Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 16, 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 14C/121/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114229633
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka XXXHalmešová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4114229633.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Lenkou Halmešovou v právnej veci navrhovateľa: Mesto Nitra, IČO:

00 308 307, so sídlom Nitra - Štefánikova tr. 60 proti odporcom: 1/Bc. L. K., nar. X.X.XXXX, bytom J. - K.
XXXX/X, 2/Mgr. N. K., nar. XX.X.XXXX, bytom J. - H. XXXX/XXX, obaja zast. JUDr. Peter Koscelanský,
advokát, so sídlom Nitra - Fraňa Mojtu 24, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti , takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej v LV č. XXXX, k.ú. L.,
obec J., okres J. ako parcela registra "C" č. XXXX/X - záhrady o výmere 116 m2.

Navrhovateľovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

Odporca v 1/ rade a odporkyňa v 2/ rade sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok vo
výške 99,50 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet tunajšieho súdu.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 9.10.2014 sa navrhovateľ domáhal určenia, že Mesto Nitra je výlučným
vlastníkom pozemku registra "C" KN č. XXXX/X - záhrady o výmere 116 m2, k.ú. L., obec J., okres J..
V návrhu uviedol, že žalobca bol v postavení poškodeného účastníkom trestného konania v trestnej
veci sp. zn. 6T/149/2013 obvineného Bc. L. K. pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného
zákona, v ktorej Okresný súd Nitra schválil dňa 4.2.2014 dohodu o vine a treste a rozhodol, že Bc. L. K.

sa uznáva vinným pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. Žalovaný v I. rade
a žalovaný v II. rade na podklade trestného činu spáchaného žalovaným v I. rade nadobudli vydržaním
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Parcela č. XXXX/X
bola vytvorená na podklade geometrického plánu č. 62/2005. Majetkovú podstatu tejto parc. č. XXXX/X
tvorila pozemno knižná parcela "PK" č. XXXX - pasienok o výmere 471 m2, PKV č. XXXX vo vlastníctve
E. X., rod. A..
Rozhodnutím o vyvlastnení zn. Výst. 2090/66-Práv/Lá zo dňa 26.4.1966 vydaným Československým

štátom zastúpeným MsNV v Nitre bola parcela "PK" č. XXXX vyvlastnená pre účely chatárskej zástavby
v meste Nitra. Vyvlastnená parcela "PK" č. XXXX predstavuje nehnuteľnosť, ku ktorej patrilo právo
hospodárenia národným výborom, ktorá z majetku Slovenskej republiky prešla dňom 1.5.1991 do
vlastníctva tej obce, na ktorej území sa nachádzala, do vlastníctva žalobcu. Mesto Nitra ako žalobca
má za to, že je vlastníkom spornej parcely, avšak v súčasnosti vlastnícke právo svedčí na LV č. XXXX
žalovanému v I. a v II. rade.

Zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že poukazuje na to, že v súčasnosti vlastníckeho
právo k predmetnej parcele XXXX/X kat. úz. L. svedčí odporcom v prvom a druhom rade ako
bezpodielovým spoluvlastníkom, preto navrhovateľ má naliehavý právny záujem na tomto určení.
Vlastnícke právo získali v roku 2006 na základe vydržania, pričom práve vo vzťahu k tomuto vydržaniubolovedenénatunajšomsúdetrestnékonaniekdebolaschválenádohodaovineatrestesobžalovaným
a to odporcom v prvom rade. Z tohto konania tiež vyplýva, že odporca v prvom rade pre účely vydržania
predložil falošné vyhlásenie mesta Nitry. Sporná parcela vznikla oddelením dielu jednu z pôvodnej

parcely č. XXXX o výmere 471 m 2 zapísaná pôvodne v PKV č. XXXX a táto parcela bola rozhodnutím v
roku 1966 vyvlastnená pôvodnej vlastníčke E. X. vzhľadom na potrebu chatárskej zástavby. Na základe
predmetného vyvlastnenia prešli tieto nehnuteľnosti z majetku SR dňa 1.5.1991 do vlastníctva Mesta
Nitry. V trestnom konaní bola predkladaná fotokópia tohto vyvlastňovacieho rozhodnutia.
Ďalej poukazuje na to, že z vyjadrenia Ing. X. vyplýva, že bolo vedené reštitučné konanie na

pozemkovom úrade. Skutočnosť, že vyvlastňovacie rozhodnutie neobsahuje doložku právoplatnosti
považujeme len za formálny nedostatok. Odporkyňa v druhom rade síce nenadobudla majetok svojim
trestným konaním ale trestným konaním odporcu v prvom rade. Čo sa týka rozporu s dobrými mravmi
tento by mal byť uplatnený obojstranne, keď odporca v prvom rade získal toto vlastníctvo doložením
falošného potvrdenia Mesta Nitry.

Právny zástupca odporcov uviedol, že Mesto Nitra sa cíti byť vlastníkom predmetných nehnuteľností
titulom toho, že malo dôjsť k vyvlastneniu. Bolo zvláštne, že až v rámci tohto súdneho sporu
Mesto Nitra predložilo odpis zápisnice o vyvlastnení, pričom tento odpis neobsahuje údaje o tom, že
toto rozhodnutie o vyvlastnení je právoplatné a pokiaľ toto rozhodnutie nie je právoplatné, nemôže
byť titulom na nadobudnutie vlastníckeho práva, je to základná podmienka, aby žalobca mohol byť

aktívne legitimovaný v tomto spore. Ďalší závažný právny problém je to, že žaloba je podaná aj
voči žalovanej v druhom rade. Vôbec nevie z akého titulu, pretože táto v trestnom konaní nebola
odsúdená dokonca sa v rozsudku píše, že o tomto skutku žalovaného v prvom rade ani nevedela,
tzn. že táto časť jej bezpodielového spoluvlastníctva manželov nebola dotknutá trestným rozhodnutím,
ktoré iniciovalo žalobcu, aby podal túto žalobu a zákon nepozná takýto spôsob zrušenia bezpodielového

spoluvlastníctva manželov. Ďalšia skutočnosť je tá, že mesto chce dva krát plnenie za jeden skutok,
chce aj pozemok za ktorý mal zaplatenú sumu, kde vo výrokovej časti rozsudku je jasne napísané, že
konaním žalovaného v prvom rade obvinenému bola spôsobená škoda vo výške 6184,51 eur túto škodu
zaplatil. Keď si porovnáte ZP je to vlastne hodnota pozemku, čiže mesto už za tento pozemok dostalo
hodnotu, a ešte sa aj v tomto konaní domáha, aby bolo určené za vlastníka tejto nehnuteľnosti. V tomto

smere odkazuje na tie časti vyjadrenia, ktoré hovoria o výkone práva a povinnosti v rozpore s dobrými
mravmi ako i so zásadou spravodlivosti. Je toho názoru, že žalobca tým že chce za pozemok aj peniaze,
ktoré dostal, ale chce aj vlastnícke právo, jeho požiadavka je v rozpore so slušnosťou a v rozpore s
dobrými mravmi. V tejto fáze poukazuje na to, že žalobca nepreukázal, že je vlastníkom, nepreukazoval
ho počas celého trestného stíhania.

Odporca v 1. rade na pojednávaní uviedol, že dohoda na ktorú sa odvoláva teraz navrhovateľ a ktorú
podpísal s prokurátorom, tak k nej pristúpil len preto, že by sa predišlo súdnemu konaniu aj kvôli
manželke. Je stále presvedčený, že mesto nemôže byť vlastníkom, že všetko urobil správne a nič mu
nebolo v trestnom konaní preukázané. Myslí si, že ani tento papier o vyvlastnení v trestnom konaní

doložený nebol. Keby vedel, že bude musieť Mestu zaplatiť za tento pozemok také veľké peniaze
nehovoriac o rôznych súdnych trovách, tak by oň záujem nemal. Doteraz ten pozemok riadne nevyužíva,
parkujú tam rôzne autá. Keďže za tento pozemok riadne zaplatil, je prekvapený, že Mesto sa domáha
vlastníctva k tomuto pozemku.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s návrhom, odpis
list 2090/66-Práv/La zo dňa 26.4.1966, geometrický plán č. 62/2005 čl. 7-8, čiastočný výpis z listu
vlastníctva na č. XXXX kat. úz. L. čl. 9, fotografia čl. 10, vyjadrenie PZO čl. 17-21, PPD na sumu 3
tis. Eur čl. 22, náhrada škody - list navrhovateľa zo dňa 4.2.2013 na čl. 23, potvrdenie o hotovostný
vklad odporcu v prvom rade čl. 24, nález ústavného súdu čl. 25-28, pripojený spis tunajšieho súdu 6T

149/2013 z neho najmä - uznesenie Okresnej prokuratúry Nitra zo dňa15.112013 sp.zn. 2PV 7/13/4403,
rozsudok 6T 149/2013 zo dňa 4.2.2014, právoplatný dňa 4.2.2014, vyjadrenie Ing. K. X. na čl. 48, kopia
katastrálnej mapy čl. 49, pripojený spis OS Nitra 6T/149/2013 - geometrický plán na čl. 22-23, fotokópia
- rozhodnutie o vyvlastnení čl. 55-58, geometrický polohopisný plán z 25.4.1966 na čl. 268, odpis výkazu
plôch stredisko geodézie pre Okres Nitra ku GP č. 915-015-6 na čl. 111-117, zápisnica o výsluchu

svedka Ing. H. O. na čl. 234-236, vyjadrenie OU Nitra pozemkový a lesný odbor zo dňa 4.1.2016 na
čl. 68, rozhodnutie pozemkového úradu zo dňa 7.3.1994 na čl. 73-74, uplatnenie nároku náhrady za
vyvlastnené nehnuteľnosti zo dňa 10.11.1992 na čl.75, čestné prehlásenie na čl. 76, ústne jednanie zo
dňa 15.4.1966 na čl.77, zápisnica na čl. 78 a zistil tento skutkový a právny stav :Navrhovateľ predložil odpis rozhodnutia odboru pre výstavbu a vodné hospodárstvo Mestského
národného výboru Nitra značka Výst.2090/66-Práv/Lá zo dňa 26.4.1966, ktorým Čsl. Štát na základe

§ 18 zák. č. 87/58 Zb a § 43 ods. 3 a § 47 vyhl. 144/59 vyvlastňuje pre čsl. Štát pre účely chatárskej
zástavby v meste Nitra nehnuteľnosti E. X. rod. A. zapísané vo vložke XXXX parc.č. XXXX roľa o výmere
4230 m2, parcela č. XXXX pasienok o výmere 471 m2.

Podľa výpisu z LV č. XXXX kat.úz. L., obec J. sú vlastníkmi parcely č. XXXX/X o výmere 116 m2

navrhovatelia v podiele 1/1.

Podľa geometrického plánu č. 62/2005 zo dňa 25.7.2005 bola vytvorená parcela č. XXXX/X o výmere
116 m2, ktorá bola odčlenená z parcely č. XXXX o výmere 471 m2 zapísanej v PKV XXXX.

Z fotodokumentácie vyplýva, že predmetná parcela je neoplotený voľný zatrávnený priestor

nachádzajúci sa pri cestnej komunikácii.

Z vyjadrenia Ing. K. X. vyplýva, že je E. X. bola jeho stará matka a pozemok p.č.XXXX patril pôvodne
jej. Ich rodine je známe, že v 70 rokoch komunisti vyvlastnili ich pozemky na L. bez náhrady jeho starej
matke. Po roku 1989 požiadali v reštitučnom konaní Pozemkový fond o vydanie náhradných pozemkov,

nakoľko vyvlastnené pozemky boli rozparcelované, zastavané a pridelené iným užívateľom.

Okresný úrad Nitra, pozemkový a lesný odbor v podaní zo dňa 4.1.2016 uviedol, že na predmetnú pkn.
parc. č. XXXX - vedenú v pkn. vl. č. XXXX po pôv. vlastníčke E. X. bol dňa 10.11.1992 na bývalom
Pozemkovom úrade v Nitre uplatnený reštitučný nárok podľa zákona č. 229/1991 Zb. "o pôde" a to Ing.

JUDr. F. X. a Ing. D. X.. Reštitučný nárok bol Rozhodnutím Pozemkového úradu v Nitre vydaným pod č.
489/92-R-I. zo dňa 7.3.1994, právoplatným dňom 15.4.1994 právoplatne ukončený. V príslušnom spise
sa nachádza osvedčená kópia vyvlastň. Rozhodnutia Výst. 2090/66-Práv/Lá zo dňa 26.4.1966, ktoré
nie je opatrené doložkou právoplatnosti. Prikladá i kópiu uplatnenia nároku na náhrady za vyvlastnené
nehnuteľnosti, kópiu Čestného prehlásenia žiadateľov, kópiu predvolania na ústne pojednávanie a kópiu

zápisnice o jednaní o zmluvnom prevode nehnuteľností E. X. - parc. č. XXXX a XXXX.

Listom zo dňa 10.11.1992 adresovaným pozemkovému úradu Nitra Ing. JUDr. F. X. a Ing. D. X. si
uplatnili nárok na bezodplatné prevedenie do vlastníctva pozemok vo vlastníctve štátu za vyvlastnené
nehnuteľnosti podľa rozhodnutia Výst.2090/66-Práv/Lá zo dňa 26.4.1966, ktoré boli bez náhrady

vyvlastnené ich nebohej matke E. X., rod. A..

Z rozhodnutia Pozemkového úradu Nitra zo dňa 7.3.1994, právoplatné dňa 15.4.1994 vyplýva, že vo
veci oprávnených osôb Ing. JUDr. F. X. a Ing. D. X., ktoré spĺňajú podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. n zák.
č. 229/1991 Zb. nepriznáva vlastnícke právo k nehnuteľnostiam PKV XXXX parcely č. XXXX a XXXX

pre zákonné prekážky podľa § 11 ods. 1 písm a), preto oprávneným osobám patrí náhrada v zmysle §
11 a 16 zák. č. 229/1991 Zb. V odôvodnení rozhodnutia sa uvádza, že tangované nehnuteľnosti boli
vyvlastnené vyvlastňovacím rozhodnutím Výst. 2090/66-Práv/Lá zo dňa 26.4.1966 pre účely Chatovej
zástavby. Vo vyvlastňovacom rozhodnutí, za pozemky nebola priznaná finančná náhrada, ale sa uvádza,
žezavyvlastnenýpozemok,prislúchanáhradalenvnáhradnompozemku.Tangovanénehnuteľnostiboli

vyvlastnené pôvodnému vlastníkovi E. X. matke oprávnených osôb. Nehnuteľnosti po vyvlastnení, boli
zastavané a sú vo vlastníctve fyzických osôb, na ktoré sú vystavené listy vlastníctva podľa Identifikácie
č. 3096/92 zo dňa 27.11.1992. Tým boli preukázané zákonné prekážky § 11 ods. 1 písm. a pre vydanie
pozemkov. Za pozemky, ktoré sa pre zákonné prekážky nevydávajú majú oprávnené osoby nárok na
náhradu ktorú požiadajú Slovenský pozemkový fond.

Odbor pre výstavbu a vodné hospodárstvo Mestského národného výboru Nitra značka Výst.2090/66-
Práv/Lá nariadil ústne jednanie s cieľom vyvlastnenia nehnuteľností E. X. zapísané vo vložke XXXX
parc.č. XXXX roľa o výmere 4230 m2, parcela č. XXXX pasienok o výmere 471 m2. Podľa zápisnice
zapísanej na odbore pre výstavbu dňa 12.4.1966 sa jednania za E. X. zúčastnil jej manžel F. X..

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu 6T 149/2013 vyplýva, že OS Nitra rozsudkom č.k. 6T/149/2013-
556 zo dňa 4.2.2014, právoplatný dňa 4.2.2014 schválil dohodu o vine a treste, ktorým bol obvinený
Bc. L. K. uznaný vinným z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1,2 TZ a za to mu bol uložený peňažnýtrest. Zároveň bol obvinený zaviazaný nahradiť poškodenému Mesto Nitra spôsobenú škodu vo výške
6184,51 eur. Ďalej poškodený so zvyškom jeho nároku na náhradu škody odkázaný na občianske súdne
konanie. V skutkovej vete rozsudku je uvedené: Dňa 2.3.2006 prišli na Notársky úrad JUDr. Q. H. v Nitre

na Piaristickej ulici č. 2, kam predtým predlžil Bc. L. K. písomné doklady, a hoci vedel, že pozemok v kat.
úz. J. - L., zapísaný v geometrickom pláne č. 62/2005, overenom Správou katastra J. dňa 11.8.2005,
ako parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 116 m2, nikdy výhradne neužívali ani oni sami ani INALFA
INDUSTRIES B.V. , o.z., I., ani manželia I., ale pozemok bol využívaným viacerými osobami už pred
nimi, vyhlásil, že nadobudli vydržaním vlastnícke právo k pozemku a to v celosti, a k svojmu vyhláseniu

predložil falošné vyjadrenie S. J. podľa § 63 písmeno a) bod 2. L.. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej
činnosti vo vtedy platnom znení, vyhlásenia osôb znalých miestnych pomerov, ktoré sa v danej lokalite
nezdržiavajú ani nepoznajú miestne pomery a nepredložil ani podľa § 63 písmeno a) bod 1. Notárskeho
poriadku vyjadrenia osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo
k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, alebo ich právnych nástupcov, ak sú
tieto osoby známe, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva výhrady, ani podľa § 63 písmeno a) bod

3. Notárskeho poriadku vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností podľa
osobitného predpisu alebo má právo nakladať s nehnuteľnosťami podľa osobitného predpisu, že nemá
k vzniku vlastníckeho práva výhrady, ktoré podľa Bc. L. K. sa nedali zistiť, a na základe týchto dokladov
a konania Bc. Z. K. bola v konaní pod č. N 9/2006 spísaná notárska zápisnica Nz 8135/2006, v ktorej
notár JUDr. Q. H. osvedčil vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva k horeuvedenému pozemku,

následne dňa 3.3.2006 bola doručená na Správu katastra Nitra žiadosť notára JUDr. O. H. o vykonanie
záznamu v katastri nehnuteľností na základe vyššie uvedenej notárskej zápisnice a dňa 27.4.2006 pod
číslom zmeny 799/06 bolo vykonaným záznamom do katastra nehnuteľností pod č. Z 1419/06 zapísané
vlastnícke právo v podiele 1/1 k vyššie uvedenému pozemku v prospech Bc. Z. K. a jeho manželky Mgr.
S. K., a konaním obvineného bola spôsobená Mestu Nitra škoda vo výške 186.314,56 Sk (6.184,51

EUR).

Z výsluchu zástupcu poškodeného Mesta Nitry Ing. O. v trestnom konaní vyplýva, že majetkovú podstatu
predmetného pozemku tvorí PK parcela XXXX, ktorá bola vykúpená pre verejný účel. I keď sa v prípade
parcely č. XXXX/X jedná o vlastníctvo obce, toto nebolo zapísané do LV mesta J. vzhľadom k tomu, že

mesto len postupne usporadúva svoje pozemky, je to dlhodobá záležitosť.
Z vyšetrovacieho spisu vyplýva, že v trestnom konaní bola predložená PKV 1658, GP č. 62/2005,
rozhodnutie o vyvlastnení Výst.2090/66-Práv/Lá zo dňa 26.4.1966, GP 915-015-6 zo dňa 25.4.1966.
Ďalej bol predložený výkaz plôch kat.úz. Nitra ku GP 915-015-6 zo dňa 25.4.1966, kde sú uvedené
pôvodné nehnuteľnosti E. X. parcely č. XXXX a XXXX a podľa nového stavu sú tieto prečíslované v

zmysle rozhodnutia o vyvlastnení a zapísané na držiteľa MNV Nitra.
Podľa ZP č. 46/2008 zo dňa 6.11.2008 je všeobecná hodnota parcely č. XXXX/X ku dňu 27.4.2006 vo
výške 6306,84 eur.
Poškodený Mesto Nitra si v trestnom konaní uplatnil náhradu škody ( čl. 448 )v sume 11 600 eur, ktorá
suma predstavuje priemernú hodnotu kúpnej ceny v lokalite k.ú. L..

Odporca v 1/rade uhradil navrhovateľovi dňa 18.2.2014 sumu 6184,51 eur.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 123 Obč.zák. vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 132 ods.1 Obč.zák. vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,

dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku
Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým
patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu 3) právo hospodárenia národným výborom, na území

ktorých sa nachádzajú.

Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku, Ak to vyžaduje uskutočnenie úloh
určených štátnym plánom rozvoja národného hospodárstva, uskutočnenie stavby alebo jej užívaniealebo vykonanie asanácie, možno potrebné nehnuteľnosti alebo práva k nim vyvlastniť. Ak nejde o
vyvlastnenie na účely uskutočnenia úloh určených štátnym plánom rozvoja národného hospodárstva,
možnonehnuteľnostialeboprávaknimvyvlastniť,lenakprevažujezáujemnauskutočneníaleboužívaní

stavby alebo na vykonaní asanácie nad iným oprávneným záujmom doterajšieho vlastníka alebo iného
oprávneného.

Podľa § 43 ods. 3 vyhlášky č. 144/1959, ktorou sa vykonáva zákon o stavebnom poriadku, ak sa
má uskutočniť vyvlastnenie nehnuteľností alebo práv k nim pre účely užívania stavby, treba posúdiť

vec z hľadiska všeobecného záujmu tak, aby nedochádzalo k zbytočnému vyvlastneniu nehnuteľností
prechodom vlastníckeho práva tam, kde možno účel vyvlastnenia dosiahnuť inak (napr. zriadením
vecného bremena). Vyvlastnenie možno spravidla pripustiť v prípadoch, keď pôjde o zabezpečenie
prístupu k stavbe, o užívanie prevažnej časti stavby socialistickou organizáciou alebo keď takéto
užívanie stavby je viazané na nákladné investície.

Základnou podmienkou dôvodnosti, a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa
§ 80 písm. c) O.s.p. je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rozumie
sa tým právny záujem navrhovateľa. Právny záujem navrhovateľa musí byť podľa požiadavky zákona
kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z
ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok

na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Nepreukázaná existencia naliehavého
právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. Tomu, že či je
právny záujem na určení, že sa prihliada z úradnej povinnosti.

Súd mal za to, že v danom prípade navrhovateľ mal na požadovanom určení vlastníckeho práva

naliehavýprávnyzáujem,keďjenesporné,žekpredmetnejnehnuteľnostisúakovlastnícinaLVč.XXXX
zapísaní odporcovia a to titulom notárskej zápisnice o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.

Vkonanínebolosporné,žepredmetnánehnuteľnosť,ktorájevedenánaodporcovbolazískanákonaním
odporcu v 1/rade, ktoré bolo predmetom trestného stíhania a trestného konania vedeného pod sp.zn.

6T/149/2013aktoréboloskončenéprávoplatnýmodsúdenímodporcuv1/rade.Zrozsudku6T/149/2013
ako aj celého spisu vyplýva, že na základe vyhlásenia o vydržaní a predloženia falošného vyjadrenia
MestaNitrazostranyodporcuv1/radebolanotáromspísanánotárskazápisnicaN9/2006NZ8135/2006,
ktorou bolo osvedčené vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva. V konaní bol poškodeným Mesto Nitra,
ktoré preukazovalo rôznymi listinami, že je skutočným vlastníkom spornej parcely, preto s ním súd v

trestnom konaní konal ako s poškodeným a v konečnom rozhodnutí mu bola priznaná náhrada škody
v sume 6184,51 eur, ktorú odporca v 1/rade aj uhradil.
V trestnom konaní boli vypočutí rôzni svedkovia, ktorí sa vyjadrovali najmä k užívaniu pozemku zo strany
odporcov. Z výpovede obvineného ( odporcu v 1/rade ) vyplýva, že keď kupoval v roku 2001 rodinný
dom od spol. Pal Inalfa, myslel si, že súčasťou kúpnej zmluvy aj tento pozemok. V roku 2002 zistil že

to tak nie, a preto začal zisťovať vlastníka tejto parcely, a na katastri zistil, že vlastník k tejto parcele nie
je vedený žiadny. Až prostredníctvom geodetov zistil, že posledný zápis je v pozemkovej knihe z roku
1940. Potom v roku 2006 u JUDr. H. došlo k spísaniu osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva.

Vtomtokonanínavrhovateľsvojevlastníckeprávokspornejparceleopieraovyvlastňovacierozhodnutie

Výst.2090/66-Práv/Lázodňa26.4.1966,ktorýmČsl.štátvyvlastnilpreúčelychatárskejzástavbyvmeste
Nitra nehnuteľnosti pôvodne patriace E. X. rod. A. zapísané vo vložke XXXX parc.č. XXXX roľa o výmere
4230 m2, parcela č. XXXX pasienok o výmere 471 m2, pričom podľa GP č. 62/2005 bola predmetná
parcela č. XXXX/X o výmere 116 m2 odčlenená z parcely č. XXXX o výmere 471 m2 zapísanej v PKV
XXXX. To znamená, že sporná parcela XXXX/X bola vlastníctvom pôvodnej vlastníčky E. X.. Po tom

ako bola táto časť pozemku vyvlastnená pôvodnej vlastníčke nebola zapísaná na žiadnom LV až do
osvedčenia o vydržaní zo strany odporcu v 1/rade. V súčasnosti je predmetná parcela neoplotený voľný
zatrávnený priestor nachádzajúci sa pri cestnej komunikácii.

Právny zástupca odporcov poukazoval na to, že navrhovateľ nemôže byť vlastníkom danej parcely,

keďže vyvlastňovacie rozhodnutie nie je opatrené doložkou právoplatnosti, a preto nemá právny titul
osvedčujúci jeho vlastníctvo. S uvedeným tvrdením sa súd nestotožnil, nakoľko v konaní bolo vykonané
dokazovanie, ktoré preukazuje, že k vyvlastneniu nehnuteľností uvádzaných v rozhodnutí Výst.2090/66-
Práv/Lá skutočne došlo. Svedčia tomu listiny, ktoré súdu predložil Okresný úrad Nitra, pozemkový alesný odbor a to list zo dňa 10.11.1992 adresovaný pozemkovému úradu Nitra zo strany Ing. JUDr. F.
X. a Ing. D. X., ktorí si uplatnili nárok na bezodplatné prevedenie do vlastníctva pozemku vo vlastníctve
štátu za vyvlastnené nehnuteľnosti podľa rozhodnutia Výst.2090/66-Práv/Lá, pričom sami v žiadosti

uviedli, že predmetné pozemky boli bez náhrady vyvlastnené ich nebohej matke E. X., rod. A.. Následne
potom Pozemkový úrad Nitra rozhodol dňa 7.3.1994, že oprávnené osoby Ing. JUDr. F. X. a Ing. D. X.
spĺňajú podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. n) zák. č. 229/1991 Zb. avšak nepriznáva im vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam pre zákonné prekážky, nakoľko vyvlastnené nehnuteľnosti boli zastavané a sú vo
vlastníctve iných fyzických osôb a preto majú oprávnené osoby nárok na náhradu, o ktorú požiadajú

SPF. Uvedené potvrdil vo svojom vyjadrení aj Ing. K. X., vnuk E. X. , keď uviedol, že ich rodine je známe,
že v 70 rokoch komunisti vyvlastnili ich pozemky na L. bez náhrady jeho starej matke. Po roku 1989
požiadali v reštitučnom konaní Pozemkový fond o vydanie náhradných pozemkov, nakoľko vyvlastnené
pozemky boli rozparcelované, zastavané a pridelené iným užívateľom.
Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že skutočnosť, že odpis vyvlastňovacieho rozhodnutia
nie je opatrený doložkou právoplatnosti ešte neznamená, že toto nenadobudlo právoplatnosť, keď

originál vyvlastňovacieho rozhodnutia sa zrejme nezachoval. Súd poukazuje najmä na uvedené zistenia,
keď k vyvlastneniu nehnuteľností skutočne prišlo a v dôsledku toho si dedičia E. X. a to Ing. JUDr. F. X.
a Ing. D. X. uplatnili nárok na bezodplatné prevedenie do vlastníctva pozemkov vo vlastníctve štátu za
vyvlastnené nehnuteľnosti. Keby si súd osvojil tvrdenie právneho zástupcu odporcov, že vyvlastňovacie
rozhodnutie sa nezachovalo s doložkou právoplatnosti a preto nie je právoplatné, súčasne by poprel

všetky skutkové a právne skutočnosti, ktoré nasledovali po vydaní tohto rozhodnutia, čo by znamenalo
veľmi striktný a formalistický výklad práva.
Keďže k vyvlastnenej parcele patrilo právo hospodárenia národným výborom, táto potom dňom 1.5.1991
prešlazmajetkuSlovenskejrepubliky(pôvodneČsl.štátu)nazákladeust.§2ods.1zákonač.138/1991
Zb. o majetku obcí, do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzala, v tomto prípade Mesta Nitra.

Na základe vyššie popísaného a vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa
je dôvodný a preto vo výroku rozsudku určil, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom predmetnej
nehnuteľnosti.

Právny zástupca odporcov tiež namietal pasívnu legitimáciu odporkyne v 2/rade, keďže táto v trestnom
konaní nebola odsúdená dokonca sa v rozsudku píše, že o tomto skutku žalovaného v prvom rade
ani nevedela, tzn. že táto časť jej bezpodielového spoluvlastníctva manželov nebola dotknutá trestným
rozhodnutím.
Súd sa ani s týmto tvrdením nestotožnil lebo je právne bezvýznamné, že odporkyňa v 2/rade nebola

trestným rozsudkom odsúdená ( trestné konanie voči nej bolo zastavené), keď je nesporné, že práve
konaním odporcu v 1/rade došlo k zápisu spornej parcely na oboch odporcov ako manželov. Navrhovateľ
správne žaloval oboch odporcov, nakoľko na LV č. XXXX kat.úz. L. sú zapísaní ako vlastníci
obaja odporcovia, ktorí majú tento pozemok v bezpodielovom spoluvlastníctve, preto žaloba o určenie
vlastníctva k nehnuteľnosti musela smerovať aj proti odporkyni v 2/rade.

Ďalšou námietkou v tomto konaní zo strany právneho zástupcu odporov bolo, že navrhovateľ chce
dva krát plnenie za jeden skutok, keď chce určiť vlastníctvo k pozemku, za ktorý mal zaplatenú sumu,
keď vo výrokovej časti rozsudku je napísané, že konaním žalovaného v prvom rade obvinenému bola
spôsobená škoda vo výške 6184,51 eur a obvinený túto škodu zaplatil, preto ide o výkon práva v rozpore

s dobrými mravmi ako i so zásadou spravodlivosti.
V konaní nebolo sporné, že odporca v 1/rade už v rámci trestného konania uhradil navrhovateľovi titulom
náhrady škody sumu 6184,51 eur, nakoľko to bolo súčasťou dohody o vine a treste, keď sám obvinený
v rámci uzatvárania tejto dohody uviedol, že zaplatí náhradu škody poškodenému v tejto výške. Súd
však poukazuje na to, že poškodený ( navrhovateľ ) si v trestnom konaní uplatňoval náhradu škody

vo výške 11.600 eur, ktorá suma mala predstavovať priemernú hodnotu kúpnej ceny v lokalite k.ú. L.,
preto bol poškodený výrokom súdu v rozsudku č.k. 6T/149/2013- 556 zo dňa 4.2.2014 odkázaný so
zvyškom jeho nároku na náhradu škody na občianske súdne konanie. K tomuto súd uvádza, že v tomto
konaní nebolo úlohou súdu skúmať, či odporca v 1/rade vyplatil plnú náhrady škody navrhovateľovi,
resp. v akej výške navrhovateľovi vznikla v trestnom konaní. Súd sa zaoberal len petitom žaloby v

otázke určenia vlastníckeho práva, preto predmetom tohto konania bolo zistenie a následne určenie, či
navrhovateľ je vlastníkom sporenej nehnuteľnosti. S otázkou dvojitého plnenia sa bude musieť zaoberať
sám navrhovateľ, ak ho odporca v 1/rade požiada o vrátenie zaplatenej sumy, nakoľko je zrejmé, že
navrhovateľ bude tým pádom aj vlastníkom nehnuteľnosti, ale zároveň na základe uplatnenej náhradyškody prijal plnenie od odporcu v 1/rade titulom náhrady za tú istú nehnuteľnosť, ako na to poukazoval
právny zástupca odporcov.

S poukazom na vykonané dokazovanie a právne odôvodnenie súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý mal v konaní
plný úspech nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si ich náhradu neuplatnil a ani zo spisu mu žiadne

trovy nevyplývajú.

Zároveň súd zaviazal odporcu v 1/ rade a odporkyňu v 2/ rade zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny
poplatok vo výške 99,50 eur a to s poukazom na § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch,
nakoľko odporcovia nemali v konaní úspech a navrhovateľ je v konaní oslobodený od platenia súdnych
poplatkov ( § 4 ods. 2 písm. b).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia
rozsudku na Okresnom súde Nitra.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postúp súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha./ § 205 ods. 1 O.s.p./
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d ) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.