Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 24, 2016

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 7C/403/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715216202
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Mitterpák
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2016:7715216202.1

Rozhodnutie

Okresný súd Michalovce sudca JUDr. Milan Mitterpák v právnej veci navrhovateľa: R. T. D., D.. O.. M..,
D. D. G. Č.. X, XXX XX J., X.G. P. T. D.. O.. M.., D. D. G. Č.. X, XXX XX J. proti odporkyni R. V., L.. XX.
X. XXXX, J. C. XXXX/X, XXX XX C. v konaní o 238,95 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd konanie o zaplatenie sumy 159,95 EUR s príslušenstvom z a s t a v u j e .

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanej súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom podaným na tunajší súd domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu
sumu 238,95 EUR s príslušenstvom z titulu neuhradenia ceny za poskytované služby. V návrhu

ďalej uviedol, že Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11. 2014 postúpil poskytovateľ (právny
predchodca žalobcu) Slovak Telekom a.s. svoje pohľadávky na žalobcu, vrátane pohľadávky voči
žalovaného. Poukazoval na to, že žalovaný, ako záujemca uzavrel s právnym predchodcom žalobcu,
ako poskytovateľom v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov (ďalej ZEK) Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej
komunikačnej služby právnym predchodcom žalobcu (ako podnikom v zmysle § 4 ods. 8 ZEK) žalovanej

(ako účastníkovi v zmysle § 5 ods. 7 ZEK). Žalovaný sa zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu
riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku. Pohľadávka žalobcu vo výške 238,95 EUR ku
dňu podania návrhu nebola uhradená.

Zo strany právneho predchodcu žalobcu boli žalovanej vystavená faktúra - č. 7302598394 splatná dňa
25.3.2013 znejúca na sumu 238,95 EUR.

Nezaplatením faktúry v lehote splatnosti riadne a včas sa žalovaná vo vzťahu k žalobcovi dostala v
zmysle ust. § 517 ods. 2 a následne Občianskeho zákonníka do omeškania a žalobca má teda nárok na
úrokzomeškaniazdlžnejsumyvovýškepodľaplatnýchprávnychpredpisovzakaždýdeňomeškaniaaž
do jej zaplatenia, ktorý si uplatňuje v zákonom stanovenej výške. Žalobca si úrok z omeškania uplatňoval
odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry.

Vykonaným dokazovaním na pojednávaní, oboznámením sa so žalobným návrhom, Zmluvou o
pripojení, dodatkom k zmluve, faktúrou, súd zistil tento skutkový stav:

Dňa 20. 11. 2014 spoločnosť Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava ako postupca
uzavrel so žalobcom BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava ako postupníkom

Zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol aj nárok, ktorý mal Slovak Telekom, a.s. voči
žalovanej. Žalovaná uzavrela s právnym predchodcom žalobcu Zmluvu o pripojení, predmetom ktorejbolo poskytovanie elektronických komunikačných služieb právnym predchodcom žalobcu. Žalovaná sa
zaviazala riadne a včas odoberať službu a platiť poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku. V prípade
neplnenia si povinností zo strany žalovanej bolo zmluvne dohodnuté, že žalovaná uhradí právnemu

predchodcovi žalobcu aj zmluvnú pokutu, ktorá bola dohodnutá v predmetnej zmluve v časti Dodatku
o pripojení.

Podaním došlým na tunajší súd dňa 22. 2. 2016 žalobca čiastočne vzal návrh na začatie konania späť
a to v časti prevyšujúcej sumu 79,- EUR , vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle cenníka mobilných

telefónov si uplatnil skutočnú cenu mobilného telefónu zn. LG T 565 vo výške 79,- EUR s poukazom na
bod 4 Dodatku v zmysle ktorého v prípade porušenia záväzku účastníka uvedeného v bode 1 písm. c,
bod 2 Dodatku, je účastník povinný uhradiť zmluvú pokutu uvedená v tabuľke č. 1 Dodatku. S poukazom
na uvedené si žalobca uplatňuje zmluvnú pokutu ako kompenzáciu škody z titulu porušenia zmluvnej
povinnosti žalovanej.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti alebo
celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie
v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov

nesúhlasí, v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa ust. § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z. o telekomunikáciách, má podnik má právo
a) na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi

najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní
predplatených služieb.

Podľaust.§42ods.3písm.b)citovanéhozákona,jepodnikjepovinnýpredkladaťúčastníkoviprehľadné
a zrozumiteľné vyúčtovanie poskytnutej služby, ak z povahy služby nevyplýva, že vyúčtovanie nie je

potrebné, a na požiadanie poskytovať podrobné údaje o jednotlivých odchádzajúcich volaniach.

Podľa ust. § 42 ods. 4 citovaného zákona, účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s
týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami, b) platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe

predloženia dokladu o vyúčtovaní, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky
osobitných predpisov.

Podľa ust. § 43 ods. 1 cit. zákona, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný
prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou

zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b/ zákona o elektronických komunikáciách je žalovaný povinný platiť cenu za
poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Z ustanovenia § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ

sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu došlo k

uzavretiu Zmluvy o pripojení, pričom žalovaná sa zaviazala riadne a včas odoberať službu a platiť
poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku. V prípade neplnenia si povinností zo strany žalovanej bolo
zmluvne dohodnuté, že žalovaná uhradí právnemu predchodcovi žalobcu aj zmluvnú pokutu, ktorá bola
dohodnutá v predmetnej zmluve v časti Dodatku o pripojení. Túto zmluvnú pokutu právny predchodca
žalobcu vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 7302598394 splatnou dňa 25.3.2013 v sumu 248,95 EUR.

Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby zo strany žalobcu zo dňa 18. 2. 2016 v zmysle ktorého si
žalobca uplatnil nárok voči žalovanej iba na zaplatenie sumy 79,- EUR, súd konanie o zaplatenie 159,95
EUR s príslušenstvom zastavil a to ako rozdiel medzi žalovanou sumou 238,95 EUR a uplatňovanou
sumou 79,- EUR.

Súd poukazuje na to, že v minulosti súdy opakovane vo vzťahu k zmluvnej pokute rozhodli, že výkon
práva na zmluvnú pokutu je v rozpore s dobrými mravmi a je potrebné odmietnuť poskytnutie právnej
ochrany, ak jej účelom nie je dosiahnutie primárnej funkcie zmluvnej pokuty ale obohatenie sa na
úkor povinnej osoby, resp. jej šikana (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 28.5.2007

sp. zn. 32Odo202/2006). Súd ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že funkcia zmluvnej pokuty má
zabezpečovací, sankčný a kompetenčný charakter. Tieto základné funkcie však nárok na zmluvnú
pokutu môže splniť prevažne vo vzťahu medzi účastníkmi dohody o zmluvnej pokute, teda voči
oprávnenej osobe v prospech ktorej bola zmluvná pokuta dojednaná a len vo vzťahu k tej povinnej
osobe, ktorá nejaké povinnosti zo zmluvy porušila. Uplatnením nároku na zmluvnú pokutu v danom

prípade keď si uplatňuje žalobca, ktorý je postupníkom vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke nedôjde
k naplneniu ani zabezpečovacej, ani kompenzačnej funkcie pokuty a s ohľadom na dĺžku času, ktorá
uplynula od porušenia zmluvnej povinnosti žalovanou možno konštatovať, že nedôjde k naplneniu ani
sankčnej funkcie. Takéto uplatnenie nároku na zmluvnú pokutu možno pokladať za šikanózne konanie
vo vzťahu k žalovanému, ktoré by v súlade s § 3 ods.1 OZ nemalo požívať právnu ochranu.

V prípade skutkového vymedzenia nároku žalobcu na zmluvnú pokutu, ako náhrady skutočnej škody
vo výške hodnoty dotácie do poskytnutého telefónneho zariadenia právnym predchodcom žalobcu.
Takto skutkovo vymedzený nárok na náhrad škody je potrebné právne posudzovať podľa § 120
ods. 1 občianskeho zákonníka podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej

zodpovednosti podľa § 420 OZ je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosť medzi
protiprávnym úkonom a škodou, 4. zavinenie.

Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie skôr uvedených štyroch
predpokladov. Pri neexistencii, či i len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

Pokiaľ ide o samotný vznik škody k tomu súd uvádza, že podľa § 442 ods.1 OZ uhrádza sa skutočná
škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).OZ nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala
v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, to jest
peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia predovšetkým poskytnutím peňazí,

ak nedochádza k naturálnej inštitúcii.

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného
a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predchádzajúceho stavu (R 55/1971).

To čo poškodenému ušlo je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej
udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh
veci (R 55/1971).

Aj keby bol splnený zo strany žalovaného predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode by

nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej
politiky právny predchodca žalobcu predával telefónne zariadenie za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel
sledovaný teraz žalobcom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením
právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou dotačnou cenou (akciovou) telefónneho zariadenia, tak
nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom

zmluvného konsenzu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Tento zmluvný konzensus
nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho
očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku
právneho predchodcu žalobcu, tak nedošlo, pretože tento za telefónne zariadenie, to jest mobilný telefón
obdŕžal dojednanú kúpnu cenu.

Z vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie 3. predpokladu pre vznik škody, pretože
aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania žalovaného v zmluvnom záväzku po určitú dobu,
dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku právneho predchodcu žalobcu by nebol tento protiprávny úkon
ale kúpna zmluva so žalovaným s obdŕžaním dojednanej kúpnej ceny.

S poukazom na uvedené súd žalobu v časti zmluvnej pokuty z titulu náhrady škody zamietol.

Súd v danom prípade vychádzal aj z rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 11Co 263/2013 zo
dňa 23.2.2015.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., súd náhradu trov konania
úspešnej v spore žalovanej nepriznal, nakoľko táto si náhradu trov konania neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na

tunajšom súde.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, musí byť označené, proti ktorému
rozhodnutiu súdu smeruje v akom rozsahu rozhodnutie súdu napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha a musí byť podpísané a datované.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.