Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 14, 2016

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 9C/384/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913205606
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Ďalak
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2016:6913205606.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Rimavskej Sobote sudcom JUDr. Ivanom Ďalakom v právnej veci navrhovateľa JYSK,
s.r.o., Šoltésovej č. 14, Bratislava, IČO 35 974 133 zast. Mgr. Ľudovítom Pavelom, advokátom v
Košiciach, Mlynská č. 2 proti odporcovi D. o zaplatenie 4.626,94 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 2.313,47 eur 5,75 %-ným úrokom z omeškania
ročne zo sumy 2.313,47 eur od 17. 12. 2012 až do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa

právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na súd návrh, v ktorom žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 4.626,94
eur s príslušenstvom titulom škody, ktorú spôsobil odporca tým, že si neoprávnene ponechal prijatú tržbu

od zákazníkov, manipuloval s pokladničnými blokmi, ktorú škodu písomne uznal čo do dôvodu, aj výšky
a zaviazal sa ju uhradiť.
Odporca žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť, jednak poukázal na tú skutočnosť, že uznanie dlhu
podpísal nie dobrovoľne a slobodne a zároveň popieral, že by spôsobil nejakú škodu titulom hmotnej
zodpovednosti, taktiež popieral akúkoľvek manipuláciu s pokladničnými blokmi a s hotovosťou prijatou
od zákazníkov.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, výsluchom účastníkov konania, oboznámením
s pracovnou zmluvou zo dňa 01. 12. 2010, dohodou o hmotnej zodpovednosti zo dňa 01. 12.
2010, uznaním dlhu zo dňa 09. 08. 2011, upomienkou zo dňa 23. 03. 2012, výsluchom svedkov L., S.,
R., E., vyjadrením navrhovateľa zo dňa 30. 12. 2015, platobným rozkazom tunajšieho súdu
4Ro/303/2013, inventúrnymi záznamami a zistil nasledovný skutkový stav.
Odporca pracoval v prevádzke navrhovateľa v Rimavskej Sobote na základe pracovnej zmluvy zo dňa
01. 12. 2010, kde pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú a zároveň toho istého dňa bola

podpísaná dohoda o hmotnej zodpovednosti, na základe ktorej odporca zodpovedá za schodok na
zverených hodnotách, ktoré zamestnanec prevzal k vyúčtovaniu.
Dňa 09. 08. 2011 odporca prevzal okamžité skončenie pracovného pomeru, kde pracovný pomer bol
ukončený z dôvodov neoprávnenej manipulácie s pokladňou, úmyselným nevydávaním pokladničných
blokov zákazníkom a ponechaním si finančnej hotovosti z pokladne. Taktiež dňa 09. 08. 2011 odporca
uznal dlh voči navrhovateľovi vo výške 4.626,94 eur, ktorý vznikol z dôvodu zavinenej

škody spôsobenej zamestnávateľovi. Táto škoda bola zapríčinená zavineným protiprávnym jednaním
zamestnanca spočívajúca vo vymazávaní nablokovaných riadkov, v ponechaní si peňažnej čiastky, ktorúprevzal od zákazníkov, kde sa mal odporca nezákonne obohatiť v čiastke 4.626,94 eur, ktorú sumu sa
odporca zaviazal uhradiť do 16. 12. 2012.
Vprvomradesabolopotrebnévysporiadaťotázkou,čiuznaniedlhuakoprávnyúkonjeplatnýmprávnym

úkonom vzhľadom na tvrdenie odporcu, že toto uznanie podpísal nie slobodne, pod nátlakom.
Podľa § 37 ods. 1 Obč. zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne,
inak je neplatný.
Odporca tvrdil, že uvedeného dňa 09. 08. 2011 ho zavolali na pracovisko, vtedy nemal výkon práce, kde
v kancelárii boli viacerí ľudia, p. Z., p. P., p. R., nejaká mladá pani a ešte nejaký pán, povedali mu, že

vyšla zle inventúra, či mal doposiaľ nejaké problémy s políciou, keďže mal vymazávať bločky z pokladne
a mali mu povedať, že zavolajú naňho políciu, pokiaľ nepodpíše výpoveď a uznanie. Žiadali ho, aby vypol
telefón, nemohol nikomu zavolať, zastali si ku dverám, že ho nepustia von, kým nepodpíše výpoveď
a uznanie a odporca podľa svojho vyjadrenia pod týmto nátlakom podpísal výpoveď a uznanie, kde v
uznaní nebolo nič napísané, sumu dopísali až po jeho podpise. Nemohol si to poriadne ani prečítať,
stále bolo naňho naliehané, pritom mu neboli ukázané ani žiadne výsledky inventúry.

Odporca na preukázanie svojich tvrdení navrhol vypočuť svedka U., na ktorého výsluchu však následne
po vypočutí iných svedkov netrval. Na preukázanie okolností podpisu uznania odporcom súd vypočul
svedkov, ktorí boli prítomní priamo na mieste podpisu uznania, a to L., S., R. a E., kde však ani
jeden svedok nepotvrdil okolnosti, ktoré uviedol odporca, že sa mu niekto vyhrážal pred podpisom
uznania, že by bol naňho vyvíjaný neprimeraný nátlak, že by mu bolo bránené opustiť miestnosť,

prípadne telefonovať, svedkovia zhodne tvrdili, že ho oboznámili s predmetom rokovania, oboznámili
ho s výsledkami inventúry s uvedením spôsobu, ako prišli na to, že škodu spôsobil on, s uvedením, že
existujú kamerové záznamy, kde zároveň svedkovia uviedli, že odporca podpísal uznanie so všetkými
náležitosťami a bola tam pred podpisom uvedená suma výšky škody, ktorú mal odporca uznať a s
týmto vedomím mal odporca uznanie podpísať. Jedine svedok Orviský uviedol, i keď si na to presne

nespomínal, že mohol spomenúť políciu maximálne v tom rozsahu, že „bude lepšie, keď sa dohodneme,
ako by to mala riešiť polícia“.
V danom prípade sa teda nepotvrdilo žiadnym dôkazom, že by na odporcu pred podpisom uznania
bol vyvíjaný nejaký neprimeraný nátlak, že by sa nemohol slobodne rozhodnúť o podpise uznania,
uznanie podpísal so všetkými tam uvedenými skutočnosťami, ktoré tam boli vpísané ešte pred podpisom

odporcu. Nebolo preukázané použitie prípadného fyzického násilia pri podpise uznania odporcom,
prípadne psychické donútenie s použitím bezprávnej vyhrážky, kde by bolo preukázané, že zo strany
zamestnancov navrhovateľa bolo protiprávne vnucované niečo, čo nemožno vynucovať. Prípadný
všeobecný odkaz na riešenie veci políciou, čiže právny prostriedok prípadného riešenia spôsobenej
škody, nemožno chápať ako bezprávnu vyhrážku, a preto pri absencii nejakých ďalších dôkazov súd

konštatuje, že nebolo preukázané, že by odporca podpísal uznanie dlhu nie slobodne, a preto z tohto
pohľadu možno hodnotiť uznanie ako právny úkon platný, ktorý bol podpísaný konajúcimi osobami, v
danom prípade zástupcom zamestnávateľa a zamestnancom.
V ďalšom sa súd zaoberal otázkou, či na základe podpísaného uznania dlhu odporcom je možné
jednoznačne odporcu zaviazať na zaplatenie ním uznanej výšky škody. Uznanie ako právny úkon

zakladá určitú mieru právnej istoty medzi účastníkmi konania, ale len do tej miery, ako to predpokladá
zákon. Navrhovateľ jednoznačne opieral svoj nárok o toto uznanie, pričom odporca v konaní
spochybňoval vôbec vznik nejakej škody na strane navrhovateľa.
Uznanie dlhu uzavreli účastníci konania v zmysle § 191 ods. 3 Zákonníka práce, kde je upravená
len povinnosť uzatvoriť dohodu o uznaní záväzku písomne, inak je dohoda neplatná s tým, že aj na

takéto uznanie dlhu jednoznačne platí všeobecná úprava v zmysle Občianskeho zákonníka v súlade s
ustanovením § 558 Obč. zákonníka, v zmysle ktorého ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený
čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval...
Uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi zakladá vyvrátiteľnú právnu
domnienku, že v čase uznania dlh existoval. Tento právny úkon okrem všeobecných náležitostí pre

právne úkony v zmysle § 34 a nasl. Obč. zákonníka musí mať písomnú formu, musí byť z neho zrejmý
dôvod vzniku pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a napokon musí obsahovať
aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť.
Uznaním dlhu však nevzniká nový záväzok, na základe neho však dochádza k zastaveniu plynutia
pôvodnej premlčacej doby a namiesto nej odo dňa, keď došlo k uznaniu začne plynúť nová 10-ročná

premlčacia doba. V prípade sporu veriteľ nemusí dokazovať, že v čase uznania dlh existoval, ani
jeho výšku. Dlžník, ktorý by namietal, že dlh v čase uznania neexistoval, alebo že zanikol, by to však
musel preukázať. Uznaním dlhu sa dlžník nezbavuje možnosti uplatňovať v občianskom súdnom konaní
námietky týkajúce sa dôvodu alebo výšky nároku veriteľa (R 123/1953). V súvislosti s horeuvedenýmkonštatovaním súd uzatvára, že uznanie dlhu podpísané odporcom dňa 09. 08. 2011 obsahuje všetky
formálne náležitosti, ktoré zákon vyžaduje, je písomné, je z neho zrejmý dôvod vzniku pohľadávky,
je presne uvedená výška pohľadávky a tiež obsahuje prísľub dlžníka dlh zaplatiť. Zo samotného

znenia ustanovenia § 558 Obč. zákonníka zo slov „predpokladá sa“ jednoznačne vyplýva, že sa len
predpokladá, že dlh v čase uznania trval, z čoho veriteľ môže vychádzať, avšak je daná možnosť
pre dlžníka poprieť samotnú existenciu dlhu, prípadne výšku dlhu. Odporca v rámci konania vždy
popieral, že by spôsobil svojím konaním v rámci pracovného pomeru nejakú škodu, popieral akékoľvek
porušenie svojich pracovných povinností, manipuláciu s pokladňou, pokladničnými blokmi a hotovosťou.

Navrhovateľ poukazoval na to, že odporca v rámci výkonu svojich pracovných povinností manipuloval
s pokladňou, pri nablokovaní pokladničného dokladu do pokladne ešte pred uzavretím pokladničného
dokladu tam síce položky zakúpené zákazníkom nablokoval, avšak následne po zaplatení tovaru
zákazníkom zákazníkovi pokladničný doklad nevydal, odporca vymazal položky o zakúpenom tovare z
pokladničného dokladu, nechal tam len položku igelitová taška a v takomto rozsahu vytlačil pokladničný
doklad a prevzatú hotovosť za zakúpený tovar od zákazníka si mal ponechať. Navrhovateľ v konaní

predložil inventúrne záznamy, z ktorých vychádzal navrhovateľ pri určení výšky škody, ktorý inventúrny
záznam však obsahuje len počty jednotlivých tovarov v počte kusov podľa účtovných záznamov, ich
porovnanie podľa skutočného počtu, podľa inventúry s uvedením rozdielu v počte jednotlivých tovarov.
Navrhovateľ uviedol, že výšku škody vypočítal s poukazom na tieto inventúrne záznamy, kde pri
jednotlivých mínusových položkách tieto porovnal s pokladničnými bločkami, ktoré vydal odporca na

tieto mínusové položky, kde na pokladničnom doklade jednoznačne bolo uvedené identifikačné číslo
odporcuatietopokladničnédokladymalporovnaťešteskamerovýmizáznamamijednotlivýchúčtovných
operácií, kde malo byť vidieť, ako jednotlivé položky odporca z pokladničných dokladov vymazával.
Keďže odporca spochybnil existenciu akejkoľvek výšku škody, pre zistenie skutočného stavu veci by
bolo potrebné nariadiť vo veci znalecké dokazovanie pre porovnanie inventúrnych záznamov, ktoré

predložil navrhovateľ s jednotlivými pokladničnými dokladmi, osobným číslom odporcu a kamerovými
záznamami jednotlivých účtovných operácií, kde pri takomto porovnaní jednoznačne by sa zistilo, či a
do akej výšky odporca manipuloval s pokladňou, pokladničnými dokladmi a hotovosťou. Navrhovateľ
v rámci konania súdu oznámil, že mimo predložených inventúrnych záznamov nevie predložiť
jednotlivé pokladničné doklady vyhotovené odporcom, ani kamerové záznamy o jednotlivých účtovných

operáciách, ktoré mal vykonať odporca. Takto vlastne v rámci konania sú k dispozícii len jednotlivé
inventúrne záznamy o porovnaní účtovného stavu a stavu skutočného, zisteného pri inventúre, bez
možnosti individualizácie týchto účtovných dokladov s protiprávnym konaním odporcu, bez možnosti
zistenia, z akého počiatočného stavu sa pri inventúrnych záznamoch vychádzalo, aký bol zistený
konečný stav.

Keďže ku vzniku škody podľa navrhovateľa došlo v súvislosti s pracovným pomerom a ide v
podstate o schodok na zverených hodnotách, je potrebné pri zistení, či došlo k vzniku škody a pri
zisťovaní konkrétnej škody vychádzať aj z ustanovení Zákonníka práce upravujúcich otázku hmotnej
zodpovednosti a spôsob náhrady škody pri hmotnej zodpovednosti pracovníkov.
Podľa § 182 ods. 1, 2 Zákonníka práce v znení platnom v čase existencie pracovného pomeru odporcu

ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené
hodnoty, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je
povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne
dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o
hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne. Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa

musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.
Podľa § 189 ods. 1 až 4 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu
predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume. Pri spoločnej zodpovednosti za
schodok sa jednotlivým zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov,
pričom zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu za započítava v dvojnásobnej sume. Podiel náhrady

nesmie u jednotlivých zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu presiahnuť sumu rovnajúcu
sa ich priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí
celá škoda, zvyšok je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich priemerných
zárobkov. Ak sa zistí, že schodok alebo jeho časť zavinil niektorý zo spoločne zodpovedných
zamestnancov, uhradí schodok tento zamestnanec podľa miery svojho zavinenia, zvyšnú časť

schodku uhradia všetci spoločne zodpovední zamestnanci podielmi určenými podľa predchádzajúcich
ustanovení.
Pri schodku na zverených hodnotách podľa Zákonníka práce jednoznačne zásadne za schodok
zodpovedá zamestnanec v plnej sume, pri spoločnej hmotnej zodpovednosti je schodok jednotlivéhozamestnanca limitovaný priemerným mesačným zárobkom. V prípade, ak sa zistí, že konkrétny schodok
alebo časť schodku zavinil konkrétny zamestnanec zo spoločne zodpovedných zamestnancov, uhradí
tento schodok tento zamestnanec podľa miery svojho zavinenia. Vychádzajúc z odporcom podpísaného

uznania dlhu by bolo možné jednoznačne vychádzať z toho, že týmto uznaním dlhu odporca uznal dlh,
ktorý zavinil pri plnení pracovných povinností a že ide o schodok, ktorý možno pričítať jednoznačne k
jeho osobe, čo vyplýva aj z právneho dôvodu uznania dlhu, keďže uznal dlh, ktorý vznikol pri plnení
jeho pracovných povinností vymazávaním nablokovaných riadkov a ponechaním si peňažnej hotovosti,
ktorú prevzal od zákazníkov.

Pri absencii ďalších dôkazov, ktoré v konaní nemôžu byť k dispozícii, keďže navrhovateľ ich už nevie
predložiť súdu (pokladničné bločky s osobným číslom odporcu, kamerové záznamy), je potrebné k veci
pristúpiť tak, že na jednej strane existuje uznanie dlhu odporcom a na druhej strane existuje možnosť
spochybniť toto uznanie odporcom ako dlžníkom za predpokladu, že preukáže, že dlh v čase uznania
neexistoval, alebo že neexistoval v uznanej výške. Odporca jednoznačne v konaní spochybňoval
akúkoľvek zodpovednosť a akúkoľvek spôsobenú škodu na strane navrhovateľa. K zisteniu skutočného

stavu veci, ako to už bolo uvedené vyššie, nemožno nariadiť znalecké dokazovanie na odstránenie
pochybností, či odporca dôvodne spochybňuje svoje uznanie dlhu, keďže navrhovateľ nevie predložiť
ďalšie dôkazy, ktoré by mohli potvrdiť alebo spochybniť otázku, či odporca dôvodne namieta svoje
uznanie dlhu. Jednotlivé doklady, ktoré by mohli slúžiť na podporu tvrdení odporcu, mal jednoznačne
k dispozícii navrhovateľ, ktorý ich už momentálne nemá k dispozícii a táto skutočnosť nemôže byť

jednoznačne hodnotená v neprospech odporcu, ktorému zo zákona svedčí možnosť spochybniť svoje
vyhlásenie v uznaní dlhu, ktorý ale nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť, že dôkazy, ktoré mohli byť
použitévjehoprospechnavrhovateľužzlikvidovalaonnemalžiadnumožnosťtútoskutočnosťovplyvniť.
To, že tieto doklady navrhovateľ už zlikvidoval, možno pričítať na ťarchu navrhovateľa, ktorý sa nemohol
bez právneho dôvodu spoliehať na uznanie dlhu odporcom, keďže z tohto uznania jednoznačne vyplýva,

že bola založená vyvrátiteľná právna domnienka, že v čase uznania dlh existoval, a teda navrhovateľ
musel vychádzať z toho, že pokiaľ nemá k dispozícii súdne rozhodnutie, existuje stále možnosť zo strany
odporcu toto uznanie spochybniť a nemal bez dôvodu doklady svedčiace o spôsobe vzniku škody a jej
výške spôsobenej odporcom zlikvidovať, pričom toto nemôže byť na ťarchu odporcu, ktorý bez svojho
zavinenia sa dostal do situácie, že môže spochybniť svoje prehlásenie v uznaní dlhu, ale bez vlastného

zavinenia nemôže toto spochybnenie podporiť dôkazmi, ktoré mal vo vlastnej moci navrhovateľ a tieto
zlikvidoval. Takto prichádza do úvahy možnosť pri riešení daného problému použitie úvahy súdu pri
využití dôkazov, ktoré boli predložené v konaní.
Na jednej strane jednoznačne možno povedať, že odporca slobodne podpísal uznanie dlhu dňa 09.
08. 2011, kedy uznal dlh z dôvodu zavinenej škody zamestnávateľovi vo výške 4.626,94 eur, ktorá

skutočnosť zakladá určitý spôsob právnej istoty do vzťahu medzi účastníkmi konania, i keď, ako
to bolo uvedené vyššie, je daná možnosť zo strany odporcu spochybniť svoje vyhlásenie v uznaní
dlhu a ponúknuť o tom dôkazy. Súd by sa nebránil vyhoveniu návrhu a zaviazania odporcu v plnom
rozsahu, pokiaľ by predmetné uznanie so všetkými náležitosťami bolo odporcovi na stretnutí dané k
dispozícii, bola by mu daná lehota na premyslenie, prípadne predmetné uznanie by mu bolo zaslané

pred stretnutím, aby si vec mohol premyslieť. Pokiaľ za takýchto okolností by odporca takéto uznanie
podpísal,súdjetohonázoru,žebytopodpísalsplnýmvedomím,keďžeideovysokúsumu,malmožnosť
si to premyslieť, prípadne sa poradiť a bolo by možné za daného stavu z tohto uznania dlhu vychádzať aj
keby toto uznanie odporca spochybňoval a neboli by k dispozícii ďalšie doklady pre prípadné nariadenie
znaleckého dokazovania.

V danom prípade však išlo o posúdenie úplne iných skutočností, odporca prišiel na stretnutie na
pracovisko, kedy nevedel, o čo sa jedná, bolo mu len priamo na stretnutí vysvetlené, o čo ide, že
vyšla zle inventúra s vysokým schodkom, bolo mu uvedené, akým spôsobom sa vypočítala škoda
konkrétne pre jeho osobu, že sa porovnal celkový inventúrny stav s pokladničnými bločkami s jeho
osobným číslom s vymazanými položkami, čo sa porovnalo s kamerovými záznamami, avšak priamo

na stretnutí nedošlo ku konkrétnemu porovnávaniu každej jednotlivej položky, kde sa zistil mínusový
stav, ktorá položka by sa porovnala s pokladničným dokladom s osobným číslom odporcu a kamerovým
záznamom, takže pri podpise uznania dlhu nemohol odporca podpísať uznanie dlhu s plným vedomím,
že skutočne výška škody je v rozsahu takom, v akom uznanie podpísal. Tieto pochybnosti by boli
odstránené len porovnávaním konkrétnych položiek inventúrnych záznamov s ďalšími dokladmi, a teda

odporca podpísal uznanie dlhu priamo na stretnutí, kde nemohol mať predstavu o konkrétnej výške
škody, keďže by to nebolo ani reálne priamo na danom stretnutí, keďže porovnávaním konkrétnych
položiek by toto stretnutie muselo trvať niekoľko hodín a pokiaľ by sa porovnali všetky položky priamo za
účasti odporcu a následne by odporca uznanie podpísal s konkrétnou výškou dlhu, nebolo by možné užtakéto uznanie dlhu zo strany odporcu spochybňovať. Toto sa však ale nestalo. Odporca síce uznanie
dlhu podpísal, avšak nemohol mať reálne vedomosť o tom, či skutočne ide o výšku škody, ktorú svojím
konaním spôsobil.

Na jednej strane teda existuje podpísané uznanie dlhu s konkrétnou výškou dlhu, na druhej strane
existuje možnosť spochybniť toto uznanie zo strany odporcu pri nemožnosti navrhnúť ďalšie dôkazy,
ktorésvojímzavinenímzlikvidovalnavrhovateľ,súddanúsituáciuzhodnotiltak,žepriznalnavrhovateľovi
polovičku výšky škody, ktorú uznal odporca vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania hlavne
s poukazom na výsluch svedkov, ktorí boli prítomní na jednaní s odporcom, kedy podpísal uznanie dlhu,

kde všetci svedkovia sa vyjadrili v tom smere, že pri oboznámení sa s vecou na stretnutí, keď na ústredí
bolo zistené, aká je výška škody, odporca sa mal vyjadriť „to až toľko“, prípadne „až tak veľa to nemohlo
byť“, prípadne svedok E. uviedol, že spočiatku na stretnutí odporca celkovo namietal, že spôsobil škodu,
ale až potom, ako mu bol prehraný kamerový záznam, už výšku nenamietal a uznanie dlhu podpísal.
Z týchto vyjadrení odporcu jednoznačne možno dedukovať to, že si bol vedomý, že nejakú škodu
na majetku navrhovateľa spôsobil konaním, ktoré mu bolo dané za vinu, a to vymazávaním bločkov,

ponechávaním si hotovosti, a preto možno vylúčiť jednoznačne, že by zo strany odporcu nedošlo vôbec
k zavinenému konaniu v súvislosti s ktorým konaním by nevznikla žiadna škoda. Preto podľa týchto úvah
súd priznal navrhovateľovi polovičku výšky žalovanej škody.
Pri určení rozsahu výšky škody súd zobral do úvahy aj tú skutočnosť, že v prípade, že by navrhovateľovi
nebola priznaná žiadna výška škody vzhľadom na vznesené pochybnosti ohľadom uznania dlhu

odporcom, kde by v danom prípade zo strany navrhovateľa bolo možné uplatňovať si náhradu škody
titulom schodku aj voči ďalším spoločne zodpovedným pracovníkom, kde pri rozsahu škody by však
bežný pracovník bol limitovaný len výškou priemerného mesačného zárobku a zvyšok by sa musel
rozpočítať medzi vedúceho a zástupcu, kde však pri prípadnom súdnom spore podľa názoru súdu by títo
ďalší, spoločne hmotne zodpovední pracovníci, by mohli dôvodne poukazovať na to, že bolo zistené s

poukazom na ustanovenie § 189 ods. 4 Zákonníka práce, že tento zistený schodok zavinil odporca a on
zaňzodpovedá,atakbymohlanastaťsituácia,žezaprípadnýschodokbynemoholbyťzaviazanýžiadny
hmotne zodpovedný pracovník. Priznaním polovičky výšky škody sa nastolí spravodlivá rovnováha v
právach a povinnostiach oboch zmluvných strán s prihliadnutím na jednej strane k podpisu uznania
dlhu odporcom, k vzneseniu námietok odporcu voči uznaniu dlhu a na druhej strane k zavineniu

navrhovateľa na znemožnení podporiť dôkazmi, ktoré mal k dispozícii len navrhovateľ, prípadných
pochybností odporcu voči uznaniu dlhu a k vyjadreniu odporcu pred podpisom uznania dlhu, z ktorých
možno jednoznačne dedukovať, že minimálne časť výšky škody uznával.
Vzhľadom na tieto skutočnosti súd priznal navrhovateľovi polovičku žalovanej výšky škody a vo zvyšnej
častisúdnávrhnavrhovateľazamietolazároveňsúdzaviazalodporcunazaplatenieúrokovzomeškania

v zmysle § 517 ods. 1, 2 Obč. zákonníka, keďže odporca je v omeškaní so zaplatením žalovanej sumy
v priznanej časti, keďže škodu nevyrovnal v termíne, na ktorý sa zaviazal v uznaní dlhu s tým, že
výška úrokov z omeškania je stanovená v zmysle § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. k prvému dňu
omeškania, t.j. 17. 12. 2012.
Súd určil odporcovi lehotu na vyrovnanie priznaného nároku v lehote troch dní, i keď ide o vysokú sumu

priznanéhonároku,súdvšakprihliadolnato,žekonaniesaužvediedlhúdobu,takmer3rokyapodpisom
uznania dlhu ešte v roku 2011 odporca si musel byť vedomý, že existuje reálna možnosť, že bude musieť
škodu, prípadne aj v určitej výške uhradiť. Na túto skutočnosť sa musel pripraviť a s týmto počítať,
a preto súd nepovolil odporcovi splácať priznanú výšku škody v splátkach, o ktorú možnosť odporca
ani nepožiadal, čo však nevylučuje, že medzi účastníkmi konania môže dôjsť k dohode o uhradení

priznaného nároku v splátkach.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p., keďže každý z účastníkov mal vo veci
rovnaký pomer úspechu a neúspechu, súd vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne vo
dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie
musí obsahovať náležitosti v zmysle § 205 a 205a/ O.s.p.

Z odvolania musí byť, v zmysle § 42 ods. 3 O.s.p., zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtomrovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

V odvolaní je potrebné, podľa § 205 ods. 1 O.s.p., popri vyššie uvedených všeobecných náležitostiach
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.