Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. apríl 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 10C/124/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414209320
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6414209320.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci navrhovateľa:

O. P., X.. XX.XX.XXXX, L. P. Č.. XXX, P. L., v konaní právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr.
Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466, proti odporcovi: PROFI CREDIT
Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, v konaní právne zastúpený
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233
516, v konaní o zaplatenie 1.689,44,- € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.689,44,- € s úrokom z omeškania vo výške
8,05 % ročne zo sumy 239,98,- € od 26.09.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05

% ročne zo sumy 1.288,72,- € od 26.09.2014 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,05 %
ročne zo sumy 160,74,- € od 13.11.2014 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

III. Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 562,13,-

€ ich zaplatením právnemu zástupcovi navrhovateľa Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s. r. o.,
so sídlom Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 24.07.2014 žiadal navrhovateľ uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť sumu
1.528,70,- € s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne z tejto sumy od 15.07.2014 do zaplatenia.
Návrh zdôvodnil tým, že s odporcom ako dlžník uzavrel dňa 01.04.2011 zmluvu o revolvingovom úvere,
na základe ktorej malo dôjsť k poskytnutiu finančných prostriedkov vo výške 1.500,- €, no v skutočnosti
dostal len sumu 1.248,25,- €. Nakoľko v predmetnej zmluve, ktorá mala charakter spotrebiteľského

úveru absentovala doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru išlo o úver
bezúročný a bez poplatkov a v dôsledku toho plnenie, ktoré odporcovi poukázal nad poskytnutú sumu
1.248,25,-€predstavujebezdôvodnéobohateniesaodporcunajehoúkorvžalovanejsume1.528,70,-€.

Uznesením zo dňa 22.10.2014 č.k. 10C/124/2014-21 súd na návrh navrhovateľa pripustil zmenu
žalobného návrhu tak, že odporca je povinný zaplatiť mu sumu 1.689,44,- € s úrokom z omeškania vo
výške 8,15 % ročne od 15.07.2014 do zaplatenia. Návrh na zmenu navrhovateľ zdôvodnil tým, že po

podaní žalobného návrhu omylom zaplatil odporcovi ešte dve splátky po 80,37,- €.

Odporca žiadal návrh zamietnuť potvrdiac, že na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200037132
bol navrhovateľovi poskytnutý úver vo výške 1.500,- € z čoho záväzok poskytnúť navrhovateľovi sumu215,75,- € bol splnený započítaním s jeho záväzkom uhradiť službu dojednanú v úverovej zmluve a
zvyšok v sume 1.284,25,- € bol navrhovateľovi poukázaný na účet. Údaj o trvaní zmluvy je obsiahnutý
v čl. 9.1, kde sa uvádza uzavretie zmluvy na dobu neurčitú a konečná splatnosť úveru je zas uvedená

v čl. 4.6 zmluvných dojednaní vzťahujúcich sa na uzavretú zmluvu. Vzniesol tiež námietku premlčania
žalovaného nároku.

Na pojednávaní dňa 19.04.2016 súd prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti riadne predvolaného
odporcu s použitím ust. § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Súd po vypočutí navrhovateľa a oboznámení účastníkmi predložených listinných dôkazov mal
za preukázané (a nebolo to ani sporné), že účastníci konania uzavreli dňa 01.04.2011 úverovú
(formulárovú) zmluvu č. 8200037132, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru navrhovateľovi zo strany
odporcu v sume 1.500,- €. Nebolo tiež sporným, že na základe tejto zmluvy navrhovateľ skutočne aj
dostal sumu 1.284,25,- €.

Z hľadiska právneho posúdenia predmetnej úverovej zmluvy ide o spotrebiteľský úver podľa zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 1 ods. 2 v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
určoval, že spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy

o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Odporca mal pri uzavretí zmluvy postavenie veriteľa (dodávateľa)
podľa § 2 písm. b) cit. zákona a navrhovateľ postavenie spotrebiteľa podľa § 2 písm. a) cit. zákona.

Okrem iných náležitostí zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu

uzavretia úverovej zmluvy vyžadoval v ust. § 9 ods. 2, aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola
uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru (§ 9 ods. 2 písm. f). Ich absenciu v zmluve § 11 ods. 1 písm. a) cit. zákona v znení účinnom ku
dňu uzavretia zmluvy sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou spotrebiteľského úveru.
Súdu predložená úverová zmluva uzavretá navrhovateľom a odporcom túto náležitosť neobsahuje.

Odporca síce poukazoval na čl. 9.1, no tento zmluvný článok obsahuje len dojednanie ohľadne
spracovania osobných údajov. V zmluve sa síce v čl. 7 a čl. 13 uvádza, že neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy sú aj zmluvné dojednania na zadnej strane zmluvy, no nič také sa na zadnej strane zmluvy
nenachádza.Zhľadiskaporadiačíslovaniajednotlivýchzmluvnýchčlánkovjetotižzmluvatvorenálícnou
stranou na ktorej sa nachádzajú identifikačné údaje zmluvných strán a údaje o úvere (výška, splatnosť) a

rubovou (teda zadnou stranou), na ktorej ale nie sú obsiahnuté žiadne zmluvné dojednania obsahujúce
dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru. Na tomto mieste súd len poznamenáva, že
dôkaz označený ako zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere mal súd od odporcu k dispozícii
až po vyhlásení rozsudku vo veci, no z neho je zrejmé, že nielenže tento nie je podpísaný ani jednou
zmluvnou stranou, čím sa nemohli stať tieto dojednania súčasťou zmluvy, ale ani v nich sa v čl. 4.5 (nie

4.6) nenachádza termín konečnej splatnosti úveru. Je tu uvedené len to, že deň splatnosti poslednej
splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti
úveru.

Pokiaľ odporca v podstate poukazoval aj na to, že navrhovateľ si ako spotrebiteľ mohol termín konečnej

splatnosti úveru vypočítať sám na základe údajov uvedených v zmluve (kde je uvedený počet splátok
42 splatných prvého dňa v mesiaci), je treba povedať, že zákonodarca stanovil náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere (v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.) práve preto, aby spotrebiteľ ako slabšia
strana právneho vzťahu si nemusel základné parametre úveru dovodzovať zo zmluvných ustanovení v
drvivej väčšine koncipovaných veriteľom (ktorý má ako aj v prejednávanom prípade súčasne postavenie

dodávateľa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka) zorientovaného vzhľadom na svoje profesijné
zameranie v úverovej problematike. Súd sa pritom nestretol vo svojej činnosti ani s jediným prípadom,
že by práve dlžník spotrebiteľ koncipoval zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Preto bolo na odporcovi, aby
priamo v zmluve uviedol úplne jednoduchý údaj o tom, ktorý konkrétny deň je dňom konečnej splatnosti
úveru a pokiaľ tak neurobil, táto skutočnosť nemôže ísť na vrub navrhovateľa ako spotrebiteľa. Už len

ad absurdum možno uviesť, že prijmúc takúto argumentáciu odporcu by si navrhovateľ mohol podľa
parametrov úveru vypočítať sám aj RPMN, či zistiť si priemernú hodnotu RPMN v prípade ich absencie
v zmluve, pričom právna úprava náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 9 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z.z. bola zameraná práve na to, aby všetky relevantné údaje vzťahujúce sa na úver spotrebiteľnašiel v zmluvnom texte a nemusel sa len domnievať, či pátrať, aký úver a za akých podmienok si to
vlastne zobral.

Súd nevypočul finančnú agentku, ktorej výsluch navrhol odporca, nakoľko tento dôkaz by nemohol
zmeniť nič na tom, že účastníkmi uzavretá zmluva nemá všetky stanovené náležitosti.

Nakoľko teda zmluva neobsahuje podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. dobu jej trvania
a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, úver, ktorý odporca dal navrhovateľovi bol podľa

§ 11 ods. 1 písm. a) cit. zákona v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy bezúročný a bezpoplatkov.
Odporcovi vzhľadom na bezpoplatkovosť úveru nevznikol nárok ani na započítanú sumu 215,75,- €,
lebo táto predstavovala tiež poplatok za „službu“ spočívajúcu v možnosti odkladu úverových splátok.

Podľa dokladu zo systému odporcu (č.l. 60 spisu) navrhovateľ uhradil na základe zmluvy odporcovi
doteraz celkovo 37 splátok po 80,37,- €, čo je spolu 2.973,69,- €, pričom v skutočnosti dostal len sumu

1.284,25,- €. Rozdiel predstavuje žalovanú sumu 1.689,44,- € a je povinnosťou odporcu vydať toto
bezdôvodné obohatenie navrhovateľovi s poukazom na § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý
určuje, že kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať, pričom podľa § 451 ods.
2 Občianskeho zákonníka platí, že bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu.

V rozsahu rozdielu medzi uvedenými sumami sa odporca na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatil a
má povinnosť toto bezdôvodné obohatenie vydať podľa § 456 Občianskeho zákonníka (ďalej lej „OZ“),
podľa ktorého sa predmet bezdôvodného obohatenia musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

Súd sa však musel zaoberať námietkou premlčania, ktorá bola vznesená zo strany odporcu.

Podľa § 100 ods. 1 OZ sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v zákone ustanovenej (§ 101 až §
110 OZ), pričom na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1 a 2 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak
ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

V prípade premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné rozlišovať subjektívnu
a objektívnu premlčaciu dobu. Kým dvojročná subjektívna premlčacia doba plynie od okamihu, keď sa
oprávnený skutočne dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia sa na jeho úkor a o subjekte, ktorý sa
bezdôvodne na jeho úkor obohatil (nie je rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa tieto

skutočnosti už skôr), pri objektívnej premlčacej dobe plynie premlčacia doba práva na vydanie plnenia z
bezdôvodnéhoobohateniaododňakeďkbezdôvodnémuobohateniudošlo.Tátojetrojročnáavprípade
úmyselného bezdôvodného obohatenia je premlčacia doba desaťročná.

Podľa listu odporcu zo dňa 16.02.2016 a pripojeného prehľadu (č.l. 61 a 62 spisu) navrhovateľ uhradil

odporcovi odo dňa 21.11.2011 do súčasnosti sumu 2.254,21,- €, teda viac než žalovaných 1.689,44,-
€. Preto objektívna trojročná premlčacia doba počítaná od uvedeného dňa do podania žaloby dňa
24.07.2014 ohľadne sumy 1.528,70,- €, resp. do dňa podania zmeny návrhu dňa 07.10.2014 (č.l. 15
spisu), neuplynula.

Subjektívna premlčacia doba plynie nie odo dňa, kedy sa mohol oprávnený dozvedieť o tom, že sa
na jeho úkor niekto bezdôvodne obohatil, ale počíta sa odo dňa, kedy sa skutočne dozvedel o tom,
že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto zaň zodpovedá. Judikatúra ohľadne plynutia subjektívnej
premlčacej doby práva na vydanie bezdôvodného obohatenia (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 1Cdo/67/2011, publikované v Zbierke rozhodnutí pod č. 22/2013) uvádza, že oprávnený sa

dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne
preukázateľne zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o
osobe obohateného a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr.V tomto smere nebolo preukázané ani výpoveďou navrhovateľa, že by vedel o bezdôvodnom obohatení
sa odporcu skôr než udelil plnomocenstvo na svoje zastupovanie v tomto konaní právnemu zástupcovi,

k čomu došlo dňa 30.06.2014. Iný dôkaz ohľadne subjektívnej vedomosti navrhovateľa označený
ani predložený súdu nebol. Preto dvojročná subjektívna premlčacia doba navrhovateľovi do podania
žalobného návrhu neuplynula, pričom treba poznamenať, že tento si v podstate zrejme ani po podaní
žaloby neuvedomil, že dochádza k bezdôvodnému obohateniu, keď ešte aj po podaní žalobného návrhu
uhradil odporcovi dve splátky.

Z uvedených dôvodov námietka premlčania vznesená odporcom nebola dôvodná.

Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania
obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. (ďalej
len „nariadenie“) v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013 vzhľadom na prechodné ust. § 10c

uvedeného nariadenia, resp. § 3 nariadenia pokiaľ išlo o plnenie poskytnuté navrhovateľom odporcovi
po 01.02.2013. Prechodné ustanovenie § 10c cit. nariadenia určuje, že ak záväzkový vzťah vznikol pred
1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj
za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa prehľadu na č.l. 62 spisu navrhovateľ z priznaného plnenia do 31.01.2013 splnil odporcovi sumu
239,98,- €. Výška úrokov z omeškania sa preto spravuje úpravou platnou do 31.01.2013. Podľa §
3 ods. 1 nariadenia v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.03.2013 bola výška úrokov z omeškania
o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvémudňuomeškaniasplnenímpeňažnéhodlhu.Potomvobdobíod28.03.2013do19.08.2014uhradil

1.288,72,-€anapokonpopodanížalobnéhonávrhu(akotovyplývazporovnaniadokladovozaplatených
splátkach na č.l. 6 a č.l. 60 spisu) sumu 160,74,- €. Výška úroku z omeškania je preto podľa § 10c a §
3 nariadenia v znení účinnom od 01.02.2013 o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Do omeškania so zaplatením sumy 1.528,70,- € sa odporca dostal podľa § 563 OZ v spojení s § 41 ods.
3 O.s.p. dňom nasledujúcim po dni doručenia opisu žalobného návrhu, ktorý prevzal dňa 25.09.2014.
Čas plnenia totiž nebol určený právnym predpisom, rozhodnutím súdu ani dohodou účastníkov. Preto od
nasledujúceho dňa 26.09.2014 má navrhovateľ nárok na úrok z omeškania až do zaplatenia vo výške
8,05 % ročne (0,05 % ako základná úroková sadzba ECB platná ku dňu 26.09.2014 + 8 percentuálnych

bodov) zo sumy 239,98,- €. Takisto odo dňa 26.09.2014 má navrhovateľ právo na úrok z omeškania
až do zaplatenia vo výške 5,05 % ročne (0,05 % ako základná úroková sadzba ECB platná ku dňu
26.09.2014 + 5 percentuálnych bodov) zo sumy 1.288,72,- €. Napokon súd priznal navrhovateľovi aj
úrok z omeškania zo sumy 160,74,- €. Do omeškania s jej zaplatením sa odporca dostal tiež podľa §
563 OZ v spojení s § 41 ods. 3 O.s.p. dňom nasledujúcim po dni doručenia zmeny žalobného návrhu zo

dňa 07.10.2014, ktorý prevzal dňa 12.11.2014. Preto od nasledujúceho dňa 13.11.2014 má navrhovateľ
právo na úrok z omeškania až do zaplatenia vo výške 5,05 % ročne (0,05 % ako základná úroková
sadzba ECB platná ku dňu 13.11.2014 + 5 percentuálnych bodov) zo sumy 160,74,- €. V prevyšujúcej
časti úrokov z omeškania súd návrh zamietol.

Otrováchkonaniarozhodolsúdpodľa§142ods.3Občianskehosúdnehoporiadku,nakoľkonavrhovateľ
bol neúspešný len v pomerne nepatrnej časti úrokov z omeškania. Súd mu preto priznal plnú náhradu
trov konania voči odporcovi za nasledovné účelne vynaložené úkony právnej pomoci (v hodnote ním
uplatnenej):
- príprava a prevzatie zastúpenia dňa 30.06.2014 v čiastke 71,37,- € (pri základe určenom podľa § 9 ods.

1 a § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov (ďalej len „vyhláška“))
+ 8,04,- € režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky),
- spísanie žaloby 23.07.2014 v čiastke 71,37,- € + 8,04,- € režijný paušál,
- zastupovanie na pojednávaní dňa 22.10.2014 v čiastke 71,37,- € + 8,04,- € režijný paušál,
- zastupovanie na pojednávaní dňa 04.02.2015 (ktoré bolo odročené bez prejednania veci) v čiastke

17,84,- € + 8,39,- € režijný paušál,
- zastupovanie na pojednávaní dňa 27.03.2015 v čiastke 71,37,- € + 8,39,- € režijný paušál,
- zastupovanie na pojednávaní dňa 27.03.2016 v čiastke 71,37,- € + 8,58,- € režijný paušál,- zastupovanie na pojednávaní dňa 19.04.2016 (na ktoré sa právny zástupca dostavil len v čase tesne
pred vyhlásením rozsudku) v sume 35,69,- € (§ 13a ods. 4 vyhlášky) + 8,58,- € režijný paušál,
čojenatrováchprávnehozastúpeniacelkovo468,44,-€,plus20%DPH,spolu562,13,-€.Súdnepriznal

navrhovateľovi uplatnené náhrady za cestu právneho zástupcu na pojednávania a s tým súvisiacu
náhradu za stratu času, nakoľko prostriedky vynaložené na presun advokáta (či jeho koncipienta) z
Košíc do Žiaru nad Hronom a späť (čo je spolu viac než 450 km) v situácii kedy v mieste prebiehajúceho
súdneho konania a blízkom okolí pôsobí množstvo advokátov, nie sú účelne vynaloženými nákladmi na
uplatňovanieprávatakakotománamysliust.§142ods.1Občianskehosúdnehoporiadku.Navrhovateľ

ako osoba bývajúca v obvode tunajšieho súdu si zvolila na svoje právne zastúpenie advokáta v podstate
z takmer opačného konca republiky a preto si musí trovy s tým spojené znášať zo svojho. Podľa § 149
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je odporca povinný zaplatiť prisúdenú náhradu trov právnemu
zástupcovi navrhovateľa.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného

vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného
súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum

a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na

exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.