Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 22, 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 12P/173/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315215205
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Myrtill Vojteková
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2315215205.2

Rozhodnutie

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou vo veci starostlivosti
súdu o maloleté dieťa: G. Š., nar. X.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov - matka: L. Š.F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Š., R. XXX, v konaní zastúpená advokátkou Mgr. C. L. Š., so sídlom D., U. X, a
otec: Y. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom E., N. X, o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností

k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Maloleté dieťa sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, s tým, že obaja rodičia majú právo maloleté
dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého dieťaťa
sumou 120,- Eur mesačne počnúc od 1.4.2015, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého
mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.

Styk otca s maloletým dieťaťom sa neupravuje.

Dlžné výživné za obdobie od 1.4.2015 do 22.3.2016 vo výške 1.365,- Eur súd povoľuje otcovi zaplatiť
v pravidelných mesačných splátkach po 40,- Eur až do zaplatenia spolu s bežným výživným po
právoplatnosti tohto rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.6.2015, v znení jeho ďalších zmien a doplnení,
domáhala prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vydania rozhodnutia, ktorým by súd maloleté dieťa
zveril do jej osobnej starostlivosti a otcovi by uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa
minimálne vo výške 200 eur mesačne od 1.4.2015. Úpravu styku matka nežiadala upraviť. Svoj návrh

matka odôvodnila tým, že otec opustil spoločnú domácnosť koncom marca roku 2015, pričom od toho
času otec na výživu maloletého takmer ničím neprispieva.

Súd vec prejednal a vo veci rozhodol v neprítomnosti matky, ktorej neúčasť na pojednávaní dňa
22.3.2016 ospravedlnila jej právna zástupkyňa, nakoľko matka je toho času dočasne práceneschopná.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom oboch rodičov, právneho zástupcu matky ako aj kolízneho
opatrovníka maloletého dieťaťa, prečítaním sa oboznámil s listinnými dôkazmi, a to rodným listom
maloletého dieťaťa, potvrdeniami a správami ohľadne matky, otca a maloletého dieťaťa a zistil
nasledovný skutkový a právny stav veci:

Rodičia maloletého spolu nežijú v spoločnej domácnosti, aj keď sú zatiaľ stále manželmi. Na tunajšom

súde však prebieha pod sp. zn. 12P/217/2015 konanie o rozvode ich manželstva, ktoré nie je dosiaľ
právoplatne ukončené, vo veci je najbližší termín vytýčený na deň 17.5.2016. Maloletý žije s matkou,ktorá sa o neho osobne stará. Maloletý navštevuje druhý ročník obchodnej akadémie v Seredi, kde
dosahuje dobré študijné výsledky, a vo voľnom čase sa aktívne venuje športu, konkrétne futbalu.
Zvýšené výdavky má preto matka v súvislosti so starostlivosťou o maloletého najmä, pokiaľ ide o jeho

aktivity vo voľnom čase, ale aj pokiaľ ide o jeho štúdium na strednej škole. Pravidelné výdavky na
maloletého matka vyčíslila nasledovne - 25 eur mesačne na obedy v škole, 7 eur mesačne v súvislosti
s jeho futbalovými tréningami a 30 eur mesačne na zápasy, 40 eur ako vreckové, náklady na kozmetiku
vo výške 45 eur mesačne, výdavky na stravu vo výške 150 eur mesačne, čo spolu činí sumu vo výške
297 eur. Okrem toho matka uviedla aj jednorazové, resp. nepravidelné výdavky, ktoré na maloletého

musela alebo musí vynaložiť, a to dvakrát ročne 80 eur za nákup kopačiek, 40 eur ako zápisné do školy,
2 eurá na poistenie, 0,50 eur na preukaz, 50 eur na stužkovú, 15 eur na dve školské exkurzie, 40 eur
na školský výlet, 10 eur na divadelné predstavenie a 20 eur na učebnicu anglického jazyka, 233 eur na
vodičský kurz. Podľa tvrdení otca však vodičský kurz maloletého nehradila matka, ale si ho hradil sám
maloletý z peňazí, ktoré mu otec v období marec 2015 až november 2015 posielal na účet otec.

Na pojednávaní dňa 22.3.2016 právna zástupkyňa matky žiadala zveriť maloletého do starostlivosti
matky, ďalej žiadala ponechať styk otca s maloletým neupravený a otcovi určiť výživné na maloletého
minimálne vo výške 200 mesačne od 1.4.2015, nakoľko rodičia spolu prestali žiť od konca marca roku
2015. Matka je zamestnaná, čistý príjem matky sa pritom pohybuje vo výške okolo 415 eur, avšak
od decembra roku 2015 je práceneschopná, nemocenské poberá vo výške okolo 8,65 eur na deň, t.j.

okolo 259 eur na mesiac. Zatiaľ nie je jasné, kedy dôjde k ukončeniu práceneschopnosti matky. Okrem
maloletého, ktoré sa týka toto konanie, má matka ešte dve dospelé deti. Matka svoje priemerné mesačné
výdavky za obdobie jún 2015 až január 2016 (do týchto výdavkov pritom matka zahrnula aj 233 eur na
vodičský kurz pre maloletého a 60 eur na futbalové sústredenie maloletého) vyčíslila vo výške okolo 471
eur. Matke však finančne vypomáha jedno z jej plnoletých detí, akou čiastkou konkrétne súd nezistil.

Otec, vypočutý na pojednávaní dňa 22.3.2016, súhlasil s návrhom matky, pokiaľ ide o zverenie
maloletého do starostlivosti matky. Netrval ani na úprave styku s maloletým, nakoľko má s maloletým
dobrý vzťah a stýka sa s ním podľa potrieb a príležitostí v podstate pravidelne. Nesúhlasil však s
požadovanou výškou výživného, nakoľko nie je v jeho reálnych možnostiach výživné v požadovanej

výške, t.j. minimálne 200 eur, platiť. Otec je zamestnaný jeho terajší čistý mesačný príjem sa pohybuje
vo výške okolo 650 eur. Okrem maloletého, ktorého sa týka toto konanie, otec nemá iné vyživovacie
povinnosti. Otec toho času žije v dvojizbovom byte s priateľkou, ktorá je invalidná dôchodkyňa. Otec má
viacero úverov, kde za jeden, ktorý si zobral po rozchode s matkou, spláca 43,20 eur mesačne, ďalej
spláca dva úvery po 52,26 eur a 59,56 eur mesačne, ktoré si zobral ešte za spolužitia s matkou a boli

použité na spoločný dom, na vylepšenie bývania, otec má tiež tri kreditné karty, za ktoré spolu spláca po
217 eur mesačne (100 eur + 59 eur + 58 eur), o týchto kartách pritom otec uviedol, že dlh mu v súvislosti
s ich používaním vznikol ešte za spolužitia s matkou, ktorá karty používala na nákupy do domácnosti.
Otec tiež spláca dlh po 30 eur mesačne z titulu povoleného prečerpania peňazí, ktoré však prečerpal
tiež spoločne s matkou. Otec taktiež spláca v sume 60 eur mesačne auto. Na pojednávaní tiež uviedol,

že v období marec 2015 až október 2015 posielal maloletému na účet po 100 eur, v mesiaci november
2015 mu poslal na účet 30 eur a od decembra 2015 posielal na účet matky sumu 25 eur mesačne.

Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 22.3.2016 navrhol určiť výživné vo výške 120 eur mesačne od
1.4.2015. Súdu tiež odporučil neprihliadať na finančné prostriedky, ktoré otec od marca do novembra

2015 posielal na účet maloletého, nakoľko tak robil bez dohody s matkou a túto čiastku preto nemožno
vnímať ako výživné. Kolízny opatrovník ďalej navrhol zveriť maloletého do starostlivosti matky a styk
otca s maloletým ponechať neupravený.

Podľa ustanovenia § 36 ods.1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „ZR“), rodičia maloletého

dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a
povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností,
najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme
maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi
osobami. Ustanovenia § 24 , § 25

a 26 sa použijú primerane.

Podľa ustanovenia § 24 ods. 4 a 5 ZR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahuk obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní
o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča,
ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa

práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa ustanovenia § 28 ods.1 ZR, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a
dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa; zastupovanie
maloletého dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa.

Podľa ustanovenia § 65 ods.1 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa ustanovenia § 62 ods.1 až 5 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu

svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa

osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ustanovenia § 75 ods.1 veta prvá ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa ustanovenia § 76 ods.1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa ustanovenia § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch
dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa
môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s
plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že maloleté dieťa pochádza z manželského
zväzku rodičov, ktorí však toho času spolu nežijú a na tunajšom súde prebieha konanie o rozvode ich
manželstva. Maloletý má v súčasnosti 17 rokov, nachádza sa v osobnej starostlivosti matky, je zdravý,
jeho potreby sú bežné, súvisia najmä s jeho štúdiom na strednej škole a s aktívnym vykonávaním športu
vo voľnom čase, a sú tiež veku primerané. Rodičia maloletého spolu nežijú približne od 1.4.2015. Od

tohto obdobia otec poukazoval na účet maloletého do októbra 2015 sumu vo výške 100 eur mesačne
a za november 2015 mu poukázal sumu 30 eur, matke za uvedené obdobie z titulu výživného otec
nepoukazoval žiadnu sumu. Od decembra 2015 otec matke posielal po 25 eur mesačne. Aj po rozchode
s matkou zostal otec v pravidelnom kontakte s maloletým. Obaja rodičia sú zamestnaní, aj keď matka
je toho času dočasne práceneschopná, pričom ani jeden z rodičov nemá okrem maloletého, ktorého sa

týka toto konanie, inú vyživovaciu povinnosť.

Súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorá túto starostlivosť vykonáva aj v súčasnosti.
Rozhodnutie o zverení maloletého súd založil na výpovedi oboch rodičov i kolízneho opatrovníka, ktorí
so zverením maloletého do osobnej starostlivosti súhlasili, a ktorí toto zverenie súdu zhodne navrhli.

Súd pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal jednak z veku a odôvodnených potrieb maloletého
dieťaťa, a jednak z možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov, a výživné zo strany
otca na maloleté dieťa určil sumou 120 eur mesačne, a to počnúc dňom 1.4.2016, t.j. od času kedyrodičia maloletého prerušili spolužitie. Matka požadovala určiť výživné vo výške minimálne 200 eur, otec
síce určenie výšky výživného ponechal na úvahe súdu, avšak zároveň uviedol, že jeho reálne možnosti
mu neumožňujú platiť výživné v matkou požadovanej výške. Otcov mesačný čistý príjem sa pohybuje

vo výške okolo 650 eur. Podľa ustálenej súdnej praxe pritom možno výživné na všetky maloleté deti
určiť vo výške 25 % až 30 % z čistého príjmu povinného rodiča, čo je v tomto prípade suma okolo
162 eur. Otec však má viacero úverov, za ktoré mesačne platí okolo 462 eur, po zaplatení ktorých mu
teda mesačne zostane suma vo výške okolo 188 eur. Súd si je síce vedomý toho, že úvery a pôžičky
nie sú nevyhnutným výdavkom povinného rodiča a už vôbec nie výdavkom, ktorý má prednosť pred

vyživovacou povinnosťou rodiča, avšak súd zároveň zohľadnil tú skutočnosť, že niektoré úvery, ktoré
otec v súčasnosti spláca, mu vznikli ešte za spolužitia s matkou, boli použité na vykrytie ich spoločných
potrieb, a že ich splácaním od tejto povinnosti odbremenil matku. Na druhej strane si je súd vedomý toho,
že vyživovacia povinnosť je prvoradou povinnosťou každého rodiča, pri určovaní výšky výživného sa
pritomnevychádzalenzmožnostíaschopnostípovinnéhorodiča,aleizoprávnenýchpotriebmaloletého
dieťaťa, ktoré v danom prípade študuje na strednej škole a vo svojom voľnom čase sa venuje aktívne

športu. Vyživovacia povinnosť na maloleté dieťa pritom prináleží obom rodičom, t.j. nielen tomu rodičovi,
ktorý dieťa nemá vo svojej osobnej starostlivosti, v tomto prípade je to otec, u matky je však táto
povinnosť čiastočne vykompenzovaná práve osobnou starostlivosťou, ktorú maloletému poskytuje. Po
zvážení všetkých vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že výživné vo výške 120 eur, na
ktorého platenie zaviazal otca by malo postačovať na vykrytie všetkých adekvátnych potrieb maloletého.

Matkatotižpoberáprídavoknadieťavovýške23,52eurmesačne,pričomakmatkanavýživumaloletého
prispeje mesačne sumou 60 eur, t.j. polovicou sumy, na platenie ktorej bol zaviazaný otec, na výživu
maloletého bude mať mesačne k dispozícii sumu vo výške 203,52 (120 eur od otca + 60 eur matka +
23,52 eur prídavok na dieťa). Matka pritom žiadala určiť výživné minimálne vo výške 200 eur. Potreby
maloletého dieťaťa tak budú zabezpečené.

Nakoľko otcovi vznikol dlh na výživnom za obdobie od 1.4.2015 do 22.3.2016 vo výške 1365 eur (t.j. za
4, 5, 6, 7, 8, 9,10,11,12/2015 = 9 x 120 eur = 1080 eur + 1,2,3/ 2016 = 3 x 120 eur za rok 2016 = 360 eur
- 3 x 25 eur = - 75 eur, ktorú sumu otec v období 12/2015 a 1,2/2016 matke zaplatil), súd mu v súlade s
ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p. uložil povinnosť tento dlh zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach

po 40 eur až do zaplatenia, spolu s bežným výživným, po právoplatnosti tohto rozsudku, pod hrozbou
straty výhody splátok, pričom výšku mesačných splátok súd určil s poukazom na to, že ide o výživné
na maloleté dieťa, tak, aby dlh na výživnom bol zaplatený najneskôr do troch rokov od právoplatnosti
rozhodnutia v tejto veci. Pri určovaní výšky dlžného výživného súd nezohľadnil skutočnosť, že otec
v období od 3/2015 do 10/2015 poukazoval na účet maloletého sumu 100 eur mesačne a v mesiaci

november 2015 sumu 30 eur, nakoľko tak robil bez vedomia a dohody s matkou, a tieto platby preto
nemožno chápať ako plnenie vyživovacej povinnosti zo strany otca.

Súd zároveň ponechal styk otca s maloletým neupravený, nakoľko mal z vykonaného dokazovania za
preukázané, že otec je s maloletým v pravidelnom kontakte, matka v tomto kontakte otcovi nijako nebráni

a obaja rodičia sa v otázke styku vedia dohodnúť aj bez rozhodnutia súdu.

Otrováchkonaniasúdrozhodolvsúlades§146ods.lpísm.a)O.s.p.,podľaktoréhožiadenzúčastníkov
nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
na tunajší súd.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.
V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť vyplývajúcu mu z právoplatného a
vykonateľného súdneho rozhodnutia, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa osobitného
zákona.