Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Levice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martina Petríková
Forma rozhodnutia – Rozhodnutie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 6Cpr/5/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4315217953
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Petríková
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2016:4315217953.3
Rozhodnutie
Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Petríkovou v právnej veci navrhovateľa: I.
Ľ., T.. XX.X.XXXX, H. W. XX, S., zast. Mgr. Peter Voloch, advokát, so sídlom Čáčovská 305, Senica, proti
odporcovi: STAVŠING-REAL, s.r.o., so sídlom Kpt. Nálepku 31, Levice, IČO: 45629749, o neplatnosť
okamžitého skončenia pracovného pomeru, takto
r o z h o d o l :
Súd u r č u j e , že Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 21.8.2015 v zmysle jeho
Dodatku č. 1 zo dňa 25.9.2015 s navrhovateľom I. Ľ., T.. XX.X.XXXX zo strany odporcu, spoločnosti
STAVŠING-REAL s.r.o., IČO: 45629749 j e
n e p l a t n é .
Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 100 % .
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania v sume 99,50 eura do
troch dní do právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Návrhom podaným dňa 20.10.2015 sa navrhovateľ domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru, ktoré mu odporca ako zamestnávateľ oznámil dňa 21.8.2015. Ako uviedol,
u odporcu bol zamestnaný ako murár od 1.11.2014. Na okamžité skončenie pracovného pomeru
navrhovateľ reagoval doporučeným listom zo dňa 5.9.2015, v ktorom ho vyzval na vyplatenie mzdy a
namietal aj okamžité skončenie pracovného pomeru. V tom čase bol navrhovateľ práceneschopný od
17.8.2015 do 5.9.2015. Odporca reagoval listom s dodatkom č. 1 k okamžitému skončeniu pracovného
pomeru zo dňa 25.9.2015, v ktorom s navrhovaným riešením navrhovateľa nesúhlasil.
Odporca s podaným návrhom nesúhlasil a navrhoval ho zamietnuť.
Súd na nariadenom pojednávaní vypočul navrhovateľa, konateľa odporcu a svedka, vykonal listinné
dôkazy a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Dňa 3.10.2014 uzavrel navrhovateľ ako zamestnanec s odporcom ako zamestnávateľom pracovnú
zmluvu s prílohou č. 1 na dobu určitú, t.j. od 6.10.2014 do 6.10.2015, druh práce - murár, maliar.
Dňa 21.8.2015 odporca vyhotovil Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa
podľa § 63 ods. 2 písm. e) Zákonníka práce, ktorým podľa článku I. k uvedenému dňu okamžite
ukončil pracovný pomer s navrhovateľom založený pracovnou zmluvou č. 01102014 z dôvodu hrubého
porušenia pracovnej disciplíny, t.j. bezdôvodného nenastúpenia do práce odo dňa 17.8.2015 až
21.8.2015. Predmetný list bol navrhovateľovi odoslaný dňa 25.8.2015 (poštový podací lístok).Listom zo dňa 5.9.2015 sa navrhovateľ prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu JUDr. Pavla
Poliaka vyjadril k okamžitému skončeniu pracovného pomeru a vyzval odporcu na vyplatenie mzdy za
mesiac júl a august 2015 a poplatku za stravovanie. List bol odoslaný odporcovi dňa 7.9.2015.
Dňa 25.9.2015 odporca vyhotovil Dodatok č. 1 k okamžitému skončeniu pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, predmetom ktorého bolo dodatočné
zistenie bezdôvodného nenastúpenia do práce dňa 7.8.2015 a tým hrubé porušenie pracovnej disciplíny.
Dodatok bol navrhovateľovi odoslaný dňa 26.9.2015 (poštový podací lístok).
Z predloženého potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vystaveného dňa 18.8.2015 MUDr.
Ivanom Hulinom, všeobecným lekárom pre dospelých v Hontianskych Moravciach, je zrejmé, že
navrhovateľ bol neschopný práce od 17.8.2015 do 4.9.2015.
MUDr. Hulina na žiadosť súdu dňa 10.3.2016 písomne oznámil, že navrhovateľ dňa 17.8.2015 navštívil
jeho ambulanciu pre akútne bolestivé brušné ochorenie, bol riadne vyšetrený, ošetrený, tento deň ho
lekár ponechal v domácej liečbe, pričom ho upozornil, že pri nezlepšení stavu sa má nasledujúci deň
dostaviť na kontrolné vyšetrenie, kedy sa aj dostavil v nezlepšenom stave s pridruženými hnačkami.
Preto mu lekár vystavil tlačivo práceneschopnosti č. 0 202848, a to od predchádzajúceho dňa, teda
17.8.2015, pretože tlačivo PN je možné vystaviť tri dni dozadu, ak pacient v tomto období navštívil svojho
lekára alebo doručí potvrdenie od iného lekára. PN bola ukončená dňom 4.9.2015 s nástupom do práce
dňa 5.9.2015.
Navrhovateľvypovedal,žedňa06.10.2014uzavrelpracovnúzmluvusodporcomnadobuurčitúna1rok,
odporca im nedával ani stravné lístky. Tak isto im nevyplácal mzdu a nedával výplatné pásky. Do spisu
predložil návrh, ktorý podal na tunajšom súde proti odporcovi na zaplatenie dlhu z titulu neuhradenia
mzdy a stravných lístkov. Od jari sa to v práci začalo zhoršovať, keď odporca ochorel, nastúpil na „PN-
ku“, bolo to 17.08.2015, pričom 18.08. potvrdenie o PN odovzdal U. C., nakoľko V.. Š. (konateľ odporcu)
bol na dovolenke. Pán C. to mal odovzdať pánovi S., keďže cez neho
maliriešiťtakétozáležitosti.Včase,keďbolnavrhovateľpráceneschopný,muprišlavýpoveď.PNukončil
dňa 05.09., 6.9. bola sobota a v pondelok šiel do roboty, pána Š. nenašiel a preto som ukončenie PN
poslal poštou doporučene. U doktora bol 17.8., to bol pondelok, mal zápal čriev a brucha. Po tom, ako ho
lekár vyšetril, ho súrne volali do penziónu kvôli úmrtiu, išiel tam ako obhliadajúci lekár, preto mi povedal,
že nech prídem 18.8. a vypíše mu PN. O PN navrhovateľ hovoril pánovi S., snažil sa dovolať aj pánovi
Š., ale mal vypnutý telefón, tak isto to bolo v pondelok, kedy nastúpil do práce. Dňa 08.09. už do práce
nenastúpil, keďže mu bola poslaná táto nezmyselná výpoveď a zobral si voľno.
Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu i na pojednávaní uvádzal, že jeho spoločnosť je druhotne
platobne neschopná, bola v stratách a od marca 2015 si nedokáže plniť daňové a odvodové povinnosti.
Napriek tomu sa zúčastňoval výberových konaní, aby získal nové zákazky. Mzdy zamestnancom
vyplácal riadne a načas vo výplatných termínoch. Navrhovateľ čerpal dovolenku v mesiaci júl 2015, keď
spoločnosť nemala zákazkovú náplň. Dňa 3.8.2015 nastúpil do práce a podľa pokynov zamestnávateľa
pracoval na rodinnom dome S.. T.. Dňa 7.8.2015 navrhovateľ nenastúpil do práce, čo odporca zistil až
po dodatočnom šetrení, dňa 10.8.2015 nebol v práci z dôvodu návštevy zubára, o čom odporca predložil
potvrdenie stomatológa na 10.8.2015 a registračný list absencie zamestnanca pre Sociálnu poisťovňu
na 7.8.2015. Dňa 14.8.2015 odporca odovzdal pánovi S. peniaze na zálohu pre zamestnancov a dal
mu pokyn, aby vyplatil zálohy na mzdy vo výške 300 €. Zálohu mal vyplatenú aj navrhovateľ. Nato
navrhovateľ vyhlásil, že v pondelok nenastúpi do práce, čoho svedkami boli ostatní zamestnanci, ktorí
však túto skutočnosť nepotvrdia, nakoľko sú kamarátmi navrhovateľa. Podľa odporcu, poškodený bol
práve on, a to nezodpovedným prístupom zamestnancov, vďaka čomu dielo nebolo vykonané načas a v
požadovanej kvalite. Následne odporca kontaktoval pána S., ktorý mu vyhlásenie navrhovateľa potvrdil
a požiadal o zabezpečenie nových pracovných síl. Dňa 17.8.2015 odporca telefonicky kontaktoval
pána S. za účelom zistenia, či navrhovateľ nastúpil do práce. Pri telefonickom rozhovore pán S.
odporcovi oznámil, že navrhovateľ je neprítomný, pričom dôvod nevedel. Toho dňa dal odporca pokyn
účtovníčke na nahlásenie absencie navrhovateľa do Sociálnej poisťovne a to až do návratu odporcu z
dovolenky, na ktorú odporca, resp. konateľ nastúpil dňa 15.8.2015 s trvaním do 22.8.2015 s predčasným
ukončením pobytu dňa 20.8.2015 z dôvodu zlého zdravotného stavu detí. Dňa 21.8.2015 na základe
zistených skutočností a zámeru navrhovateľa nenastúpiť do práce prijal ako konateľ spoločnostirozhodnutie ukončiť pracovný pomer s navrhovateľom ku dňu 21.8.2015 a dal pokyn účtovníčke na
nahlásenie skončenia pracovného pomeru. Odporca po nástupe do práce dňa 24.8.2015 prevzal
od pána Drotára doklad o PN zamestnanca, ktorý bol vystavený dňa 18.8.2015 na trvanie PN od
17.8.2015, čo podľa odporcu podľa platných zákonov nie je možné vystaviť spätne. Podľa odporcu si
navrhovateľ nesplnil svoju povinnosť voči zamestnávateľovi a neuviedol mu dôvod svojej neprítomnosti
v zamestnaní. Sociálna poisťovňa nariadila kontrolu spoločnosti STAVŠING-REAL s.r.o. na prešetrenie
absencií, nakoľko mala prijaté doklady od ošetrujúceho lekára, že v čase absencie bol navrhovateľ
práceneschopný. Na prešetrenie oprávnenosti vystavenia práceneschopnosti bol poverený posudkový
lekár, ktorý uznal vystavenie dokladu o PN a odporcovi bolo zo strany Sociálnej poisťovne oznámené,
že ak bude trvať na absencii a nebude súhlasiť s opravou a zmenou výkazu, podľa platných predpisov
odošlú dokumenty Inšpektorátu práce SR. Na základe uvedeného odporca ako zamestnávateľ pristúpil
na podmienky Sociálnej poisťovne a dal pokyn účtovníčke na zmenu výkazu.
Sociálna poisťovňa listom zo dňa 14.3.2016 súdu oznámila, že v dňoch 5.10.2015 do 21.10.2015 bola
Sociálnou poisťovňou, pobočka Levice vykonaná kontrola s vymedzeným predmetom opodstatnenosti
prerušenia nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti v období
dočasnej pracovnej neschopnosti s vystaveným Potvrdením o vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti,
ktoré bolo predložené Sociálnej poisťovni u navrhovateľa. Kontrolou bolo zistené, že zamestnanec I.
Ľ., T.. XX.X.XXXX bol zamestnaný na základe pracovnej zmluvy vo firme STAVŠING-REAL s.r.o. v
čase od 6.10.2014 do 21.8.2015. Menovaný si uplatnil nárok na nemocenské z tohto poistného vzťahu
predložením II. dielu Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti (ďalej len „DPN“) č. 0 202848 na
Sociálnej poisťovni, pobočka Levice dňa 21.9.2015, kde bol uznaný za dočasne práceneschopného
od 17.8.2015 a DPN trvala do 4.9.2015. Nakoľko potvrdenie o DPN bolo vystavené spätne, Sociálna
poisťovňa, odd. lekárskej posudkovej činnosti, pobočka Levice vykonalo kontrolu opodstatnenosti a
správnosti vystavenia DPN v Sociálnej poisťovni, pobočka Zvolen. Opodstatnenosť a správnosť DPN
menovaného od 17.8.2015 bola posúdená posudkovým lekárom sociálneho poistenia SP, pobočka
Zvolen MUDr. Jánom Sojkom a to zaslaním stanoviska zo dňa 12.10.2015, kde bolo konštatované, že
z medicínskeho hľadiska je vystavenie aj správnosť dátumu vzniku DPN menovaného opodstatnená.
Zamestnávateľ menovanému prerušil povinné sociálne poistenie v období od 17.8.2015 do 21.8.2015
predložením registračného listu fyzickej osoby (RL FO) - prerušenie poistného pomeru dňa 24.9.2015
nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti v zmysle § 231 ods.
12 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Počas kontroly zamestnávateľ predložil dňa
20.10.2015 žiadosť o storno RL FO - prerušenie u I. Ľ. od 17.8.2015 do 21.8.2015. V predloženom
mesačnom výkaze za mesiac 08/2015 bolo kontrolou zistené, že u I. Ľ. sú správne vykázané
kalendárne dni ako aj vymeriavací základ v súlade s predloženou výplatnou páskou. Zamestnávateľ
vydal vyhlásenie, že o práceneschopnosti menovaného nemal znalosť. Záverom sociálna poisťovňa
uviedla, že zamestnancovi, ktorý je práceneschopný, sa neprerušuje povinné nemocenské poistenie,
dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti.
Svedok C. S., bývalý zamestnanec odporcu, vypovedal, že dňa 17.08.2015 navrhovateľ neprišiel
do práce, rovnako pán Y.. Keď navrhovateľovi telefonoval, uviedol mu, že je na PN-ke. Potvrdenie
o PN poslal navrhovateľ na druhý deň po kolegovi C., nakoľko sú z jednej obce. Pán C. túto PN
odovzdal svedkovi. V čase neprítomnosti vedúceho, teda prítomného konateľa odporcu sa takéto
papiere nechávali na stole, resp. na poličke v dielni. Na druhý deň svedkovi volal odporca s tým, že
kto prišiel do práce, povedal mu, že navrhovateľ a pán Y. sú na PN, na čo svedkovi uviedol, že žiadnu
PN neprijíma a že dostanú okamžitú výpoveď. V čase neprítomnosti vedúceho zastupoval svedok a
papiere sa nechávali v dielni, kde si ich vedúci mohol prevziať, keď sa vrátil z dovolenky. Konateľ odporcu
dostal do rúk potvrdenie o PN navrhovateľa, keď sa vrátil z dovolenky. Potvrdenie aj s bločkami bolo
položené na poličke, odkiaľ si ich odporca zobral. Dňa 14.8.2015 sa stretol s konateľom odporcu, ktorý
mu odovzdal peniaze na zálohy zamestnancom, ktorým ich svedok rozdelil. Zamestnanci však neboli
spokojní, lebo nedostali naraz všetky peniaze, hovorili, že už vôbec nenastúpia a asi dajú výpoveď.
K výpovedi svedka odporca uviedol, že o PN navrhovateľa nevedel, telefonicky sa bavili len o
neprítomnosti zamestnancov na stavbe. Poprel, žeby potvrdenie o PN bolo na poličke, odporcovi ich
odovzdal svedok osobne po návrate z dovolenky. Odporca tvrdí, že PN navrhovateľa bola vystavená
spätne a teda protizákonne, nakoľko podľa novej vyhlášky lekár takéto oprávnenie nemá. Odporca má
za to, že sa navrhovateľa na jeho právach žiadnym spôsobom nedotkol, naopak na právach bol dotknutý
odporca, keďže pre neprítomnosť zamestnancov, vrátane navrhovateľa, nemohol dokončiť stavbu.Podľa § 12a ods. 1 písm a) zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, dočasnú pracovnú
neschopnosť osoby posudzuje a rozhoduje o nej príslušný ošetrujúci lekár, ktorým je všeobecný lekár
alebo lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore gynekológia a pôrodníctvo, s ktorým má osoba
uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti podľa § 12 , ak ide o posudzovanie a rozhodovanie o
dočasnej pracovnej neschopnosti osoby pri poskytovaní ambulantnej starostlivosti.
Podľa § 12a ods. 4 cit. zák., príslušný ošetrujúci lekár môže uznať osobu za dočasne práceneschopnú
spätne najviac tri kalendárne dni na základe lekárskeho nálezu lekárskej služby prvej pomoci alebo
ústavnej pohotovostnej služby, ak v odsekoch 14 a 15 nie je ustanovené inak.
Podľa § 68 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ZP), zamestnávateľ môže okamžite
skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.
Podľa § 68 ods. 2 ZP zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v
lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do
jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia
§ 63 ods. 4 a 5 .
Podľa § 70 ZP, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť
písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným
dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený
dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
Podľa § 63 ods. 1 písm. e) ZP, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sú u
zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo
pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny
možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením
pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.
Podľa § 63 ods. 4 ZP, Pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite
skončiť pracovný pomer, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote dvoch mesiacov
ododňa,keďsaodôvodevýpovededozvedel,apreporušeniepracovnejdisciplínyvcudzineajdodvoch
mesiacov po jeho návrate z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď dôvod výpovede
vznikol.
Podľa § 63 ods. 6 ZP, ak zamestnávateľ chce dať zamestnancovi výpoveď pre porušenie pracovnej
disciplíny, je povinný oboznámiť zamestnanca s dôvodom výpovede a umožniť mu vyjadriť sa k nemu.
Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranným právnym úkonom smerujúcim ku skončeniu
pracovného pomeru okamihom doručenia jeho písomného vyhotovenia druhému účastníkovi. Na rozdiel
od výpovede ako jednostranného adresovaného právneho úkonu k okamžitému skončeniu pracovného
pomeru dochádza okamihom doručenia bez výpovednej doby. Zamestnávateľ môže okamžite skončiť
pracovný pomer so zamestnancom iba z taxatívne vymedzených dôvodov. Jedným z nich je závažné
porušenie pracovnej disciplíny. Pre uplatnenie tohto dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru
musí byť porušenie pracovnej disciplíny zamestnanca zavinené a zavinenie zamestnanca musí byť
zo strany zamestnávateľa preukázané. Vychádzajúc zo závažnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru pre účastníkov, malo by k nemu dochádzať len vo výnimočných prípadoch, kedy nie je
spravodlivé od zamestnávateľa požadovať, aby zamestnanca po uplatnení výpovede ešte zamestnával
počas výpovednej doby.
Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že navrhovateľ bol u odporcu zamestnaný ako
murár na základe pracovnej zmluvy zo dňa 3.10.2014 na dobu určitú, t.j. na obdobie od 6.10.2014
do 6.10.2015. Dňa 21.8.2015 odporca okamžite skončil pracovný pomer s navrhovateľom z dôvodu
hrubého porušenia pracovnej disciplíny, a to bezdôvodného nenastúpenia do práce v dňoch 17.8.2015až 21.8.2015. Písomné vyhotovenie okamžitého skončenia pracovného pomeru bolo navrhovateľovi
odoslané poštou ako doporučená zásielka dňa 25.8.2015, pričom muselo byť doručené, keďže dňa
5.9.2015 naň navrhovateľ písomne reagoval. V písomnom vyhotovení odporca okamžité skončenie
pracovného pomeru označil §-om 63 ods. 2 písm. e) Zákonníka práce a v článku I. uviedol, že s
navrhovateľom okamžite ukončuje a vypovedá pracovný pomer z dôvodu hrubého porušenia pracovnej
disciplíny. Z uvedeného nebolo zrejmé, či odporca mienil pracovný pomer okamžite skončiť alebo
dať navrhovateľovi výpoveď, keďže aj uvedený § sa týka výpovede zo strany zamestnávateľa. Dňa
25.9.2015 odporca vyhotovil Dodatok č. 1 k okamžitému skončeniu pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, predmetom ktorého bolo dodatočné
zistenie bezdôvodného nenastúpenia do práce dňa 7.8.2015 a tým hrubé porušenie pracovnej disciplíny.
Dodatok bol navrhovateľovi odoslaný dňa 26.9.2015. Dodatkom odporca tiež mienil opraviť uvedený
paragraf, aby bolo zrejmé, že pracovný pomer s navrhovateľom mienil skončiť okamžite. Bez ohľadu
na správnosť resp. nesprávnosť uvedených paragrafov je zrejmé, že odporca chcel skončiť pracovný
pomer s navrhovateľom z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, konkrétne absencie na
pracovisku v dňoch 17.8.2015 - 21.8.2015. O absencii sa odporca dozvedel už v telefonickom rozhovore
so svedkom S. dňa 17.8.2015, kedy mal byť oboznámený aj s PN navrhovateľa, čo však odporca
poprel, čím v tejto časti zostali ich tvrdenia sporné. Vzhľadom na nenastúpenie do práce sa odporca
rozhodol dňom 21.8.2015 okamžite skončiť pracovný pomer s navrhovateľom. Po svojom nástupe do
práce po dovolenke dňa 24.8.2015 sa však odporca oboznámil s potvrdením o pracovnej neschopnosti
navrhovateľa, ktorá trvala od 17.8.2015. To, či si odporca potvrdenie o PN prevzal osobne od svedka
Drotára alebo si ho vzal z poličky, nie je podstatné. Pracovnú neschopnosť však neuznal, nakoľko
bola vystavené jeden deň spätne. Odporca poukazoval na novú vyhlášku, podľa ktorej lekár nemôže
potvrdenie o PN vystaviť spätne. Na podporu tohto tvrdenie však neoznačil ani nepredložil
žiadny dôkaz. Možnosť vystavenie potvrdenia PZ upravuje zákon o zdravotnej starostlivosti č.
576/2004 Z.z., ktorý novelou v roku 2014 zaviedol, že ošetrujúci lekár môže uznať osobu za dočasne
práceneschopnú spätne najviac tri kalendárne dni na základe lekárskeho nálezu lekárskej služby prvej
pomoci alebo ústavnej pohotovostnej služby, čo bolo v tomto prípade splnené, keďže PN bola síce
vystavená dňa 18.8.2015, avšak navrhovateľ bol dňa 17.8.2015 vyšetrený a ošetrený svojim lekárom.
Správnosť vystavenia a uznania práceneschopnosti napokon bola potvrdená aj posudkovým lekárom
Sociálnejpoisťovne.Vkonečnomdôsledkusprávnosťtohtopostupuuznalajsámodporca,keďnásledne
stornoval registračné listy navrhovateľa pre absenciu. Z uvedeného je zrejmé, že odporca nemohol s
navrhovateľom skončiť pracovný pomer pre absenciu v dňoch, kedy bol navrhovateľ práceneschopný
a absenciu mal riadne odôvodnenú a zdokladovanú a potvrdenie o PN bolo vystavené v súlade so
zákonom. Dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru tiež nemôžu ani údajné vyhlásenia
zamestnancov, že do práce nenastúpia. Odporca následne v Dodatku č. 1 k okamžitému skončeniu
pracovného pomeru doplnil dodatočne zistenú absenciu navrhovateľa zo dňa 7.8.2015 a na závažnom
porušení pracovnej disciplín trval. K tejto skutočnosti súd uvádza, že jeden deň neospravedlnenej
absenciejesíceporušenímpracovnejdisciplínyavšakniezávažným.Pretoztohtodôvodunemôžebyťs
navrhovateľom skončený pracovný pomer okamžite. Mohla by byť zamestnancovi daná výpoveď len pre
menej závažnej porušenie pracovnej disciplíny, avšak len v prípade, ak bol zamestnanec v posledných
šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny na možnosť výpovede písomne
upozornený, čo sa v prejednávanom prípade nestalo. Vzhľadom na uvedené súd podanému návrhu
vyhovel. Záverom súd len poznamenáva, že k okamžitému skončeniu pracovného pomeru dochádza
okamihom jeho písomného vyhotovenia zamestnancovi a nie dňom jeho podpisu zamestnávateľom (ako
odporca uviedol v čl. II.), ibaže by k podpisu a doručeniu došlo v jeden deň. Tvrdeniami účastníkov o
vyplatení resp. nevyplatení mzdy sa súd nezaoberal, nakoľko to nie je predmetom tohto konania.
Podľa § 142 ods. 1 veta prvá O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 7 O.s.p., súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky
trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti
tohto rozhodnutia rozhodne o výške trov konania súd samostatným uznesením.
Nakoľko mal navrhovateľ vo veci úspech, súd mu priznal plnú náhradu trov konania, ktorú vyjadril
percentom, nakoľko ku dňu vyhlásenia rozsudku súdu nie je známa konkrétna výška trov právneho
zastúpenia.Podľa § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov, od poplatku je oslobodený navrhovateľ v konaní o určenie neplatnosti pracovného pomeru.
Podľa § 2 ods. 1 písm. a) cit. zák., poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa
sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.
Podľa § 2 ods. 2 prvej vety cit. zák., ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel,
zaplatí poplatok alebo jeho pomernú časť podľa výsledku odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.
Zároveň súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania v súlade
s citovanými ustanoveniami zákona o súdnych poplatkoch, keďže navrhovateľ je od platenia súdneho
poplatku zo zákona oslobodený a vo veci mal úspech.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Levice, v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní má byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.