Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 20, 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/34/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216201306
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2216201306.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred samosudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou v právnej

veci žalobcu: SECAPITAL S.a.r.l., reg. č. B 108305, so sídlom 9 rue du Laboratoire, Luxemburg
L-1911, Luxemburské veľkovojvodstvo, zastúpeného JUDr. Jiřím Šmídom, usadeným euroadvokátom,
advokátska kancelária ŠMÍDA advokátníkancelář s.r.o. so sídlom Ul. Svornosti 43, Bratislava 821
09, proti žalovanému: P. S., E.. XX.O. XXXX, I. J. XXX, XXX XX E. Ž., o zaplatenie 820,97 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

Žalovanému sa náhrada trov konanie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 2.februára 2016 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým
bybolžalovanýzaviazanýkzaplateniuistinyvovýške820,97eurspríslušenstvom.Svojnávrhodôvodnil
tým, že dňa 16.apríla 2013 bol medzi účastníkmi konania uzavretý dokument s názvom „Uznanie dlhu
a dohoda o zaplatení dlhu“. Predmetom urovnania bol dlh žalovaného vo výške 2062,52 eur (1480,97
istina + 581,55 úroky a úrok z omeškania), ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX, ktorú
žalovaný uzavrel so spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. Žalovaný uznal dlh čo do dôvodu
a výšky a dlh sa zaviazal uhradiť formou 84 mesačných splátok. Úroková sadzba bola dohodnutá vo

výške 7% p.a. Celkovo sa tak žalovaný zaviazal k úhrade 519,41 eur. Žalovaný dlh neuhradil a celý dlh
sa stal v súlade s bodom 7 v dôsledku omeškania žalovaného so splátkou splatnou dňa 30.marca 2015
splatným v uvedený deň. Žalovaný po dátume splatnosti uhradil čiastku 660 eur. Celková dlžná čiastka
predstavuje 820,97 eur.

Pre nedostatok odôvodnenia žaloby súd vyzval žalobcu na jej doplnenie. Žalobca podaním zo dňa
6.mája 2016 na výzvu súdu doplnil žalobu v tom smere, že suma 820,97 eur predstavuje sumu istiny

uvedenú v uznaní dlhu vo výške 1 480,97 poníženú o platby žalovaného, ktoré boli vykonané v celkovej
výške 660 eur. Žalovaná suma tak pozostáva len z dlžnej istiny postúpenej pôvodným veriteľom.

Súd žalobu podľa § 79 ods. 4 O. s. p. spolu s procesnými poučeniami vrátane ustanovenia § 120 ods.
4 O.s.p. doručil žalovanému dňa 25.apríla 2016 (č.l. 17), zároveň ho vyzval, aby sa k veci v lehote 15
dní písomne vyjadril.

Predmetom konania je suma nižšia než 1.000 Eur. Podľa § 200ea Občianskeho súdneho poriadku
(O.s.p.) ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 Eur, od toho okamihu ide
o drobný spor. Podľa § 115a ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať
pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúťlen na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez
nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. Podľa
ods. 2 pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Keďže v konaní ide o drobný

spor, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, podľa § 115a ods. 2 O.s.p.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Toto oznámenie bolo uverejnené na úradnej tabuli súdu od

13.mája 2016 až do vyhlásenia rozhodnutia (20.mája 2016).

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a pripojenými listinnými dôkazmi, najmä
Uznaním dlhu a dohodou o zaplatení dlhu zo 16.apríla 2013, oznámením o postúpení pohľadávky z
19.novembra 2012, zosplatnením dlhu zo dňa 11.januára 2016, podacím hárkom zo dňa 11.januára
2016.

Súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli
účastníci konania. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav.
Z predloženého Uznania dlhu a dohody o zaplatení dlhu zo 16.apríla 2013 bolo zistené, že medzi
žalobcom a žalovaným došlo k tzv. dohode o uznaní dlhu, svedčí o tom aj formulácia „strany sa na

základe vzájomného konsenzu dohodli...“, ako aj formulácie „pre účely tejto dohody“ v označení veriteľa
a tiež v samotnom záhlaví „Uznanie dlhu a dohoda o zaplatení dlhu uzatvorená medzi:...“. Pričom v
bode 2.dohody žalovaný mal prehlásiť, že svoj dlh, uvedený v preambule tejto dohody, voči veriteľovi
čo do dôvodu a výšky uznáva a zaväzuje sa ho uhradiť formou mesačných splátok, tak ako je uvedené
nižšie v dohode. Zmluvné strany sa ďalej dohodli na úročení splátok. Výška úrokovej sadzby je 7% p.a.

Potom z preambuly je zrejmé, že dlh sa skladá zo základnej istiny 1490,87 eur a úrokov a úrokov z
omeškania 581,55 eur (spolu 2062,52 eur). V bode 3.dohody Veriteľ ponúka dlžníkovi možnosť splatiť
dlh v splátkach a dlžník súhlasí s takými splátkami a zaväzuje sa ich presne dodržať. Po tomto texte
nasleduje tabuľka o splátkach a ich splatnosti, pričom je 83 splátok po 30 eur, 84.splátka je vo výške
27,41 eur so splatnosťou k 30.marcu 2020 (spolu 2517,41 eur). V bode 4.dohody je uvedené, Pokiaľ

sa dlžník ocitne v omeškaní viac ako 30 dní s úhradou akejkoľvek splátky, má veriteľ nárok na úhradu
zmluvnej pokuty nepodliehajúcej súdnemu zmierovaciemu právu v celkovej výške 20 % z dlžnej splátky.
V bode 7.dohody je uvedené Pokiaľ sa dlžník ocitne v omeškaní s akoukoľvek splátkou, stane sa celý
dlh okamžite splatný, spolu so zmluvným penále a úrokmi z omeškania. Veriteľ je oprávnený písomne
odstúpiť od tejto dohody. Odstúpenie je účinné dňom doručenia. V prípade že sa odstúpenie nepodarí

doručiť dlžníkovi, je odstúpenie účinné 10 dňom, odo dňa jeho odoslania. Pokiaľ veriteľ odstúpi od tejto
dohody má nárok na úhradu zmluvnej pokuty uvedenej v článku 4 tejto dohody a to aj z budúcich splátok.
Táto zmluvná pokuta je splatná dňom účinnosti odstúpenia od tejto dohody. Týmto nie je dotknuté právo
veriteľa na náhradu škody. V bode 8.dohody sa mali strany dohodnúť, že Náhradou škody sa rozumejú
najmä: a) všetky náklady, ktoré veriteľovi vzniknú v súvislosti so súdnym či mimosúdnym vymáhaním,

b) poplatok 13 eur za odoslanie akejkoľvek upomienky, pokiaľ sa dlžník ocitne v omeškaní s úhradou
splátok či dlhu, c) poplatok 35 eur za odoslanie predžalobnej upomienky. V bode 12.dohody mal dlžník
veriteľovi prehlásiť, že v zmysle § 401 obchodného zákonníku sa predlžuje premlčacia doba svojho
záväzku zaplatiť uvedený dlh na 10 rokov. V závere dohody je text „UPOZORNENIE! Aby bola dohoda
o zaplatení dlhu platná, je nutné, aby ste nám obidve podpísané dohody obratom poslali na adresu

spoločnosti. My Vám jednu podpísanú dohodu pošleme späť.“.
Z oznámenie o postúpení pohľadávky je zrejmé, že pôvodný veriteľ - Všeobecná úverová banka
postúpila Zmluvou o postúpení pohľadávok z 23.októbra 2012 svoju pohľadávku, ktorá jej vyplýva zo
Zmluvy č. XXXXXXX zo dňa 21.októbra 2005.
Zo zosplatneného dlhu z 11.januára 2016 je zrejmé, že spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika,

s.r.o., Československej armády 954/7, 50003 Hradec Králové oznámil žalovanému, že sa dostal do
omeškania so splátkou splatnou dňa 30.marca 2015, čím bol dlh zosplatnený, pričom mal uhradiť celý
dlh vo výške 820,97 eur spolu s úrokom z omeškania zo 820,97 eur odo dňa 31.marca 2015 najneskôr
do 18.januára 2016.

Podľa § 120 O.s.p., Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne,
ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú
účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1).
Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto
procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť

dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou
procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.
Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej
povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z

dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo
nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.

Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným
bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok
konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy

vyznieť (po ich vykonaní a vyhodnotení) ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej
súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie účastníka. Zmysel uplatňovania dôkazného
bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v
prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté
dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade

musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi,
na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za
preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

Je potrebné uviesť, že povinnosťou účastníka v občianskom súdnom konaní je uviesť relevantné

skutkové tvrdenia tak, aby bolo možné preskúmať dôvodnosť uplatneného nároku. Pre úspech v konaní
je potom potrebné skutkové tvrdenia preukázať príslušnými dôkazmi. Súdu neprislúcha „vyčitávať“
skutkové tvrdenia z listinných dôkazov a nahrádzať tak povinnosť účastníkov konania. Súd preto pri
rozhodovaní vychádzal zo skutkových tvrdení žalobcu, uvedených v žalobe a jej doplnení.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj
výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 585 ods.1 Občianskeho zákonníka, dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi

nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa
netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať.

Podľa § 585 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí
sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne; to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku.

Podľa § 585 ods.3 Občianskeho zákonníka, doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva
z urovnania.

Podstatný omyl v tom, čo účastníci urovnania považovali pri jeho uzavieraní za nepochybné, robí

uzavretie neplatným (R145/1951).

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôževopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov Občianskeho zákonníka účinného v čase podpísania uznania dlhu a dohody
o splátkach (od 1.1.2015 do 31.10.2015; ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), Nekalé obchodné
praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie.

Podľa § 7 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa, Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak
a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa
vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena
skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

Podľa § 7 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa, Obchodná praktika, ktorá môže podstatne narušiť
ekonomické správanie skupiny spotrebiteľov, ktorí sú osobitne zraniteľní z dôvodu ich duševnej poruchy
alebo telesnej vady, veku alebo dôverčivosti, spôsobom, ktorý môže predávajúci rozumne predpokladať,
sa posudzuje z pohľadu priemerného člena tejto skupiny. Tým nie je dotknutá bežná a oprávnená

reklamná praktika, akou je zveličujúce vyhlásenie alebo vyhlásenie, ktoré nie je mienené doslovne.

Podľa § 7 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje
najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9 . Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za
každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1 .

Podľa § 7 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, Používanie nekalých obchodných praktík sa

zakazuje aj v súvislosti s plnením záväzku spotrebiteľa vrátane vymáhania pohľadávky vyplývajúcej zo
spotrebiteľskej zmluvy.

Podľa § 8 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, Obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak
zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak

neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom
uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia
vecne správna vo vzťahu k
a) existencii produktu alebo k povahe produktu,
b) hlavným znakom produktu, ako sú jeho dostupnosť, výhody, riziká, vyhotovenie, zloženie,

príslušenstvo,serviszákazníkovipopredajiproduktuavybavovaniereklamácie,výrobnýpostupadátum
výroby alebo dodávky, spôsob dodania, účel použitia, možnosti využitia, množstvo, špecifikácia, jeho
zemepisný alebo obchodný pôvod alebo očakávané výsledky použitia, alebo výsledky a podstatné
ukazovatele skúšok alebo kontrol vykonaných na produkte,
c) rozsahu záväzkov predávajúceho, motívom pre obchodnú praktiku a k charakteru procesu predaja,

akékoľvek vyhlásenie alebo symbol týkajúci sa priameho alebo nepriameho sponzorstva alebo
schválenia predávajúceho alebo produktu,
d) cene alebo k spôsobu výpočtu ceny alebo existencie osobitnej cenovej výhody,
e) potrebe servisu, náhradného dielu, výmeny alebo opravy,
f) osobe, vlastnosti a právu predávajúceho alebo jeho splnomocnenca, ako sú jeho totožnosť a

majetok, kvalifikácia, postavenie, uznanie, členstvo v organizáciách alebo jeho väzby a vlastníctvo
práv vyplývajúcich z priemyselného, obchodného alebo duševného vlastníctva alebo jeho ocenenia a
vyznamenania, alebo
g) právu spotrebiteľa vrátane práva na výmenu dodaného produktu alebo vrátenie peňazí podľa
osobitného predpisu14)

alebo k rizikám, ktorým môže byť vystavený.Podľa § 8 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa taktiež považuje za klamlivú, ak
zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii,
ktoré by inak neurobil, a zahŕňa

a) marketing produktu vrátane porovnávacej reklamy, ktorý spôsobuje nebezpečenstvo zámeny s
akýmkoľvek iným produktom, ochrannou známkou, obchodným menom alebo iným rozlišujúcim znakom
účastníka hospodárskej súťaže,
b)neplneniezáväzkovobsiahnutýchvkódexesprávania,kdodržiavaniuktorýchsapredávajúcizaviazal.

Podľa § 8 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa, Obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak s
prihliadnutím na jej charakter, okolnosti a obmedzenia komunikačného prostriedku opomenie podstatnú
informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o
obchodnejtransakcii,atýmzapríčiňujealebomôžezapríčiniť,žepriemernýspotrebiteľurobírozhodnutie
o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

Podľa § 8 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, Za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci
skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom
podstatné informácie uvedené v odseku 3, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je
zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie
o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

Súd sa v prvom rade zaoberal právnou povahou a aplikáciou právnej normy vo vzťahu k predmetu
uplatnenej pohľadávky v tomto konaní a právneho vzťahu vzniknutého medzi účastníkmi a dospel k
záveru, že vzťah medzi žalovaným a žalobcom je spotrebiteľský a predmetná zmluva je bez pochybností
spotrebiteľskou zmluvou. Právny predchodca žalobcu - banka, poskytla žalovanému úver v rámci

vykonávania svojej obchodnej činnosti a žalovaný prijal finančnú službu ako spotrebiteľ.

Základná právna úprava právneho vzťahu zo zmluvy o úvere je daná v § 497 Obchodného zákonníka,
ktorý je podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka absolútnym obchodom a postavenie
žalovaného v zmluve ako spotrebiteľa zodpovedá charakteristike spotrebiteľa, danej v § 2 ods. 1 písm.

a) zákona o ochrane spotrebiteľa a v § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a postavenie banky,
ktorá poskytla podľa predmetu svojho podnikania finančnej služby žalovanému podľa zmluvy vyplýva z
ustanovenia § 2 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa a § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch. Spotrebiteľský charakter zmluvy je zrejmý z postavenia účastníkov zmluvy, keď niet pochýb o
tom, že pôvodný veriteľ je bankou, ktorého predmetom podnikateľskej činnosti je aj poskytovanie úverov,

je dodávateľom bankovej služby a zo žiadneho z údajov zistených v konaní nevyplynulo, žeby žalovaný
požadoval poskytnúť úver nie ako spotrebiteľ. Súd posudzoval vzťah účastníkov podľa Obchodného
zákonníka a pri právnom posúdení veci aplikoval aj ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch,
zákona o ochrane spotrebiteľa a ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Charakter spotrebiteľskej zmluvy zostáva zachovaný aj po postúpení pohľadávky bankou na žalobcu a
nestráca sa zmenou v súčasnosti aktívne legitimovaného účastníka - žalobcu, pretože tento sa stal zo
zmluvy o postúpení pohľadávky iba novým veriteľom žalovaného, pričom nebolo pochýb ani o tom, že
s postúpenou pohľadávkou prešlo aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Žalobca v konaní nerozporoval skutočnosť, že žalovaný bol v zmluvnom vzťahu spotrebiteľom.
Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa 21.októbra 2005 uzavretá Úverová
zmluva č. XXXXXXX. Žalobca však neuviedol a ani z predložených listín nie je zrejmé aká bola výška
úveru, výška mesačnej splátky, počet mesačných splátok, ročná úroková sadzba, RPMN, ani konečná
splatnosť, ďalej nie je zrejmé či došlo pred postúpením pohľadávky bankou k zosplatneniu, a to pre ktorú

omeškanú splátku, resp. nebolo možné posúdiť či sa nejednalo o premlčaný nárok.
Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým dlžník veriteľovi dáva
najavo, že svoj záväzok uznáva. Popri všeobecných náležitostiach právnych úkonov (§ 34 a nasl.
Občianskeho zákonníka) je na platnosť uznania dlhu potrebná písomná forma, vyjadrenie prísľubu
zaplatiť dlh a uvedenie dôvodu dlhu a jeho výšky. Len samotné splnenie týchto náležitostí ešte nerobí

z právneho úkonu uznávacie vyhlásenie, pokiaľ nie je podložené aj vôľou konajúcej osoby smerujúcou
k vzniku práv či povinností vyplývajúcich z § 110 ods. 1, prípadne z § 558 Občianskeho zákonníka
(rozsudok NS ČR sp. zn. 33Odo/501/2004).V predmetnej veci mal žalovaný uznať dlh. Právny úkon uznania dlhu bol realizovaný prostredníctvom
vopred pripraveného tlačiva predloženého žalovanému žalobcom, do ktorého obsahu žalovaný nemohol
nijako zasiahnuť. Z okolností, ktoré sprevádzali podpis takéhoto dokumentu, je zrejmé, že na strane

žalovaného úplne absentovala vôľa uznať dlh a už vôbec žalovaný nemal vôľu uznať dlh s dôsledkami
vyplývajúcimi z § 110 ods. 1, resp. § 558 Občianskeho zákonníka. Žalovaný, ktorý si nebol vedomý toho,
že by súdna vymáhateľnosť pohľadávky žalobcu mohla už zaniknúť, nemal vedomosť ani o priebehu
predchádzajúceho splácania úveru, a teda že koľko z čerpanej sumy zaplatil na istine, koľko na úrokoch
prípadne na iných poplatkoch. Potom jeho vôľa uzavrieť dohodu o plnení nejakého nepreskúmateľného

dlhu v splátkach nemohol byť ani vážny. Pričom žalobca nevedomosť žalovaného zneužil a ľstivo,
pôsobiac na žalovaného dojmom, že mu robí ústupok umožnením splácať dlh v splátkach, mu predložil
napodpispredompripravenúdohodu,ktorejobsahombolookremdohodyoplnenívsplátkachajuznanie
dlhu. Žalobca takýto formulár používa vo vzťahu k neurčitému množstvu dlžníkov a žalobcom skrytým
cieľom pri jeho použití je dosiahnuť uznanie dlhu (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.
19Co/815/2013).

Ak by žalovaný poznal význam premlčania a vedel by, že už uplynula premlčacia lehota a zanikla tak
vymáhateľnosť pohľadávky žalobcu, nebol by súhlasil ani len so žalobcom predloženou dohodou o
splátkach. Takto vykonané právne úkony - uznania dlhu, sú pre nedostatok vôle a slobody v zmysle
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatné (rozsudok NS SR sp. zn. 8MCdo/1/2014), zároveň sú v

rozpore s dobrými mravmi, nakoľko žalobca takéto uznanie dlhu dosiahol ľstivo, resp. úskokom a sú
preto neplatné aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Okrem toho už vôbec nemožno mať za to, že by pri uznaní dlhu žalovaný vedel, že dlh je premlčaný.
Skutočnosť, že žalovaný si nebol vedomý tejto skutočnosti, aj sama o sebe spôsobuje, že o takto
uznanom dlhu nemožno v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka predpokladať sa, že dlh v čase uznania

trval.
Takéto konanie žalobcu, ktorý žalovanému, predložil zneužívajúc nevedomosť žalovaného vopred
pripravené tlačivo, ktorého obsahom bola dohoda o splátkach a zároveň uznanie dlhu (o ktorého
dosiahnutie skryto žalobca usiloval), je potrebné tiež považovať za nekalú obchodnú praktiku podľa § 7
ods. 2 písm. b/ zákona o ochrane spotrebiteľa, keď konanie žalobcu napĺňa znaky klamlivého konania

a klamlivého opomenutia v zmysle § 8 ods. 3 a 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa.
Na to, aby určitá praktika mohla byť považovaná za nekalú, je potrebné kumulatívne splnenie dvoch
zákonných požiadaviek. Praktika musí byť v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a musí
podstatne narušovať alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa
vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena

skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. V predmetnej veci žalobca
svojou obchodnou praktikou dosiahol uznanie dlhu, pričom niet pochýb o tom, že ak by žalovaný
disponoval správnymi a úplnými informáciami o dlžnej pohľadávke, túto by nikdy neuznal.
Žalobca tak konaním v rozpore s odbornou starostlivosťou podstatne narušil správanie sa žalovaného
ako spotrebiteľa, ktorého pohol k urobeniu právneho úkonu, ktorým zásadne zhoršil svoje postavenie.

Žalobcom uplatnená obchodná praktika bola klamlivá, keď žalovanému nesprístupnil podstatné
informácie o pohľadávke a o právnych dôsledkoch uznania dlhu.
Žalobcanavyšeúplneopomenulobjasniťžalovanémuvýznamuznaniadlhu,keďrovnakoupriemerného
spotrebiteľa nemožno očakávať, že bude chápať závažné právne následky, aké uznanie dlhu má.

Nekalé obchodné praktiky sú zakázané (§ 7 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa), a aj z tohto dôvodu
nemožno takto v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka) dosiahnutému uznaniu dlhu
priznať právne účinky.

K uznaniu záväzku žalovaným v dohode o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach súd uvádza,

že v tomto smere je posudzovanie uznania dlhu v rozhodovacej činnosti tak okresných súdov, ako aj
súdov krajských, pomerne jednoznačná, keď napr. v rozhodnutí Krajského súdu Prešov sp.zn. 20Co
234/2012, 11Co 37/2012, sa konštatuje, že „právny vzťah, ktorý existuje medzi žalobcom a žalovanou
je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda na tento právny vzťah je potrebné aplikovať
ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba

aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu a teda aj na
právne úkony uznania dlhu. Je treba súhlasiť, že v danom prípade pri uzatváraní Dohody o splátkovom
kalendári a uznaní dlhu došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou
odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narúša, alebo môže podstatne narušiť ekonomické správaniepriemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku, alebo službe, ku ktorým sa dostane alebo ktorému je
adresovaná alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu
spotrebiteľov.“.

Dohoda o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom je dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok
žalobcu vo forme povolenia splátok dlhu, ktorého skrytým cieľom je dosiahnutie uznania záväzku, a
tým uznanie nedôvodného nároku na zmluvnú pokutu, poplatky a iné sankcie, ktoré neboli individuálne
dohodnuté. Dlžník takúto dohodu podpisuje s úmyslom dosiahnuť splatenie dlhu v splátkach a rozhodne

nie je v jeho záujme súhlasiť so zaplatením sumy, na ktorú žalobca nemá zákonný nárok, nakoľko takto
by si významne zhoršil postavenie, čo je v rozpore s princípom ochrany spotrebiteľa. Táto dohoda je
neplatná v zmysle ust. §§ 3 a 39 OZ.
Súd jednoznačne dospel k záveru, že predložený dokument o uznaní dlhu a dohody o zaplatení dlhu je
výsledkom nekalej obchodnej praktiky žalobcu, a táto je zakázaná, preto je uznanie záväzku podľa § 39
Občianskeho zákonníka neplatné. Súd nemôže poskytnúť ochranu uplatnenému právu žalobcu, ktoré

je výsledkom použitia nekalej obchodnej praktiky, pretože výkon práv nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa ods.
2, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď po procesnej stránke bol v celom rozsahu

úspešný žalovaný, v konaní si však žiadne trovy neuplatnil, ani mu zo spisu nevyplývali žiadne trovy
konania, preto mu ich súd ani nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave
cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).