Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 29, 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 25C/256/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115214804
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Melicherčíková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7115214804.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I dňa 29.4.2016 sudkyňou JUDr. Martou Melicherčíkovou v právnej veci žalobcu:

EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 84, proti
žalovanej: T. J., L.. XX.X.XXXX, zastúpená opatrovníkom Dagmar Dominikovou, zamestnankyňou
Okresného súdu Košice I, v konaní o zaplatenie 288,22 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 89,22 €
s 8,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 9,99 € od 26.11.2012 do zaplatenia
s 8,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 14,98 € od 26.12.2012 do zaplatenia

s 8,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 34,78 € od 26.1.2013 do zaplatenia
s 8,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 29,47 € od 26.2.2013 do zaplatenia
do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou zo dňa 14.5.2015 žiadal, aby súd žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy vo výške

288,22 € s príslušenstvom titulom nedoplatku za poskytnuté elektrokomunikačné služby a zmluvnej
pokuty. Súčasne požadoval náhradu trov konania.

Uviedol, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom, a.s. so žalovanou uzavrel dňa
22.3.2012 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, v zmysle ktorej jej vypožičal 1 ks SIM karty, ktorá
jej umožňovala využívať telekomunikačné služby ním poskytované. V dôsledku porušenia zmluvných
povinností, keďže riadne a včas nezaplatila cenu za poskytnuté služby za obdobie od novembra do

decembra 2012 a január až február 2013, vznikol žalovanej nedoplatok v celkovej výške 89,22 €. V
zmysle dodatku k zmluve o pripojení je povinná zaplatiť aj zmluvnú pokutu vo výške 199,- €. Pokusom
o zmier zo dňa 31.3.2015 žalovanú vyzval k úhrade dlžnej čiastky najneskôr do 3.4.2015. Žalovaná na
predžalobnú výzvu žiadnym spôsobom nereagovala.

V rámci prípravy pojednávania vykonal šetrenie za účelom zistenia pobytu žalovanej. Keďže pobyt tejto
účastníčky sa nepodarilo zistiť, bol jej v zmysle ustanovenia § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovený opatrovník

na zastupovanie v konaní.Písomným podaním zo dňa 21.4.2016 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu ospravedlnil
neprítomnosť na pojednávaní dňa 29.4.2016 a žiadal, aby vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti
na základe predložených listinných dokladov.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a
jeho právneho zástupcu na základe predložených listinných dokladov.

Vykonaným dokazovaním bol zistený skutkový stav:

Zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol na základe Zmluvy o

poskytovaní verejných služieb zo dňa 22.3.2012, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné
podmienky pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnej siete Podniku. Na základe
predmetnej zmluvy bola žalovanej pridelená SIM karta č. XXXXXXX XXXXXXXXXXXX umožňujúca
jej využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom, s účastníckym telefónnym číslom XXXX
XXX XXX. Medzi účastníkmi zmluvy bol dohodnutý účastnícky program Podľa Seba 1 NAJ N.

Z Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 22.3.2012 súd zistil, že žalovaná sa
zaviazala riadne a včas platiť žalobcovi cenu za poskytované služby podľa zvoleného programu služieb
a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti v súlade so zmluvou, dodatkom, všeobecnými podmienkami a
platným cenníkom. V dodatku sa žalovaná zaviazala, že po dobu 24 mesiacov od uzavretia dodatku

nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky, a že sa nedopustí takého konania ani neumožní také
konanie, na základe ktorého by žalobcovi vzniklo právo zrušiť zmluvu o pripojení odstúpením od nej
alebo právo vypovedať zmluvu o pripojení z dôvodov porušenia povinnosti zo strany žalovanej, pričom
za žiadosť o vypojenie SIM karty z prevádzky sa považuje najmä výpoveď zmluvy o pripojení zo
strany žalovaného, žiadosť o jej vypojenie v prípade straty alebo krádeže SIM karty, ako aj odstúpenie

žalovaného od zmluvy o pripojení z iného dôvodu než je porušenie povinností zo strany žalobcu. V
prípade porušenia zmluvných povinností zo strany žalovanej a následného vypojenia SIM karty zo strany
žalobcusažalovanázaviazalazaplatiťžalobcovizmluvnúpokutuvovýške199,- €(tabuľkač.1dodatku).

Z písomných dokladov predložených žalobcom je zrejmé, že za poskytnuté elektrokomunikačné služby

vyúčtoval žalovanej na základe faktúry č. 7211412250 zo dňa 8.11.2012 čiastku 9,99 €, na základe
faktúry č. 7212471162 zo dňa 8.12.2012 sumu vo výške 14,98 €, na základe faktúry č. 7300079594 zo
dňa 8.1.2013 čiastku 34,78 € a na základe faktúry č. 7301193677 zo dňa 8.2.2013 sumu 29,47 €.

Nakoľko faktúry uhradené neboli, pokusom o zmier zo dňa 31.3.2015 žalobca vyzval žalovanú na

uhradenie dlžnej sumy najneskôr do 3.4.2015.

Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 medzi spoločnosťou Slovak Telekom,
a.s.,sosídlomBratislava,Bajkálskač.28,IČO:35763469akopostupcomažalobcomakopostupníkom
bola pohľadávka aj voči žalovanej postúpená žalobcovi.

Podľa § 43 ods. 2 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom
v čase vzniku právneho vzťahu, podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s
každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku
1 písm. c).

Podľa § 44 ods. 1 citovaného zákona, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje
účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže
vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných
služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných

telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných
služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí
pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.Podľa § 43 ods. 1 citovaného zákona, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

Podľa § 43 ods. 12 citovaného zákona, účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto

zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, platiť za poskytnutú verejnú službu podľa
zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej
faktúry a používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

Na základe takto zisteného skutkového stavu a vyššie citovaných ustanovení zákona dospel súd k

záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Právny predchodca žalobcu so žalovanou dňa 22.3.2012
platne uzavreli Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej žalovanej vzniklo oprávnenie
využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom, za čo bola povinná uhrádzať faktúrami
vyúčtovanú cenu poskytnutých služieb. Žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti tým, že riadne a
včas nezaplatila úhrady za poskytnuté služby v období november - december 2012 a január až február
2013, čím žalobcovi vznikla pohľadávka z titulu neuhradenej ceny hovorného a služieb spolu vo výške

89,22 €.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobe v tejto časti vyhovel a žalovanú zaviazal na
zaplatenie dlžnej sumy.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa§3Nariadeniavládyč.87/1995Z.z.vzneníúčinnomdo31.1.2013,ktorýmsavykonávajúniektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Keďže žalovaná nezaplatila dlžnú sumu do dnešného dňa, je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, z
ktorého dôvodu má žalobca okrem nároku na zaplatenie istiny nárok aj na úrok z omeškania vo výške
8,75 % ročne, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v čase prvého dňa
omeškania žalovanej so zaplatením peňažnej sumy bola 0,75 % (zvýšených o 8 percentuálnych bodov),
od 26.11.2012, 26.12.2012, 26.1.2013 a 26.2.2013, t.j. od nasledujúceho dňa po dátume splatnosti

jednotlivých faktúr do zaplatenia.

Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 199,- € s príslušenstvom súd
konštatuje, že podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak strany
dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť

poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne
škoda.

Podľa ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení zmluvnú pokutu možno
dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb, účastník v prípade porušenia zmluvných
povinností a následného vypojenia SIM karty je povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 199,- €.

Z faktúry č. 7311634671 zo dňa 8.11.2013 súd zistil, že žalobca žalovanej vyúčtoval zmluvnú pokutu vo

výške 199,- € so splatnosťou do 25.11.2013.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení
(ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inejpodnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 až 3 a 5 Občianskeho zákonníka v platnom znení, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne

dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 53a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak súd určil

niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a
je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal
plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto
podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ

má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú
povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti
zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.

Daný zmluvný vzťah medzi účastníkmi vyplývajúci z predmetnej zmluvy o poskytovaní verejných služieb
zo dňa 22.3.2012 v znení dodatku je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah a to s ohľadom na
zákonné kritériá obsiahnuté v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Spotrebiteľské zmluvy, ktoré možno nazvať aj typové či adhézne, sú zmluvy, ktoré o určitom rovnakom

predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov s
tým, že dodávateľ ako navrhovateľ (oferent) zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a
stanovuje aj podmienky jej realizácie. Návrh zmlúv je veľmi často predtlačený na formulároch s tým,
že fyzická osoba, spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a
môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. U tohto druhu zmlúv sa dopĺňajú údaje

o jednom z účastníkov zmluvy - o spotrebiteľovi.

Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných
podmienkach (ďalej len „smernica 93/13“) vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s
predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu,

ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred
predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah (rozsudky Súdneho dvora EÚ zo dňa 27. 6. 2000,
Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98, až C-244/98, ako aj z 26. 10. 2006 Mostaza Claro,
C-168/05 Zb. I-10421, bod 25, tiež čl. 37 uznesenia Súdneho dvora vo veci C-76/10 POHOTOVOSŤ/
Korčovská).

Súd poznamenáva, že predmetná zmluva o poskytovaní verejných služieb je typická štandardná
formulárová listina, na ktorú zásadne dopadá súdna kontrola. Zmluvná pokuta bola vopred zo strany
žalobcu naformulovaná bez možnosti jej zmeny zo strany spotrebiteľa. Zmluvná pokuta nebola medzi
účastníkmi zmluvného vzťahu individuálne dojednaná. Podmienka sa nepovažuje za individuálne

dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky
najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 3 ods. 2 smernice).

Základnou charakteristickou črtou zmluvnej pokuty ako osobitného zabezpečovacieho prostriedku je
bezpochyby to, že môže vzniknúť len na základe konsezuálneho právneho úkonu, t.j. strany sa musia

na zmluvnej pokute dohodnúť. Bez takejto dohody nemožno hovoriť o zmluvnej pokute (Oľga Ovečková:
Zmluvná pokuta, Iura Edition 2004).Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluve o poskytovaní
verejných služieb v znení dodatku týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné
dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa. Pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci
povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti
právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v
neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov
zmluvy. Súd je názoru, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť

prísnejšiealebovýlučnesankcionovanýzmluvnoupokutoulenjedenúčastníkzmluvy,atospotrebiteľ.Už
toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje
preto, že žalobca ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením
povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah
zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto
zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda

ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali
mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za
nesplnenie povinnosti (§ 53 odst. 4 písm. k Občianskeho zákonníka). Kladie sa tým veľký dôraz hlavne
na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje,
aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná

pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách
bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery
spotrebiteľa k dodávateľom.

V prejednávanej veci je nepochybné s ohľadom na typ zmluvy (išlo o formulárovú zmluvu), že medzi

účastníkmi nedošlo k uzavretiu dohody o zmluvnej pokute (predmetné články dodatku k zmluve zo
dňa 22.3.2012 predstavujú iba vôľu žalobcu ako dodávateľa, ktorých obsah nemohla žalovaná ako
spotrebiteľ ovplyvniť, hoci tieto dodatky podpísala) resp. tieto zmluvné ustanovenia neboli individuálne
dojednané (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení).

Súd považuje dojednanie zmluvnej pokuty v Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa
22.3.2012 za neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda za neplatnú v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka.

Súdpretožalobuvčastiozaplateniezmluvnejpokutyvovýške199,-spríslušenstvompodľaustanovenia

§ 53 ods. 5 a ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu absolútnej neplatnosti
dojednania o zmluvnej pokute zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O trovách konania súd rozhodol na základe citovaného zákonného ustanovenia. Žalobca mal vo veci
úspech v 30,95 % (89,22 € x 100 % : 288,22 €) a jeho neúspech predstavuje 69,05 %. Keďže v danom
prípade bola vo väčšej časti úspešná žalovaná, ktorá si náhradu trov konania neuplatnila, resp. jej žiadne
trovy nevznikli, súd tejto účastníčke náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2, 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).