Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 21, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/60/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514200537
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8514200537.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu

JUDr. Jozefa Škraba a JUDr. Jozefa Engela v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k.
6C/27/2014-49 zo dňa 28.8.2014, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Stará Ľubovňa napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov
konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou pôvodne
Okresnému súdu Vranov nad Topľou dňa 27.9.2012 domáha voči žalovanej náhrady majetkovej škody
vo výške 175,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 110,64 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov
nad Topľou 9C/290/2012) z dôvodu, že OS Vranov nad Topľou nerozhodol v zákonom stanovenom
čase (v ním vedenom exekučnom konaní špecifikovanom v podanej žalobe) o návrhu žalobcu (ako

oprávneného v danom exekučnom konaní) na zmenu súdneho exekútora. V konaní OS Vranov nad
Topľou sp. zn. 8Er/119/2005, ktoré začalo dňa 14.4.2005 podaním návrhu na vykonanie exekúcie
súdnemuexekútorovi,bolsúdudoručenýnávrhnazmenuexekútoradňa22.11.2010,súdotomtonávrhu
rozhodol uznesením sp. zn. 8Er/119/2005 zo dňa 18.1.2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 19.4.2011. Od podania návrhu na zmenu exekútora do vydania uznesenia, ktorým súd o
uvedenomnávrhurozhodol,sažalobca(akooprávnenývexekučnomkonaní)podľaobsahuexekučného
spisu o stav konania o tomto jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora v danej veci nijako nezaujímal,

nepodával vo veci žiadne žiadosti o informácie o stave konania, žiadne sťažnosti, urgencie a pod.. Súd
po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Poukázal na to, že exekučné
konanie vo veci vedenej OS Vranov nad Topľou pod sp. zn. 8Er/119/2005 začalo pred 1.9.2005, teda
ani po zmene zákona č. 233/1995 Z.z. zákonom č. 341/2005 Z.z. nebol OS Vranov nad Topľou pri
rozhodovaníonávrhužalobcuakooprávnenéhovtomtoexekučnomkonanívýslovnepovinnýrozhodnúť
o ňom v 30-dňovej lehote, na čom sa nič nezmenilo ani novelou Exekučného poriadku v zmysle
zákona č. 585/2006 Z.z. Z obsahu exekučného spisu nevyplývajú žiadne skutočnosti, pre ktoré by

bolo možné prijať záver o tom, že v danom konaní exekučný súd nerozhodol o dotknutom návrhu v
primeranej lehote - rozhodol o ňom 18.1.2011, teda v 57.-my deň po jeho podaní (nie viac 61 dní
ako uvádza žalobca v žalobe), pritom nebol viazaný lehotou vzťahujúcou sa na konania začaté po
31. auguste 2005. Podľa názoru súdu prvého stupňa uvedená lehota, v ktorej exekučný súd rozhodol,nie je nijak neprimerane dlhá. Navyše žalobca nijako nepreukázal, že mu postupom OS Vranov nad
Topľou vo veci 8Er/119/2005 skutočne vznikla majetková škoda a v akej skutočnej výške. Podľa neho
táto škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou žalobcu vo

veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu
súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. Žalobca však nepreukázal skutočné vykonanie akéhokoľvek
z uvedených úkonov (ich vykonanie nevyplýva ani z exekučného spisu OS Vranov nad Topľou) a už
vôbec nie výšku týchto ním uvádzaných nákladov, ktoré mali byť s týmito úkonmi spojené, a ktoré
by bolo prípadne možné považovať za žalobcovi vzniknutú škodu. Na tom nič nemení ani žalobcom

v priebehu konania predložený znalecký posudok č. X/XXXX vypracovaný L. Ú. D. W. I. G., ktorý je
založený v registri Spr tunajšieho súdu pod sp. zn. 1Spr0/272/2014, a podľa ktorého majetková škoda,
ktorámalažalobcovivzniknúťvkaždomkonkrétnomprípadeneskoréhorozhodovaniaozmenesúdneho
exekútora dosahuje minimálne 31,68 eur. Ako však vyplýva z tohto posudku, bola v ňom vypočítaná
priemerná výška škody (teda spriemerovali sa náklady na počet posudzovaných konaní, čiže z výsledku
znaleckého posúdenia je možné vyvodiť iba, že v každom posudzovanom exekučnom konaní malo

dôjsť k rovnakým úkonom žalobcu), a to rozdelená na škodu spôsobenú v exekučných konaniach
pri rozhodovaní o žiadostiach o udelenie poverenia a na škodu spôsobenú v exekučných konaniach,
kde žalobca ako oprávnený žiadal o zmenu exekútora. Z úradnej činnosti je súdu pritom známe, že
žalobca si majetkovú škodu ako v tomto konaní, vyčíslil paušálne v mnohých konaniach a v rovnakej
výške, teda bez zohľadnenia okolností toho ktorého jednotlivého prípadu. Naviac túto škodu si uplatnil

vo viac ako 4-násobku minimálnej škody určenej ním predloženým znaleckým posudkom. Paušálne
vyčíslené administratívne výdavky nie sú skutočnou škodou a jedná sa iba o jednostranné tvrdenia
žalobcu, ktoré nemajú oporu v predložených či označených dôkazoch. Požadovanie paušálnych súm
za všeobecne uvedené činnosti je podľa názoru súdu nepostačujúce na účely preukázania samotného
vzniku a skutočnej výšky majetkovej škody. Žalobca podľa súdu taktiež v konaní nijako nepreukázal, že

by mu v súvislosti s vyššie uvedeným rozhodovaním OS Vranov nad Topľou vo veci 8Er/119/2005 vznikla
nejaká nemajetková ujma. Žalobca nijako nepreukázal, že by postup exekučného súdu v príslušnom
konaní spôsobil v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou (ktorá v danej veci predstavovala na istine 81,66
eur - t.j. 2.460,- Sk) a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu
(už vôbec nie akých konkrétnych) ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov a vyvolaná

strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj jeho
majiteľov - aj tu ide teda iba o ničím nepreukázané a za takého stavu len prosté tvrdenia žalobcu
nepodložené žiadnymi dôkazmi, a to rovnako aj čo sa týka tvrdení žalobcu o tom, že nezákonným
zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila žalobcove ďalšie podnikateľské postupy a spôsobila neistotu
v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Žalobca teda v žiadnom prípade nepreukázal v

tomto konaní nielen skutočný vznik nemajetkovej ujmy na jeho strane, ale zároveň ani nijako obsahovo
nešpecifikoval ani jeden z faktorov, na ktoré treba prihliadať pri prípadnom určovaní výšky náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. Žalobca v danej veci
nepreukázal nielen vznik majetkovej škody, ako ani vznik nemajetkovej ujmy na jeho strane, nepreukázal
ani, že zo strany exekučného súdu v exekučnom konaní išlo o nesprávny úradný postup spočívajúci

v žalobcom uvádzaných zbytočných prieťahoch, nepreukázal taktiež ani príčinnú súvislosť medzi
prípadným nesprávnym úradným postupom exekučného súdu a prípadnou žalobcovi vzniknutou či už
majetkovou škodou alebo nemajetkovou ujmou, teda nepreukázal ani jednu z podmienok zakladajúcich
možnú zodpovednosť žalovanej podľa zákona č. 514/2003 Z. z.. Súd tiež poukázal na to, že žalobca
vôbec nepreukázal splnenie postupu podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. pred podaním tejto

konkrétnej žaloby a splnenie podmienok v čase podania žaloby v zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z.z., teda že v čase podania žaloby bol už v zmysle zákona oprávnený uplatniť príslušné nároky na
súde, resp. že došlo počas konania skutočne k márnemu uplynutiu lehoty podľa § 16 ods. 1 zákona č.
514/2003Z.z..Žalobcaabsolútnenepreukázalanisplneniezákonnýchpodmienokpresamotnépodanie
žaloby v tejto veci a toto nie je možné vyvodiť ani z vyjadrenia žalovanej podaného v tomto konaní,

nakoľko táto iba vo všeobecnosti konštatuje, že 23.4.2012 jej boli doručené prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody bez toho, aby explicitne potvrdila že išlo i o žiadosť týkajúcu
sa nárokov uplatňovaných žalobcom práve v tomto konaní tunajšieho súdu. Dôkazné bremeno ohľadne
splnenia zákonných podmienok podľa ustanovení § 15 ods. 1 a § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. vo
vzťahukpreukázaniusamotnejmožnostiaoprávneniapodaťsúdužalobu,ktorábolaprejednanávtomto

konaní, je pritom výlučne na žalobcovi. Vzhľadom na uvedené dôvody súd žalobu o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, podanú v tejto veci z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote
o návrhu na zmenu súdneho exekútora vo veci vedenej na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod
sp. zn. 8Er/119/2005, v celom rozsahu zamietol. Záverom poznamenal, že nakoľko žalobca v tomtokonaní nepreukázal samotný skutočný vznik škody, nemal súd dôvod rozhodovať v zmysle jeho návrhu
v žalobe medzitýmnym rozsudkom o základe veci, ak totiž samotný vznik škody nie je preukázaný,
bolo by nezmyselné, aby súd medzitýmnym rozsudkom vyslovil kto „za škodu“ zodpovedá. Pri verejnom

vyhlásení rozsudku súd okrem iného rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., že „žalobca je povinný
nahradiť žalovanej trovy konania v druhu a vo výške ako bude uvedené v písomnom vyhotovení tohto
rozsudku, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku“. Žalovaná však v zákonnej lehote od vyhlásenia
tohto rozhodnutia trovy nevyčíslila, pričom z obsahu celého spisového materiálu jej žiadne trovy ku dňu
vyhlásenia rozhodnutia nevyplývajú, preto súd prvého stupňa žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalobca. Uviedol, že súd rozhodol o merite veci na
základe inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.. Nie
je možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia
zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho
poriadku až po vzniku právnej skutočnosti, a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného

právneho vzťahu. Ak súd založil svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa
nesústredeného postupu, ktorý má za následok nesprávne súdne rozhodnutie. Takéto rozhodnutie musí
byť zrušené. Súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty.
Právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. Zákonodarca vytvoril
legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd ignoroval túto

legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je
z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Súdu neprislúcha
polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konania zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo
a akékoľvek úvahy de lége ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť
meritórne rozhodnutie. Štrasburský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní

vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory, napr. nárast
ekonomickej trestnej činnosti, rozsah nevybavenej súdnej agendy atď.. Dohovor zaväzuje zmluvné
strany, aby organizovali svoj právny poriadok takým spôsobom, aby vyhovel požiadavkám čl. 6 ods.
1 zahrňujúc aj právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote. Žalobca doložil v konaní ako dôkaz
Znalecký posudok č. X/XXXX, vypracovaný L. Ú. D. W. I. G.. Súd nevykonal dostatočné dokazovanie

oboznámením sa s predloženým znaleckým posudkom. Poukazuje tiež na to, že ak bol súdu doručený v
čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu návrh žalobcu na prerušenie konania, bol
súd povinný pred samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť. Žalobca
navrhuje zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátiť na opätovné prejednanie.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok na neverejnom zasadnutí, v dôsledku čoho nebolo na
odvolacom pojednávaní priamo zopakované, či doplnené dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa.
Právnym dôsledkom takéhoto preskúmavania veci je viazanosť odvolacieho súdu skutkovým stavom
zistenýmsúdomprvéhostupňa(§213ods.1,3,4,5a§214ods.2O.s.p.).Nakoľkovšakrozsudokvoveci
samej musí byť verejne vyhlásený, bol termín verejného vyhlásenia rozsudku uverejnený v zákonom

stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu a na internete (§ 156 ods.1,3 O.s.p.). Pri preskúmavaní
napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol
oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom
odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (§ 212 ods. 1,3 O.s.p.). Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal

preskúmania napadnutého rozhodnutia a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť
ako vecne správne.

Podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa článku 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy, alebo nesprávnym
úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienokustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
tohto zákona pri výkone verejnej moci
a/ nezákonným rozhodnutím,

b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe alebo
d/ nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak
1/ škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,
2/ škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,

3/ škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánov verejnej moci

urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánov verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje
postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa
článku 86 písm. a/ a d/

Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu Vlády Slovenskej republiky pri výkone jej
pôsobnosti podľa článku 119 písm. b/ Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej

lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,
z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca
sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval,
že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a § 11.

Podľa § 16 ods. 4 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne
oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže

poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu,
ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.Podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)

rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 44 ods. 6 Exekučného poriadku v znení do 31.8.2005, ak oprávnený požiada súd o zmenu
exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí
súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však

vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 44 ods. 7 Exekučného poriadku v znení od 1.9.2005, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu
exekučnéhokonaniaajbezuvedeniadôvodupodaťnapríslušnýokresnýsúdnávrhnazmenuexekútora.
Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Je potrebné súhlasiť s odvolacou námietkou žalobcu spočívajúcou v tom, že aplikácia ustanovenia § 9
ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ktorý podrobne upravuje podmienky, na základe ktorých možno usúdiť
na vznik nesprávneho úradného postupu v podobe prieťahov v konaní, nie je možné aplikovať na právne
vzťahy, pri ktorých malo dôjsť k zodpovednostnému vzťahu medzi účastníkmi konania pred účinnosťou

tohto zákonného ustanovenia (§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.), pretože by išlo o retroaktivitu pri
aplikácii právneho predpisu. Toto ustanovenie zákona č. 514/2003 Z. z. bolo zavedené do tohto zákona
zákonom č. 412/2012 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2013, preto je toto zákonné ustanovenie priamo
aplikovateľné len na zodpovednostné právne vzťahy upravené zákonom č. 514/2003 Z. z. len tie, ktoré
vznikli od 01.01.2013.

To však neznamená, že by súd prvého stupňa nemohol ako príklad (inšpiráciu, o ktorej hovorí aj žalobca
vo svojom odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa) uviesť právne významné okolnosti uvedené v
tomto ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. a to v kontexte skúmania, ktoré musí súd vykonať aj
keď sa pri posudzovaní otázky nesprávneho úradného postupu (vrátane prieťahov v konaní) pohybuje

v právnom rámci danom mu ustanovením § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., ktoré bolo účinné v čase,
keď mal vzniknúť zodpovednostný právny vzťah medzi účastníkmi tohto konania v preskúmavanom
exekučnom konaní.

V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že vo veci nedošlo k sťažnostiam na prieťahy v konaní, k

disciplinárnemu postihu sudcu v tejto súvislosti alebo k vydaniu právoplatného rozhodnutia Európskeho
súdu pre ľudské práva alebo Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý by prieťahy v konaní
konštatoval.

V predmetnej veci je potrebné vychádzať z ustanovenia § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, z ktorého

vyplýva, že konania začaté pred 01.09.2005 sa dokončia podľa práva platného do 31.08.2005, ak odsek
2 neustanovuje inak, pričom v zmysle § 238 ods. 2 Exekučného poriadku určité presne stanovené
ustanovenia Exekučného poriadku sa použijú aj na konania začaté pred 1.9.2005, pričom však úprava
uvedená v § 44 ods. 6 (vtedy platného Exekučného poriadku) v ustanovení § 238 ods. 2 Exekučného
poriadku sa nenachádza.

Odvolací súd konštatuje, že konanie vo veci 8Er/119/2005 na Okresnom súde Vranov nad Topľou začalo
14.4.2005, a preto lehota uvedená v § 44 ods. 7 Exekučného poriadku v znení platnom od 1.9.2005 sa
na toto exekučné konanie nevzťahovala. So zreteľom na začiatok exekučného konania v predmetnej
exekučnejveciplatiloustanovenie§44ods.6Exekučnéhoporiadku,vzmyslektoréhosúdnebolviazaný

lehotou 30 dní na zmenu exekútora od doručenia takéhoto návrhu, pričom je potrebné konštatovať, že
k tejto zmene došlo až s účinnosťou od 1.9.2005, pričom podľa prechodných a záverečných ustanovení
účinných od 1.9.2005 k Exekučnému poriadku, konania začaté pred 1.9.2005 sa dokončia podľa práva
platného do 31.8.2005, ak § 238 ods. 2 Exekučného poriadku neustanovuje inak.Ako bolo vyššie naznačené, ustanovenie § 44 ods. 7 Exekučného poriadku v znení od 1.9.2005 sa na
predmetnúvecuvádzanúžalobcomakovec,vktorejdošlokprieťahomvkonanívpodobeoneskoreného

rozhodnutia o návrhu na zmenu exekútora, nevzťahuje.

Pri rozhodovaní o nárokoch uplatnených žalobcom v tomto konaní je potrebné vychádzať aj z judikatúry
Ústavného súdu Slovenskej republiky, pričom je potrebné použiť závery tohto ústavného orgánu

aplikované v rozhodnutí IV. ÚS 606/2012, ktoré sa týkalo sťažnosti žalobcu v obdobnej veci. V nej bola
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (teda nie návrh na zmenu súdneho exekútora)
podaná 15.08.2011, nasledovala výzva na predloženie rozhodcovskej zmluvy zo 16.04.2012, ktorá
bola predložená 04.05.2012 a uznesením z 05.10.2012 bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá.
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyokreminéhozdôraznil,žeajniekoľkomesačnánečinnosťsúdunemusí
zakladať porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Poukázal na to, že sťažovateľ

(žalobca) podával žiadosti o udelenie poverenia hromadne, teda zaťažoval súd v rovnakom čase
väčším počtom podaní, a preto musel počítať s určitým technicko-administratívnym zdržaním na strane
súdu, ktoré spôsobilo, že o jeho žiadosti bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom, čo je ústavne
akceptovateľné.

Ako bolo vyššie naznačené, tieto závery Ústavného súdu Slovenskej republiky sú akceptovateľné aj
v predmetnej veci, aj keď nešlo o rozhodnutie súdu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, ale
o rozhodnutie o zmene exekútora na základe návrhu oprávneného. Základné zásady nazerania na
problematiku prieťahov v konaní, ktoré boli vyslovené v tomto rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV. ÚS 606/2012, sú však plne aplikovateľné aj na postup súdu pri rozhodovaní o zmene

súdneho exekútora. Naďalej platí, že žalobca skutočne podával v danom období viacero exekučných
návrhov, ktoré následne boli postupované súdu v podobe návrhu na udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie a po udelení takéhoto poverenia nasledovali ďalšie procesné návrhy (tak ako v predmetnej
veci) napr. v podobe návrhu na zmenu exekútora. Teda platí, že žalobca musí vychádzať z daných
technických a administratívnych možností súdu, ktorý má spracovať hromadné žiadosti a musí počítať

aj s určitým zdržaním.

Žalobca v konaní uplatňuje právo na náhradu škody, kde škodu predstavujú náklady na evidovanie
pohľadávky žalobcu. Podľa odvolacieho súdu nestačí len samotné tvrdenie žalobcu o tom, že mu
vznikli náklady, ktoré vyčíslil bez predloženia dôkazov vynaložených nákladov. Naviac sa jedná o

administratívne náklady, ktoré má žalobca so správou pohľadávky a nemôže byť uplatnená ako
náhrada škody pre porušenie povinnosti súdu v exekučnom konaní. Tieto administratívne náklady
tak či tak nemôžu byť predmetom exekučného konania, pretože predmetom súdneho rozhodnutia je
vždy pohľadávka prisúdená, nie dodatočné náklady žalobcu so správou tejto pohľadávky. Žalobca
uplatňuje nemajetkovú ujmu, pri ktorej nepreukázal, že v dôsledku nesprávneho úradného postupu

došlo k ohrozeniu legitímnych očakávaní v ohrození jeho podnikateľských aktivít, straty dôvery vedenia
spoločnosti v súdnictvo. Ide len o hypotetické uvažovanie žalobcu bez preukázania konkrétneho zásahu
do sféry žalobcu. Keď žalobca poukázal na Znalecký posudok č. X/XXXX, tak súd tento znalecký
posudok môže považovať len za ďalší dôkaz predkladaný žalobcom v konaní, pričom údaje z tohto
znaleckého posudku nie sú verifikovateľné, kde znalec vychádzal výlučne z údajov poskytnutých

navrhovateľom. Znalecký posudok je aj tak bez významu, pretože uplatnená náhrada škody vyjadruje
len paušálne náklady, aj keď podložené znaleckým posudkom, pričom sa vykazujú náklady akejkoľvek
administratívnej činnosti, nie priamo ku konkrétnemu nároku zo sporu. Nároky na náhradu škody
sú skôr hypotetické,
pretože vymedzujú všeobecný náhľad správy pohľadávky u žalobcu bez konkrétneho určenia,

pričom výška škody v súvislosti s jednotlivými prípadmi porušenia povinnosti exekučným súdom má
predstavovať konkrétnu náhradu materiálnej ujmy u žalobcu. Žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom, zatiaľ neosvedčeným a vznikom konkrétnej škody.

V odvolaní žalobca poukazuje na skutočnosť, že vo veci bol podaný návrh na prerušenie konania, o

ktorom nebolo rozhodnuté. K tomu odvolací súd uvádza, že takýto návrh z obsahu spisu nevyplýva.

Odvolací súd sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom aj vo výroku o náhrade trov konania. Žalobca ako
neúspešný účastník konania je povinný nahradiť úspešnému žalovanému trovy konania podľa § 142ods. 1 O.s.p.. Keďže úspešný žalovaný si náhradu trov konania nevyčíslil v zákonnej lehote, pričom mu z
obsahu spisu žiadne trovy nevyplývajú, preto mu okresný súd náhradu trov konania ani nemohol priznať.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanému v odvolacom konaní

trovy nevznikli, trovy nežiadal, preto mu nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.