Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 5, 2016

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 12C/39/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6915201439
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margita Žilková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2016:6915201439.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota samosudkyňou JUDr. Margitou Žilkovou v právnej veci žalobcu EOS KSI

Slovensko, s. r .o. so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o.
so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5 proti žalovaným 1/ Y. U., T.. XX. XX. XXXX, H. D. R., Y. XXX a 2/ Ľ.
U., T.. XX. XX. XXXX, H. D. R., Y. XXX, zastúpenému Centrom právnej pomoci, so sídlom v Bratislave
15, Nám. slobody 12, IČO: 307 98841, za ktorého koná kancelária Centra právnej pomoci v Rimavskej
Sobote, Čerenčianska 20 o 6.580,28 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalobca je povinný nahradiť žalovanej 1/ sumu 108,39 eur a žalovanému 2/ sumu 116,97 eur trov
konania do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, pričom žalovanému 2/ je trovy povinný nahradiť
na účet jeho zástupcu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa domáhal na žalovaných zaplatenia spoločne a nerozdielne 6.580,28 eur spolu s úrokom
z omeškania za obdobie od 11. 03. 2011 do 11. 02. 2012 vo výške 46,25 eur a ďalej ročného úroku
z omeškania 9% zo sumy 6.580,28 eur od 12. 02. 2012 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že
na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. Obč. zák. zo dňa 15.
12. 2011 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa a.s. so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48, IČO:

00 151 653 a ním postúpil na neho postupca pohľadávku voči žalovaným. Postupca a žalovaní
uzatvorili dňa 22. 01. 2007 zmluvu č. XXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky
postupcu v znení ich dodatkov. Na základe uvedenej zmluvy Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla
žalovanýmpeňažnéprostriedky.Podmienkyčerpaniapeňažnýchprostriedkov,ichsplácania,podmienky
pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo všeobecných
obchodných podmienkach. Zmluva spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až
507 Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších

predpisov. Zmluva o úvere je podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka tzv. absolútnym
obchodom a aj v otázke premlčania je potrebné aplikovať ustanovenia obchodného zákonníka. Poukázal
na to, že novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 Obč. zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté
pred 01. 01. 2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 01. 01. 2008. To
znamená, že pokiaľ pred dňom 01. 01. 2008 bola uzavretá zmluva o úvere, kde bol dlžník spotrebiteľom
nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 01. 01. 2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa § 52 až 54
Obč. zákonníka. Pohľadávka ku dňu postúpenia predstavovala sumu 9.400,79 eur, ktorá pozostávala z

istiny 8.735,17 eur, riadneho úroku 168,96 eur, úroku z omeškania 490,68 eur a ostatného príslušenstva
5,98 eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia
pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu
dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Sumu 5,98 eur predstavujúce ostatné príslušenstvo apoplatky a sumu 490,68 eur predstavujúcu úrok z omeškania si v tomto konaní neuplatňuje. Podľa
zmluvy postupca poskytol žalovanému úver vo výške 6.638,78 eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných
splátkach vo výške 92,68 eur vždy k 10. dňu v mesiaci. V tomto konaní si uplatňuje splátky úveru splatné

od 10. 03. 2011 do 10. 01. 2017 v počte 71 a celkovej výške 6.580,28 eur. Splátky pôvodne splatné
od 10. 03. 2012 do 10. 01. 2017 sa stali splatnými 11. 02. 2012, kedy vyhlásil mimoriadnu splatnosť
úveru. Zvyšné splátky úveru si v tomto konaní neuplatňuje. Uplatňuje si v zmysle § 517 ods. 2 Obč.
zák. úrok z omeškania a to počnúc dňom splatnosti každej splátky úveru samostatne a pri splátkach,
ktorých splatnosť mala vzniknúť po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dňa 11. 02. 2012 si úrok z

omeškania uplatňuje od tohto dňa.

Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému žalovaná 1/ (ďalej len "žalovaná") aj žalovaný 2/ (ďalej
len "žalovaný") obaja v tom čase zastúpení Centrom právnej pomoci podali odpor, ktorý odôvodnili tým,
že dňa 22. 01. 2007 s predchodcom žalobcu uzatvorili zmluvu o splátkovom úvere, pričom sa jedná
o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Konečná splatnosť bola stanovená na 10. 01. 2017 a pôvodným

veriteľom k zosplatneniu nedošlo. K mimoriadnej splatnosti došlo až 23. 01. 2012 a to žalobcom.
Pôvodný veriteľ im listom zo dňa 27. 12. 2011 oznámil postúpenia pohľadávky podľa § 526 zákona č.
40/1964 Zb. a zároveň žalobca oznámil podaním zo dňa 23. 01. 2012 vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úveru. Poukázali na ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách s tým, že nie je
preukázané, že pôvodným veriteľom došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti predmetného úveru

resp., že existuje písomná výzva predchodcu žalobcu na splnenie dlhu v prípade, že boli žalovaní dlhšie
ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného dlhu voči banke.
Preto navrhli žalobu zamietnuť, lebo právny predchodca žalobcu mohol postúpiť len pohľadávku, ktorá
bola v čase postúpenia splatnou. Aj keď tento dôvod je postačujúci na zamietnutie žaloby doplnili
podanie o skutočnosti, že majú zato, že ide o premlčaný dlh, keď v zmluve o postúpení pohľadávok

za uvádza počet dní omeškania 1222 dní. Nestotožnili sa s názorom žalobcu pokiaľ ide o premlčaciu
dobu, pretože premlčacia doba je v danom prípade trojročná, lebo ide o spotrebiteľský vzťah a teda
typickú občiansko-právnu vec. Majú zato, že postup veriteľa, keď vyčkával s podaním žaloby, je len s
cieľom umelého navýšenia dlhu z čo najdlhšej možnej doby, pričom toto má znaky nekalej obchodnej
praktiky, lebo neprimerane navyšuje hodnotu pohľadávky v neprospech spotrebiteľa. Poukázali aj na

niektoré rozhodnutia súdov podporujúce ich tvrdenia. Navyše zmluva obsahuje nepresný výpočet RPMN
vo výške 12,58% pričom jeho reálna hodnota je vo výške 23,89%, a preto vzhľadom na ustanovenie § 4
ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. v platnom znení sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný
a bez poplatkov.

Žalobca k podanému odporu sa vyjadril tak, že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu o
postúpení pohľadávky spolu s podacími hárkami preukazujúcimi odoslanie tejto písomnosti žalovaným,
čo bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky.
Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako
postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva

a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia
ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Aj podľa dôvodovej správy bol hlavným účelom
predmetného ustanovenia prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť
pohľadávku. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali
platnosti právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Doručenie písomnej výzvy banka dlžníkovi v zmysle §

92 ods. 8 Zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenia pohľadávky. Pokiaľ ide o vznesenú
námietku premlčania, má za to, že ide o obchodno-záväzkový vzťah aj napriek tomu, že jednou zo
zmluvných strán je spotrebiteľ, a preto je nutné posudzovať predmetných záväzkový vzťah v zmysle
ustanovení Obchodného zákonníka. Súčasne predložil výpočet RPMN, kde po dosadení údajov do
vzorca vychádza RPMN 12,58% ako je uvedená v zmluve.

Na pojednávaní zástupca žalobcu žiadal žalobe v plnom rozsahu vyhovieť, lebo námietky žalovaných sú
nedôvodné. Aj Národná banka Slovenska, ako orgán vykonávajúci dohľad je toho názoru, že je možné
postúpiť aj nezosplatnený dlh a s absenciou výzvy, preto postúpenie pokladá za platné. Čo sa týka
námietky premlčania je si vedomý, že názory sú rôzne, naďalej je však toho názoru, že ide o absolútny

obchod a teda štvorročnú premlčaciu dobu. Výpočet RPMN v zmluve je v súlade s právnym predpisom a
výpočet predložený žalovanými ako výpis z internetu je nedostatočných dôkazom na vyvrátenie výpočtu
v zmluve.Žalovaná 1/ sa na pojednávanie nedostavila, doručenie predvolania mala vykázané, a preto súd
pojednával v jej neprítomnosti.

Zástupca žalovaného 2/ žiadal žalobu voči žalovanému zamietnuť z dôvodov uvedených v odpore proti
platobnému rozkazu, poukazujúc hlavne na to, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu, lebo postúpenie
pohľadávky je neplatné. Čo sa týka premlčacej lehoty už bola prelomená línia, ide o spotrebiteľa, pre
ktorého je výhodnejšie použitie Občianskeho zákonníka a teda trojročná premlčacia lehota.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením zmluvy o splátkovom úvere č. XXXX XXX XXX uzavretej
dňa 22. 01. 2007, všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, oznámení o postúpení
pohľadávky pre žalovaných zo dňa 27. 12. 2011, zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 15.
12. 2011 medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. Bratislava a žalobcom, prílohy č. 1 k zmluve o postúpení
pohľadávok, výzvy pre žalovanú k úhrade a oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa
23. 01. 2012, oznámenia o vymáhaní pohľadávky zo dňa 23. 01. 2012, pokusov o zmier zo dňa 27. 01.

2015, podacieho hárku zo dňa 24. 01. 2012, výpisu z internetu o výpočte RPMN a vec posúdil takto:

Žalovaní ako dlžníci a Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava uzavreli dňa 22. 01. 2007 zmluvu o
splátkovom úvere č. XXXX XXX XXX podľa § 497 až 507 Obch. zákonníka. Predmetom zmluvy o úvere
bolo poskytnutie spotrebného úveru žalovaným a to vo výške 200.000,- Sk pričom boli dojednané splátky

po2.792,-Skmesačnepripočtesplátok120,konečnásplatnosťúveru10.01.2017aročnápercentuálna
miera nákladov 12,58%.

Podľa § 497 Obch. zák. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Súd ako prvé musel posúdiť, či sa v danom prípade jedná o spotrebiteľskú zmluvu na ktorú platná
slovenská aj európska legislatíva kladie v časti ochrany "slabšej strany -spotrebiteľa" zvýšené nároky.
Z predloženej úverovej zmluvy je zrejmé, že právny predchodca žalobcu v právnom vzťahu založenom
predmetnou zmluvou vystupuje voči žalovaným ako právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho
podnikania poskytuje úvery. Na druhej strane tohto zmluvného vzťahu sú žalovaní ako fyzické osoby,

ktoré čerpali finančné prostriedky na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Na základe uvedeného preto súd predmetný právny vzťah charakterizuje, ako vzťah spotrebiteľský v
zmysle § 2 písm. a/ a b/ zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu uzavretia
zmluvy (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch") , podľa ktorého na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE uzavretej podľa § 524 a nasl. Obč. zák. postúpil
postupca Slovenská sporiteľňa, a. s., Bratislava pohľadávku voči žalovaným na žalobcu, čo bolo
žalovaným oznámené listom zo dňa 27. 12. 2011.

Listomzodňa23.01.2012žalobcaoznámilvyhláseniemimoriadnejsplatnostiúverukudňu23.01.2012

a vyzval žalovanú na uhradenie pohľadávky najneskôr do 02. 02. 2012. Podacími hárkami preukázal
zaslanie vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru žalovaným dňa 24. 01. 2012. Následne dňa 27. 01.
2015 vyhotovil pokus o zmier pre žalovaných.

Žalovaní namietali platnosť postúpenia pohľadávky (a teda aktívnu legitimáciu žalobcu), premlčanie

ako i nesprávne uvádzanú výšku RPMN v zmluve. V prvom rade sa preto súd zaoberal otázkou, či je
postúpenie pohľadávky na žalobcu platné.Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení v čase postúpenia pohľadávky
(ďalej len "zákon o bankách") "ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti

svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom

rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu

ustanovených týmto zákonom."

Žalovaní sa bránili tým, že nie je preukázané, že pôvodným veriteľom došlo k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti predmetného úveru zo strany právneho predchodcu žalobcu, resp. že existuje písomná výzva
predchodcu žalobcu na splnenie dlhu v prípade, že boli v omeškaní dlhšie ako 90 dní so splatením čo

len časti svojho peňažného záväzku. Právny predchodca žalobcu vzhľadom na ust. § 92 ods. 8 zákona
o bankách mohol postúpiť len pohľadávku, ktorá bola v čase postúpenia splatnou, a preto žalobca nie
je aktívne legitimovaný vo veci.

Žalobcaargumentovaltým,ževkonanípredložilrelevantnéoznámeniepostupcužalovanýmopostúpení

pohľadávky a preukázal odoslanie tejto písomnosti žalovaným, čo bez ďalšieho zakladá aktívnu
legitimáciu postupníka a v tomto smere poukazoval na rozsudok NS SR sp. zn. 4 Obo 210/01.
Podľa jeho názoru ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s jeho aktívnou legitimáciou
ako postupníka pohľadávky, lebo účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového
tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za

splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky
uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky.
Poukázal aj na stanovisko Národnej banky Slovenska ako orgánu vykonávajúcemu dohľad.

Podľa stanoviska Národnej banky Slovenska zo dňa 24. 07. 2014 č. B.-XXXX/XXXX bodu 3.3 pokiaľ ide

o osobu postupníka v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, môže banka alebo pobočka zahraničnej
banky postúpiť svoju pohľadávku písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Podľa
bodu 3 banky a pobočky zahraničných bánk sú oprávnené v súlade s § 524 a nasl. Obč. zák. postúpiť
svoje pohľadávky tretej osobe. Súčasne však musia byť dodržané ustanovenia zákona o bankách a
ochrane bankového tajomstva. Podľa bodu 3.2 označenom ako "postúpenie pohľadávky bez súhlasu

klienta" (keďže v tejto veci nebolo preukázané, že by žalovaní boli dali súhlas k postúpeniu pohľadávky)
akbankanedisponujesúhlasomklientaspostúpenímpohľadávky,môžepostúpiťsvojupohľadávkulenv
súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktorý ustanovuje podmienky postúpenia pohľadávky banky. Ak je
úver splatný v splátkach, banka má právo postúpiť postupníkovi celú, teda aj nesplatnú časť pohľadávky
z úveru za podmienky, že

a/ klient nesplnil riadne a včas čo i len jednu splatnú splátku istiny úveru (dohodnuté čiastkové plnenie)
alebo úrokov alebo ich časť,
b/ jeho omeškanie trvá nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní,
c/ na zaplatenie omeškanej časti peňažného záväzku bol písomne vyzvaný.

Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť takto iba
pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy
po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Tieto predpoklady
sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť splnené v čase
postúpenia pohľadávky.

Podľa § 120 ods. 1 O. s. p. "účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci."Podľa § 120 ods. 4 O. s. p. "všetky dôkazy sa musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§

115a O. s. p.) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy označené a
predložené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len
za podmienok uvedených v § 205a O. s. p."

Sporové konanie je ovládané takto ovládané prejednávacou zásadou, keď je na účastníkoch, aby tvrdili

a dokazovali rozhodujúce skutočnosti. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha toho
účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom
tvrdená, bola v konaní preukázaná ako pravdivá. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná
zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané jeho tvrdenia; dôsledkom jeho
neunesenia je účastníkov procesný neúspech. Účastníci (a teda i žalobca) boli podľa § 120 ods. 4 O.
s. p. poučení.

Žalobca nepreukázal (a ani netvrdil), že by bol jeho právny predchodca písomne vyzval žalovaných v
zmysle § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, v tomto smere teda neuniesol dôkazné bremeno.

Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu

alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Vo veci sa žalobca domáha na žalovaných zaplatenia na základe pohľadávky, ktorú nadobudol na
základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15. 12. 2011 od banky, a to Slovenskej sporiteľne, a.
s. K zosplatneniu úveru došlo zo strany žalobcu a to potom, ako mu bola pohľadávka postúpená, a to

ku dňu 23. 01. 2012.

Vo veci žalovaní vzniesli námietkou o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Aktívna vecná
legitimácia je také hmotnoprávne postavenie, z ktérho vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované
právo (nárok) resp. mu vyplýva procesné právo si tento nárok uplatňovať. Súd vyhovie žalobe len

vtedy, ak žalobca preukáže, že má subjektívne právo na plnenie od žalovaného, uplatnené v konaní, V
opačnom prípade súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie.

Postúpenie pohľadávky (cesia) je všeobecne upravené v ust. § 524 a nasl. Obč. zák. a spočíva v tom,
že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) vstúpi nový veriteľ (postupník) a

to na základe zmluvy uzatvorenej medzi nim. Postúpením pohľadávky teda dochádza k zmene v osobe
veriteľa tak, že novým veriteľom sa stane postupník a tento nadobúda pohľadávku s jej príslušenstvom
a právami s ňou spojenými.

Pri tzv. bankových úveroch, kde postupcom je banka, je súčasne pre platné postúpenie pohľadávky

nutné dodržať podmienky stanovené v ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, ako je citované vyššie.
Spôsobilým predmetom postúpenia teda môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už
splatnými (dospelé splátky) a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy potom, čo bol klient
banky nepretržite v omeškaní dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Uvedené predpoklady sú zákonnými
predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť splnené v čase postúpenia

pohľadávky. Banka je teda oprávnená postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne
napriek písomnej výzve banky v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní.

V danom prípade bola pohľadávka z banky postúpená na žalobcu, toto postúpenie banka žalovaným
oznámila a následne žalobca, ktorému bola pohľadávka postúpená, úver zosplatnil. Súd na základe

všetkých týchto skutočností dospel k záveru, že Slovenská sporiteľňa, a. s. mohla na žalobcu zmluvou
o postúpení pohľadávok postúpiť iba splátky dovtedy splatné za súčasného splnenia oboch podmienok
uvedených v ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. V konaní však nebolo preukázané zaslanie písomnej
výzvy žalovaným Slovenskou sporiteľňou, a. s., táto podmienka teda splnená nebola. Keď nebol
splnený tento nevyhnutný predpoklad platného postúpenia pohľadávky banky na inú osobu, ktorá nie je

bankou, je toto postúpenie neplatným právnym úkonom podľa § 39 Obč. zák., v dôsledku čoho žalobca
uplatnenú pohľadávku nenadobudol a teda nie je ani na jej uplatňovanie v súdnom konaní aktívne vecne
legitimovaný, preto súd žalobu v plnom rozsahu zamietol.Pokiaľ žalobca poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 4 Obo 210/01 ohľadom postúpenia pohľadávky,
že zaslané oznámenie o postúpení bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka, súd toto vo
všeobecnosti nespochybňuje, avšak ohľadom postúpenia pohľadávky z banky na nebankový subjekt je

osobitná právna úprava v zákone o bankách.

I keď žaloba bola zamietnutá už pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, súd ešte
poznamenáva, že aj v prípade, že by bola pohľadávka platne postúpená, vzhľadom na vznesenú
námietku premlčania by žalobu zamietol. Ide o spotrebiteľskú zmluvu, úver bol zosplatnený ku dňu 23.

01. 2012 a žalovaní vyzvaní na zaplatenie do 02. 02. 2012. Keď žaloba bola podaná na súd dňa 16. 02.
2015, stalo sa tak po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty podľa § 101 Obč. zák. Súd sa nestotožňuje
s názorom žalobcu, že ide o tzv. absolútny obchod, a teda podľa Obchodného zákonníka je štvorročná
premlčacia lehota. Je pravdou, že pomerne dlhú dobu boli rozdielne názory na túto otázku, súdna
prax sa však už ustálila v tom, že keď ide o spotrebiteľský vzťah, použijú sa prednostne ustanovenia
Občianskeho zákonníka (§ 52 ods. 2 Obč. zák.), a teda trojročná premlčacia lehota.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a priznal žalovaným, ktoré mali v konaní
plný úspech, náhradu trov konania, a to trov právneho zastupovania. Oboch žalovaných zastupovalo pri
podaní odporu Centrum právnej pomoci a na pojednávaní 05. 04. 2016 už zastupovalo len žalovaného.
Zástupca si uplatnil trovy právneho zastupovania vo výške 225,36 eur, a to paušálnu odmenu 200,-

eur, režijný paušál 2 krát po 8,39 eur za úkony v roku 2015 a 8,58 eur za úkon v roku 2016. Trovy boli
vyčíslené v súlade s ust. § 14a ods. 2 písm. a/ a § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. Z týchto trov vyjmúc
paušálu 8,58 eur za účasť na pojednávaní, teda vo výške 216,78 eur boli trovy za zastupovanie oboch
účastníkov a takto za zastupovanie žalovanej bola priznaná náhrada trov konania 108,39 eur (ako 50
% zo sumy 216, 78 eur) a žalovanému 116,97 eur (108,39 eur ako 50 % zo sumy 216, 78 eur + 8,58

eur režijný paušál za úkon v roku 2016).

Žalovaného aj v súčasnosti zastupuje Centrum právnej pomoci, a preto súd zaviazal žalobcu zaplatiť
žalovanému náhradu trov konania na účet uvedeného Centra (§ 149 ods. 2 O. s. p.).
Keď nebol splnený tento nevyhnutný predpoklad platného postúpenia pohľadávky banky na inú osobu,

ktorá nie je bankou, je toto postúpenie neplatným právnym úkonom podľa § 39 Obč. zák., v dôsledku
čoho žalobca uplatnenú pohľadávku nenadobudol a teda nie je ani na jej uplatňovanie v súdnom konaní
aktívne vecne legitimovaný, preto súd žalobu v plnom rozsahu zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde

písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Odvolaniemožnoodôvodniťlentým,ževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak žalobca nesplní v stanovenej lehote uloženú mu povinnosť, možno podať návrh na výkon rozhodnutia
podľa Exekučného poriadku.