Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 7, 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15C/46/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116202907
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Benčová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6116202907.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Benčovou, v právnej veci

navrhovateľky: F. F.Á., A.. XX. XX. XXXX, S. W. X. XX, XXX XX W. W., štátny občan SR, právne zast.
JUDr. Peter Škrabák, advokát, so sídlom Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 186 421,
proti odporcovi: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, na návrh o určenie, že úver je bez úrokov a bez poplatkov, o vydanie bezdôvodného
obohatenia a o zaplatenie finančného zadosťučinenia, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere zo dňa 26. 11. 2010 je bez úrokov a bez
poplatkov.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu vo výške 433,- Eur titulom bezdôvodného obohatenia,
a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd vo zvyšku návrh navrhovateľky zamieta.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa cestou právneho zástupcu podaným návrhom, ktorý došiel súdu dňa 17. 02. 2016

domáhala, aby súd určil, že úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere zo dňa 26. 11. 2010 je
bez úrokov a bez poplatkov, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu vo výške 433,- Eur
titulom bezdôvodného obohatenia a odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 400,- Eur titulom
finančného zadosťučinenia, a to do 3 dní od právoplatnosti súdneho rozhodnutia. Odporca je povinný
zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania. Písomne poukázala na skutkový aj právny stav veci. Jej
zástupca odôvodnil návrh tým, že na základe zmluvy o úvere zo dňa 26. 11. 2010 bol navrhovateľke
zo strany odporcu poskytnutý úver vo výške 400,- Eur, ktorý sa zaviazala vrátiť v siedmych mesačných

splátkach, celkom vo výške 689,- Eur. Rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu č. k. SR09386/11 zo
dňa 14. 10. 2011 jej bolo uložené zaplatiť odporcovi sumu 907,01 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo
výške 0,25 % denne z uvedenej sumy, zákonným úrokom a povinnosť nahradenia trov rozhodcovského
konania. Na základe exekučného konania bola navrhovateľka vyzvaná na zaplatenie sumy 3 377,11
Eur, a to ku dňu 04. 10. 2012. Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4T/112/2011 zo
dňa 09. 01. 2012 bola navrhovateľka uznaná vinnou z prečinu úverového podvodu voči odporcovi a
bola jej uložená povinnosť zaplatiť odporcovi sumu 686,- Eur ako náhradu škody. Ku dňu podania

žalobného návrhu navrhovateľa uhradila odporcovi na základe exekučného konania sumu v minimálnej
výške 833,- Eur, čím prevýšila nárok odporcu. Ďalej navrhovateľka vo svojom návrhu uviedla, že z
postavenia zmluvných strán je zjavné, že zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou. Pri posúdení
prijateľnosti dojednaných zmluvných podmienok, ako aj obligatórnych náležitostí zmluvy bude potrebnévychádzať z ustanovení Občianskeho zákonníka ako zákona lex generalis, ako aj Zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov platného a účinného v čase vzniku zmluvného vzťahu. Navrhovateľka popiera tú

skutočnosť, že by si finančné prostriedky prevzala za účelom výkonu zamestnania. V tejto súvislosti
zdôrazňuje, že pri uzatváraní zmluvy obchodná zástupkyňa vypisovala formulár zmluvy, pričom táto
uviedla aj samotný účel úveru. Peňažné prostriedky využila na financovanie nákladov s bývaním.
Navrhovateľka je tohto názoru, že v prípade pochybnosti, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, nesie dôkazné
bremeno veriteľ, a existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie.

Zástupca navrhovateľky poukázal na absenciu podstatných náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. i), j),
k) zákona o spotrebiteľskom úvere, s absenciou ktorých spája zákon bezúročnosť a bezpoplatkovosť
poskytnutého úveru. Okrem uvedeného odporca v zmluve nezakotvil náležitosti, ktoré predpisuje zákon,
zároveň v rámci všeobecných obchodných podmienok vopred bez individuálneho dojednania uviedol
odporca množstvo neprijateľných zmluvných podmienok (nerovnovážne postavenie zmluvných strán),
ktoré je potrebné považovať za neplatné. Ide o tieto dojednania: zmluvná pokuta (čl. 4 VPPÚ), dohoda

o zrážkach zo mzdy (čl. 5 VPPÚ), zmluvné dojednanie o nároku na celý dohodnutý poplatok v prípade,
ak sa stane celý dlh splatným, zmluvná pokuta (čl. 6 VPPÚ), zmluvné dojednania v čl. 8, 10, zmluvné
dojednania vo výške 1/3 dohodnutého úroku a 2/3 nákladov za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o
úvere spolu s administratívou (čl. 11 VPPÚ), dohoda o vyplnení zmenky a s tou súvisiace práva, ktorá
umožňuje pre veriteľa vypísať blankozmenku jednostranne výhodne, t. j. 0,25 % zmenkový denný úrok

(čl. 13, 14 VPPÚ), zmluvné dojednanie v čl. 16, 17, 18 VPPÚ. Tieto zmluvné podmienky navrhovateľka
považuje za neprijateľné podľa Občianskeho zákonníka. Ďalej navrhovateľka v návrhu žiadala nárok
na tzv. finančné zadosťučinenie, a to v súlade s ust. § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa. Na záver v žalobnom návrhu zástupca menovanej uviedol, že keďže navrhovateľka plnila
na základe neprijateľných podmienok viac ako je istina úveru, t.j. 400,- Eur a viac ako 686,- Eur, na

ktorú bola zaviazaná rozhodnutím súdu v trestnom konaní, preto sa domáha vydania bezdôvodného
obohatenia.

Odporca sa k návrhu písomne vyjadril, ktorý žiadal zamietnuť. Písomne uviedol, že zmluva o úvere
č. 600800007 zo dňa 26. 11. 2010 má charakter zmluvy o úvere uzatvorenej podľa Obchodného

zákonníka, a preto ju nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle Zákona
o spotrebiteľských úveroch. Nie je na mieste na ňu vzťahovať výlučne ustanovenia Občianskeho
zákonníka, na ktoré poukazuje navrhovateľka. Zmluva bola uzatvorená v zmysle § 269 Obchodného
zákonníka a navrhovateľka vstúpila do právneho vzťahu s odporcom na základe vyhlásenia, že
poskytnuté prostriedky použije na výkon zamestnania, a nie na súkromnú potrebu. Odporca ďalej vo

svojom vyjadrení uviedol, že z hľadiska určenia statusu je rozhodujúce, na aký účel bol spotrebiteľský
úver poskytnutý, a teda nie na aký účel boli poskytnuté peňažné prostriedky dlžníkom následne použité.
Ak bol úver výlučne na základe vyhlásenia dlžníka poskytnutý na účel zamestnania, je jasné, že nepôjde
o spotrebiteľský úver. Ďalej zdôraznil, že dlžník podľa zmluvných vyhlásení z vlastnej vôle vstúpil
do zmluvného vzťahu za účelom poskytnutia peňažných prostriedkov na výkon zamestnania a toto

vyhlásenie potvrdil svojim podpisom. Uviedol, že navrhovateľka podpísala dodatok k zmluve o úvere
dňa 26. 11. 2010, v ktorom uviedla, že peňažné prostriedky použije na náklady na nákup výpočtovej
techniky za účelom výkonu zamestnania. V dodatku sa zároveň zaviazala, že finančné prostriedky sú
poskytnutévýslovnelenzaúčelom,ktorýuviedol,avprípade,akichnevynaložítakakonapísal,dopúšťa
sa hrubého porušenia zmluvy o úvere. Ďalej k návrhu navrhovateľky odporca uviedol, že pokiaľ sa

navrhovateľka domáha vyslovenia zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov, nakoľko zmluvu považuje za
zmluvuospotrebiteľskomúvere,asúčelom,ktorýuviedolsanestotožňuje.Svojetvrdenianavrhovateľka
nedoložila. Odporca žiadal, aby súd v rozhodnutí vo veci samej bral do úvahy len dôkazy, ktoré boli
navrhovateľkou predložené. Odporca má za to, že len tvrdenie, že úver nebol poskytnutý na význačný
účel nie je dostačujúce, čím neuniesol dôkazné bremeno, ku ktorému je viazaný. Odporca k návrhu

navrhovateľa vo vzťahu k poplatku za poskytnutie peňažných prostriedkov výlučne v časti za náklady
za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, vo
vyjadrení uviedol, že na základe dôvodov uvedených v danom prípade sa nejedná o spotrebiteľskú
zmluvu. Je zrejmé, že sa navrhovateľ nemôže dovolávať spotrebiteľskej ochrany a jeho argumentáciu
je potrebné už len z tohto dôvodu odmietnuť. Odporca ďalej uviedol, že ak navrhovateľ namieta výšku

odplaty za poskytnutie a vrátenie peňažných prostriedkov, znáša v tomto smere dôkazné bremeno a
musí preukázať, že v čase a mieste uzatvorenia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne vybočovala z
trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi poskytujúcich financovanie z vlastných zdrojov
tak ako žalovaný. Odporca vo vzťahu k vyjadreniu uviedol, že zotrváva na svojich tvrdeniach, že vdanom prípade nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, aj keby však hypoteticky o takú zmluvu v
predmetnom prípade išlo, navrhovateľom tvrdenú neprijateľnosť poplatku by nebolo možné vyvodiť ani
zosamotnéhozákonaospotrebiteľskýchúverochpodľačl.9.ods.10novelizovanéhozákona:„Veriteľovi

zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie,
evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorý je vedený
spotrebiteľský úver, a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského
úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúknutých podmienok; to neplatí, ak ide o účet
podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona 18a alebo osobitnú službu, ktorá nie

je podmienkou úverového vzťahu, a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa“.
Zákonodarca explicitne vymenúva poplatok alebo náhradu nákladov len za vedenie evidencie, správu
úveru, resp. účtu alebo jeho riešenie, nie však poplatok za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere,
z čoho výkladom a contrario vyplýva, že takýto poplatok je v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch
prípustný. Nakoľko sa navrhovateľ domáha neprijateľnosti zmluvných podmienok, a to len odkazom na
ichčíselnéustanovenievrámcivšeobecnýchpodmienokposkytnutiaúveru,pričomabsolútneneuvádza,

v čom ich neprijateľnosť spočíva, odporca má za to, že neexistuje naliehavý právny záujem na vec a
návrh je nedôvodný a bez žiadnej právnej zákonnej opory.

Súd vo veci pojednával v neprítomnosti odporcu, ktorý mal predvolanie vykázané, písomne sa
ospravedlnil a súhlasil konať v jeho neprítomnosti.

Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím zástupcu navrhovateľky a oboznámil sa s týmito listinnými
dôkazmi: žalobný návrh navrhovateľky vrátane príloh - Rozhodnutie Centra právnej pomoci zo dňa 12.
11. 2015, zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania o úvere zo dňa 26. 11. 2010 spolu so všeobecnými
podmienkami poskytnutia úveru a zmenkou, potvrdenie zamestnávateľa o zrážkach zo mzdy zo dňa 02.

11. 2015, potvrdenie o priezvisku navrhovateľky zo dňa 31. 08. 2015, rozsudok v trestnej veci Okresného
súdu Banská Bystrica č. k. 4T/112/2011 zo dňa 09. 01. 2012, rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
č. k. SR 09386/11 zo dňa 14. 10. 2011, vyjadrenie odporcu vrátane prílohy - dodatok k zmluve o úvere
zo dňa 26. 11. 2010, listinné doklady založené v prílohovej obálke č. l. 52 (potvrdenie zamestnávateľa o
zrážkach zo mzdy zo dňa 02. 11. 2015, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici v exekučnej veci

1CoE/421/2014-142 zo dňa 28. 05. 2015), obsah pripojeného spisu Okresného súdu Banská Bystrica v
exekučnej veci sp. zn. 1Er/3043/2012 a obsahom spisu v danej veci. Po vykonanom dokazovaní okresný
súd zistil tento skutkový stav veci:

Predmetom konania bol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala, aby súd rozhodol prvým výrokom

tak, že úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere zo dňa 26. 11. 2010 je bez úrokov a bez poplatkov,
druhým výrokom uložil povinnosť odporcovi zaplatiť navrhovateľke sumu vo výške 433,- Eur titulom
bezdôvodného obohatenia a tretím výrokom, aby súd uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľke sumu 400,-
Eur titulom finančného zadosťučinenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti súdneho rozhodnutia.

Podľa § 118 ods. 2 O.s.p. okresný súd uvádza, že medzi účastníkmi konania je sporný celý predmet tohto
súdneho konania, keďže odporca nesúhlasí so žalobným návrhom a tento žiada ako neopodstatnený v
celom rozsahu zamietnuť. V písomnom vyjadrení odporca uvádza, že nejde o zmluvu o spotrebiteľskom
úvere. V tejto súvislosti súd odkazuje na skutočnosti uvádzané právnym zástupcom navrhovateľky v jej
žalobnom návrhu a na druhej strane na skutočnosti uvádzané odporcom v jeho písomnom vyjadrení.

Právny zástupca navrhovateľky trval na písomnom žalobnom návrhu, ktorému žiadal v plnom rozsahu
vyhovieť. Okrem už uvedeného na rozdiel od odporcu považuje tento vzťah medzi účastníkmi konania
za vzťah spotrebiteľský. Spotrebiteľom je každá fyzická osoba v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa
a zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorá si požičiava finančnú čiastku od spoločnosti poskytujúcej

finančné služby. Je úplne irelevantné, či na konci dodatku v úverovej zmluve uvádza účel na výkon
zamestnania, pokiaľ navrhovateľka nie je podnikateľom a pokiaľ je fyzickou osobou nepodnikateľom,
musí byť spotrebiteľom podľa definície zákona o spotrebiteľských úveroch. To či účelom zmluvy
bol nákup počítačovej techniky alebo akýkoľvek iný účel neznamená, že nejde o spotrebiteľský
úver. Námietka odporcu vo veci spotrebiteľského úveru neobstojí. Navrhovateľke ako spotrebiteľovi

bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 400,- Eur. Všetky písomne konkretizované nedostatky
úverovej zmluvy spôsobujú, že ich neprijateľnosť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka
spôsobujú, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov. V prípade, ak je bezúročná a bez poplatkov,
navrhovateľka bola povinná zaplatiť len sumu 400,- Eur, ktorá jej bola požičaná zo strany odporcu. Zpotvrdenia od základnej školy - bývalého zamestnávateľa menovanej zo dňa 02. 11. 2015 je zrejmé,
že navrhovateľka zaplatila prostredníctvom exekúcie vedenej na základe rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu sumu 833,- Eur, ktorá jej bola zrazená zo mzdy a zaslaná exekútorom

na účet odporcu. Táto suma o 433,- Eur prevyšuje sumu, ktorá jej bola reálne požičaná. Uznesením
Krajský súd v Banskej Bystrici č.k. 1CoE/421/2014 potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Banská
Bystrica č.k. 1Er/3043/2012, ktorým túto exekúciu vedenú na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zastavil z dôvodu jej nezákonnosti. To znamená, že aj keď rozhodcovský rozsudok je stále
platný a vykonateľný, nie je možné na základe neho viesť exekúciu. Poukázal napr. na zmenkový

úrok vo výške 0,25 % denne a podobne. Na základe tejto zastavenej exekúcie bola uhradená
navrhovateľkou suma 833,- Eur, z ktorej odvodzuje nárok menovanej na zaplatenie bezdôvodného
obohatenia vo výške 433,- Eur. Ďalej sa navrhovateľka domáha v zmysle príslušných ustanovení zákona
o spotrebiteľských úveroch aj zaplatenia primeraného zadosťučinenia. Zástupca uviedol, že vedenie
samotného exekučného konania voči jej osobe na základe nezákonného rozhodcovského rozsudku,
hrozba zaplatenia sumy 3 077,- Eur ako sa uvádza vo výzve exekútora, na základe požičania sumy

400,- Eur, spôsobila navrhovateľke také obtiaže, že je dôvodné priznať jej finančné zadosťučinenie vo
výške poskytnutej pôžičky (podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa), výšku
ktorej ponechal na zváženie súdu, či a aké finančné zadosťučinenie klientke poskytne. Ďalej tento nárok
odôvodnil tým, že jeho klientke bola žalobou podanou na rozhodcovskom súde spôsobená ujma tým,
že na základe rozhodcovského rozsudku musí platiť sumu viac ako 3 000,- Eur, ktorá stále rastie o

0,25 % denne zo sumy, pričom táto si požičala len sumu 400,- Eur, tejto dlžnej sumy si bola vedomá.
Existencia záväzku vo výške 3 000,- Eur a viac by závažným spôsobom ohrozila jej rodinu a domácnosť
a táto suma bola od nej vymáhaná prostredníctvom exekučného konania. Pokiaľ by exekučný súd
exekúciu nezastavil, tak navrhovateľka by bola finančne zruinovaná. Táto skutočnosť menovanú hlboko
zasiahla. Ďalej zástupca navrhovateľky uviedol, že v rozhodnutiach vydaných v exekučnom konaní súdy

posudzovali navrhovateľku ako spotrebiteľa v postavení fyzickej osoby. Vyjadril sa aj k rozhodcovskému
konaniu a ku zmenke, a to vo vzťahu k exekučnému konaniu. Zmenka bola podpísaná spoločne so
zmluvou o úvere ako blankozmenka, ktorá bola vystavená dňa 26. 11. 2010. Z tohto dôvodu sa zástupca
navrhovateľkydomnieva,žekonštatovanie,žezmluvaoúverejebezúrokovabezpoplatkovjepotrebné,
aby nedošlo k ďalším pochybnostiam, akej sumy sa môže odporca domáhať. V prípade úspechu v spore

si uplatňujeme nárok na náhradu trov tohto konania.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného ku dňu uzavretia zmluvy) spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu
účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497).

Podľa§269ods.2Obchodnéhozákonníkaúčastnícimôžuuzavrieťajtakúzmluvu,ktorániejeupravená
ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, platného ku dňu uzavretia zmluvy,
tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním

spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom
fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak po a/ zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods.
1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1, po b/ je v

zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa.

Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom
s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho

práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho
konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné
zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu,

na úkor koho sa získal.

Na základe uvedeného mal tunajší súd z pripojeného exekúčného spisu preukázané, že exekúcia
uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1Er/3034/2012 - 61 zo dňa 07. 07. 2014 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 1CoE/421/2014 - 142 zo dňa 28. 05. 2015

vedená proti povinnej (v prejednávanej veci má postavenie navrhovateľky), pôvodne vedená na základe
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č. k. SR 09386/11 zo dňa 14. 10. 2011, bola v zmysle § 57
ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku právoplatne zastavená dňa 22. 09. 2015, nakoľko súd vyhlásil
rozhodcovskú zmluvu za neplatnú, čím stratil exekučný titul účinky vykonateľnosti. V prejednávanej veci
okresný súd zistil, že odporca ako oprávnený sa v exekučnom konaní začatom 04. 10. 2012 domáhal

vymoženia sumy 907,01 Eur s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie na základe rozhodcovského
rozsudku ako exekučného titulu (upovedomenie o začatí exekúcie z 22. 04. 2013). Z vyúčtovania
súdneho exekútora zo dňa 15.12.2015 vyplýva, že bola vymožená časť z vymáhanej istiny 907,01 Eur.
Pohľadávka vymáhaná v exekučnom konaní vznikla zo zmluvy o úvere uzatvorenej medzi odporcomako oprávneným a povinnou ako navrhovateľkou dňa 26. 11. 2010, výška úveru predstavovala sumu
400,- Eur, ktorú sa povinná - navrhovateľka spolu s príslušným poplatkom 286,- Eur zaviazala uhradiť
v 7 mesačných splátkach (celkom zaplatiť sumu 686,- Eur). Menovaná podpisom zmluvy potvrdila, že

súhlasí so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy a tieto sa zaväzuje
dodržiavať.Súčasnepodpísalaajrozhodcovskúzmluvu,sktorousavysporiadalexekučnýsúdvovopred
označenej exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica, čomu nasvedčuje odôvodnenie
rozhodnutia prvostupňového súdu vrátane rozhodnutia odvolacieho súdu v tejto exekučnej veci.

Na námietku odporcu okresný súd má za to, že pokiaľ ide o predmetnú zmluvu o úvere, ktorá bola
uzavretá v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, má za to, že ide o spotrebiteľskú
zmluvu. V tomto smere súd poukazuje na kogentné ust. § 52 ods. 1 OZ, podľa ktorého spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Je
nesporné, že odporca pri uzatváraní zmluvy o úvere vystupoval ako veriteľ, ktorý poskytuje úvery v rámci
svojho podnikania a navrhovateľka vystupovala ako spotrebiteľ. V čase uzatvorenia tejto zmluvy bolo

potompotrebnéaplikovaťnadanývzťahZákonč.129/2010Z.z.ospotrebiteľskomúvere,ktorývyžaduje
pre platnosť takejto zmluvy jej písomnú formu, zmluva ktorá musí obsahovať podstatné náležitosti, inak
sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Vdanomprípadejeokresnýsúdtohonázoru,žeodporcapriuzatváranízmluvynepostupovalsodbornou

starostlivosťou, nakoľko v zmluve uviedol, že finančné prostriedky poskytnuté z úveru sú určené na
výkon povolania navrhovateľky. Takýto daný úver by nespadal pod režim zákona o spotrebiteľských
úveroch, zákona o ochrane spotrebiteľa, resp. Občianskeho zákonníka, ale pod Obchodný zákonník,
ktorého úprava je pre spotrebiteľa nepriaznivejšia. Z vykonaného dokazovania však vyplýva, že
navrhovateľka predmetnú zmluvu o úvere uzatvorila z dôvodu, že potrebovala finančné prostriedky na

úhradu nákladov spojených s bývaním. Z tohto dôvodu zmluvu o úvere uzatvárala ako fyzická osoba a
zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou. Potom je irelevantné, či sa v úverovej zmluve uvádza účel
na výkon zamestnania, pokiaľ navrhovateľka ako fyzická osoba nebola a nie je podnikateľom. Taktiež je
právne irelevantné, či účelom zmluvy bol nákup počítačovej techniky alebo akýkoľvek iný účel.

Podľa názoru súdu zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f), i), j), k) Zákona č.
129/2010 Z. z. Táto zmluva neobsahuje úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru ani RPMN. Ďalej v
konkrétnejvecinavrhovateľkaakospotrebiteľmalabyťužpripodpisezmluvyinformovanáotom,vakých
termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinná plniť si povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Preto sa vyžaduje uvedenie konkrétnej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom

úvere okrem časovej špecifikácie termínu konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená
na základe vstupných údajov (ako dátum poskytnutia úveru spotrebiteľovi, splatnosť prvej splátky,
frekvencia, výška a počet splátok). V tejto zmluve chýba aj údaj o výške, počtu, termínoch jednotlivých
splátokistiny,úrokovpríp.inýchpoplatkov.Uvedenájelenvýškamesačnejsplátky,čoniejepostačujúce.
Je potrebné, aby navrhovateľka ako spotrebiteľ už pri podpise konkrétnej zmluvy bola informovaná o

tom, koľko z ktorej splátky pripadá na istinu, úroky alebo na iné poplatky /§ 9 ods. 2 písm. k) zákona o
spotrebiteľských úveroch/. Spotrebiteľ má možnosť už pri vstupe do takéhoto právneho vzťahu zohľadniť
danú situáciu a byť informovaný o tom, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je
povinný plniť si povinnosti zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Takýto údaj o výške mesačnej splátky
bez bližšej špecifikácie je nekonkrétny nepostačujúci, z ktorého nie je zrejmé, koľko predstavuje dlžná

istina úveru, koľko bežné úroky, koľko napr. poplatky. V predmetnej zmluve nie je uvedený žiadny
termín splatnosti mesačnej splátky /§ 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch/. Ide o také
podstatné náležitosti písomnej zmluvy, ktoré nemožno v zmysle zákona opomenúť z hľadiska právnej
istoty navrhovateľky v postavení spotrebiteľa. Keďže táto zmluva neobsahuje uvedené náležitosti, je
potrebné poskytnutý spotrebiteľský úver podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch

považovať za bezúročný a bez poplatkov. Je nesporné, že navrhovateľka doposiaľ v rámci exekučného
konania (na základe rozhodcovského rozsudku) uhradila sumu 833,- Eur, skutočnosť ktorá je potvrdená
oznámením Základnej školy Trieda SNP č. 20, Banská Bystrica. Z tohto oznámenia vyplýva, že boli
vykonávané zrážky zo mzdy pre spoločnosť v postavení odporcu v období od 01. 10. 2014 do 12. 06.
2015 (8-krát po 98,- Eur + 1-krát po 49,- Eur), kde navrhovateľka bola v tom čase zamestnaná.

Potom okresný súd má za to, že navrhovateľka preukázala naliehavý právny záujem podľa § 80 písm.
c) O.s.p. na určení, že úver poskytnutý na základe tejto úverovej zmluvy je bez úrokov a bez poplatkov,
s prihliadnutím na vopred popísané skutkové okolnosti daného prípadu. V tomto smere súd odkazujena bod 5 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, z ktorého vyplýva, že dlžník s veriteľom uzatvoril
súčasnedohoduozrážkachzomzdyazinýchpríjmov,akoformuzabezpečeniauspokojeniapohľadávky
veriteľa, ktorej účinnosť je podmienená neuhradením štyroch po sebe idúcich splátok, keď nastáva

splatnosť celého dlhu. Navrhovateľka už zaplatila viac o 433,- Eur, ktorá prevyšuje sumu, ktorá jej
bola reálne požičaná vo výške 400,- Eur. Naliehavý právny záujem na určení, že spotrebiteľský úver
je bezúročný a bez poplatkov, súd mal za osvedčený aj tým, že odporca vyzýval navrhovateľku na
úhradu celej čiastky dlžnej sumy úveru vrátane poplatkov a úrokov, resp. odplaty a právne postavenie
navrhovateľky tým je neisté. Z takéhoto určovacieho výroku rozhodnutia súdu jednoznačne vyplýva, že

odporcovi vzniklo právo na vrátenie poskytnutého úveru, ktorý už bol navrhovateľkou vrátený, nie však
do budúcnosti ďalšie nároky z úverovej zmluvy, keďže ide o spotrebiteľský úver, ktorý treba považovať
za bezúročný a bez poplatkov.

Takouto určovacou žalobou - konkrétnym výrokom rozsudku sa odstráni stav ohrozenia práva
navrhovateľky a najmä jej neistota v právnom postavení ako spotrebiteľa. Preto súd prvým výrokom

rozsudku vyhovel žalobe tak, že určil, že úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere zo dňa 26. 11. 2010
jebezúrokovabezpoplatkov.Vzhľadomnauvedenésúdnepovažovalzapotrebnéposudzovaťzmluvné
podmienky, na ktoré poukázal v žalobnom návrhu zástupca navrhovateľky a ich neplatnosť. Tomuto
nezodpovedá vôbec ani formulácia určovacieho petitu žaloby ohľadom presného znenia neprijateľných
zmluvných podmienok (obsiahnuté v písomnom žalobnom návrhu). Určovací petit výslovne neobsahuje

tieto konkrétne podmienky, tak ako boli uvedené v zmluve. Nestačí v odôvodnení žalobného návrhu iba
odkázať na články, body VPPÚ.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu vo veci súd dospel k názoru, že v konkrétnom
prípade došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1 OZ, ktoré je konštruované ako

záväzkový vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho sa niekto obohatil.
Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods. 2 OZ upravené ako predmet plnenia, ktorý sa má vydať.
Na základe uvedeného vznikol medzi navrhovateľkou a odporcom záväzkový vzťah, teda záväzok z
bezdôvodného obohatenia z titulu čiastočne neplatnej úverovej zmluvy z dôvodov, že táto v písomnej
forme neobsahovala všetky zákonom stanovené náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.

Preto navrhovateľka sa domáha nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 OZ,
ktoré vzniklo na strane odporcu v rozsahu žalovanej sumy, ktorú žalovaný účastník musí menovanej
vrátiť - zaplatiť.

Okresný súd v danej veci považoval úver za bezúročný a bez poplatkov, a navrhovateľka doposiaľ

uhradila sumu 833,- Eur napriek tomu, že mala skutočne vrátiť iba sumu 400,- Eur v rozsahu
poskytnutého úveru. Pokiaľ odporca prijal okrem poskytnutého úveru aj sumu 433,- Eur (prevyšuje sumu
úveru nad 400,- Eur), potom na strane odporcu vzniklo v dôsledku bezúročného a bezpoplatkového
poskytnutého úveru bezdôvodné obohatenie vo výške 433,- Eur, ktoré je žalovaný účastník povinný
navrhovateľke vrátiť. Táto suma predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom a zaplatenou sumou

zo strany navrhovateľky do dňa podania tohto žalobného návrhu. Nárok na bezdôvodné obohatenie
preukázal zástupca navrhovateľky tým, že predložili súdu potvrdenie od Základnej školy Banská
Bystrica, kde navrhovateľka pracovala a preukázateľne zaplatila odporcovi v rámci exekučného konania
sumu 833,- Eur. Ako sankciu za neuvedenie týchto podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere zákon o spotrebiteľských úveroch v § 11 zmluvu postihuje tým, že poskytnutý úver sa považuje

za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na právnu fikciu, podľa ktorej sa úver považuje za bezúročný
a bez poplatkov, je plnenie v sume 433,- Eur (spolu zaplatila 833,- Eur, z toho istinu úveru 400,- Eur),
ktoré odporca od navrhovateľky vyžadoval aj prijal, bezdôvodným obohatením na strane odporcu, ktoré
musí odporca vydať. Preto okresný súd druhým výrokom tohto rozhodnutia rozhodol tak, že odporca je
povinný zaplatiť navrhovateľke sumu vo výške 433,- Eur titulom bezdôvodného obohatenia, a to v lehote

do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Zároveň sa navrhovateľka domáhala aj zaplatenia sumy 400,- Eur titulom primeraného finančného
zadosťučinenia. V tomto smere súd odkazuje na vyjadrenie zástupcu navrhovateľky. Napriek ním
uvádzaným skutočnostiam, okresný súd má za to, že navrhovateľka v tejto časti návrh riadne

neodôvodnila, ani jeho výšku. Ani žalobný návrh neobsahuje žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo
možnévyvodiťzáver,žesatohtofinančnéhozadosťučineniamienidomáhaťtitulomporušeniapovinností
dodávateľa vyplývajúcich zo zákona o spotrebiteľských úveroch alebo titulom neprijateľných zmluvných
podmienok (neboli presne konkretizované v žalobnom návrhu) tak, aby súd vedel posúdiť vzťahuplatneného nároku na zaplatenie finančného zadosťučinenia vo vzťahu k tej-ktorej časti predmetu
konania.

Súd nemohol ponechať bez povšimnutia ani tú skutočnosť, že navrhovateľka si nesplnila svoju
povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o úvere, a to vrátiť poskytnutý úver riadne a včas napriek tomu,
že zmluva bola uzatvorená dňa 26. 11. 2010 a s plnením začala dňa 01. 10. 2014. Z tohto
dôvodu došlo následnému exekučnému konaniu, ktoré však z iných dôvodov písomne uvedených v
rozhodnutiachokresnéhočiodvolaciehosúduvexekučnejvecibolaexekúciazastavená.Napriektomuto

navrhovateľka bola povinná vrátiť výšku poskytnutého úveru bez úrokov a bez poplatkov. Nemožno
ponechať bez povšimnutia ani právoplatný rozsudok v trestnej veci Okresného súdu Banská Bystrica sp.
zn. 4T/112/2011 zo dňa 09. 01. 2012, na základe ktorého bola navrhovateľka právoplatne odsúdená za
prečin úverového podvodu (skutková podstata prečinu súvisí s predmetnou úverovou zmluvou). Preto
okresný súd tretím výrokom tohto rozhodnutia rozhodol tak, že vo zvyšku návrh navrhovateľky zamieta
(čo do zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia), keďže nevidel dôvod na priznanie takéhoto

nároku.

Posledným štvrtým výrokom tohto rozsudku okresný súd vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30
dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od jeho písomného doručenia, vo
vyhotovení dvojmo, na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, akej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedenie rozhodnutia proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa

napadnuté rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha a musí
byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci
súdov, ak ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, ak

účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, ak v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, ak sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát, ak súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal

ďalšienavrhovanédôkazy,akkonaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci, ak súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ak súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), ak rozhodnutie súdu

prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak si povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z.