

Podľa § 18 zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 22 zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 veta prvá zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov
medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada

na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Súd vo všeobecnosti uvádza, že účel manželstva ako taký vyplýva predovšetkým z jeho funkcií, ktoré
funkcie sú biologická, ekonomická a výchovná. Základným predpokladom pre zrušenie manželstva
rozvodom je vážny rozvrat medzi manželmi, ktorý bráni ďalšiemu plneniu účelu manželstva. Intenzita
rozvratu medzi manželmi je závislá od toho, do akej miery sa nezhody manželov týkajú podstatných

stránokmanželskéhospolužitia,t.j.akýmspôsobomavakomrozsahumanželiaporušujúvovzájomnom
chovaní pravidlá vyplývajúce z ustanovení zákona o rodine.
Medzi základné povinnosti manželov patrí predovšetkým povinnosť žiť spolu, byť si verní, vzájomne
rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že návrh navrhovateľky bol podaný dôvodne, nakoľko

manželstvo účastníkov konania už naďalej neplní účel, za ktorým bolo uzavreté. Ide už len o formálny
zväzok navrhovateľky a odporcu, navyše keď sama navrhovateľka výslovne deklarovala nezáujem
zotrvať v súčasnom manželstve, nezáujem o prípadné obnovenie spolužitia s odporcom. Odporca pritom
s rozvodom manželstva nevyjadril nesúhlas. Je nutné konštatovať, že v danom prípadne nie je žiaden
predpoklad obnovenia manželského spolužitia medzi účastníkmi konania, čo jednoznačne vyplýva z

vyššie uvedených vyjadrení navrhovateľky, nežijú v spoločnej domácnosti, a to aj z dôvodu, že odporca
sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, spoločne nehospodária, nevedú spoločný intímny
život, nestarajú sa spoločne o maloleté deti. Súd mal potom v tejto súvislosti dostatočným spôsobom
preukázané,žerozvratmanželstvaúčastníkovkonaniajetrvalý,ichosobnévzťahysúvýraznenarušené,
hlboko a trvalo rozvrátené a ich manželstvo nemôže naďalej plniť žiadnu z funkcií, ktorú mu zákon o

rodine ukladá, z ktorého dôvodu tak ani nie je možné očakávať obnovenie tohto manželského spolužitia.
Na strane účastníkov konania sú tak splnené všetky hmotnoprávne podmienky zákona o rodine, pre
ktoré je možné manželstvo rozviesť, a preto súd návrhu navrhovateľky vyhovel a manželstvo účastníkov
konania rozviedol.
Podľa § 144 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.) účastníci nemajú právo na

náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo
nie je.
Vzhľadom na to, že predmetom konania je rozvod manželstva, súd žiadnemu z účastníkov náhradu jeho
trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
v Žiline prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon
exekúcie podľa osobitného zákona (zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o

súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.