Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. máj 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 41T/86/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114010917

Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Vorobel

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8114010917.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Mariánom Vorobelom na hlavnom pojednávaní konanom dňa
2. mája 2016 v Prešove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

F.. J.. T. V., W.., N.. XX.X.XXXX M. W., C. A. H. Č.. XX, W.,

s a u z n á v a v i n n ý m

z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm.
h) Trestného zákona, pretože:

dňa 7.5.2013 v čase o 19.15 hod. v Prešove viedol v pravom jazdnom pruhu cestičky pre cyklistov na
L. V. B. v smere na ulicu M. E. bicykel značky Y., pred prejazdom cez cestu - L. V. B., ktorá križovala
cestičku pre cyklistov sa v rozpore s ustanovením § 14 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke
a s § 55 ods. 8 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke začal vyhýbať chodcom stojacim v jeho
jazdnom pruhu, pričom prešiel do protismeru a na priechode pre cyklistov narazil do protiidúcej cyklistky
A. W.Č., N.. X.XX.XXXX, ktorá následne dopadla na zem, pričom utrpela zranenia, na následky ktorých
dňa 15.5.2013 zomrela,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania.

Z a t o m u s ú d u k l a d á

Podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, pri prevahe

poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, oproti žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa
§ 37 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon tohto trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona stanovuje skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanástich) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá obvinenému povinnosť nahradiť poškodenému V. W., N..
X.XX.XXXX M. W., C. A. Y. XX, Prešov škodu v sume 2 724,- Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku o d k a z u j e poškodeného V. W., N.. X.XX.XXXX M. W., C. A.

Y. XX, W. so zvyškom nároku na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 18.7.2014 podal prokurátor Okresnej prokuratúry v Prešove obžalobu, sp. zn. 3Pv 373/13/7707 na
obžalovaného F.. J.. T. V. W..

Obžaloba kládla obžalovanému za vinu, že spáchal prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/ Tr.

zákona v podstate na tom skutkovom základe tak, ako je tento uvedený vyššie.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného T. V., svedkov W. Q., V.
X., súdnych znalcov J.. V. M. P. J.. W. K., ako aj prečítaním pripojených listinných dôkazov a znaleckého
posudku z odboru zdravotníctva.

Obžalovaný F.. J.. T. V. W.. uviedol, že v ten deň išiel na svojom bicykli po cyklistickom chodníku pri
obchodnom dome K. M. W.. Touto trasou jazdí pravidelne. Ako sa blížil k prechodu pre cyklistov uvidel
stáťvosvojomjazdnompruhutriosoby.Následnesaichrozhodolobísťvľavo.Pripredbiehacommanévri
sa udržal vo svojom jazdnom pruhu, keď v tom náhle potom ako obišiel tieto osoby sa zrazil s druhým

cyklistom. On poškodenú uvidel až v poslednej chvíli a zrážke nemohol zabrániť. On aj cyklistka spadli
na zem. Ďalej uviedol, že ako sa blížil k prechodu tak si všimol, že sa k nemu blíži po vozovke aj auto.

Svedok W. Q. vypovedal, že v ten deň viedol svoj bicykel a videl, ako došlo k zrážke dvoch cyklistov. V
obžalovanom spoznáva cyklistu, ktorý ho krátko pred zrážkou predbehol. Pri predbiehaní ho obžalovaný
buchol lakťom do jeho lakťa. Potom obžalovaný začal predbiehať skupinku ľudí, ktorí stáli v ich jazdnom
pruhu. Následne došlo k zrážke, pričom podľa neho sa cyklistka pohybovala vo svojom jazdnom pruhu.
On tú cyklistku videl ešte predtým, ako začala prechádzať po prechode pre cyklistov.

Svedok V. X. uviedol, že na svojom aute prechádzal po vozovke, pričom chcel zabočiť doľava, keď
zbadal, že sa po cyklistickom chodníku blíži k prechodu pre cyklistov, cyklistka. On sa rozhodol, že jej
dá prednosť a vtedy došlo k zrážke s ďalším cyklistom. On si cyklistu nevšimol. Obidvaja cyklisti spadli,
pričom k nim podišli ľudia, ktorí im chceli pomôcť. Krátko na to tam prišli policajti.

Prvoradou úlohou súdu pri dokazovaní bolo vysporiadať sa s otázkou, kde došlo ku zrážke cyklistov.

Podľa znaleckého posudku č. 39/2013, ktorý vypracoval J.. V. M., znalec v odbore cestná doprava
miesto zrážky cyklistov sa nachádza pozdĺžne z pohľadu pohybu cyklistu - obžalovaného za prechodom

cyklistického chodníka na vozovku ul. Matice slovenskej cca 4,5 m od stredu cyklistického chodníka
vpravo cca 1,0 m z pohľadu pohybu cyklistky - poškodenej, priečne v pravom jazdnom pruhu
cyklistického chodníka. Obžalovaný teda prešiel celým pôdorysom bicykla do protismerného jazdného
pruhu cyklistického chodníka, ktorý bol v miestach zrážky pretínaný vozovkou L.. V.. B..

Obhajoba súdu predložila odborné vyjadrenie č. 02/2015 J.. B. Y., znalca v odbore doprava cestná. Tento
znalecký posudok bol na hlavnom pojednávaní prečítaný ako listinný dôkaz. Podľa tohto vyjadrenia
nemožno jednoznačne určiť miesto zrážky. Navyše obžalovaný nemal mať dostatočný výhľad, pretože
vo výhľade na cyklistku mu bránila skupina osôb, ktorá stála v jeho jazdnom pruhu a ktorú sa rozhodol
predbehnúť vľavo.Keďže závery týchto posudkov neboli úplne zhodné, súd pristúpil k vypracovaniu kontrolného
znaleckého posudku.

Podľa znaleckého posudku č. 43/2015 Ú. B. J., Ž. L. M. Ž. obžalovaný mohol vidieť poškodenú na
začiatku obchádzania skupinky chodcov v čase cca 2,4 s pred zrážkou. Obžalovaný sa v čase zrážky
pohyboval v ľavej časti cestičky pre cyklistov na priechode pre cyklistov.

Podľa znaleckého posudku č. 035/2013, 169/2013 z odboru zdravotníctva a farmácie, príčinou

smrti poškodenej A. W. bolo zlyhanie srdcovocievnej a dýchacej činnosti pri pomliaždení mozgu s
vnútrolebečným krvácaním a zlomenine lebečnej klenby a spodiny. Poranenia zistené pri pitve vznikli v
priamej príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou.

Podľa § 14 ods. 1 Zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, vodič, ktorý pri obchádzaní vozidla, ktoré
zastavilo alebo stojí, prekážky cestnej premávky alebo chodca vybočuje zo

smeru svojej jazdy, nesmie ohroziť ani obmedziť vodiča protiidúceho vozidla; nesmie ohroziť ani vodiča
idúceho za ním, ani iného účastníka cestnej premávky. Vodič je pritom povinný dávať znamenie o zmene
smeru jazdy.

Podľa § 55 ods. 8 Zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, pred vjazdom na priechod pre cyklistov
sa cyklista musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva. Cyklista môže prechádzať cez
vozovku, len ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel nedonúti ich vodičov
k zmene smeru alebo rýchlosti jazdy. Na priechode pre cyklistov sa jazdí vpravo.

V zmysle základných ustanovení Zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, je cyklista, ktorý vedie bicykel,
vodičom vozidla.

Zo znaleckého posudku č. 43/2015 Ú. B. J., Ž. L. M. Ž.J., ktorý plne korešponduje s výpoveďou
svedka W. Q. mal súd za preukázané, že obžalovaný ako cyklista na cestičke pre cyklistov, obchádzal

skupinku chodcov, ktorí mu vytvorili prekážku, následne prešiel na priechode pre cyklistov do protismeru,
kde ohrozil protiidúcu cyklistku, pričom došlo ku zrážke. Týmto svojim konaním porušil vyššie
uvedené ustanovenia Zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Z tohto dôvodu vyhodnotil súd tvrdenie
obžalovaného, že k zrážke nedošlo v protismernom jazdnom pruhu, za účelové.

Na základe takto vykonaných dôkazov preto súd ustálil skutkový stav takc ako je tento uvedený v
skutkovej vete výroku tohto rozsudku.

Podľa § 149 ods. 1, 2, písm. a/ Tr. zákona, kto inému z nedbanlivosti, závažnejším spôsobom konania
spôsobí smrť, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až päť rokov.

Podľa § 138 písm. h/ Tr. zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu,
porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie
alebo uloženej podľa zákona.

Podľa § 16 Tr. zákona, trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ
a/ vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto
zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí,
alebo
b/ nevedel, že svojim konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na

okolnosti a na svoje pomery vedieť mal a mohol.

Ďalej mal súd vykonaným dokazovaním za preukázané, že obžalovaný viedol v čase zrážky svoj
bicykel rýchlosťou od 15 do 20 km/ hod. Podľa názoru súdu bola táto rýchlosť zjavne neprimeranou
vzhľadom na dopravnú situáciu, v ktorej sa nachádzal. Obžalovaný predbiehal skupinku ľudí, ktorí mu

vytvorili prekážku, pričom zároveň vchádzal na priechod pre cyklistov, ku ktorému sa blížilo osobné
motorové vozidlo. O tom, že išiel neprimerane rýchlo svedčí skutočnosť, že len krátko pred zrážkou
predbiehal ďalšieho cyklistu /svedok Jenča/ v smere svojej jazdy, ktorý inak vyhodnotil danú situáciu,keď sa pohyboval nižšou rýchlosťou ako obžalovaný. O agresívnom štýle jazdy obžalovaného svedčí aj
skutočnosť,žepripredbiehanícyklistudonehobuchollakťomolakeť.Navyšeobžalovanýnereagovalna

protiidúcu cyklistku hneď ako mohol, t.j. 2,4 s. pred zrážkou. Súd sa nestotožnil s jeho tvrdením, že náhle
pred sebou uvidel cyklistku. Práve toto jeho tvrdenie naopak svedčí o tom, že sa nedostatočne venoval
riadeniu svojho bicykla, keď cyklistku mohol zbadať, ale ju nezbadal.

Podľa názoru súdu celkové správanie sa obžalovaného svedčí o podcenení vzniknutej situácie a o

precenení svojich zručností pri vedení bicykla. Obžalovaný mal namiesto obchádzania prekážky na
cestičke pre cyklistov pri tej rýchlosti, ako bola určená znaleckým posudkom, buď znížiť rýchlosť bicykla
do takej miery, ktorá by mu umožnila bezpečné obchádzanie prekážky, pri ktorej by mohol zbadajúc
cyklistku v protismere sa jej vyhnúť alebo zastaviť pred ňou, alebo mal vo svojom jazdnom pruhu zastať
už pred tou skupinkou ľudí, ktorí mu vytvorili prekážku v jeho jazde. V tomto prípade by poškodená
jednoducho popri ňom vo svojom jazdnom pruhu prešla bez ujmy na živote.

Po vyhodnotení všetkých uvedených skutočností má preto súd zato, že obžalovaný spáchal čin
závažnejším spôsobom konania tak, ako to má na mysli ustanovenie § 149 ods. 1, 2 písm. a/ Tr.
zákona, pretože porušil svoju dôležitú povinnosť, tak ako to súd uviedol vyššie pričom došlo k usmrteniu
poškodenej, čo je nenapraviteľný následok. Súd toto jeho porušenie vyhodnotil ako závažné aj z toho

dôvodu, že poškodená v zmysle znaleckého dokazovania nemala žiadnu možnosť ako uvedenej zrážke
zabrániť. Súd nezistil, že by poškodená porušila čo i len jedno ustanovenie Zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej
premávke.

V konaní obžalovaného súd vidí zavinenie vo forme nevedomej nedbanlivosti, keď síce nevedel, že

svojim konaním, keď neznížil svoju rýchlosť, resp. nezastavil pred prekážkou tak ako je to uvedené
vyššie, môže spôsobiť smrť poškodenej A. W., hoci to vzhľadom na okolnosti vzniknutej dopravnej
situácie a na svoje pomery ako cyklistu s praxou, vedieť mal a mohol.

Podľanázorusúdujeprávnebezvýznamnáskutočnosť,ženamiestezrážkyjeslabočitateľnévodorovné

dopravné značenie, a to z dôvodu, že z výpovede obžalovaného vyplýva, že si uvedomoval možné riziko
toho, že sa pri predchádzaní skupinky ľudí mohol nachádzať v protismernom jazdnom pruhu, čo však
popiera.

Z takto uvedených dôvodov preto súd uznal obžalovaného vinným z prečinu ublíženia na zdraví z

nedbanlivosti podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa

spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa výpisu z registra trestov obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný. Bol priestupkovo postihnutý
iba raz za priestupok zo dňa 12.12.2012, keď porušil povinnosti

účastníkacestnejpremávkypodľa§3ods.2písm.b)Zák.č.315/1996Z.z.opriestupkoch,začomubola

uložená bloková pokuta vo výške 50,- Eur. V mieste trvalého bydliska mu nie je nič negatívne vytýkané.
Pracuje ako pedagóg na C. L. M. K., kde patrí medzi zamestnancov, ktorí svojou zodpovednosťou,
lojalitou a profesionálnym prístupom prispieva k rozvoju ekonomickej fakulty.

Za prečin ublíženia na zdraví podľa § 149 ods. 2 Tr. zákona umožňuje zákon uložiť jeho páchateľovi

trest odňatia slobody na dva roky až na päť rokov.Pri zvažovaní pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností prihliadol súd na skutočnosť, že
obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život - § 36 písm. j) Tr. zákona, pričom súd
nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zákona.

Podľa § 49 ods. 1, písm. a/ Tr. zákona. súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody
neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší
život a prostredie, v ktorom žije a pracuje a na okolností prípadu má dôvodne za to, že na zabezpečenie
ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa§50ods.1Tr.zákonapripovolenípodmienečnéhoodkladuvýkonutrestuodňatiaslobodyurčísúd
skúšobnú dobu na 1 až 5 rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dní nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku.

Súd pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmery u obžalovaného F.. J.. T. V. dospel k záveru, že na
nápravu obžalovaného nebude potrebné uložiť trest, ktorý by bol spojený s obmedzením jeho osobnej

slobody. Súd je toho názoru, že vzhľadom na povahu činu, prostredie z ktorého obžalovaný pochádza a
doterajšiu jeho beztrestnosť postačí uložiť podmienečný trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej
sadzbyvtrvanídvochrokov,spodmienečnýmodkladomjehovýkonunaskúšobnúdobuvtrvaní jedného
roka.

Podľa § 287 ods. 1, veta prvá Tr. poriadku, ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým
spôsobil inému škodu uvedenú v § 46 ods. 1 Tr. poriadku, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju
poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený.

Právny nástupca poškodenej, jej manžel V. W. si uplatnil náhradu škody spočívajúcu v náhrade nákladov

na pohreb vo výške 344,- Eur a nákladov na vyhotovenie pomníka vo výške 2.724,- Eur. Ďalej si uplatnil
náhradu na strate príjmu manželky vo výške 29.250,- Eur a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
40.000,- Eur.

Súd vykonaným dokazovaní, a to predloženými listinnými dôkazmi - faktúrou č. 220613 zo dňa

20.5.2013, príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 28.11.2013, mal preukázané celkové náklady V.
W. na pochovanie poškodenej vo výške 2.724,-Eur.

Čo sa týka uplatneného nároku na náhradu škody z titulu ušlej mzdy a nemajetkovej ujmy je potrebné
vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré však presahuje potreby trestného stíhania

a predĺžilo by ho. Na základe uvedeného preto súd v zmysle § 288 ods. 2 Tr. poriadku, odkázal
poškodeného V. W. so zvyškom svojho nároku na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde

Prešov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže
odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie,
že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre

nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Prešove.