Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. apríl 2016

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 14C/243/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314217843
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kostolanská

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2016:4314217843.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, pred sudkyňou JUDr. Lenkou Kostolanskou, v právnej veci navrhovateľky: B. K., G..

XX. XX. XXXX, E. K. C. G. I., E. XXX/X, zast. JUDr. Laura Hörömpöliová, advokátka so sídlom Levice,
Sv. Michala 4, proti odporcom: 1. L. K., G.. XX. XX. XXXX, E. K. A., Y. XXA, G., 2. mal. J. K., G.. XX. XX.
XXXX, bytom ako navrhovateľka, zast. Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny v Leviciach ako kolíznym opatrovníkom, o zapretie otcovstva matkou dieťaťa takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že L. K., G.. XX. XX. XXXX, n i e j e otcom mal. J. K., G.. XX. XX. XXXX, z matky B.
K., P.. G., G.. XX. XX. XXXX.

Súd navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 26. 08. 2014 sa navrhovateľka domáhala zapretia otcovstva matkou
dieťaťa. Svoj návrh odôvodnila tým, že pred siedmimi rokmi opustila odporcu v 1. rade a vrátila sa k
rodičom. Dňa 15. 02. 2013 podala návrh na rozvod manželstva s odporcom v 1. rade. Konanie je vedené
pod sp. zn. 15P/12/2013. Koncom roka 2012 nadviazala intímny vzťah s B. Ž., G.. XX. XX. XXXX, bytom
C. G. I., E. XXX/X, s ktorým žije v spoločnej domácnosti a z tohto vzťahu sa narodila odporkyňa v 2.
rade. Okrem toho uviedla, že sa vedie konanie o určenie mena a to pod sp. zn. 15P/278/2013, nakoľko
meno dieťaťa sa určuje dohodou rodičov a zákonná domnienka otcovstva svedčí odporcovi v 1. rade.

Odporca v 1. rade, ako ani odporkyňa v 2. rade, zast. kolíznym opatrovníkom sa k návrhu nevyjadrili.

Súd nariadil vo veci pojednávanie, ktorého sa nezúčastnil odporca v 1. rade, pričom svoju neúčasť
neospravedlnil, preto súd pojednával v jeho neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 OSP.

Navrhovateľka na pojednávaní upresnila, že s odporcom v 1. rade nežije už 10 rokov a nevideli sa 4 roky.

Okrem toho predložila čestné vyhlásenie podpísané B. Ž. o tom, že je biologickým otcom odporkyne
v 2. rade.

Kolízny opatrovník vyjadril súhlas s podaným návrhom.

Oboznámením sa s listinnými dôkazmi, nachádzajúcimi sa v spise, ako aj výsluchom účastníkov konania
súd zistil tento skutkový a právny stav:

Navrhovateľka s odporcom v 1. rade uzavrela manželstvo dňa 12. 07. 2003 pred matričným úradom
v C. G. I.. Z manželstva pochádza mal. T. K., nar. XX. XX. XXXX. Koncom roku 2012 navrhovateľkanadviazala intímny vzťah s B. Ž. a dňa 15. 02. 2013 podala návrh na rozvod. Konanie sa vedie pod sp.
zn. 15P/12/2013 a je prerušené do skončenia predmetného konania.

Dňa 06. 09. 2013 sa navrhovateľke narodila odporkyňa v 2. rade, pričom domnienka otcovstva svedčí
manželovi matky, t.j. odporcovi v 1. rade, ktorý nie je a ani nemôže byť biologickým otcom odporkyne
v 2. rade. S poukazom na to, že nedošlo k dohode rodičov ohľadom mena odporkyne v 2. rade, na
Okresnom súde Levice prebiehalo konanie o určenie mena pod sp. zn. 15P/278/2013 a rozsudkom zo
dňa 07. 11. 2014 č.k. 15P/278/2013-141 súd určil maloletému dieťaťu meno neuvedené K., nar. XX. XX.

XXXX v Leviciach, zapísané v knihe narodení Matričného úradu Levice, vo zväzku XX, ročník XXXX,
strana XX, poradové číslo XXX meno „J.“.

Z čestného prehlásenia B. Ž., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. G. I. - C., E. XXX/X, zo dňa 18. 03. 2016
vyplýva, že B. Ž. je biologickým otcom maloletej J. K., nar. XX. XX. XXXX. Naproti tomu z výpovede
odporcu v 1. rade, nachádzajúcej sa v spise sp. zn. 15P/278/2013 vyplýva, že nie je otcom odporkyne

v 2. rade.

Podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia
trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel
matky.

Podľa § 87 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia
manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno
otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.

Podľa § 88 ods. 1 Zákona o rodine, manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú
obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel
nemá.

Podľa § 88 ods. 2 Zákona o rodine, aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že

otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa
použijú primerane.

Predmetné ustanovenia upravujú možnosť zapretia otcovstva určeného prvou domnienkou v súvislosti
s časom narodenia dieťaťa. Ak bolo dieťa počaté za trvania manželstva, a teda sa narodilo v čase

medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po jeho zániku, môže manžel
zaprieťotcovstvolenakjevylúčené,žebymoholbyťotcomdieťaťa.Dôvodomvylúčeniamôžebyťnajmä
skutočnosť, že manžel s matkou dieťaťa v rozhodnej dobe na jeho splodenie nesúložil alebo naopak
došlo k súloži, avšak vzhľadom na iné faktory (zdravotná indispozícia, impotencia a pod.) nemohol tento
splodiť dieťa. Uvedené skutočnosti musia byť bezpochyby preukázané.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný, pretože v
konaníbolopreukázané,žeotcomodporkynev2.radejeB.Ž.atonazákladečestnéhoprehlásenia,ako
aj vyjadrenia navrhovateľky a popretia otcovstva zo strany odporcu v 1. rade. V konaní bolo preukázané,
že navrhovateľka s odporcom v 1. rade nežije v spoločnej domácnosti a to už 10 rokov, ako aj sa nestretli

4 roky, preto súd dospel k záveru, že uvedený sled udalostí potvrdzuje účastníkmi tvrdené skutočnosti.
Naviac, čestné prehlásenie považoval súd za dostatočné, a preto B. Ž. nepredvolal za účelom výsluchu,
ako ani opätovne nežiadal prostredníctvom dožiadaného súdu o výsluch odporcu v 1. rade. Okrem
toho mal za to, že navrhovateľka podala aj návrh na rozvod, avšak odporkyňa v 2. rade sa narodila v
čase, kedy domnienka otcovstva svedčila manželovi navrhovateľky, t.j. odporcovi v 1. rade, a preto bol

zapísaný ako otec odporkyne v 2. rade aj v rodnom liste a následne sa viedlo konanie o určenie mena,
nakoľko nedošlo k dohode rodičov. V rámci tohto konania bol odporca v 1. rade vypočutý dožiadaným
súdom a z jeho vyjadrenia jasne vyplynulo, že nie je biologickým otcom odporkyne v 2. rade, preto súd
uvedenú skutočnosť považoval za nespornú a bezpochybne preukázanú. Naviac, navrhovateľka podala
návrh v zákonnej lehote, t.j. do 3 rokov od narodenia odporkyne v 2. rade, preto súd návrhu matky na

zapretie otcovstva vyhovel a určil, že L. K., nar. XX. XX. XXXX, nie je otcom mal. J. K., nar. XX. XX.
XXXX, z matky B. K., rod. G., nar. XX. XX. XXXX.O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že navrhovateľke, ktorá bola v konaní
plne úspešná, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnila, ako aj
súd vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa v predmete konania, a preto podľa § 150 ods. 1 OSP

navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal. Mal za to, že odporcovia nezavinili vznik konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, na Okresnom súde Levice.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže

podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.