Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. máj 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/11/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114232441
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8114232441.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia

s.r.o., Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom, Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: O. L., D.. XX.X.XXXX, N. A. XX, XXX
XX A., o zaplatenie 512,63 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu 15.12.2014 sa právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding a.s.
domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 512,63 Eur spolu s úrokom z omeškania vo

výške 9% ročne od 3.2.2012 do zaplatenia a trovy konania.

Žalobu odôvodnil tým, že s odporcom uzatvorili spolu dňa 28.4.2008 zmluvu o pôžičke evid. č.
XXXXXXX, za základe ktorej poskytol žalovanému celkovú sumu pôžičky 2.962,16 Eur na zakúpene
spotrebného tovaru uvedeného v zmluve. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v
pravidelných 48 mesačných splátkach v sume 64,40 Eur. Do dňa spísania žaloby uhradil žalovaný
z vyššie uvedenej zmluvy sumu 2.517,73 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť

splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a
podmienkami k zmluve, dňa 24.12.2011 listom - predžalobná upomienka vyzval žalovaného k okamžitej
úhrade všetkých splátok jednorázovo. Žalovaný dlžné splátky neuhradil. Celkový dlh žalovaného ku dňu
podania žaloby predstavuje sumu 512,63 Eur.

Žalovaná sa k žalobe doručenej jej prostredníctvom zamestnávateľa pri brigádnickej práci (po viacerých
predchádzajúcichneúspešnýchpokusochodoručenieašetreníjejpobytu)vyjadrilatak,ženárokuznáva

a že posiela žiadosť advokátskej kancelárii žalobcu, s ktorou by sa chcela dohodnúť na doriešení celej
veci.

Počas konania žalobca oznámil, že pohľadávka voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania,
bola spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. ako postupcom na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 1.4.2015 postúpená spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o. ako postupníkovi, a
navrhol, aby súd pripustil jeho vstup do konania namiesto pôvodného žalobcu. Súd o tomto návrhu

rozhodol uznesením č.k. 13C/11/2015-34 zo dňa 1.7.2015 tak, že tomuto návrhu vyhovel a vstup nového
žalobcu na miesto pôvodného žalobcu pripustil.Výzvou zo dňa 7.3.2016 súd vyzval žalobcu, aby doplnil rozhodujúce skutočnosti v zmysle § 79 O.s.p.,
ktoré odôvodňujú uplatnený nárok čo do základu aj výšky, t.j. presne špecifikoval, z čoho pozostáva
žalovaná suma (poskytnuté peňažné prostriedky, dátum a rozsah čerpania, prípadne zostávajúca istina,

poplatky, úroky a pod.), z akých právnych skutočností odvodzuje svoj nárok, a kedy dlh resp. jeho
jednotlivé časti vznikli (§5b zák. č. 250/2007 Z.z.). Žalobca na túto výzvu nereagoval.

Keďže v danom prípade predmet konania neprevyšuje sumu 1000,- Eur (tzv. „drobný spor“ podľa §
200ea ods. 1 O.s.p.), súd vec v súlade s ust. § 115a ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia pojednávania.

V zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 O.s.p. musí žalobca vo svojom návrhu pravdivo opísať rozhodujúce
skutočnosti, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok (povinnosť tvrdenia) a označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení (dôkazná povinnosť).

V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný žalobou.

Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj
nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je
potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi
skutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na
akom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť (porovnaj

tiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor
rozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).

Rozsah nutných údajov, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok čo do základu a výšky (bremeno tvrdenia),
je pritom určovaný hypotézou právnej normy, ktorá sa má na daný právny vzťah resp. skutkový stav

aplikovať.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Súd vykonal dokazovanie všetkými predloženými listinami, ktoré boli oboznámené na pojednávaní,
prípadne boli doručené všetkým účastníkom, alebo ktorých obsah nebol protistranou spochybnený (§
129 ods. 1 in fine O.s.p.), a na základe zhodných (resp. nespochybnených) tvrdení účastníkov (§ 120
ods. 3 O.s.p.) a vykonaných dôkazov zistil tento skutkový stav:

Dňa 28.4.2008 uzatvoril právny predchodca žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ako
veriteľ so žalovaným ako klientom písomnú zmluvu o pôžičke, na základe ktorej právny predchodca
žalobcu poskytol žalovanému schválenú výšku pôžičky 60.000,- Sk. V zmluve je ďalej uvedené konečná
splatnosť 48 mesiacov, výška mesačnej splátky 1.940,- Sk, celková suma pôžičky 89.238,- Sk, ročná

úroková sadzba 21,9 %, počet mesačných splátok 46, RPMN 21,9 %. Pod tým je v zmluve výrazne
menším drobným písmom napísaný text o tom, že klient prehlasuje, že sa pred podpísaním zmluvy
oboznámil s podmienkami a všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľou súčasťou
zmluvy, prevzal ich, súhlasí s nimi, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Určité a
zrozumiteľné stanovenie úpravy (resp. odkaz na úpravu) nejakej ďalšej konkrétnej (určitej) časti obsahu

zmluvy odkazom na obchodné podmienky (napr. že úročenie - uplatňovanie úrokovej sadzby, spôsob
započítavania úhrad, prípadne povinnosť platiť úroky a poplatky upravujú obchodné podmienky) zo
zmluvy nevyplýva.

Z predloženého prehľadu splátok a úhrad ako aj tvrdení žalobcu vyplýva, že žalovaný na úhradu tejto

zmluvy, resp. pôžičky zaplatil postupne v rôznych dňoch spolu sumu 2.517.73 Eur.Predžalobnou upomienkou zo dňa 24.12.2011 vyzýval právny predchodca žalobcu žalovaného, s
poukazom na predchádzajúce upozornenie, k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo vo výške
463,16 Eur.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy (ďalej len „ZoSU“) tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského
úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa
spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. a) ZoSU spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej
právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) ZoSU zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje

poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Keďže zo skutočností uvedených žalobcom vyplýva, že predmetom tohto konania sú nároky medzi
veriteľom a spotrebiteľom vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, právny vzťah (zmluvu) medzi

účastníkmi je potrebné posúdiť podľa cit. zákona.

Podľa § 4 ods. 1 ZoSU zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou

osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny
predpis ustanovuje inak.

Obligatórne obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú uvedené v ust. § 4 ods. 2 ZoSU,
podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
(podľa bodu 3B vysvetliviek na vyplnenie formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom
úvere podľa prílohy vyhl. č. 620/2007 Z.z. sa pri ročnej úrokovej sadzbe tiež uvádza, či ide o fixnú ročnú

úrokovú sadzbu, alebo variabilnú ročnú úrokovú sadzbu),
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
(podľa bodu 2C vysvetliviek na vyplnenie formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom
úvere podľa prílohy vyhl. č. 620/2007 Z.z. sa pri splácaní spotrebiteľského úveru uvádza výška, počet a
termíny splátok ponúkaného spotrebiteľského úveru. Napríklad, či sa spotrebiteľský úver spláca anuitne,

alebo sa úroky a poplatky splácajú ako prvé a istina neskôr alebo naopak, alebo či sa úroky a poplatky
strhnú z celkovej výšky ponúkaného spotrebiteľského úveru).

Podľa § 4 ods. 3 ZoSU ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm.
a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 4 ods. 4 ZoSU tiež platí, že od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré
nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Z povahy veci ako úverového vzťahu s povinnosťou dlžníka vrátiť veriteľovi poskytnuté peňažné

prostriedky a zaplatiť určité (dohodnuté) úroky (§ 497 OBZ), v spojení s citovanými zákonnými
ustanoveniami vyplýva, že spôsob úročenia a splácania úveru a jeho jednotlivých častí musí byť
vyjadrenýurčitýmazrozumiteľnýmspôsobomvylučujúcimpochybnostioobsahupovinnostisplácaťjeho
jednotlivé položky (vrátane postupu jej splnenia), a musí byť uvedený v písomnej úverovej zmluve, naktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis. Inak sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, a veriteľ nárok
na úroky a poplatky nemá.

Všetky vyššie uvedené obligatórne obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere pritom zároveň
vo svojej podstate vymedzujú rozhodujúce skutočnosti, ktoré jediné odôvodňujú, resp. v zmysle ZoSU sú
spôsobilé (mohli by a mali by) odôvodňovať nárok na úroky a poplatky (odplatu) za úver podľa zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, a ktoré preto musí žalobca v súvislosti s nimi pre úspech v konaní riadne tvrdiť (a
preukázať). Totiž len ak je v zmluve (presne) stanovený rozsah a spôsob čerpania, úročenia a splácania

úveru resp. jeho jednotlivých častí a súvisiacich poplatkov (teda záväzok), iba vtedy zákon s takýmto
prejavom vôle spája právne následky (teda vznik práv a povinností), a len vtedy je možné kedykoľvek
určiť rozsah všetkých práv a povinností, ktoré sú obsahom daného právneho vzťahu.

Pre úplnosť treba uviesť, že časť obsahu zmluvy síce možno určiť aj odkazom na obchodné
podmienky, nemalo by sa to však týkať podstatných náležitostí zmluvy (ale len dojednaní technického

a vysvetľujúceho charakteru), keďže s týmito informáciami musí byť spotrebiteľ oboznámený už
pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo formulári o zmluvných podmienkach zmluvy o
spotrebiteľskom úvere (§ 3 ods. 9 2 ZoSU), a nič by preto, v prípade poctivého prístupu veriteľa, nemalo
brániť tomu uviesť ich aj priamo v zmluve (mutatis mutandis aj nález ÚS ČR citovaný nižšie). Okrem
toho tiež platí, že stanovenie časti obsahu zmluvy odkazom na obchodného podmienky nemôže byť ani

neprimerane všeobecné (nestačí iba zmienka o obchodných podmienkach), pretože ak má byť súčasťou
zmluvy (ako prejavu vôle), platia preňho, ak sa s ním majú spájať právne účinky, rovnaké pravidlá
ako aj pre iné právne úkony. Časť obsahu zmluvy, ktorú tento odkaz určuje (poukazom na obchodné
podmienky), by sa mala preto stanoviť konkrétne (určite a zrozumiteľne, § 37 ods. 1 OZ) tak, aby bolo
zrejmé úpravu ktorej časti zmluvy (práv a povinností) treba hľadať a vykladať na inom mieste (napr. v

obchodných podmienkach), písomne (§ 4 ods. 1 ZoSu), a zároveň aj nie menším písmom ako iná časť
takejto zmluvy (§ 53c OZ). V tomto prípade tomu tak nebolo.

V tejto súvislosti súd tiež pripomína, že určitosti a zrozumiteľnosti zmluvy o úvere ako dvojstranného
právneho úkonu nesvedčí ani rozsiahlosť a neprehľadnosť textu obchodných podmienok napísaná

drobným písmom so súčasným zakomponovaním viacerých podstatných zmluvných náležitostí zmluvy
o úvere na ich viacerých miestach. Inými slovami vo vzťahu k ich platnosti súd zdôrazňuje, že v
prípade konfliktu záujmov spotrebiteľa a jeho zmluvného partnera je potrebné poskytnúť vyššiu mieru
ochrany spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane. V kontexte s týmto princípom je potrebné posúdiť aj
úverové zmluvné podmienky. Tie zásadne nesmú slúžiť tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložito

formulovanej a malým písmom napísanej forme skryl zmluvný partner spotrebiteľa podmienky, ktoré sú
podstatné, a o ktorých môže predpokladať, že uniknú jeho pozornosti. Pokiaľ tak učiní, čo sa stalo aj v
tomto prípade, spreneverí sa princípu dôvery a preto takému jednaniu nemožno priznať právnu ochranu
pre rozpor s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ).

K tomu možno poukázať aj na právny záver uvedený v náleze Ústavného súdu ČR z 11.11.2013, sp. zn.
I.ÚS 3512/11. Podľa neho v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania o zmluvnej pokute (argumentum a
minori ad maius tým skôr o predmete hlavného záväzku resp. o podstatných náležitostiach zmluvy, pozn.
súdu) v zásade nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných zmluvných podmienok, ale len spotrebiteľskej
zmluvy samotnej (na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis). Ústavný súd zdôraznil, že dodávateľ sa má

chovať k spotrebiteľovi, ktorý je slabšou zmluvnou stranou poctivo, v opačnom prípade mu nie je možné
poskytnúť právnu ochranu. Zásada poctivosti sa prejavuje aj tým, že zmluvné dojednania nesmú byť
umiestnené v oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem nepodstatného charakteru. Obchodné podmienky v
spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy
prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru, a naopak nesmú slúžiť k tomu, aby

do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ
dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa
zrejme uniknú.

V danom prípade, s ohľadom na podanú žalobu, pre komplexné odôvodnenie rozsudku podľa §

157 ods. 2 O.s.p. (s uvedením čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov) považuje súd za
potrebné poukázať predovšetkým na to, že žalobca vo svojom návrhu v podstate ani len priamo netvrdil
všetky rozhodujúce skutočnosti (skutkové okolnosti), ktoré by konkrétne a komplexne odôvodňovali
celý uplatnený nárok, resp. jeho jednotlivé položky. V postupoch dodávateľov, v nadväznosti na ichčasto neprijateľne zjednodušené a netransparentné obchodné praktiky k spotrebiteľom, stalo sa už aj
v súdnom konaní negatívnym javom iba všeobecné uplatňovanie nárokov nekonkrétnym poukazom na
prílohy pripojené k návrhu. Ani z týchto príloh však nevyplývajú všetky dôvody uplatnených nárokov.

Podľa názoru súdu ide o typický prejav tzv. „Mcdonaldizácie“ spoločnosti a právnych služieb (pojem
použil Václav Vlk: Mcdonaldizace mění advokacii, je nutné reagovat; dostupné na www.ceska-justice.cz
). Celá žaloba má skôr len všeobecnú rámcovú (formulárovú) podobu s
požadovanou úhradou údajného dlhu bez uvedenia všetkých nevyhnutných (rozhodujúcich) skutočností
tak, aby bolo jasné o čom a na akom základe má súd rozhodnúť (a to už i vo vzťahu k tzv. istine - kde

absentuje výslovné a zrozumiteľné tvrdenie o poskytnutí peňažný prostriedkov v určitej výške a záväzku
na ich vrátenie s určitým a zrozumiteľným vymedzením spôsobu tohto vrátenia).

Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien.
Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno
tieto skutočnosti preukázať. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska

hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti
tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec
netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o
skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti
bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie.

„Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh
rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny
pomerúčastníkov.Tátonormazásadneurčujejednakrozsahdôkaznéhobremena,t.j.okruhskutočností,
ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Rozdelenie bremena
tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma

práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť
žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.“ (porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2012, sp. zn. 6 MCdo 17/2010).

V prejednávanej veci mal žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovaným uzavrel platnú písomnú zmluvu o

spotrebiteľskom úvere so záväzkom žalobcu poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky, a záväzkom
žalovaného poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť žalobcovi určité úroky (a poplatky), a
ďalej že mu určité peňažné prostriedky aj reálne poskytol a žalovaný ich nevrátil, prípadne nezaplatil
dohodnuté konkrétne špecifikované úroky (a poplatky), a že zmluva obsahuje všetky obligatórne
obsahové náležitosti. Žalobca však všetky tieto skutočnosti v konaní riadne ani netvrdil, a žaloba, hoci

má po formálnej stránke všetky minimálne obsahové náležitosti, je len rámcová s tvrdením o údajnom
dlhu bez uvedenia všetkých skutočností, ktoré by ho odôvodňovali.

Tento nedostatok sa pritom týka predovšetkým úrokov, a rôznych poplatkov, resp. nákladov
zaúčtovaných na ťarchu žalovaného. Vo vzťahu k vyúčtovaným úrokom (i poplatkom či nákladom)

rozhodujúce skutkové okolnosti zo žaloby a príloh (z predložených dôkazov) pritom nevyplývajú ani
nepriamo. Celá argumentácia k nim je v podstate založená len na dôvere v ich strohé vyčíslenie v tzv.
prehľade splátok a úhrad vypracovanom žalobcom. Obdobný postup bol síce v minulosti niekedy možný
v zmysle bývalého (dnes už neplatného) znenia ust. § 172 ods. 1 O.s.p. (v znení účinnom do r. 2003), ale
len ak sa právo opieralo o tzv. výpis z kníh tuzemského peňažného ústavu (zrejme ako relikt bývalého

štátneho vlastníctva, kontroly a z toho a priori predpokladanej správnosti účtovania všetkých peňažných
ústavov), o ktorý v tomto prípade neide, a aj to iba pri vydávaní platobných rozkazov (procesne bez
osobitného skúmania a dokazovania). V súdnom konaní v súčasnosti, s rovnocenným postavením
sporových strán, osobitne v prípadoch ex offo kontroly nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ust.
§ 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, však nemožno nekriticky akceptovať a vychádzať iba

z jednostranných nepreskúmateľných vyčíslení sporovej strany (dodávateľa) bez posúdenia práva. Z
tvrdených (a preukazovaných) skutočností musí právo vyplývať. Nemožno súhlasiť s názorom žalobcu,
že evidovanie pohľadávky v jeho internom prehľade splátok a úhrad je snáď akousi verejnou listinou,
a tento výpis potvrdzuje výšku žalobcom uplatnenej pohľadávky voči žalovanému. Podľa § 134 O.s.p.
iba listiny vydané súdmi Slovenskej republiky alebo inými štátnymi orgánmi v medziach ich právomoci,

ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za verejné, potvrdzujú, že ide o nariadenie alebo
vyhlásenieorgánu,ktorýlistinuvydal,aakniejedokázanýopak,ipravdivosťtoho,čosavnichosvedčuje
alebo potvrdzuje.Vo vzťahu k požadovanej sume zaúčtovaných úrokov a pokút žalobca neuviedol (ani nepriamo v
prílohách) všetky rozhodujúce skutočnosti umožňujúce ich určenie, prípadne overenie ich výpočtu.
Pri uplatnení vyčíslených (kapitalizovaných) úrokov sú takými skutočnosťami, ktoré odôvodňujú ich

uplatnenie (nárok), vychádzajúc z ich podstaty, nesporne najmä uvedenie výšky úrokovej sadzby s
poukazomnakonkrétneskutočnosti,ktorújuodôvodňujú,apresnéuvedeniejednotlivýchsúm-zktorých
sa uplatňuje, s uvedením konkrétnych období - za ktoré sa pri týchto sumách uplatňuje, spolu s ich
skutkovým odôvodnením. Vznik jednotlivých dlžných súm, resp. čiastok v nich zahrnutých, však v danom
prípade z tvrdení žalobcu nemožno identifikovať, a teda ani posúdiť. Výšku úrokovej sadzby 21,9%, z

ktorej zrejme svoj nárok odvodzuje, žalobca síce uviedol (bez uvedenia či ide o fixnú alebo variabilnú
sadzbu), jej uplatňovanie s uvedením úročených súm a období s jej skutkovým odôvodnením pri výpočte
úroku však nie, a tieto skutočnosti zo žaloby napokon nevyplývajú ani nepriamo (z predložených príloh).
Na spotrebiteľský úver sa totiž, ako už bolo uvedené vyššie, nevzťahujú automaticky obvyklé všeobecné
subsidiárne pravidlá úročenia a splácania podľa dispozitívnych ustanovení OBZ (v zmysle ust. § 4 ods.
2 písm. i ZoSU v spojení s ust. § 4 ods. 3 a 4 ZoSU), a úroky, resp. výška úrokov (úroková sadzba),

podmienky jej uplatňovania a podmienky splácania istiny, úrokov a iných poplatkov musia byť výslovne
písomne dohodnuté, resp. určené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Uvedené by pritom mohlo byť
zrejmé aspoň nepriamo z dohodnutého rozpisu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, v tomto prípade
však tomu tak nebolo (v zmluve nie je uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov).Obdobnésapritomtýkaajpoložiekoznačenýchvprehľadesplátokakotzv.pokuty,kuktorým

z príloh nevyplývajú konkrétne skutočnosti odôvodňujúce ich vyúčtovanie, teda na základe ktorých
skutočností (skutkových i právnych) ich žalobca žalovanému vyúčtoval.

V návrhovom (sporovom) konaní je pritom zrejmé, že je povinnosťou a zodpovednosťou žalobcu tvrdiť
všetky také skutočnosti, ktoré by jeho nárok odôvodňovali (bremeno tvrdenia), súd nie je povinný a ani

oprávnený vyhľadávať za navrhovateľa rozhodujúce skutočnosti, ktoré by jeho nárok odôvodňovali, tieto
len posudzuje (vychádza z tvrdeného a zisteného skutkového stavu), a preto v prípade, že z tvrdených
skutočností právo na úroky a poplatky nevyplýva (neunesenie bremena tvrdenia), nemožno mu priznať
súdnu ochranu, a nárok žalobcu z takejto žaloby musí byť v tomto rozsahu zamietnutý.

V prejednávanej veci je podľa obsahu žaloby predmetom konania úhrada celkových nákladov spojených
so spotrebiteľským úverom. Z výpisu z účtu vyplýva, že žalovaný v prospech žalobcu už uhradil
(vrátil) viac ako mu žalobca poskytol. Vo vzťahu k uplatneným ostatným celkovým nákladom spojeným
so spotrebiteľským úverom - úrokom a poplatkom (cene služby) pritom žalobca ani len netvrdil a
nepreukázal všetky konkrétne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by ich odôvodňovali (ako sa mali platiť,

z akých jednotlivých súm - i vzhľadom na predčasné prípadne oneskorené úhrady - ako ich žalobca
uplatňuje, odkedy a dokedy - vrátane oprávnenia zápočtu už uhradených súm na ich účet). Preto mal súd
za to, že ohľadom tohto nároku žalobca bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno neuniesol, teda v čase
rozhodovania súd nezistil právny dôvod, podľa ktorého by bol žalovaný povinný túto sumu žalobcovi
zaplatiť, uplatnený nárok, podľa toho ako bol predmet konania skutkovo vymedzený v návrhu, aj s

prihliadnutím na už vykonané platby (§ 5b zák. č. 250/2007 Z.z.) preto považoval za nedôvodný, a
žalobu z toho dôvodu za potrebné zamietnuť.

A napokon, okrem neunesenia bremena tvrdenia o všetkých skutočnostiach odôvodňujúcich právo
na vyúčtované a uplatnené úroky súd pripomína, že tieto sú zároveň obligatórnymi obsahovými

náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a vzhľadom na vyššie uvedené, i v nadväznosti na
stým súvisiace dôkazné bremeno, je preto tiež zrejmé, že predložená zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahujekonečnúsplatnosťspotrebiteľskéhoúveru(§4ods.2písm.g)ZoSU),ročnúúrokovúsadzbu
(§ 4 ods. 2 písm. h) ZoSU) s uvedením, či ide o fixnú ročnú úrokovú sadzbu alebo variabilnú ročnú
úrokovú, a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. i) ZoSU) tak

aby bolo zrejmé napríklad, či sa spotrebiteľský úver spláca anuitne, alebo sa úroky a poplatky splácajú
ako prvé a istina neskôr alebo naopak, či sa úroky a poplatky strhávajú z celkovej výšky spotrebiteľského
úveru, a aj podľa § 4 ods. 3 ZoSU sa poskytnutý spotrebiteľský úver preto považuje za bezúročný a
bez poplatkov.

Vzhľadom na tieto dôvody, teda jednak pre neunesenie bremena tvrdenia ohľadom skutočností
odôvodňujúcich úroky a iné poplatky, ako aj s poukazom na absenciu obligatórnych obsahových
náležitostí zmluvy, má žalobca z titulu pohľadávok z úverovej zmluvy nárok iba na vrátenie poskytnutých
peňažných prostriedkov vo výške 60.000,- Sk (1.991,64 Eur). Keďže však z predloženého prehľadusplátok a úhrad a tvrdení žalobcu vyplýva, že žalovaný v prospech žalobcu už takúto sumu (2.517,73
Eur) uhradil (vrátil), súd žalobu zamietol.

Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§142ods.1vspojenís§151ods.1O.s.p.,keďžalovanému,ktorý
bol v konaní úspešný, bolo potrebné priznať náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva, keďže však o trovách konania rozhoduje súd na návrh, žalovaný si ich náhradu
neuplatnil a žiadne trovy mu ani nevznikli, a neúspešný žalobca na ich na náhradu nemá právo, súd
náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z nich.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.