Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 14, 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 25C/85/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114231374
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Heinrich
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4114231374.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa : Prima banka Slovensko, a.s. so sídlom v Žiline, Hodžova
11, IČO: 31575951, proti odporkyni: G. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., C. XXX/XX, o zaplatenie sumy
2.404,56 eura s príslušenstvom, sudcom JUDr. Petrom Heinrichom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.581,89 eura s 8 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 2.579,12 eura od 13.06.2014 do zaplatenia, trovy konania v sume 152,50 eura s tým, že súd

povoľuje dlžnú sumu splácať v mesačných splátkach po 100 euro vždy do 15-teho dňa toho ktorého
mesiaca, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia, pod hrozbou straty výhody splátok.

Súd konanie v časti o zaplatenie 136,23 eura zastavuje.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy

2.877,13 eura s úrokom výške 17,90 % z istiny od 23.10.2014 do zaplatenia a úroku z omeškania vo
výške 8% z istiny a úrokov od 23.10.2014 do zaplatenia z titulu neuhradenia záväzku na základe zmluvy
o úvere zo dňa 15.01.2013. Navrhovateľ vyzval odporkyňu na predčasné splatenie dlhu listom zo dňa
20.05.2014.

Vo veci nebol vydaný platobný rozkaz. Vo veci bolo nariadené pojednávanie, súd rozhodol podľa § 101

O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľa.

Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že je ochotná dlžnú sumu uhradiť, avšak žiada ju v splátkach, keďže
má príjem 370 euro a z toho ešte platí pôžičku 70 eur mesačne. Dlžnú sumu by splácala po 100 eur
mesačne. Úver si brala s bývalým priateľom za účelom umelého oplodnenia, čo sa nepodarilo.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: výzvou na predčasné splatenie

úveru zo dňa 20.05.2014, výpisom hlavnej knihy Prima banky, výpisom z účtu, úverovou zmluvou zo dňa
15.01.2013, všeobecnými obchodnými podmienkami, ospravedlnením navrhovateľa zo dňa 10.03.2016,
vyjadrením navrhovateľa zo dňa 21.03.2016 a zistil tento skutkový a právny stav :

Navrhovateľ s odporkyňou dňa 15.01.2013 uzatvoril zmluvu o úvere na základe ktorej odporkyni poskytol
pôžičku 2.500 eur. Odporkyňa riadne dlh nesplácala. Listom zo dňa 20.05.2014 pre neplnenie zmluvy

odporkyňou ju vyzval na splatenie celého úveru do 11.06.2014 čo odporkyňa neurobila. Navrhovateľ po
čiastočnom späťvzatí si podaným návrhom uplatňoval sumu 2.581,89 eura s úrokom výške 17,90 % zo
sumy 2.404,56 eura od 13.06.2014 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 8 % zo sumy 2.579,12eura od 13.06.2014 do zaplatenia. Suma 2.581,89 eura pozostáva z istiny 2.404,56 eura, vyčísleného
úroku do splatnosti dlhu v sume 174,56 eura, úroku z omeškania do splatnosti dlhu v sume 2,77 eura.
Odporkyňa žiadala o možnosť úhrady dlhu v splátkach vzhľadom na jej finančné možnosti.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa §51 O.z. účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však
nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať

svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má

tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od
ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákona dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy

odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákona ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa§546Občianskehozákonadohodouúčastníkovmožnozabezpečiťpohľadávkuručením.Ručenie
vzniká vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na sebe voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak
ju neuspokojí dlžník.

Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákona splnením dlh zanikne.

Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákona dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 657 Občianskeho zákona, zmluvou o pôžičke prenechá veriteľ dlžníkovi veci určené podľa

druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákona pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 879 j) Občianskeho zákona ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté

pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom
2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v § 52 a nasledujúcich.
Ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ, na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol

individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Základnou črtou
spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na

dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú
obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovuje, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti
takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda
nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. I v prípade spotrebiteľských vzťahov

vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorý bol režim spotrebiteľských zmlúv do právneho
poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu podústavného práva dosiahnuť, zabezpečiť právnu
ochranu i v týchto prípadoch, nakoľko materiálne nahliadané pozícia kontrahenta, uzatvárajúceho
zmluvu pred nadobudnutím účinnosti zákona sa nijako nelíši od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už
v režime spotrebiteľských zmlúv, to znamená, že práva dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných

podmienok,ktorébymalipodľaneskoršejprávnejúvahypovahutzv.neprijateľných,resp.neprimeraných
podmienok, a ktoré by tak boli s poukazom na ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení ex
lege neplatné, nemôžu v zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka
používať právnu ochranu (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. 1.ÚS 342/2009, uznesenie KS v Žiline
sp. zn. 9Co 236/2010 zo dňa 30.08.2010, uznesenie KS Prešov z 30.09.2009 sp. zn. 7CoE 34/2009,

rozhodnutie KS v Nitre z 10.02.2009 sp. zn. 6Co 254/2008). Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam treba
na zmluvu účastníkov pozerať ako na spotrebiteľskú zmluvu.

Záväzkový vzťah založený zmluvou o úvere je obchodným záväzkovým vzťahom. Ide o tzv. absolútny
obchod (§ 261 ods. 3, resp. ods.6 s účinnosťou od 01.02.2013 Obchodného zákonníka). Ide o

označenie právnej teórie a súdnej praxe pre záväzkový vzťah, ktorý sa vždy riadi ustanoveniami
Obchodného zákonníka, bez ohľadu na povahu účastníkov tohto záväzkového vzťahu. Medzi takého
záväzkové vzťahy patrí aj vzťah založený zmluvou o úvere (§ 497a nasl. Obchodného zákonníka).
Teda tu nie rozhodujúci subjekt, ale objekt tohto záväzkového vzťahu. Korigujúcim ustanovením však
v prípade spotrebiteľských zmlúv, resp. spotrebiteľského vzťahu, ktorým je aj prejednávaný prípad,

je už vyššie spomínané ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka. Právna úprava týkajúca sa
spotrebiteľských zmlúv obsiahnutá v uvedených ustanoveniach Občianskeho zákonníka, je vo vzťahu
k úprave zmluvného záväzkového práva obsiahnutej v Obchodnom zákonníku špeciálnou právnou
úpravou, upravujúcou spotrebiteľské zmluvy. Zákonodarca s účinnosťou od 01.04.2015 (zákonom č.102/2014Z.z.)precizovaldovtedyúčinnéustanovenie§52ods.2Občianskehozákonníka,podľaktorého
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je

spotrebiteľom tak, že do tohto ustanovenia zapracoval aj toto znenie: Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď
by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa názoru súdu účinná právna úprava stanovuje
povinnosť prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka. Uvedený právny záver súdu je
súladný aj s rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok sp.zn.

3MCdo 12/2014 zo dňa 21.04.2015).

Nastolená tak bola otázka, kedy sa má postupovať podľa Obchodného zákonníka, a kedy podľa
Občianskeho zákonníka. Toto má aj vplyv na určenie rozhodného práva. Navrhovateľ nevysvetlil v čom
by mal odporca ako spotrebiteľ výhodu pri posudzovaní veci podľa Obchodného zákonníka a podľa súdu
takýto fakt ani neexistuje. Predchádzajúci odsek by mohol nabádať pri podobných zmluvných vzťahoch

pri určitých vzniknutých právnych otázkach, či sporoch na možnosť postupu podľa Obchodného
zákonníka, a pri iných podľa Občianskeho zákonníka. Súd chce tak poukázať na tú skutočnosť, že je
právne možné, aby sa celý zmluvný vzťah riadil Občianskym zákonníkom. Úprava spotrebiteľských práv
sa sústreďuje do Občianskeho zákonníka nie do Obchodného. Úmysel zákonodarcu z toho vyplývajúcu
je riešiť spotrebiteľské vzťahy podľa Občianskeho zákonníku. Je pravdou, že neznalosť zákona

neospravedlňuje, avšak je logické, že občan ako spotrebiteľ bude mať skôr prehľad o občianskom práve,
ako o obchodnom, teda o všeobecnom zákone ako o špeciálnom. Veriteľovi nič nebránilo v postupe
podľa Občianskeho zákonníka. Občianske právo je na to aby upravovalo všeobecne vzťahy medzi
osobami, právnickými a fyzickými. Obchodný zákonník je špeciálne na úpravu obchodných vzťahov.
Odporkyňa nebola podnikateľ, peniaze neboli poskytované pre podnikateľské účely. Navrhovateľ

nemôže tvrdiť, že v občianskom práve nie je ustanovenie podľa ktorého by zmluvný vzťah uzavreli.
Súd napríklad poukazuje na § 51 O.z., § 657 O.z. a § 778 O.z.. Podľa Obchodného zákonníka sú
obchodné podmienky prísnejšie ako podľa Občianskeho zákonníka, napr. ohľadne premlčania, výšky
úrokov, zmluvnej pokuty. Z obsahu zmluvy tiež nevyplýva žiaden logický právny záver, prečo by mala byť
zmluva uzatváraná podľa Obchodného zákonníka. Úroky je možné si uplatňovať i po skončení zmluvy

do úplného splatenia, podľa Občianskeho zákona do skončenia zmluvy, zmluvné pokuty sú možné
vo vyššej miere ako podľa Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba je o rok kratšia v Občianskom
zákonníku ako v Obchodnom. Podľa súdu je toto jasný dôvod výhodnejšej úpravy ako u Obchodného
zákonníku. Tento inštitút slúži k ochrane spotrebiteľa. Dlžník má tak väčšiu právnu istotu. Vie, že veriteľ
si môže bez námietky premlčania uplatniť voči nemu pohľadávku do troch rokov a nie až do štyroch

od jej splatnosti. Kratší čas znamená menšie riziko straty podkladov, možnosť pamätať si svedkov,
resp. konkrétne situácie. Teda väčšia ochrana spotrebiteľa. V konečnom rade neprichádza k väčšiemu
navýšeniu pohľadávky do uplatnenia si na súde. V Slovenskom práve bola napríklad upravená trojročná
doba na uplatnenie si pohľadávky voči spotrebiteľovi v exekúcii v § 61b ods. 2, 3 exekučného poriadku
(nemožno vykonať exekúciu na vymoženie príslušenstva pohľadávky priznanej exekučným titulom) na

rozdiel od iných exekučných konaní. Doba uplatnenia má teda preukázateľne význam pre spotrebiteľa.
Premlčanie má v každom prípade väčší vplyv na dlžníka, ako na veriteľa. Spotrebiteľ je vždy dlžník. Súd
mal teda za to, že rozhodné právo vo veci účastníkov i z tohto pohľadu je občianske právo SR.

Označenie zmluvy ako úver samo osebe neznemená, že ide o obchodnoprávny vzťah. V danom prípade

účastníci uzatvorili z hľadiska názvu zmluvu o úvere, ktorá je formálne absolútnym obchodným vzťahom.
Ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonník ako aj
ust. osobitného zákona o spotrebiteľských úveroch. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym
obchodným záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka vzhľadom na charakter účastníkov
zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď

spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny vzťah
aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákona a zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa §
23a) ods. 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa sa na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli
priamo uzavreté podľa Občianskeho zákonníka použijú primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka
(rozsudok KS Žilina z 30.09.2010 sp. zn. 9Co/312/2010, rozsudok KS Žilina z 13.10.2010 sp. zn.

7Co/284/2010). Z obsahu zmluvy tiež nevyplýva žiaden logický právny záver, prečo by mala byť zmluva
uzatváraná podľa Obchodného zákonníka. Odporca nebol podnikateľ, peniaze neboli poskytované pre
podnikateľské účely. V samotnej zmluve je uvádzané, že ide o druh úveru : pôžičku. Občiansky zákonník
má dostatočné množstvo ustanovení, ktoré v plnej miere mali možnosť upraviť vzťahy medzi účastníkmi,konkrétne § 657 a nasl. O.z. Súd posudzoval vec podľa Občianskeho zákonníka. Ak by aj čisto teoreticky
išlo o obchodnú vec na rozhodnutie súdu by to nemalo žiaden vplyv. Súd by rozhodol rovnako s
poukazom na nižšie uvedené skutočnosti týkajúce sa aj obchodných vzťahov.

V konaní bolo preukázané, že medzi účastníkmi bol zmluvný vzťah, v ktorom si odporkyňa nesplnila
svoju povinnosť preukázanú listinnými dôkazmi. Súd preto považoval návrh navrhovateľa, čo sa týka
nesplatenej istiny 2.404,56 eura, vyčísleného úroku do splatnosti dlhu v sume 174,56 eura, úroku z
omeškania do splatnosti dlhu v sume 2,77 eura za dôvodne podaný. Dlh mala odporkyňa splatiť do

12.06.2014. Odporkyňu ako dlžníčku zaviazal na úhradu sumy 2.581,89 eura s 8 % úrokom z omeškania
zo sumy 2.579,12 eura, tak ako sú špecifikované vo výroku tohto rozhodnutia v súlade s § 517 O.z. a
Nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. Navrhovateľ poskytol odporkyni finančné prostriedky, ktoré nevrátila.
Z dokladov bola jasná výška dlhu. Odporkyňa nesplatila svoju zmluvnú povinnosť voči navrhovateľovi.
Súd odporkyni povolil dlžnú sumu a trovy konania splácať v mesačných splátkach po 100 eur podľa §
160 O.s.p. vzhľadom na finančnú situáciu odporkyne. V časti sumy 136,23 eura súd konanie podľa §

96 O.s.p. zastavil. podaním zo dňa 21.03.2016 navrhovateľ upravil petit tak, že nežiadal okrem istiny
sumu 139 eur, ale sumu 2,77 eura.

V rozpore s citovanými zákonnými ustanoveniami súd považoval nárok navrhovateľa, kde si uplatňoval
úrok i do budúcnosti, po splatnosti dlhu. Výzvou na predčasné splatenie dlhu zaniká zmluva ako celok,

teda platnosť všetkých zmluvných dojednaní, i tých čo by mali podľa zmluvy platiť po odstúpení od
zmluvy. Navrhovateľ poukazoval na zmluvné dojednanie účastníkov. Podľa navrhovateľa do konečnej
úhrady dlhu sa vlastne zmluvný vzťah medzi účastníkmi vlastne nikdy nekončí. Súd sa s týmto
stanoviskom nestotožňoval, zmluva o spotrebiteľskom úvere bola časovo ohraničená do splatenia
splátok po tomto dátume si už navrhovateľ nemohol uplatňovať úrok, ale len úrok z omeškania, čo mu aj

súd priznal. Úrok je možné totiž si uplatňovať len v prípade, že si to účastníci výslovne dohodnú a aj to
len počas obdobia, na ktorý si to dohodnú. Podľa bodu 1.2 , 4.1-4.3 zmluvy účastníkov si navrhovateľ
a odporkyňa dohodli úrok, až do úplného zaplatenia dlhu i po splatnosti celého dlhu. Zmluva bola
vopred pripravená ( formulárový typ zmluvy) a tak ho nemožno považovať za vyslovene dohodnuté
dojednanie účastníkov zmluvného vzťahu. V časti 17,90 % úroku zo sumy 2.404,56 eura od 13.06.2014

( pôvodne navrhovateľ do 23.10.2014 úrok vyčíslil) do zaplatenia súd zamietol z dôvodu, že nepriznal
navrhovateľovinároknaúrokposplatnosticeléhodlhu,pretože podľaustálenejsúdnejpraxe(uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 143/98) vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné
úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Splatnosť nastáva aj
vyhlásením splatnosti celého dlhu ku dňu povinnosti splatenia dlhu. Od splatnosti je dlžník v omeškaní

a musí platiť úroky z omeškania, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k
dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by
spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Na tomto výklade a ustálenej súdnej
praxi nič nemení ani zákon o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého spotrebiteľ má povinnosť uhradiť
úrok len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Toto ustanovenie

Zákona o spotrebiteľských úveroch má na mysli situáciu, kedy spotrebiteľ - dlžník svoj dlh riadne spláca
a toto ustanovenie vymedzuje celkovú dĺžku obdobia, počas ktorého má dlžník ako spotrebiteľ povinnosť
platiť úroky. Nič to však nemení na situácii, že pokiaľ veriteľ (v danom prípade navrhovateľ) pristúpi
k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia
úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru. Dohodnutá splatnosť úveru je v tomto prípade totožná

so zosplatnením úveru ku dňu odstúpenia od zmluvy. Po zosplatnení sa už nemôžu so svojimi nárokmi
odkazovať na znenie skončenej zmluvy. Takýto postup by bol podľa súdu aj v rozpore s dobrými mravmi
z uvedených dôvodov. Nemôžu zákonné ustanovenia na niektoré subjekty platiť a na iné nie. Treba
mať objektívny celoplošný postoj pri každom veriteľovi. Podľa súdu nič na danej súdnej praxi analogicky
nemôže zmeniť ani Obchodný zákonník tak ako ani uvádzaný zákon o spotrebiteľských úveroch i keď

vzhľadom na postup podľa Občianskeho zákonníka je toto konštatovanie irelevantné.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. tak, že odporkyňu zaviazal na náhradu
trov konania navrhovateľa v sume 152,50 eura za zaplatený súdny poplatok, keďže tento bol vo veci
prevažne úspešný. Navrhovateľ bol čiastočne neúspešný v späťvzatej časti a časti úroku.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený

podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie

možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.