Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. marec 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20Cpr/4/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114226605
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8114226605.5

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov, samosudca JUDr. Marek Bujňák, v právnej veci žalobkyne F. Č., Y. G. X. S. XX,
XXX XX E. K., právne zastúpená advokátskou kanceláriou JUDr. Henrich Dušek, s.r.o., Staré Grunty
162, 841 04 Bratislava, IČO: 36 740 951, proti žalovanému AG Profis, s.r.o., so sídlom Levočská 20, 080
01 Prešov, IČO: 36 481 297, právne zastúpenému JUDr. Vladimírom Milasom, advokátom so sídlom v
Prešove, Masarykova 13, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e, že skončenie pracovného pomeru medzi žalobkyňou F. Č., J.. XX.XX.XXXX a žalovaným
AG Profis, s.r.o., so sídlom Levočská 20, 080 01 Prešov, IČO: 36 481 297, výpoveďou zo dňa 19.5.2014
je neplatná a pracovný pomer naďalej trvá.

II. Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 2.10.2014 žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že skončenie
pracovného pomeru výpoveďou je neplatné. V odôvodnení svojho návrhu uviedla, že je od 1. februára
2010 zamestnaná u žalovaného. Žiadnu pracovnú zmluvu nikdy nepodpisovala, a rovnako nemá
vedomosť o tom, že by jej žalovaný niekedy vyhotovil. Jej náplňou práce bolo získavanie zákaziek a
klientov na výkon prác, ktoré má žalovaný v predmete činnosti, o čom svedčí aj štruktúra zákaziek
zrealizovaných žalovaným. Už predtým, a to od r. 2004 zabezpečovala pre žalovaného takéto činnosti.

Reálny výkon práce realizovala v Bratislave a z tohto dôvodu sa sem aj so svojim synom presťahovala.
Jej mzda dosahovala výšku minimálnej mzdy, z tejto jej odporca vykonával odvody do Sociálnej
poisťovne a zdravotnej poisťovne. Mzdu jej však nikdy nevyplácal. Nakoľko od minulého roka má
žalobkyňa so žalovaným spory týkajúce sa nielen nezaplatenia jej mzdy od r. 2010, žalovaný sa jej pri
poslednej návšteve v máji 2014 v jeho sídle pokúšal doručiť návrh na skončenie pracovného pomeru
dohodou s tým, že jej zaplatí dvojmesačné odstupné.

Skončenie pracovného pomeru dohodou žalobkyňa odmietla s tým, že akékoľvek písomnosti jej môžu
doručovať na miesto jej terajšieho bydliska.

Dňa 20 mája 2014 bola žalobkyni, do sídla jej spoločnosti Glandula Mystery, s.r.o., doručená doporučená

zásielku od žalovaného. Nakoľko v tom čase bola pracovne na niekoľko dní odcestovaná, doručovateľ
poštového podniku odmietol túto zásielku odovzdať jej zamestnankyni. Keďže od 28. mája 2014 má
žalobkyňa trvalé bydlisko na adrese uvedenej v záhlaví tohto návrhu, nemala objektívne možnosť
prevziať túto zásielku od žalovaného. Následne však prostredníctvom mailu zo dňa 16. júna 2014 a aj
30. júna 2014, vyzvala žalovaného na opätovné doručenie tejto písomnosti, žalovaný však do dnešného
dňa nereagoval.Keďže žalobkyňa predpokladá, že žalovaný sa jej pokúšal doručiť skončenie pracovného pomeru
výpoveďou, podáva z opatrnosti tento návrh. Posledným dňom odbernej lehoty danej písomnosti
bol 4. jún 2014, t.j. v zmysle § 38 ods. 4 Zákonníka práce sa povinnosť zamestnávateľa splní len,

čo zamestnanec písomnosť prevezme, alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi za
nedoručiteľnú.Žalobkyňamázato,žežalovanýzrejmeaplikujenajejprípadtotoustanovenieZákonníka
práce. Keďže podľa informácií, ktoré jej poskytla pobočka Sociálnej poisťovne, žalovaný za ňu uhradil
za celý mesiac jún 2014 odvody, a je teda dôvody predpoklad, že nebol uplatnený výpovedný dôvod
uvedený v § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Keďže žalobkyňa odmietla skončenie pracovného

pomeru dohodou podľa § 60, má za to, že žalovaný postupoval v zmysle ustanovení § 63 Zákonníka
práce. žalobkyňa nemá vedomosť o tom, ktorý z výpovedných dôvodov bol v jej prípade uplatnený,
ale má za to, že žiadne jej konanie, a ani okolnosti u žalovaného nezakladajú možnosť použitia
akéhokoľvek výpovedného dôvodu uvedeného v ustanovení § 63 Zákonníka práce (výpoveď zo strany
zamestnávateľa). Žalovaný nemohol uplatniť výpovedný dôvod uvedený v § 63 ods. 1 písm. a), b), c),
d), e) Zákonníka práce.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že žaloba je podaná neskoro, po uplynutí zákonnej
dvojmesačnej hmotnoprávnej lehoty na podanie takejto žaloby. Žalobkyňa je ku dňu podania tohto
vyjadrenia spoločníčkou spoločnosti žalovaného s majetkovou účasťou žalobkyne vyjadrenou jej
obchodným podielom o veľkosti 25% k hodnote základného imania. Do času 11.12.2013 bola aj

konateľkou spoločnosti žalovaného. Na stretnutí spoločníkov, ktoré sa konalo dňa 19.05.2014 v
sídle spoločnosti na adrese Prešov, ul. Levočská č. 20, ktorého sa žalobkyňa osobne zúčastnila, v
čase keď už žalobkyňa nebola konateľkou spoločnosti, sa riešila i otázka ukončenia jej pracovného
pomeru, vzhľadom na predchádzajúce rozhodnutie zamestnávateľa o znížení počtu zamestnancov a
organizačnej zmene. Stretnutia sa zúčastnila žalobkyňa a zostávajúci spoločníci, ktorí sú v osobách

O. Q. a Mgr. Ľ. Č. zároveň konateľmi spoločnosti. Do času 11.12.2013 bola aj žalobkyňa konateľkou
spoločnosti žalovaného. Od toho času pre spoločnosť žalovaného žalobkyňa nevykonávala žiadnu
činnosť. Pre nedôvodné finančné požiadavky žalobkyne, ktoré voči spoločnosti žalovaného žalobkyňa
dlhodobo vznáša, sú vzťahy medzi spoločníkmi narušené. Aj tento fakt viedol žalobkyňu k tomu, že na
stretnutí predniesla iba svoje finančné požiadavky a odmietla akceptovať jej známy fakt, že potom čo

prestala byť konateľkou spoločnosti, už pre spoločnosť nič nerobí. Stala sa nadbytočnou. Žalobkyňa
so žalovanou spoločnosťou nekomunikuje a ak, tak iba v rovine uplatňovania svojich finančných
požiadaviek prevažne z jej majetkovej účasti v spoločnosti, teda z

postavenia spoločníka. Z jej postojov je zrejmé, že ďalšia spolupráca nie je možná. Takto vzťah

zamestnanca k zamestnávateľovi fungovať nemôže, rovnako takto nemôže fungovať štatutár oprávnený
konať za žalovaného samostatne. Preto došlo k ukončeniu funkcie žalobkyne ako štatutára, následne
jej deklaratórnemu výmazu z obchodného registra a k zákonitému skončeniu pracovného pomeru z
dôvodu nadbytočnosti. Za týchto okolností žalobkyňa neprijala návrh a vysvetlenie dôvodov smerujúcich
k potrebe skončiť jej pracovný pomer z dôvodu nadbytočnosti, nepotrebnosti zamestnanca, ktoré

mali viesť k dohode, pretože žalovaná pre spoločnosť reálne dlhodobo nepracuje a komunikácia je
narušená konfliktnou atmosférou. Dohoda nebola možná. Preto žalobkyňa dostala písomnú výpoveď z
pracovného pomeru, ktorú však žalobkyňa na rovnopise pre zamestnávateľa odmietla potvrdiť, odmietla
ju zo stretnutia vziať so sebou a stretnutie opustila. Jej daná výpoveď z pracovného pomeru, na
stretnutí riadne doručená, zostala na mieste stretnutia. Iba pre poriadok, po jej osobnom doručení, bola

zaslaná žalobkyni poštou na poslednú známu adresu. Ak k doručeniu výpovede žalobkyni došlo dňa
19.05.2014 osobne do jej rúk za prítomnosti zostávajúcich spoločníkov spoločnosti, výpovedná doba
v trvaní dvoch mesiacov začala žalobkyni plynúť od dňa 01.06.2014. Plynula nepretržite dva mesiace
do dňa 30.07.2014. Pracovný pomer skončil. Potom začala plynúť dvojmesačná hmotnoprávna lehota
na uplatnenie práva zamestnanca podľa ust. § 77 Zákonníka práce. Tá uplynula máme uplynutím dňa

30.09.2014. K podaniu žaloby došlo podľa prezenčnej pečiatky súdu dňa 02.10.2014, teda po márnom
uplynutí dvojmesačnej lehoty.

Vo veci súd rozhodol rozsudkom zo dňa 30.3.2015, sp.zn. XXCpr/X/XXXX, ktorým žalobu zamietol z
dôvodu toho, že nevznikol medzi účastníkmi konania pracovný pomer podľa § 42 ods. 1 ZP. Krajský

súd v Prešove uznesením zo dňa 15.10.2015, sp. zn. XCoPr/X/XXXX rozsudok zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že vykonané dokazovanie potvrdzuje existenciu dohody o
poskytovaní práce. Úlohou súdu bude sa vyrovnať so včasnosťou podania žaloby a ak dospeje k záveru,
že žaloba bola podaná včas, preskúmať, či boli splnené podmienky na danie výpovede.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedka a listinnými dôkazmi a zistil
tento skutkový stav:

Žalobkyňa vo svojej žalobe uviedla, že u žalovaného od 1. februára 2010 zamestnaná u žalovaného
bez pracovnej zmluvy. Jej náplňou práce bolo získavanie zákaziek a klientov na výkon prác, ktoré má
žalovaný v predmete činnosti pri svojom výsluchu uviedla, že u žalovaného. Pri svojom výsluchu uviedla,
že dňa 19.5.2014 iniciovala stretnutie so žalovaným, pričom jej bola predložená dohoda o skončení

pracovného pomeru, ktorý neakceptovala. Na tomto stretnutí jej výpoveď nebola predložená. Do roku
2013 bola konateľkou žalovaného, v súčasnosti je zamestnankyňa a zároveň spoločníčka. Jej bydlisko
je na adrese S. XX, X..

Konateliažalovanéhozhodneuviedli,žedňa19.5.2014bolažalobkynidoručenávýpoveď,ktorúodmietla
podpísať. Konateľ žalovaného Ľ. Č. uviedol, že má vedomosť o trvalom bydlisku žalobkyne.

Svedok V. Q., ktorý je manžel konateľky žalovaného O. Q. pri svojom výsluchu zhodne ako konatelia
uviedol, že dňa 19.5.2014 bola žalobkyni doručená výpoveď, ktorú odmietla podpísať, pričom jej

nebola ponúknutá iná vhodná práca, pretože nemá predstavu, čo by tam mohla robiť. Ďalej uviedol,
že žalobkyňa vo firme niekoľko rokov už nevyvíja žiadnu činnosť. Bola vyzvaná, aby sa zapojila do
pracovného procesu. So žalobkyňou už niekoľko rokov nekomunikujú, ani telefonicky, ani mailom a
nemajú ani žiadne pracovné schôdze. Preto dospeli k záveru, že je najrozumnejšie takýto pracovný
pomer ukončiť. Medzi nimi je aj naštrbená dôvera, nakoľko niekoľkokrát došlo za zvláštnych okolností

k výberu z účtu firmy.

Z rozhodnutia zamestnávateľa o znížení počtu zamestnancov zo dňa 16.5.2014 vyplýva, že
zamestnávateľ prijal po prehodnotení výsledku spoločnosti za predchádzajúci rok, prehodnotení plnenia
pracovných úloh zamestnancov rozhodnutie o organizačnej zmene spočívajúcej v znížení počtu

zamestnancov a zrušil pracovné miesto zamestnanca F. Č.M..

Z výpovedí zo dňa 19.5.2014 vyplýva, že žalovaný skončil so žalobkyňou pracovný pomer v
zmysle § 63 ods. 1 písm. b) zak.č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení platnom ku dňu
skončenia pracovného (ďalej len ZP) z dôvodu nadbytočnosti a to vzhľadom na písomné rozhodnutie

zamestnávateľa o zrušení pracovného miesta žalobkyne - organizačnej zmene spočívajúcej v znížení
počtu zamestnancov o zamestnanca, ktorý pôsobí mimo miesta sídla spoločnosti s cieľom zabezpečiť
efektívnosť práce zamestnávateľa prostredníctvom zamestnancov pracujúcich v sídle spoločnosti a
zároveň zamestnávateľ nemá možnosť ďalej zamestnávať žalobkyňu a to ani na kratší pracovný čas.

Zo správy Sociálnej poisťovne vyplýva, že žalobkyňa bola u žalovaného zamestnaná od 1.10.2014 do
31.3.2005 a od 1.2.2010 do 31.7.2014, pričom registračný list fyzickej osoby (odhláška) bol prijatý dňa
30.9.2014.

Zo spoločenskej zmluvy o založení žalovaného vyplýva, že k základným právomociam konateľa patri a/

spracovať program hospodárenia spoločnosti, b/ operatívne riadenie spoločnosti, c/ vedenie zoznamu
spoločníkov, d/ uzavieranie pracovných zmlúv a riešenie pracovnoprávnych vzťahov, e/ príprava,
realizácia a podpisovanie obchodných zmlúv, f/ zastupovanie spoločností vo všetkých obchodných
záležitostiach, g/ zastupovanie spoločnosti pred orgánmi štátnej správy, súdom, prokuratúrou, orgánmi
obce a inými organizáciami, h/ rozhodovanie o ďalších veciach spoločnosti, ktoré nepatria do právomoci

Valného zhromaždenia, i/ vypracovávanie ročnej účtovnej závierky, návrhu na rozdelenie zisku a návrhu
na vyrovnanie hospodárskych strát, j/ vyhotovenie správy o podnikateľskej činnosti a stave majetku
spoločnosti, k/ vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, l/ zastupovanie spoločnosti pred daňovými
orgánmi a orgánmi obce ako správcami dane, m/ vykonávanie bankových operácií.

Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:Podľa § 38 ods. 1,2,3 ZP, Písomnosti doručované poštovým podnikom zamestnávateľ zasiela na
poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a
poznámkou "do vlastných rúk". Písomnosti zamestnanca týkajúce sa vzniku

zmeny a zániku pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca
vyplývajúcich z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru
doručuje zamestnanec na pracovisku alebo ako doporučenú zásielku. Povinnosť zamestnávateľa
alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť

prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako
nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca
alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie
písomnosti odmietne.

Podľa § 42 ods. 1 ZP, Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi

zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ
povinný vydať zamestnancovi.

Podľa § 61 ods. 1,2 ZP, Výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec.
Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi

výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo
vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod
výpovede nemožno dodatočne meniť.

Podľa § 62 ods. 7 ZP Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca

nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho
mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP, Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa
zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného

orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom
zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

Podľa § 63 ods. 2 Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď z dôvodu
nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím

doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, o výpoveď pre neuspokojivé plnenie
pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno
okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak
a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v
mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce,

b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol
v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave
na túto inú prácu.

Podľa § 77 ZP, Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením,

skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde
najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Súd sa v prvom
rade zaoberal včasnosťou podania žaloby. Konatelia žalovaného zhodne uviedli, že dňa 19.5.2014

bola žalobkyni doručená výpoveď, ktorú odmietla prevziať. Žalovaná túto skutočnosť poprela. Podľa
názoru súdu z vykonaného dokazovania skutočnosť, že žalobkyňa dňa 19.5.2014 odmietla prevziať,
nevyplynula. Táto skutočnosť je v rozpore s ďalším konaním žalovaného, ktorý v ten istý deň žalobkyni
výpoveď odoslal poštou. Je nelogické, aby žalovaný ak žalobkyňa výpoveď odmietla prevziať, následne
túto výpoveď žalobkyni opätovne doručoval. Ak tak žalovaný spravil podľa jeho tvrdenia pre „poriadok“,

tak súdu nie zrejme, prečo na výzvu žalobkyne, aby jej opätovne zaslal zásielku, nereagoval. O tom, že
žalobkyni nebola doručovaná výpoveď na stretnutí dňa 19.5.2014 svedči aj skutočnosť, že žalobkyňa
bola odhlásená zo Sociálnej poisťovne až dňa 30.9.2014, t.j. 2 mesiace potom, čo by žalobkyni uplynula
lehota, ak by jej bola výpoveď doručená dňa 19.5.2014. V neposlednom rade nasvedčuje tomu, žežalobkyni nebola doručovaná výpoveď dňa 19.5.2014 aj to, že o odmietnutí nebol spísaný žiaden
záznam, čo by sa za takejto situácii dalo predpokladať. Pokiaľ ide o výpoveď svedka, ktorý rovnako
ako konatelia žalovaného, uviedol, že výpoveď žalobkyňa odmietla prevziať, tak súd jeho výpoveď

považoval za účelovú, keďže tento ako manžel konateľky žalovaného, bude vypovedať zhodne ako ona.
Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalovanej nebola doručená dňa 19.5.2014. Táto bola
zasielaná žalobkyňa poštou, pričom zásielka sa vrátila dňa 10.6.2014. Výpovedná lehota začala plynúť
dňa 1.7.2014 a uplynula dňa 31.8.2014. Žaloba bola podaná dňa 2.10.2014, teda v dvojmesačnej lehote.

Súd následne skúmal, či boli splnené podmienky pre danie výpovede. Pri preskúmavaní výpovedného
dôvodu súdom podľa §63 ods. 1 písm. b/ ZP je potrebné sústrediť sa na tri základné otázky:
či ide o organizačnú zmenu zamestnávateľa, spočívajúcu napr. v zmene úloh organizácie, zmene
technického vybavenia a podobne; či sa stal pracovník nadbytočným a či je daná príčinná súvislosť
medzi nadbytočnosťou pracovníka a organizačnými zmenami. Na základe vykonaného dokazovania
súd dospel k záveru, že nebol splnený základný hmotnoprávny predpoklad platnosti výpovede a to

príčinná súvislosť medzi prijatou organizačnou zmenou a nadbytočnosťou žalobkyne. Svedok
V. Q. pri svojom výsluchu uviedol, že žalobkyňa vo firme niekoľko rokov už nevyvíja žiadnu činnosť.
Bola vyzvaná, aby sa zapojila do pracovného procesu. So žalobkyňou už niekoľko rokov nekomunikujú,
ani telefonicky, ani mailom a nemajú ani žiadne pracovné schôdze. Preto dospeli k záveru, že je
najrozumnejšie takýto pracovný pomer ukončiť. Medzi nimi je aj naštrbená dôvera, nakoľko niekoľkokrát

došlo za zvláštnych okolností k výberu z účtu firmy. Rovnako konateľ žalovaného potvrdil, že došlo
k výberu z účtu firmy a dospeli k záveru, že spolu vo firme už nemôžu fungovať. Z uvedeného teda
nepochybne vyplýva, že dôvodom výpovede nebola organizačná zmena a snaha žalovaného zbaviť sa
zamestnanca. Túto skutočnosť potvrdzuje aj výpoveď konateľky žalovaného, ktorá potvrdila, že dohodu
o skončení pracovného pomeru, výpoveď a organizačnú zmenu jej boli doručené až dňa 19.5.2014, t.j.

v deň konania schôdzky so žalobkyňou, pričom rozhodnutie o organizačnej zmene je datované dňom
16.5.2014. Z týchto skutočnosti teda vyplýva, že organizačná zmena bola robená so zámerom, aby v jej
dôsledku mohla byť odôvodnená nadbytočnosť žalobkyne. Pokiaľ si žalobkyňa neplnila svoje pracovné
povinnosti, mohlo by sa jednať porušenie pracovnej disciplíny a o iný výpovedný dôvod, avšak tým,
že žalovaný dal žalobkyni výpoveď z dôvodu nadbytočnosti, sa tento dôvod javí ako účelový. Podľa

rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. XXCdo XXXX/XXXX zo dňa 27.04.2004 "V prípade, že

rozhodnutím zamestnávateľa (príslušného orgánu), poprípade jeho realizáciou u zamestnávateľa
boli od počiatku sledované iné ako uvedené ciele a že teda zamestnávateľ (príslušný orgán) len
predstieral prijatie organizačného opatrenia (zmenu svojich úloh, technického vybavenia, zníženia stavu

zamestnancov za účelom zvýšenia efektívnosti práce alebo inú organizačnú zmenu), je potrebné - bez
ohľadu na to, ako svoje opatrenie označil - dôvodiť, že rozhodnutie o organizačnej zmene nebolo prijaté."

Súd ďalej uvádza, že zo strany zamestnávateľa nebola splnená ani ďalšia hmotnoprávna podmienka
platnostivýpovedepodľaustanovenia§63ods.2ZP.Ustanovenie§63ods.2Zákonníkaprácestanovuje

tzv. ponukovú povinnosť zamestnávateľa, ktorej splnenie je hmotnoprávnou podmienkou platnosti
výpovede z pracovného pomeru. H. Ľ.Í. Č. pri svojej výpovedi uviedol, že žalobkyni inú vhodnú prácu
neponúkli. V konaní nebolo preukázané, aby žalovaný nemal možnosť žalobkyňu naďalej zamestnávať,
pretoženemápreňuinúvhodnúprácu.Bolonažalovanom,abytútoskutočnosťpreukázal,čosanestalo.
Súd preto dospel k záveru, že žalovaný hmotnoprávnu podmienku platnosti výpovede nesplnil

Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobe vyhovel.

O trovách konania medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.,
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelne uplatňovanie

alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalobkyni súd náhradu trov konania nepriznal, keďže táto trovy konania v lehote 3 pracovných dní
nevyčíslil a žiadne iné trovy jej zo spisu nevyplývajú.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v troch
vyhotoveniach na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha. Musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť do uplynutia lehoty
na odvolanie.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodných skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).