Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. február 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 12P/9/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112217475
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2112217475.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci navrhovateľky: T. H.,

rod. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, C., zastúpená: JUDr. Tibor Sanák, advokát, Nám. SNP 2,
Trnava, proti odporcovi: C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X/B, C., zastúpený: JUDr. Miloš
Chrenko, advokát, Hlavná 25, Trnava, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po
rozvode manželstva k maloletému dieťaťu: C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym
opatrovníkom: U. práce, sociálnych vecí a rodiny C., J. A. 4, C., takto

r o z h o d o l :

I. Maloletý C. sa s účinnosťou od XX.XX.XXXX do právoplatnosti tohto rozsudku z v e r u j
e do osobnej starostlivosti navrhovateľky, pričom obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a

spravovať jeho majetok v bežných veciach.

II. Odporca je s účinnosťou od XX.XX.XXXX do právoplatnosti tohto rozsudku p o v i n n ý platiť
na maloletého výživné v sume 170,00 eur mesačne, a to vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k
rukám navrhovateľky.

III. Nedoplatok odporcu na zročnom výživnom na maloletého za obdobie od XX.XX.XXXX do

XX.XX.XXXX vo výške 355,12 eura sa odporcovi p o v o ľ u j e zaplatiť v splátkach po 30,- eur mesačne
k rukám navrhovateľky spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti
rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

IV. Maloletý C. sa s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku z v e r u j e do striedavej osobnej
starostlivosti navrhovateľky a odporcu, pričom obaja sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať
jeho majetok v bežných veciach.

Navrhovateľka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého od 18.00 hodiny nedele
nepárneho kalendárneho týždňa do 18.00 nedele nasledujúceho párneho kalendárneho týždňa.

Odporca je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého od 18.00 hodiny nedele párneho
kalendárneho týždňa do 18.00 hodiny nedele nasledujúceho nepárneho kalendárneho týždňa.

Preberajúci rodič si vyzdvihne maloletého v nedeľu v tom ktorom kalendárnom týždni v mieste bydliska

odovzdávajúceho rodiča a odovzdá ho nasledujúcu nedeľu v mieste svojho bydliska rodičovi, ktorý má
mať maloletého vo svojej osobnej starostlivosti.

V. Odporca je s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku počas trvania striedavej osobnej
starostlivosti rodičov p o v i n n ý platiť na maloletého výživné v sume 50,00 eur mesačne, a to vždy
do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky.

VI. Súd upravuje styk rodiča, ktorý nebude mať maloletého vo svojej osobnej starostlivosti, počas
striedavej osobnej starostlivosti nasledovne:Navrhovateľka je oprávnená stretávať sa s maloletým, ak bude maloletý v osobnej starostlivosti odporcu,
počas vianočných a novoročných sviatkov každý párny rok od 24.12. od 9.00 hodiny do 25.12. do 9.00

hodiny, každý nepárny rok od 25.12. od 9.00 hodiny do 26.12. do 18.00 hodiny, každý párny rok od
26.12. od 18.00 hodiny do 28.12. do 18.00 hodiny, každý nepárny rok od 31.12. od 09.00 hodiny do
01.01. nasledujúceho párneho roku do 18.00 hodiny.

Odporca je oprávnený stretávať sa s maloletým, ak bude maloletý v osobnej starostlivosti navrhovateľky,

počas vianočných a novoročných sviatkov každý nepárny rok od 24.12. od 9.00 hodiny do 25.12. do
9.00 hodiny, každý párny rok od 25.12. od 9.00 hodiny do 26.12. do 18.00 hodiny, každý nepárny rok od
26.12. od 18.00 hodiny do 28.12. do 18.00 hodiny, každý párny rok od 31.12. od 09.00 hodiny do 01.01.
nasledujúceho nepárneho roku do 18.00 hodiny.

Každý z rodičov je povinný maloletého na styk s druhým rodičom riadne a včas pripraviť a odovzdať v

stanovenú hodinu v mieste svojho bydliska. Druhý z rodičov je povinný v stanovenú hodinu maloletého
vrátiť v mieste bydliska druhého z rodičov, pokiaľ v danom týždni tento zabezpečuje striedavú osobnú
starostlivosť.

VII. Súd ukladá navrhovateľke a odporcovi výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti absolvovať

12 hodín psychologického poradenstva na Referáte poradensko-psychologických služieb U. práce,
sociálnych vecí a rodiny C., s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku, za účelom zlepšenia
vzájomnej komunikácie a vzájomného rešpektovania sa v roli rodiča maloletého.

VIII. Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

IX. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov konania štátu v sume 110,27 eura do 30 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Y. súdu C..

X. Štátu sa voči navrhovateľke právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 05.09.2012, doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.09.2012, domáhala
vydania rozhodnutia, ktorým by súd jej manželstvo uzavreté s odporcom rozviedol a upravil výkon práv
a povinností rodičov k maloletému C. na čas po rozvode tak, že ho zverí do jej osobnej starostlivosti
a odporcu zaviaže výživným vo výške 200,- eur mesačne. Návrh doplnila podaním doručeným súdu

dňa 25.09.2012 tak, že navrhuje, aby súd rozhodol, že maloletého bude zastupovať a spravovať jeho
majetok a aby súd upravil styk odporcu s maloletým na každú nepárnu sobotu v čase od 9.00 hod. do
12.00 hod. v prítomnosti navrhovateľky.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 12P/9/2012-196 zo dňa 08.10.2013, ktorým manželstvo účastníkov

konania rozviedol, na čas po rozvode zveril maloletého do osobnej starostlivosti navrhovateľky, odporcu
zaviazal povinnosťou platiť na maloletého výživné v sume 170,- eur mesačne, pričom obaja rodičia mali
maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, zároveň upravil styk odporcu s maloletým synom tak,
že odporca je oprávnený sa s ním stýkať každý nepárny týždeň v roku v utorok od 16.00 hodiny do 19.00
hodiny a v piatok od 16.00 hodiny do nedele do 17.00 hodiny a každý párny týždeň v roku v stredu od

16.00 hodiny do 19.00 hodiny a v štvrtok od 16.00 hodiny do 19.00 hodiny, počas vianočných sviatkov
každý párny rok od 24.12. od 9.00 hodiny do 25.12. do 18.00 hodiny, každý nepárny rok v čase od 26.12.
od 9.00 hodiny do 28.12. do 18.00 hodiny, počas veľkonočných sviatkov vo Veľkonočný pondelok od
9.00 hodiny do 17.00 hodiny a počas letných prázdnin od 1.7. od 9.00 hodiny do 31.7. do 18.00 hodiny.

V časti rozvodu manželstva sa účastníci vzdali práva podať odvolanie proti rozsudku, v tejto časti
nadobudol rozsudok právoplatnosť dňom 24.10.2013. Proti rozhodnutiu o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému na čas po rozvode podali odvolanie navrhovateľka aj odporca
(navrhovateľka v časti o výške výživného a v časti úpravy styku otca s maloletým, odporca okrem toho
aj v časti zverenia maloletého). Dopĺňacím rozsudkom č.k. 12P/9/2012-200 zo dňa 11.10.2013 súd

zaviazalodporcupovinnosťouzaplatiťnaúčetsúdunáhradutrovkonaniaštátutitulomznaleckejodmenyv sume 7,52 eura; uvedený dopĺňací rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 09.11.2013. Na základe
odvolaní podaných proti rozsudku č.l. 196 rozhodol Krajský súd v C. uznesením č.k. 9CoP/3/2014-227
zo dňa 20.02.2014, ktorým rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výkonu rodičovských práv a

povinnostíkmaloletémunačasporozvodezrušilavecmuvrátilnaďalšiekonanie.Zároveňodvolacísúd
uložilsúduprvéhostupňavysporiadaťsasotázkouodôvodnenýchpotriebmaloletého,skúmaťmožnosti,
schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov maloletého, a skúmať, či odporcom navrhovaná striedavá
osobná starostlivosť bude v záujme maloletého.

Predmetom tohto konania zostalo rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu na čas po rozvode, keď manželstvo rodičov maloletého bolo právoplatne rozvedené
dňa 24.10.2013.

Na návrh odporcu nariadil súd uznesením č.k. 12P/9/2012-293 zo dňa 15.12.2014 predbežné opatrenie,
ktorým dočasne upravil styk odporcu s maloletým na každý párny týždeň v stredu od 13.00 hodiny do

17.45 hodiny a vo štvrtok od 13.00 hodiny do 17.45 hodiny, každý nepárny týždeň v utorok od 13.00
hodiny do 17.45 hodiny, v piatok od 13.00 hodiny do 17.45 hodiny, v sobotu od 10.00 hodiny do 17.00
hodiny a v nedeľu od 10.00 hodiny do 17.00 hodiny, počas vianočných sviatkov dňa 25.12.2014 od
10.00 hodiny do 17.00 hodiny a dňa 26.12.2014 od 10.00 hodiny do 17.00 hodiny, s tým, že úprava
styku počas bežného kalendárneho týždňa neplatí počas 52. týždňa roku 2014. Uvedené predbežné

opatrenie nadobudlo právoplatnosť dňom 06.01.2015.

Navrhovateľka po právoplatnosti rozvodu navrhovala upraviť výkon rodičovských práv a povinností k
maloletémunačasporozvodetak,žemaloletýbudezverenýdojejosobnejstarostlivosti,pričomhobude
zastupovať a spravovať jeho majetok, odporca bude povinný prispievať na výživu maloletého sumou

200,- eur mesačne, pričom styk odporcu s maloletým bude upravený na každú nepárnu sobotu v roku od
09.00 hod. do 17.00 hod., každú nepárnu nedeľu v roku od 09.00 hod. do 17.00 hod., počas vianočných
sviatkov každý párny rok od 25.12. od 09.00 hod. do 17,00 hod., a dňa 01.01. od 09.00 hod. do 17.00
hod., a každý nepárny rok počas vianočných sviatkov od 24.12. od 09.00 bod. do 17.00 hod. a 31.12.
od 09.00 hod. do 17.00 hod..

Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že má obavu, že v prípade dlhších pobytov maloletého u
odporcu by odporca mohol na maloletého negatívne vplývať a doslova kaziť jej výchovu. Ďalej uviedla,
že maloletý sa vracia od odporcu rozrušený, má atypické správanie, je ťažšie zvládnuteľný a trvá
určitú dobu, kým sa dieťa dostane do rámca bežného správania sa. Poukázala na konto odporcu na

facebooku, kde sa na jednej z fotografií prezentuje medzi „priateľmi“ dvojkrížom, pištoľou a nožom;
na ďalšej z fotografií sa prezentuje fotografiou Hitlera s tým, že v pravej hornej časti pri mene C. H.
je fotografia mal. C. a na poslednej fotografii je dehonestujúci obrázok Q. W. II. s členom skupiny
K. a v pravom hornom rohu pri mene C. H. je fotografia mal. C.. Poukázala aj na ďalšie fotografie.
Navrhovateľka sa domnieva, že takáto prezentácia odporcu na internete je veľmi výstižná a dokresľuje

jehoosobnosť,názory,zmýšľanieahodnotovúorientáciu.Vyššievýživnéodôvodnilapotrebamidieťaťaz
dôvodu návštevy škôlky. Poukázala na to, že odporca nedostatočne využíva upravený styk s maloletým,
pričom si nevie predstaviť, ako by mohol realizovať osobnú starostlivosť o maloletého. Poukázala ďalej
na fotografiu z facebook-u, že maloletý nie je v čase uvedeného urologického ochorenia oblečený tak,
ako by mal byť vzhľadom na ochorenie.

Odporca žiadal zverenie maloletého do svojej osobnej starostlivosti, neskôr do striedavej osobnej
starostlivosti v rovnakých týždňových intervaloch, kedy by on vykonával starostlivosť počas svojho
krátkeho pracovného týždňa, s tým, že výživné by sa počas trvania striedavej osobnej starostlivosti
neurčilo, avšak je uzrozumený aj s prípadným stanovením výživného z jeho strany počas SOS.

Svoj návrh odporca odôvodnil tým, že má dobrý vzťah k maloletému synovi, navrhovateľka mu
neumožňuje dostatočne sa s ním stýkať, pričom dieťa bolo v starostlivosti oboch rodičov, pokiaľ žili
spolu. Ďalej poukázal na to, že navrhovateľka trpí závažnou duševnou poruchou, ktorá v minulosti
ovplyvnila schopnosť navrhovateľky starať sa o maloletého a existuje reálna obava z opakovania tejto

situácie v budúcnosti, pričom striedavou rodičovskou starostlivosťou o maloletého by sa mohlo predísť
aj prípadnému ohrozeniu maloletého v prípade zhoršenia zdravotného stavu navrhovateľky. V striedavej
starostlivosti by neboli ani technické preukážky, nakoľko by dieťa navštevovalo tú istú škôlku a malo
by toho istého lekára. Odporca pracuje systémom krátkeho a dlhého pracovného týždňa, v krátkompracovnom týždni pracuje iba dva dni a päť dní má voľno, kedy by sa mohol ešte lepšie postarať o dieťa
ako navrhovateľka. Poukázal na to, že navrhovateľka je aj silne ovplyvnená rodinou, je závislá na rodine,
čo vyplýva aj z jej vyjadrenia - že my sa o dieťa postaráme, akoby túto starostlivosť mala zabezpečovať

celá jej rodina. Ďalej uviedol, že navrhovateľka záznam komunikácie na sociálnej sieti interpretuje úplne
opačne, keď odporca zobrazenie pápeža spolu so skupinou K. kritizoval ako dehonestujúce a hanobenie
B. otca. Podotýka, že pre neho ako aktívneho veriaceho je dvojkríž symbolom sv. E. a V. a zároveň
B., ktorý si váži. Podľa odporcu dôležitá je profilová fotka otca na facebooku, pretože na tejto fotke
je otec so svojim synom. Pripadnú rozrušenosť syna pri odovzdávaní medzi rodičmi naopak pozoruje

vtedy, ak syna preberá od navrhovateľky. U neho maloletý nevykazuje žiadne znaky rozrušenosti či
psychickéhodiskomfortu.Nakoľkodieťažiadazveriťdostriedavejrodičovskejstarostlivostivtýždenných
intervaloch, má za to, že styk je bezpredmetné určovať. Nakoľko príjem rodičov je približne rovnaký,
navrhuje výživné neurčiť. Čo sa týka styku, z 32 stretnutí sa zúčastnil otec 25 krát, nezúčastnil sa len
z dôvodu, že musel zostať dlhšie v práci, ktoré dôvody sú objektívne. Ďalej poukázal na to, že pokiaľ
navrhovateľkatvrdí,žeodrozvoduodporcaneplatívýživné,niejerozhodnutiesúdu,ktorébyhoktomuto

zaväzovalo, nakoľko predchádzajúce rozhodnutie upravovalo výživné do rozvodu účastníkov. Ak otec
plní 80,- eur výživné mesačne, je to prejav jeho záujmu o maloletého. Odporca ďalej poukázal na to,
že pri stretnutí maloletého s otcom tento v podstate každý druhý raz uviedol, že ho doma bijú, že chce
spať u otca, že chce u neho bývať. Odporca dlhý týždeň pracuje v pondelok, utorok, piatok, sobota,
nedeľa a nasledujúci tzv. krátky týždeň pracuje len stredu a vo štvrtok. Čo sa týka nadčasov a akcií,

toto je na dobrovoľnej báze, odporca sa vie s kolegami dohodnúť, kto ktorú akciu zoberie. T.č. keď je
na odporcu podaná exekúcia, snaží sa brať čo najviac akcií, pretože peniaze potrebuje. Podľa názoru
odporcu exekúcia pre výživné prebiehajúca voči nemu je nezákonná, nakoľko predchádzajúca úprava
bola účinná len na čas do rozvodu, ktorý je právoplatný.

Kolízny opatrovník uviedol, že preverovali starostlivosť navrhovateľky o maloleté dieťa a nezistili žiadne
nedostatky, preto sa prikláňajú k úprave tak, že by maloleté dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti
navrhovateľky, pretože vzhľadom na vyťaženosť odporcu, striedavá rodičovská starostlivosť by sa
nemohla riadne realizovať, ďalej žiadal, aby súd prihliadol na zvýšené náklady na maloleté dieťa s
ohľadom na to, že navštevuje materskú školu. Uviedol tiež, že navrhovaný styk odporcu s maloletým

synom na každý druhý víkend považujú za nedostatočný, navrhovali by ho upraviť v širšom rozsahu aj
cez víkendy, aj s prespaním maloletého syna u odporcu. Vykonali šetrenie v oboch domácnostiach, a to
na M. XX v C., kde žije navrhovateľka s maloletým a jej rodičmi v X-izbovom byte jej rodičov, i na C. ulici
v X-izbovom byte účastníkov, kde žije odporca, a konštatujú, že v oboch domácnostiach sú vytvorené
vhodné podmienky na starostlivosť o dieťa. Po vypracovaní znaleckého posudku znalkyňou z odboru

psychológia sa kolízny opatrovník stotožnil so závermi znaleckého posudku.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu, kolízneho opatrovníka, svedkov,
znalkýň V.. C. Y. a W.. V. S., W.., oboznámením sa so znaleckým posudkom č. XX/XXXX V.. C. Y. a
znaleckým posudkom č. X/XXXX W.. V. S., W.., ostatnými listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise,

obsahom pripojeného spisu sp.zn. XXP/XX/XXXX, a zistil nasledovný skutkový stav:

Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 18P/64/2012 vyplýva, že rozsudkom č.k.
18P/64/2012-91 zo dňa 11.03.2013 bol maloletý na čas do rozvodu zverený do osobnej starostlivosti
matky(navrhovateľky),ktoráhobudezastupovaťaspravovaťjehomajetok,otec(odporca)bolzaviazaný

povinnosťou platiť na maloletého výživné vo výške 150,- eur mesačne a bol ním upravený styk otca
s maloletým, a to každý párny týždeň v kalendárnom roku v stredu od 13.00 hod. do 17.45 hod. a vo
štvrtok od 13.00 hod. do 17.45 hod. a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v utorok od 13.00 hod.
do 17.45 hod. a v piatok od 13.00 hod. do 17.45 hod. a v sobotu od 10.00 hod. do 17.00 hod. a v nedeľu
od 10.00 hod. do 17.00 hod.. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 14.03.2013.

Zo záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX znalkyne V.. C. Y., znalkyne z odboru zdravotníctvo a
farmácia,odvetviepsychiatria,zodňaXX.XX.XXXXvyplýva,ženavrhovateľkatrpíduševnýmochorením
A. afektívnou poruchou, ktorý zdravotný stav aktuálne neovplyvňuje jej správanie k maloletému synovi
a nebráni jej zabezpečovať riadnu starostlivosti o dieťa, keď navrhovateľka je podľa posudku schopná

samostatne zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloletého, zdravé rodinné prostredie, zdravý psychický
aj fyzický vývin dieťaťa. Znalkyňa ďalej uviedla, že prítomnosť psychiatrickej diagnózy u navrhovateľky
neznamená automaticky, že by sa navrhovateľka nebola schopná postarať o svoje záležitosti a
svoje dieťa. Táto choroba má väčšinou prognózu dobrú a pri dodržiavaní doporučení lekára väčšinapostihnutých je schopná viesť riadny pracovný, osobný i spoločenský život. Znalkyňa v rámci znaleckého
posudku (str. 13) ďalej uviedla, že prognóza ochorenia u navrhovateľky je otvorená v tom zmysle, že išlo
u nej o prvú epizódu ochorenia a nie je v silách medicíny presne predpokladať, či a ako často sa u nej

objavia ďalšie epizódy. V prípade výskytu ďalšej epizódy ochorenia u navrhovateľky znalkyňa situáciu
prirovnala k ochoreniu chrípky alebo k zlomenej nohe, a uviedla, že tak ako v týchto prípadoch, i v
prípadeepizódyA.afektívnejporuchybudemusieťnavrhovateľkevstarostlivostiomaloletéhovypomôcť
rodina. Podľa znalkyne sa nedá vylúčiť i nutnosť psychiatrickej hospitalizácie v budúcnosti. V období
medzi fázami ochorenia je ale psychický stav navrhovateľky plne kompenzovaný, stabilizovaný a nijako

nezasahuje do bežných životných záležitostí.

Na pojednávaní sa znalkyňa V.. C. Y. vyjadrila tak, že psychická porucha navrhovateľky sa prejavuje vo
fázach, to znamená, že v čase trvania fázy sa jedná o chorobný stav, ktorý môže byť rôzne intenzívny,
môže prebiehať ako ľahká fáza, kedy postačuje ambulantná liečba, alebo fáza môže prebiehať aj ako
ťažký, akútny psychotický stav, kedy je potrebná hospitalizácia. V obdobiach medzi fázami je postihnutý

prakticky bez príznakov a je schopný plne sa postarať o všetky svoje osobné, rodinné alebo pracovné
záležitosti. Na otázku súdu, či je tam nebezpečenstvo, pokiaľ by sa prechádzalo z jednej fázy do
druhej fázy, že by v tom čase mohlo byť ohrozené maloleté dieťa, znalkyňa uviedla, že čisto teoreticky
za určitých okolností áno. Pretože za bežných okolností je pacientka sledovaná u svojho psychiatra
a zdravotný stav sa zhoršuje v priebehu niekoľkých týždňov, alebo dní, takže signály sú zachytené

psychiatrom, a teda väčšinou sa robí nejaký terapeutický zásah, už keď sa objavia tieto signály. V čase,
keď znalkyňa navrhovateľku vyšetrovala, svoje ochorenie si plne uvedomovala, ale tiež čisto teoreticky,
keď sa dostane do ťažkej psychotickej fázy, tak vtedy by si chorobu neuvedomila, keď stráca kontakt
s realitou. V posudku je uvedené, že u niektorých chorých sa vyskytne len jedna alebo dve fázy za
život, takže keď znalkyňa posudzovala navrhovateľku po prvej fáze ochorenia, teoreticky nie je v silách

medicíny jasne povedať, či sa u nej ešte fázy ochorenia vyskytnú, alebo nie. Toto ochorenie sa dá liečiť,
dá sa vyliečiť s tým, že je liečba dlhodobá a po 3-4 rokoch, pokiaľ je choroba bez akýchkoľvek príznakov,
tak sa môžu lieky úplne vysadiť. Prognóza ochorenia je celkovo veľmi dobrá, väčšinou ľudia trpiaci týmto
ochorením sú normálne zaradení do pracovného a rodinného života, navrhovateľka zatiaľ prekonala len
jednu fázu ochorenia, tá fáza ochorenia veľmi rýchlo zareagovala na liečbu, v priebehu jedného mesiaca

sa navrhovateľka dostala do plne kompenzovaného stavu, pokračovala v ambulantnej liečbe bez toho,
že by došlo k významným výkyvom psychického stavu, takže ten priebeh choroby u navrhovateľky je
priaznivý a prognózu u nej znalkyňa považuje za dobrú. Lieky sa užívajú dlhodobo, aj v období, keď
je stav kompenzovaný a stále musí byť pod dohľadom psychiatra. Fázy sa môžu opakovať častejšie, u
niektorých pacientoch je tých fáz aj niekoľko za život. V októbri XXXX navrhovateľka prekonala klasickú

manickú fázu bez psychotických symptómov, takže sa dá povedať, že išlo o stredne ľahkú fázu.

Zo záverov znaleckého posudku č. X/XXXX znalkyne W.. V. S., znalkyne z odboru psychológia, odvetvie
klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, poradenská psychológia, zo dňa XX.XX.XXXX
vyplýva, že príčiny zhoršeného zdravotného stavu v podobe zvýšenej agresivity a zajakavosti u

maloletéhoC.možnoidentifikovaťvdvochrovinách.Vprípadezajakavostimôžeísťjednakohereditárnu
záležitosť - aj u otca sa vyskytovala zajakavosť v detstve s rezíduom do súčasnosti, jednak môže
byť spôsobená alebo zhoršená napätím vo výchovnom prostredí rodičov, ktorí nedokážu dostatočne
zabrániť ventilovaniu vzájomne negatívnych postojov (hlavne vo výchovnom prostredí matky, ktorá
nepokryte hovorí o nenávisti k bývalému manželovi). Zvýšená agresivita dieťaťa môže byť odrazom

jeho vnútorného napätia, súvisiaceho s negativitou v jeho výchovnom prostredí. Pretože dieťa trávi
výrazne dlhší čas vo výchovnom prostredí matky (v porovnaní s časom, ktorý trávi maloletý s otcom),
príčiny zhoršenia jeho zdravotného stavu v uvedených oblastiach je pravdepodobne treba hľadať skôr
v prostredí matky. Pokiaľ ide o predmetnú webovú stránku, táto obsahuje nevhodnú prezentáciu z
hľadiska výchovy maloletého dieťaťa. Vzhľadom na útly vek maloletého dieťaťa znalkyňa nepredpokladá

výraznejšie negatívne ovplyvnenie jeho psychiky uvedenými prezentáciami. Otca treba upozorniť na
možnosť ovplyvnenia jeho psychiky predmetnou tematikou, čo by v budúcnosti mohlo mať dopad na jeho
výchovný prístup k maloletému chlapcovi. Nariadenie striedavej osobnej starostlivosti je komplikované
uvedenými zdravotnými problémami maloletého. Vyššie uvedené zdravotné problémy maloletého však
nemožno jednoznačne vztiahnuť k prostrediu otca a typu jeho starostlivosti. Výchovné prostredie

otca bolo opakovane posúdené zo strany kolízneho opatrovníka ako vhodné pre maloleté dieťa. Spis
obsahuje vyjadrenia otca, v ktorých objasnil svoje možnosti postarať sa o syna v „krátkom týždni“,
kedy má až 5 dní pracovného voľna. Pokiaľ by mu pracovné povinnosti zabránili postarať sa o
maloleté dieťa, jeho rodičia sú porovnateľne kompetentní pomôcť mu s výchovou a starostlivosťou omaloletého ako boli a sú kompetentní rodičia matky. Maloletý má k otcovi pozitívny vzťah, rovnako
otec má k maloletému pozitívny vzťah. Intelektová úroveň otca celkovo orientačne v norme. V štruktúre
osobnostných charakteristík otca zistená ako dominantná dobrodružnosť, smelosť, spontánnosť,

reaktivita, srdečnosť, impulzivita, bezstarostnosť, nevníma signály hroziaceho nebezpečenstva. Dobre
zvláda emočne napäté situácie, má potenciál byť dobrý organizátor. Je skôr konzervatívny s rešpektom
k tradíciám. Aktuálne prítomná tiež úzkostnosť, uzavretosť a statickosť vnímania reality v smere svojho
myšlienkového konceptu. Maloletý má k svojej matke pozitívny vzťah a matka má pozitívny vzťah k
maloletému. Správanie maloletého voči matke v čase psychologického vyšetrenia malo prvky vzdoru,

odmietania, rezonancie (zlosti), čo mohlo byť spôsobené separáciou od otca po psychologickom
vyšetrení maloletého. Intelektová kapacita matky celkovo orientačne v norme. V štruktúre osobnosti
matky dominuje mlčanlivosť, vážnosť, ustaranosť, uvážlivosť, pomalosť. Je spoločensky uhladená a
pohotová, kalkulujúca, disciplinovaná, ambiciózna, niekedy neistá, taktizuje. Prítomná tiež plachosť,
poddajnosť, závislosť, konvenčnosť; citlivá na hrozbu, ostýchavá, ľahko zatrpkne, môže mať pocity
menejcennosti. Od okolia očakáva lásku a pozornosť, pomoc a súcit, má imaginatívny vnútorný život,

lipnenavnútornýchhodnotách.Jeláskavá,labilná,menejpraktická,menejrozhodná.Aktuálneúzkostné
ladenie, statický prístup k hodnoteniu reality. Prítomné náznaky paranoidnej (prílišná obozretnosť až
ostražitosť, nedôverčivosť a pod.), schizoidnej (uzavretosť, nezdielnosť, citová odťažitosť, inhibovanosť)
a anankastickej (lipnutie na vlastnej predstave o chode vecí, o priebehu činností a pod.) poruchy
osobnosti. Odlúčenie od otca mohlo mať negatívny vplyv na vzťah maloletého k otcovi. Vzťah

k otcovi je však zachovaný, dieťa má porovnateľne pozitívny vzťah k obom rodičom. Psychické
ochorenie matky mohlo komplikovať výchovu maloletého. Absencia matky v jeho blízkosti mohla u
maloletého vyvolať neistotu, labilitu, napätie. Samotné trávenie času maloletého s otcom samostatne,
bez prítomnosti matky, nezakladá dôvod pre očakávanie negatívnych následkov na psychický vývoj
maloletého. Maloletý dokáže byť s otcom sám, dožadoval sa jeho prítomnosti. Správanie matky, jej

postoje a názory (striktné odmietanie komunikácie s otcom, takmer výhradne negatívne vyjadrenia
na adresu otca, nenávistné postoje) dovoľujú konštatovať, že môže z jej strany dochádzať (možno k
nepriamemu a nevedomému) negatívnemu ovplyvňovaniu vzťahu maloletého k otcovi. Psychologickým
vyšetrením bola zistená podstatná prekážka pre zverenie maloletého do striedavej starostlivosti rodičov.
Rodičia medzi sebou nekomunikujú, ani v záujme blaha svojho dieťaťa. Matka explicitne vyjadrila

neochotu komunikovať s otcom maloletého. Zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti
vyžaduje intenzívnu a pravdepodobne dlhodobú rodičovskú terapiu a poradenstvo s cieľom zmierniť
antagonizmy medzi rodičmi, nájsť priestor pre vzájomné pochopenie, úctu a súcit, navodiť základné
efektívne komunikačné schémy v záujme dieťaťa a zblížiť výchovné stratégie rodičov. Pokiaľ by došlo
k podstatnému zlepšeniu vzájomných vzťahov medzi rodičmi vrátane konštruktívnej komunikácie, je

vhodný model striedavej starostlivosti a vhodný interval striedavej starostlivosti je jeden týždeň. Treba
však podotknúť, že rovnako zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov
nevylučuje druhého rodiča z výchovy a starostlivosti, maloleté dieťa má mať slobodu v prejavovaní
lásky a náklonnosti k druhému rodičovi a má mu byť poskytovaná láska a ochrana od oboch rodičov.
Preto aj v tomto prípade považuje znalkyňa za nutné, aby rodičia (hlavne matka) boli urgentne zapojení

v programe rodičovskej terapie a poradenstva. V iných dôležitých zisteniach znalkyňa uviedla, že
rodičia maloletého majú porovnateľnú mentálnu kapacitu, obaja vkladali nádeje do partnerského vzťahu,
oddali sa mu a očakávali aj od partnera bezvýhradnú a nerozdelenú oddanosť. Existujú medzi nimi
evidentné rozdiely v osobnostnej štruktúre (čo za normálny okolností treba vítať ako doplnkové), obaja
mali nezrelé predstavy o rodičovstve a fenoméne rodiny, obaja boli silne fixovaní (a naďalej sú) na

svoju pôvodnú rodinu. Manželský vzťah a rodičovstvo bolo podrobené skúške - narodenie hranične
donoseného dieťaťa s vyššími nárokmi na starostlivosť oň - v tejto skúške rodičia menej obstáli, rovnako
ich pôvodné rodiny. Vzhľadom na uvedené sa dalo očakávať sklamanie v sebe samom (čo sa ťažšie
akceptuje), v partnerovi, rodine a príbuzenstve druhého partnera. Utrpené traumy účastníkov konania
je možné liečiť odbornou psychologickou a/alebo psychiatrickou intervenciou. Z priebehu vyšetrenia

u znalkyne vyplýva, že maloletý prejavoval evidentný výrazný príklon k otcovi, pri rozlúčení s otcom
po psychologickom vyšetrení mrzutý, plačlivý, v miernom odpore pri obliekaní matkou. Na matkinu
poznámku, prečo jej doma hovorí, že otec je zlý, nereaguje. Pri rozhovore u znalkyne maloletý uviedol,
že býva s maminou dedkom a babkou, chodí do škôlky, hrá sa tam s deťmi, doma sa hrá s dedkom,
chce bývať s otcom, hrá sa tam s autíčkami. V teste rodinného systému H. maloletý vybral a zoradil

osoby v rodine v poradí: ja, tatino, mamina. Vyjadril bližší vzťah k otcovi, seba umiestnil bližšie k
otcovi, matku dal do pozadia, na otázku znalkyne, s kým bude bývať mamina, povedal „ s nikým“.
Osobnosť maloletého dieťaťa je vo vývine, vývin nerovnomerný s prvkami neuroticizmu (balbuties, tiky),intelekt orientačne v norme, fyzicky menej koordinovaný, susp. nezrelosť CNS aj vzhľadom na hraničnú
donosenosť novorodenca, oneskorenie v rečovej, sociálnej, emocionálnej a grafomotorickej zložke.

Na pojednávaní znalkyňa W.. V. S., W.. uviedla, že v súčasnosti sa vyjadriť k tomu, ako by bolo
najvhodnejšie upraviť styk dieťaťa sa oboma rodičmi závisí od toho, čo od podania znaleckého posudku
urobili, čo sa týka ich konštruktívnej komunikácie, pretože ich komunikácie resp. skôr nekomunikácia
bráni v efektívnom kontakte s obidvomi rodičmi, nech by bol styk upravený akokoľvek. Nenašla u
rodičov také zásadné problémy alebo negatívne charakteristiky, ktoré by jednému alebo druhému

znemožňovali starostlivosť a výchovu svojho syna. Upozornila na riziká webovej prezentácie otca
maloletého, nezistila, že by táto prezentácia ovplyvnila akokoľvek stav maloletého. Za súčasných
okolností narušenej komunikácie nedoporučuje striedavú osobnú starostlivosť, ale pokiaľ nepríde k
upraveniu komunikácie, je riziko. Najprv je za program rodičovskej terapie a poradenstva a až potom
keď sa kompetentný pracovník vyjadrí, ako sú na tom rodičia so svojim zodpovedným rodičovstvom
a s úctou k druhému rodičovi, tak potom je možné rozhodnúť, ktorý rodič je vhodnejší pre zverenie

maloletého dieťaťa. Obidvaja rodičia majú dobrý potenciál vychovávať, ale aj výchovné riziká. Znalkyňa
sanevievyjadriť,čibybolomožnézveriťdieťadostarostlivostičiužosobnejalebostriedavejzasúčasnej
rodičovskej terapie. V odvolaní matky proti znaleckému posudku evidovala toľko antagonizmov voči
otcovi dieťaťa a voči znaleckému posudku, napriek jeho zmierlivému tónu, že považuje za nevyhnuté
absolvovanie rodičovskej terapie. Hlavný problém vidí v nedostatku komunikácie rodičov, dodala, že

napriek tomu, že sú rozvedení, sú rodičmi. Pri odpovedi na 2. otázku znaleckého posudku mala na
mysli výchovné prostredie matky, vzhľadom k tomu, že sa dieťa nachádza u matky, vychádzala z podaní
a vyjadrení matky maloletého pred súdom, resp. doručené súdu. Zdá sa, že všetky negatívne vplyvy,
ktoré vznikli v manželstve alebo aj možno vo výchove maloletého, matka jednoznačne prisudzuje otcovi,
čo nie je možné. Znalkyňa trvá na tom, že atmosféra negatívne naladená voči otcovi maloletého sa

na podvedomej, nevedomej ale aj na vedomej úrovni, pretože takto vyjadrená negativita sa ťažko
skrýva, môže ústiť do predmetných prejavov maloletého. Znalkyňa poukázala na to, že matka podáva
voči otcovi výlučne negatívne vyjadrenia, ktoré citovala. Zistila aj nejaké negatívne reakcie zo strany
otca na adresu navrhovateľky, pričom dodala, že otec hovoril aj o pozitívach vo vzťahu k bývalej
manželke. Ak otec neplatí riadne výživné na maloletého, nie je to správne, aj to môže byť odrazom

vzťahu otca k maloletému. Znalkyňa ďalej uviedla, že pozícia matky je pre rozhodnutie o zverení do
starostlivosti výrazne lepšia v tom, že má na dieťa dominantný vplyv, keďže je väčšinu času v jej
výchovnom prostredí. Ak by to tak pretrvávalo, že by bol otec málo so svojim dieťaťom, mohlo by to
narušiť ich vzťah. To, že znalkyňa píše, že vzťah s otcom je zachovaný, znamená len minimum nie
optimum. Vo vyjadreniach matky vo vzťahu k otcovi bolo skôr veľké sklamanie, ktoré matka do času

psychologického vyšetrenia neprekročila a zrejme ani do dnešného dňa, a preto znalkyňa navrhuje
rodičovskú terapiu a poradenstvo. Na otázku právneho zástupcu odporcu, či neznižuje schopnosť
postarať sa o maloletého matky bipolárna afektívna porucha a náznaky osobnostných porúch, ktoré
konštatuje znalkyňa v znaleckom posudku, znalkyňa uviedla, že aj psychiatrické diagnózy aj poruchy
osobnosti resp. náznaky, ovplyvňujú a komplikujú rodičom výchovu detí, pretože komplikujú ich vlastný

život. Pokiaľ je matka v odbornej starostlivosti a riadi sa pokynmi svojich ošetrujúcich lekárov, znalkyňa
nevidí dôvod, prečo by nemohla dobre zvládať výchovu svojho maloletého dieťaťa, hlavne ak pri
tejto výchove bude spolupracovať s otcom. V osobnosti otca nenašla náznaky nejakej psychologickej
poruchy alebo poruchy osobnosti, otcove výchovné kompetencie spôsobilosti komplikuje predmetné
propagácia na internete a istá úzkostnosť, statickosť si tiež žiada komunikáciu s odborníkom, pretože

môže rodičovskú komunikáciu s matkou istým spôsobom ovplyvniť. Na otázku právneho zástupcu
odporcu,čisiznalkyňamyslí,ženaprieknáznakomporúchresp.psychiatrickejdiagnózejevhodnézveriť
maloletého len do výlučnej starostlivosti matky, znalkyňa uviedla, že pokiaľ bude komunikácia medzi
rodičmi zlá, akákoľvek forma starostlivosti o maloletého môže viesť k narušeniu jeho vývinu, minimálne
destabilizácii. K citácii nálezu Ústavného súdu ČR znalkyňa uviedla, že v ČR sú tieto koncepty oveľa

viacej známe a boli skôr súčasťou právneho poriadku krajiny, ona na to odpovedá, že všetko je možné, je
možné, aby došlo k zlepšovaniu komunikácie uprostred pekla. Na otázku právneho zástupcu odporcu, či
v prípade zverenia maloletého do výlučnej starostlivosti matky a pri súčasnom stave komunikácie alebo
nekomunikácie, je reálny predpoklad, aby matka zlepšila svoju komunikáciu s otcom, znalkyňa uviedla,
že vždy existuje predpoklad a všetko je možné. Obáva sa, že nie. Treba nainštalovať komunikáciu a

pracovať na nej. Bolo by dobré, aby si rodičia uvedomili, že oni sú rodičia dieťaťa. Na otázku ďalej
znalkyňa uviedla, že matka by nemusela byť motivovaná komunikovať s otcom, v prípade, že by jej bol
maloletý zverený. Samotná vzdialenosť práce otca od bydliska nerobí žiadny problém, otec sa môžeoprieť o pomoc svojich rodičov. Problém v komunikácii môže byť na obidvoch stranách, s čím si vie
poradiť terapia.

Navrhovateľka pri výsluchu účastníka uviedla, že musela odísť zo spoločnej domácnosti kvôli tomu, že
ju odporca psychicky týral a teraz rozrušuje aj maloletého. Oni ho učia slušnému správaniu a tento keď
sa vráti od otca, tak sa správa tak, že si naťahuje pohlavný úd a oblečenie, ktoré mu dáva, tak sa vracia
s odtrhnutými visačkami, pričom ona mu dáva nové oblečenie, keď ide k otcovi. Uviedla, že nesúhlasí
so striedavou osobnou starostlivosťou, nakoľko otec aj prespával v práci, takže by to neprichádzalo

do úvahy, ako by sa vtedy mohol starať o syna, aj z dôvodu toho, ako sa správajú k maloletému C..
Ďalej navrhovateľka uviedla, že ona by možno rada komunikovala s bývalým manželom, ale s ním sa
komunikovať nedá. Napr. keď mu povedala, aby dal maloletému prilbu, toto akceptoval až u znalkyne.
Komunikácia je u nich viac urážlivá, a to zo strany odporcu. Myslí si, že by sa vedela lepšie postarať o
maloletého. Ona je tá osoba, ktorá sa o neho stará. Riešila problém s pomočovaním maloletého podľa
rád doktorky Q.. Rieši aj logopédiu, chodia k doktorke S. a súkromne začala chodiť k doktorke M.. Otec

logopédiu s maloletým nenavštevuje. Pokiaľ ide o náklady na maloletého, v súčasnosti sú také ako
uviedla v podaní zo dňa 11.04.2014 plus náklady na logopédiu 9,- eur za sedenie, túto navštevujú raz
za týždeň. Raz do mesiaca navštevujú E. koncentrácie na ul. H. v C., maloletý má diagnózu P.. Pokiaľ
ide o jej psychické ochorenie, toto sa jej už nezopakovalo. Podľa nej toto spôsobil odporca. Správanie
maloletého v škôlke sa zlepšilo. V čase, keď si všimli v škôlke zhoršené správanie, nemal maloletý ešte

diagnostikované P.. Pokiaľ navrhovateľka v rozpise stretnutí uviedla, že odporca pre maloletého nebol,
väčšinou uviedol, že to bolo kvôli práci. T.č. sa nezúčastňuje návštev tak, ako by sa mal zúčastňovať,
nakoľko prespáva v práci. V tejto situácii si nevie predstaviť, ako by sa mu týždeň venoval, keby mal
striedavú osobnú starostlivosť. Myslí si, že nie je problém v jej komunikácii, komunikácia odporcu je
stále buď urážlivá alebo sú to klamstvá. Čo sa týka návštev odporcu, z 20 návštev, neprišiel 7 krát,

nesplnil si povinnosť ani tak, že 24 hodín predtým neohlásil, že pre maloletého nepríde. Dosť často sa
stáva, že mešká 5, 10 minút a viac. Z návštevy prichádza maloletý veľmi rozrušený, následne ona musí
naprávať, aby sa maloletý dostal do normálu, musí ho usmerňovať a podobne. U psychológa žiadala
odporcu, aby byt opustil, pretože by bolo spravodlivejšie, aby ona žila v byte s maloletým. Maloletý
navštevuje MŠ na Y. v C.. Maloletý v čase, keď sa realizuje návšteva, odchádza z MŠ o 12.00 hodine,

pričom o 13.00 hodine dochádza k odovzdávaniu maloletého odporcovi. Maloletého zo škôlky vyberajú
rodičia navrhovateľky. Keď je deň bez styku, vtedy zostáva maloletý v škôlke do 15.45 hod., kedy
ho vyberie navrhovateľka po odchode z práce. Ak by aj bolo pravdou tvrdenie zamestnávateľa, že
odporca končí v práci zhruba o 15.00 hodine, z dôvodu vzdialenosti pracoviska by nestihol prísť pre
maloletého do 16.15 hodiny, kedy sa zatvára škôlka. Avšak čo ona vie, robí odporca od 07.00 hod. do

19.00 hod., v prípade akcie aj dlhšie alebo aj cez noc. Ona sa o maloletého riadne stará, navštevuje
odporúčaných lekárov, chodí s maloletým na vyšetrenia. Veľmi ju mrzí, že ju odporca obvinil z týrania
blízkej a zverenej osoby, za čo je trestná sadzba 25 rokov, nevie, ako by sa potom o maloletého starala.
Keď sa nezúčastnila sedenia u odporcom navrhovanej psychologičky, týmto nemarila rozhodnutie súdu,
ona predtým volala aj kolíznej opatrovníčke, ktorá uviedla, že dohodnutá psychologička je Mgr. W.. S

maloletým sa na spánok pripravuje od 20.30 hod., s tým, že maloletý chodí spať o 21.00 hod. Škôlka
je otvorená od 06.15 hod. do 16.15 hod. Maloletého odvádza do MŠ na 8.00 hod., ona začína prácu
o 9.00 hod., s tým, že po odovzdaní maloletého do MŠ príde do práce aj skôr ako o tej 9.00 hod. Ona
má príjem iba zo zamestnania, na účet jej chodí cca. 334,- eur. Čo sa týka diagnózy hyperaktivita,
doktorka Q. im odporučila, aby bol maloletý vychovávaný v kľudnom prostredí, takže navrhovateľka a

jej rodičia maloletého nebijú. Odporca podľa navrhovateľky nie je materiálne zabezpečený, keďže má
dlh na nájomnom.

Odporca pri výsluchu účastníka uviedol, že má vedomosť o zmenách správania maloletého, v škôlke
mu o tom povedali, že maloletý sa nevhodne v škôlke správa, bije sa, škrtí deti, ani dochádzka nie je

pravidelná. On ho cez víkend dáva spať a dieťa sa trasie v spánku. Keď ho od matky preberie, tak sa
ukľudní, avšak stalo sa, že keď išli autobusom a na ďalšej zastávke nastúpili rodičia navrhovateľky, sa
dieťa schovalo za sedačku. On je kuchárom, keď sú akcie, tak tam niekedy zostane aj v noci, avšak sú to
výnimočné prípady a vtedy by mohol zabezpečiť starostlivosť o dieťa svojou matkou. Takto s dieťaťom
vypomáhajú aj rodičia navrhovateľky. Títo maloletého aj vodia do škôlky, pričom to má matka po ceste.

Pokiaľ ide o dni, kedy sa nestretol s maloletým, bolo to z dôvodu, že bol v práci. Pracuje stále v krátkom
a dlhom týždni. Keď má akcie, vtedy je v práci od 19.00 hodiny do 7.00 hodiny a tieto akcie bývajú asi
tak 2x do mesiaca. Ak by mal akciu vtedy, kedy by mal maloletého v starostlivosti, buď by si vymenil
zmenu s kolegom alebo by bol maloletý v starostlivosti u starých rodičov. Trvá na zverení do osobnejstarostlivosti, prípadne na zverení do striedavej osobnej starostlivosti. Ďalej uviedol, že v krátkom týždni
robí v stredu a vo štvrtok, v dlhom týždni robí pondelok, utorok, piatok, sobota, nedeľa. V pondelok
odchádza do práce autobusom o 05.50 hod., začína pracovať od 07.00 hod. V nedeľu sa vracia domov

cca. o 15.00 hod., najdlhšie však býva v nedeľu v práci do 19.00 hod., chodí domov autobusom o 20.00
hod., okolo 21.00 hod. je doma. Vie si zariadiť, aby v týždni, ktorý je dlhý, nemusel byť v nedeľu v práci
do 19.00 hod.. Mohol by byť potom každú nedeľu, kedy by malo dôjsť k odovzdávaniu maloletého, doma
už okolo 16.00 hodiny. Žije v byte na C. ulici v C. sám, za byt platí asi tak do 200,- eur. Jemu sa čistý
príjem mení, nemá ho fixný. Platí výživné maloletému 80,- eur mesačne, po rozvode najprv platil sumu

150,- eur, neskôr začal platiť sumu 80,- eur mesačne. Pokiaľ ide o výživné za január 2016, zatiaľ príkaz
na platbu ešte nedával, splatné je do 15-teho.

Náklady na maloletého navrhovateľka vyčíslila na č.l. 243 v sume 292,78 eura mesačne, ktorá suma
predstavuje náklady na materskú školu 71,48 eura (z toho stravné 32,34 eura, školné 15,00 eur, ZRPŠ
4,00 eurá, hygienické potreby 2,14 eura, doprava 18,00 eur), oblečenie 73,00 eur, osobná hygiena

23,30 eura, pranie oblečenia, kúpanie, teplá a studená voda 20,00 eur, vzdelávanie (knižky, hračky, DVD
nosiče, stavebnice) 15,00 eur, strava 75,- eur, lieky, výživové doplnky a návšteva lekára 15,00 eur. Na
uvedené vyčíslenie neskôr navrhovateľka odkázala, s tým, že pribudli týždenné náklady na logopédiu
v sume 9,- eur.

Z potvrdenia Mgr. M. M., logopedičky, špeciálnej pedagogičky zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 434) vyplýva,
že maloletý navštevuje individuálnu logopedickú starostlivosť 1-krát týždenne. Suma na 1 vyučovaciu
hodinu, ktorá trvá 45 min., je 9,- eur. Začal k nej chodiť 10.06.2015, termíny: 18.06., 23.06., 18.08.,
26.08., 23.09., 30.09., 07.10., 14.10., 21.10., 28.10., 09.12..

Z odpovede zamestnávateľa odporcu - M., a.s. zo dňa 15.07.2015 (č.l. 358) vyplýva, že odporca
pracuje v T. M., a.s. v S. ako K.. Štandardná pracovná doba je od 7:00 hod. do 15:00 hod., s
týždenným pracovným časom 37,5 hod. týždenne. T. nie je typickým T. s pravidelnými pracovnými
zmenami. Rozdelenie zmien, tzv. „harmonogram“, vypracováva na začiatku mesiaca vedúca zariadenia
podľa požiadaviek zamestnancov M., a. s. Pretože rezervačný systém zostáva otvorený, objednávanie

resp. rušenie akcií, má za následok zmeny v harmonograme, ktoré môžu nastať v priebehu mesiaca.
Rekreačné zariadenie sa využíva na pracovné rokovania, školenia, súkromné rodinné oslavy alebo
rekreačné pobyty. Väčšina objednaných akcií, pobytov, je s nocľahom. Preto je potrebné zabezpečiť
aj nočnú službu. Keďže prevádzku zariadenia zabezpečuje 5 stálych zamestnancov, nočné služby
sú rozdeľované podľa potreby a s prihliadnutím na možnosti jednotlivých zamestnancov. Konkrétne,

odporca odpracoval v roku 2015 v mesiacoch január, marec, apríl, máj po tri nočné zmeny, vo februári a
júni nočnú zmenu nemal. Z odpovede uvedeného zamestnávateľa zo dňa 10.11.2015 (č.l. 410) vyplýva,
že zamestnávateľ súdu na jeho dopyt oznamuje, že v prípade, ak by odporcovi prislúchalo pracovať v
nedeľu v dlhom týždni, bude jeho pracovná zmena končiť cca o 15.00 hod..

Z potvrdenia o príjme odporcu za obdobie od októbra 2013 do októbra 2015 (č.l. 411) vyplýva priemerný
čistý mesačný príjem (mzda + náhrada PN) vo výške 852,48 eura.

Z potvrdenia o príjme navrhovateľky za obdobie od októbra 2013 do októbra 2015 (č.l. 413) vyplýva
priemerný čistý mesačný príjem (mzda + daňový bonus) vo výške 360,73 eura.

Zo správy z referátu poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR C. zo dňa 23.11.2012 vyplýva, že
navrhovateľka 14.11.2012 psychologičke uviedla, že s manželom nie je v súčasnosti schopná žiadnej
(ani minimálnej) komunikácie. Zo správy z referátu poradensko-psychologických služieb U. C. zo dňa
17.09.2015 vyplýva, že rodičia na T. uviedli, že v súčasnosti sa vzájomnej konfrontácii vyhýbajú,

komunikujú spolu len minimálne. V liste zo dňa 02.09.2015, doručenom T., navrhovateľka uviedla, že
vzhľadom na odporcove stále urážky, klamstvá, nepravdivé obvinenia, zatiaľ by s ním ohľadom syna
najradšej komunikovala formou B. alebo e-mailom, kde sa dajú veci lepšie vysvetliť.

Právom záverečnej reči navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že tvrdia, že matka

má vytvorené všetky predpoklady, aby výchovu maloletého zvládla. Treba uznať, že v tomto smere jej
významne pomáhajú aj starí rodičia, pre ktorých sa táto pomoc stáva doslova potešením a nachádzajú v
tomzmyselsvojhoživota.Sútohonázoru,žepráveuotcajeproblémsostarostlivosťou,nielenvzhľadom
na jeho prácu, ale s prihliadnutím aj na zdravotný stav maloletého. Matka tvrdila, že keď sa maloletývracia od otca, býva rozrušený a určitú chvíľu trvá, kým ho kompenzuje. Otec má pomerne slušný
príjem, takže výška výživného vo výške 200,- eur, nemôže byť pre otca neprimerane zaťažujúca, práve
naopak s prihliadnutím na zdravotný stav maloletého, je potrebné, aby sa otec väčšou mierou angažoval

na výchove maloletého, a to práve v podobe vyššieho výživného. Navrhovateľka je toho názoru, že
otec zatiaľ nepreukázal, čo maloletého doteraz naučil. Matka, ktorá sa mu venuje každý deň, mu číta
rozprávky, učí ho počítať a naučila ho doteraz viacero praktických vecí.

Právom záverečnej reči odporca poukázal na prvý znalecký posudok na posúdenie duševného stavu

navrhovateľky, ktorého výsledkom bol záver, že navrhovateľka trpí F. poruchou, i keď znalkyňa
konštatovala, že táto choroba je t.č. u navrhovateľky v štádiu remisie, je tu stále možnosť výskytu akútnej
fázy tejto choroby a toto predstavuje u navrhovateľky rizikový faktor, ktorý nie je možné opomenúť.
Ďalej poukázal na konštatovanie znalkyne v rámci druhého znaleckého posudku, kde u navrhovateľky
konštatovala prítomnosť znakov paranoidnej, schizoidnej a anankastickej poruchy osobnosti. Odporca
má za to, že podmienka SOS vo forme zlepšenia komunikácie nie je pre nespoluprácu matky dôvodná,

alebo teda nie je ju možné zohľadniť, naopak poukazujú na judikatúru súdov, v zmysle ktorej práve
medzi rodičmi, ktorí nie celkom dobre komunikujú, je SOS podnetom, resp. motiváciou na to, aby spolu
kooperovali a komunikovali. Pri zverení maloletého do SOS bude môcť otec venovať maloletému viac
času a pozornosti ako navrhovateľka, keď otec v tzv. krátkom týždni pracuje len 2 dni do týždňa a
zvyšných 5 dní je doma a môže sa teda plnohodnotne maloletému venovať, kdežto navrhovateľka

pracuje 5 dní v týždni a plnohodnotne sa môže maloletému venovať len cez víkend. Pre prípad zverenia
maloletého do SOS navrhujú, aby súd výživné neurčoval, avšak ak by súd dospel k záveru, že príjmové
pomery rodičov sú značne rozdielne, odporca je uzrozumený aj so stanovením primeranej vyživovacej
povinnosti.

Právom záverečnej reči kolízny opatrovník uviedol, že považujú za najväčší problém zlú komunikáciu
medzi rodičmi a žiadajú, aby boli rodičia zaviazaní k poradenstvu za účelom zlepšenia vzájomnej
komunikácie, nakoľko dobrovoľne sa tomuto nepodriadili.

Podľa § 113 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), s konaním o rozvod manželstva je

spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Podľa§24ods.1Zákonaorodine(„ďalejlen„ZR“),vrozhodnutí,ktorýmsarozvádzamanželstvorodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a

spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 ZR, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť
o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch

rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou
osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá
osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa§24ods.4ZR,súdprirozhodovaníovýkonerodičovskýchprávapovinnostíaleboprischvaľovaní

dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a
vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu
budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa
s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a

rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1 ZR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením
rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane
súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 ZR, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku
1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu
styku žiadajú neupraviť.Podľa§26ZR,aksazmeniapomery,súdmôžeajbeznávrhuzmeniťrozhodnutieovýkonerodičovských
práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 28 ods. 1 ZR, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.

Podľa § 28 ods. 2 ZR, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť
záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 43 ods. 1 ZR, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť
vyjadriťsamostatnesvojnázor,máprávovyjadrovaťhoslobodnevovšetkýchveciach,ktorésahotýkajú.

V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa
právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca
jeho veku a rozumovej vyspelosti.

Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá

trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,

možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 62 ods. 6 ZR, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri
určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže

rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo

dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 37 ods. 2 písm. d) ZR, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť
o uložení týchto výchovných opatrení: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa
sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.

Nakoľko rozhodnutím tunajšieho súdu č.k. 12P/9/2012-196 zo dňa 08.10.2013 bolo manželstvo rodičov
maloletého právoplatne rozvedené dňa 24.10.2013, rozsudok tunajšieho súdu č.k. 18P/64/2012-91 zo
dňa 11.03.2013 stratil účinnosť, keď jeho účinnosť trvala len do právoplatnosti rozvodu uvedeného
manželstva, teda účinný bol v období od jeho vykonateľnosti do 24.10.2013.

Uvedené je plne v súlade s ustálenou judikatúrou, a síce R 31/1968: „rozhodnutie o výchove a výžive
maloletého dieťaťa, ktorého rodičia spolu nežijú, sa stane neúčinným právoplatnosťou rozhodnutia o
rozvode manželstva“. Obdobný názor zastáva aj Najvyšší súd SR v uznesení zo 14.01.2010, sp. zn. 3Cdo 306/2009, podľa ktorého „rozhodovacia prax súdov pripúšťa, že vydané rozhodnutie súdu o úprave
výkonuprávapovinnostírodičovkmaloletémudieťaťu(§36ZR)sazaistýchokolnostístaneneúčinným.
K neúčinnosti tohto rozhodnutia dochádza na základe právne významných skutočností, ako sú napríklad

rozvod manželstva alebo obnovenie spolužitia rodičmi maloletého (viď R 31/1968 a R 8/1982). Rozvod
manželstva rodičov maloletého dieťaťa je skutočnosť, s ktorou zákon spája obligatórnu úpravu práv a
povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode (§ 24 ods. ZR), a to bez ohľadu na to, či
prípadne už práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu (ne)boli upravené skorším rozhodnutím
súdu alebo ich dohodou. Eventuálna skoršia úprava práv a povinností k maloletému dieťaťu (podľa § 36

ods. 1 ZR) stráca účinnosť právoplatnosťou rozhodnutia o rozvode manželstva rodičov. Rozhodnutie sa
vtomtoprípadestávaneúčinnýmodmomentu,kedynastalaprávnaskutočnosťspôsobujúcaneúčinnosť
tohto rozhodnutia.“

Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností navrhovateľky a odporcu k maloletému C. na
čas po rozvode, súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že v najlepšom záujme maloletého

C. bude jeho zverenie do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov (odôvodnené nižšie). Avšak z
dôvodu,žemaloletýjeodprávoplatnostirozvodudoposiaľfaktickyvosobnejstarostlivostinavrhovateľky,
bolo potrebné túto skutočnosť zohľadniť. Preto bolo potrebné vo výroku I. na obdobie po právoplatnosti
rozvodu, t.j. od 24.10.2013, zveriť maloletého do osobnej starostlivosti navrhovateľky, čím sa potvrdil
existujúci stav od rozvodu rodičov, pričom takáto úprava bude platná do právoplatnosti tohto rozsudku,

po ktorom dátume bude maloletý zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

Súd zároveň rozhodol vo výroku I. tak, že obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať
jehomajetokvbežnýchveciach,keďžezastupovaniedieťaťanavonokjeprávokonaťzadieťasprávnymi
účinkami, ktoré je odrazom práva rodičov o dieťati rozhodovať, pričom zásadne v bežných veciach môže

rozhodovať každý z rodičov samostatne. V iných než bežných veciach, ktoré zákon v ustanovení § 35
ZR nazýva podstatné veci, sú rodičia povinní sa dohodnúť, pričom pokiaľ sa nedohodnú, rozhodne na
návrh jedného z rodičov súd. Správa majetku dieťaťa predstavuje právo rodiča obhospodarovať majetok
dieťaťa v súlade s jeho záujmami. Aj toto právo patrí obom rodičom pokiaľ sú známi a žijú a nebolo
im súdom zasiahnuté do spôsobilosti na právne úkony, ani do výkonu rodičovských práv a povinností.

Nakoľko v zásade platí, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletého zastupovať a spravovať
jeho majetok, keď zároveň súd u žiadneho z rodičov nezistil dôvody, pre ktoré by bolo potrebné jeho
rodičovské práva a povinnosti v tomto smere obmedziť, vo výroku I. zároveň rozhodol o zastupovaní a
spravovaní majetku maloletého v bežných veciach každým z rodičov.

Pokiaľ ide o výšku výživného odporcu na maloletého počas obdobia zverenia maloletého do
osobnej starostlivosti navrhovateľky, súd mal z vykonaného dokazovania za to, že výška výživného
zodpovedajúca ako potrebám maloletého, tak aj možnostiam a schopnostiam odporcu, a tiež
navrhovateľky, je u odporcu vo výške 170,- eur mesačne, preto určil vo výroku II. výšku vyživovacej
povinnosti odporcu voči maloletému v tejto výške, ktoré výživné je odporca povinný platiť vopred k rukám

matky vždy do 15. dňa v mesiaci až do právoplatnosti tohto rozsudku.

Pri určení výživného na čas po rozvode počas trvania osobnej starostlivosti navrhovateľky o maloletého
súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného, a to v čase skoršieho rozhodnutia vydaného v
konaní tunajšieho súdu o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas do rozvodu

(rozsudok č.k. 18P/65/2012-91 zo dňa 11.03.2013), ako aj nového rozhodnutia (ku dňu 25.10.2013)
a zisťoval, či sa podstatne zmenili a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu inej výšky
vyživovacej povinnosti. Súd mal za to, že od ostatnej úpravy výživného v konaní sp.zn. 18P/65/2012
rozsudkom zo dňa 11.03.2013 došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého, a to od
01.09.2013, kedy maloletý nastúpil do materskej školy, čo je dôvodom pre zmenu výšky vyživovacej

povinnosti otca voči maloletému od 24.10.2013 (t.j. od právoplatnosti rozvodu rodičov). Zároveň prišlo aj
k zvýšeniu čistého príjmu odporcu oproti skoršiemu rozsudku zo sumy cca 827,78 eura mesačne (č.l. 87
tohto spisu a č.l. 27 sp.zn. 18P/64/2012) na sumu 852,48 eura a k zvýšeniu čistého príjmu navrhovateľky
oproti skoršiemu rozsudku zo sumy 194,70 eura mesačne vo forme rodičovského príspevku (č.l. 34
sp.zn. 18P/64/2012) na sumu 360,73 eura mesačne.

Nástup maloletého do materskej školy so sebou prináša zvýšené náklady, konkrétne poplatky za obedy,
školné, ZRPŠ, zvýšené výdavky na ošatenie, náklady na hygienické potreby do MŠ, a iné pomôcky,
pričom táto zmena je v súdnej praxi považovaná za dôvod na prehodnotenie výšky výživného namaloleté dieťa. V záujme zabezpečenia potrebnej výživy maloletého preto bolo, aby sa na nej vo
zvýšenej miere podieľal odporca vyšším výživným, než sumou 150,00 eur mesačne. Hoci sa oproti
predchádzajúcemu rozsudku zvýšil okrem príjmu odporcu, aj príjem navrhovateľky, súd prihliadol na

skutočnosť, že nástupom do zamestnania sa zvýšili aj jej osobné výdavky z dôvodu vyšších nárokov
napr. na obliekanie oproti času rodičovskej dovolenky.

Za odôvodnené náklady na maloletého súd považoval náklady v celkovej výške cca 215,00 eur, z toho
cca 44,57 eura mesačne na MŠ (keď náklady na stravné 32,34 eura, školné 15,00 eur, ZRPŠ 4,00

eurá, hygienické potreby 2,14 eura je potrebné prepočítať na 12 mesiacov, keďže vynakladané sú iba
10 mesiacov v roku, t.j. 53,48 x 10 / 12), 40,- eur mesačne na oblečenie, 10,- eur mesačne na osobnú
hygienu, 20,- eur mesačne na bývanie (voda, pranie, iné), 15,- eur mesačne na hračky, knižky, DVD,
75,- eur mesačne na stravu, 10,- eur mesačne na lieky.

Súd neuznal za odôvodnené náklady na dopravu, keď tieto neboli preukázané, a zároveň tieto

nepovažoval ani za dôvodné, pretože vzdialenosť medzi bydliskom matky a maloletého a predškolským
zariadením je prekonateľná chôdzou. Za primerané považuje súd náklady na oblečenie maloletého vo
výške 40,- eur mesačne, keď náklady vo výške 73,00 eur považuje za nadhodnotené pri chlapcovi jeho
veku, keď zároveň sa ráta s výdavkami iba na oblečenie v jesenných a zimných mesiacoch, a tieto
sa vyčíslujú ako pravidelné mesačné, pričom výdavky na oblečenie v letných mesiacoch bývajú oveľa

nižšie. Zároveň má súd za to, že niektoré položky boli nadhodnotené, pokiaľ ide o počet kusov oblečenia
jedného druhu (zimná obuv, šál, čiapka, oteplené nohavice, všetko 3x). Sumu 40,- eur mesačne na
oblečenie súd považuje za primeranú aj s prihliadnutím na vek maloletého a s prihliadnutím na náklady
na celoročné odievanie. Náklady na osobnú hygienu maloletého dieťaťa 23,30 eur považoval súd tiež
za nadhodnotené, keď jednak neboli preukázané v uvedenej výške a zároveň súd za primerané pre

chlapca vo veku maloletého považuje náklady vo výške 10,- eur mesačne na bežné hygienické potreby,
keď potreba špeciálnych prípravkov nebola preukázaná, pričom hygienické potreby sa navyše nekupujú
každý mesiac. Náklady na pranie oblečenia, teplú a studenú vodu považoval súd za primerané, keď
maloletý sa musí podieľať na nákladoch na bývanie spolu s ostatnými členmi domácnosti, a to nielen
pokiaľ ide o náklady na vodu. Rovnako za primerané považoval súd náklady na vzdelávanie, zahŕňajúce

hračky, knižky a DVD. Náklady na stravu podľa názoru súdu rovnako zodpovedajú realite, keď po
prepočítaní ide o sumu 2,50 eura denne, ktorá suma predstavuje v pracovnom týždni náklady na raňajky
a večere, pretože obedy má maloletý v MŠ, cez víkend aj na obedy, avšak v prípade stravovania sa
viacerých členov rodiny sú náklady na stravu nižšie, čo uvedené zohľadňuje. Náklady na lieky, doplnky a
lekára považoval súd za primerané vo výške 10,- eur mesačne, keď maloletý máva iba bežné ochorenia,

nebolo preukázané pravidelné užívanie liekov a doplnkov celoročne.

Náklady na logopédiu pribudli až od júna 2015, preto nie je možné tieto náklady zohľadniť pri
určovaní výživného za obdobie od konca októbra 2013 do decembra 2015, pretože, ak aj tieto náklady
medzičasom pribudli, nešlo o náklady v takej výške, ktorá by prestavovala podstatnú zmenu pomerov

a zmenu výšky výživného od júna 2015. Ak totiž maloletý v období od 18.06.2015 do 09.12.2015 (25
týždňov)navštívillogopedičku11x,zuvedenéhovyplýva,žemaloletýpriemernenavštevujelogopedičku
2x do mesiaca (s prihliadnutím na možnosti vynechania hodiny pre chorobu, dovolenku a pod.), z čoho
vyplývajúnákladynalogopédiu18,-eurmesačne(2x9,-eur),ktorásumanespôsobujepodstatnúzmenu
pomerov a súd ju zohľadnil až pri určovaní výživného od právoplatnosti tohto rozsudku.

Výšku výživného uloženého odporcovi v sume 170,00 eur mesačne považuje súd za primeranú
možnostiam odporcu, ktorého čistý príjem predstavoval v období od októbra 2013 do októbra 2015
priemerne 852,48 eura mesačne, s prihliadnutím na skutočnosť, že má iba jednu vyživovaciu povinnosť
voči maloletému, ako aj na ním uvádzané výdavky na bývanie do výšky 200,00 eur mesačne, ako aj s

prihliadnutím na ostatné jeho životné náklady. Zároveň súd poukazuje na to, že dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni toho rodiča, ktorého životná úroveň je vyššia, pričom v tomto prípade je to životná
úroveň odporcu.

Výška výživného 170,00 eur mesačne pritom predstavuje cca 20% z čistej mzdy 852,48 eura, keď za

primerané výživné sa v súdnej praxi považuje výživné predstavujúce 20 - 25 % z čistého mesačného
príjmu rodiča na všetky jeho vyživovacie povinnosti. S prihliadnutím na skutočnosť, že ide o maloleté
dieťa navštevujúce MŠ, a teda je predpoklad, že náklady na maloletého sa budú zvyšovať, stanovil
súd výživné na dolnej hranici, aby tak zostal priestor pre zvýšenie výživného na maloleté dieťa vbudúcnosti. Zároveň má súd za to, že pri stanovenej výške výživného odporcu 170,- eur mesačne budú
spolu s prídavkami na dieťa 23,52 eura mesačne a výživnom zo strany navrhovateľky v zostávajúcej
potrebnej výške (cca 22,00 eur) pokryté všetky odôvodnené mesačné náklady na maloletého. K

finančnej povinnosti matky prispievať na výživu maloletého súdu uvádza, že táto je tiež povinná sa
finančne podieľať na výžive maloletého, nakoľko sa o maloletého už nestará celodenne, ako tomu bolo
počas materskej a rodičovskej dovolenky, ale je zamestnaná a s príjmom. Avšak s poukazom na to,
že je maloletý v jej osobnej starostlivosti, ako aj s prihliadnutím na výšku príjmu navrhovateľky, a jej
zvýšené potreby v súvislosti s návratom do zamestnania, za primeranú výšku výživného z jej strany

považoval súd sumu cca 22,00 eur mesačne. Súdom určená výška vyživovacej povinnosti odporcu
voči maloletému je podľa názoru súdu zodpovedajúca odôvodneným potrebám maloletého, ako aj
možnostiam a schopnostiam odporcu, s prihliadnutím na to, že má vyživovaciu povinnosť iba voči
maloletému.

Uvedené výživné je odporca povinný až do právoplatnosti tohto rozsudku platiť vždy do 15. dňa každého

mesiaca vopred k rukám navrhovateľky, ktorý termín splatnosti výživného bol stanovený aj v rozsudku
upravujúcom výkon rodičovských práv a povinností k maloletému na čas do rozvodu.

Za obdobie od právoplatnosti rozvodu (24.10.2013) do 31.12.2015 vznikol odporcovi nedoplatok na
zročnom výživnom v sume 355,12 eura, keď za obdobie od 24.10.2013 do 31.12.2015 mal odporca

na výživnom zaplatiť spolu sumu 4.463,84 eura (za október 2013 vo výške 43,84 eura (8 dní x 5,48
eura/1 deň (5,48 eura = 170/31 dní v mesiaci október)) a za ďalšie mesiace od novembra 2013 do
decembra 2015 vo výške 170,- eur za každý mesiac, t.j. 26x 170,- eur), pričom odporca na výživnom
zaplatil, prípadne bolo matke titulom bežného výživného poukázané súdnym exekútorom, celkom suma
4.108,72 eura (za október 2013 od odporcu suma 38,72 eura (8 dní x 4,84 eura/1 deň (4,84 eura =

150/31 dní v mesiaci október)), za november 2013 od odporcu suma 150,- eur, za december 2013 od
odporcu suma 150,- eur, za január 2014 od odporcu suma 150,- eur, za február 2014 od odporcu suma
150,- eur, za marec 2014 od odporcu suma 150,- eur, za apríl 2014 od odporcu suma 150,- eur, za máj
2014 od odporcu suma 150,- eur, za jún 2014 od odporcu suma 150,- eur, za júl 2014 suma 0,- eur, za
august 2014 od odporcu suma 150,- eur, za september 2014 od odporcu suma 150,- eur, za október

2014 od odporcu suma 150,- eur, za november 2014 od odporcu suma 150,- eur, za december 2014
od odporcu suma 150,- eur, za január 2015 suma 0,- eur, za február 2015 od odporcu suma 50,- eur
a od súdneho exekútora suma 150,- eur, za marec 2015 suma 0,- eur, za apríl 2015 od odporcu suma
80,- eur, za máj 2015 od odporcu suma 80,- eur a od súdneho exekútora suma 150,- eur, za jún 2015
od odporcu suma 80,- eur a od súdneho exekútora suma 150,- eur, za júl 2015 od odporcu suma 80,-

eur a od súdneho exekútora suma 150,- eur, za august 2015 od odporcu suma 80,- eur, za september
2015 od odporcu suma 80,- eur a od súdneho exekútora suma 300,- eur, za október 2015 od odporcu
suma 80,- eur a od súdneho exekútora suma 150,- eur, za november 2015 od odporcu suma 80,- eur
a od súdneho exekútora suma 150,- eur, za december 2015 od odporcu suma 80,- eur a od súdneho
exekútora suma 150,- eur. Z uvedeného vyplýva rozdiel vo forme nedoplatku odporcu celkom vo výške

355,12 eura (4.463,84 - 4.108,72).

Uvedená výška nedoplatku vyplýva z výpisov z účtu predložených odporkyňou (č.l. 446 - 471 a 479),
ako aj z potvrdení banky predložených odporcom (č.l. 475 a 476). Hoci odporca vo svojom prehľade
platieb uvádzal aj platbu výživného vo výške 80,- eur za marec 2015, uvedená platba nebola ničím

preukázaná, keď z potvrdenia banky na č.l. 476 nevyplýva. Súd pri určení nedoplatku vychádzal okrem
priamych platieb odporcu navrhovateľke iba z tých súm, ktoré boli súdnym exekútorom preukázateľne
poukázané na účet navrhovateľky, nakoľko až po pripísaní na jej účet je možné plnenia považovať za
plnenia titulom výživného.

Súd stanovil zročné výživné ku dňu 31.12.2015, keďže dokazovanie bolo skončené ku dňu 14.01.2016,
kedy ešte nebolo splatné výživné za január 2016, pričom pojednávanie bolo odročené za účelom
vyhlásenia rozsudku na 04.02.2016, preto nebolo možné určiť nedoplatok do konca januára 2016. Súd
však dodáva, že stanovením nedoplatku výživného ku dňu 31.12.2015 nebude maloletý na výživnom vo
výške 170,- eur za mesiac január 2016 žiadnym spôsobom ukrátený.

Podľa § 160 ods. 1 OSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môževykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Nedoplatok odporcu na zročnom výživnom na maloletého za obdobie od 24.10.2013 do 31.12.2015 v
celkovej výške 355,12 eura súd vzhľadom na výšku nedoplatku povolil vo výroku III. odporcovi zaplatiť v
primeraných splátkach po 30,- eur mesačne k rukám navrhovateľky spolu s bežným výživným počnúc
mesiacomnasledujúcimpoprávoplatnostirozsudkustým,žeomeškaniesplnenímčoilenjednejsplátky
má za následok zročnosť celého plnenia.

Pokiaľideoúpravuvýkonurodičovskýchprávapovinnostikmaloletémudieťaťunačaspoprávoplatnosti
tohto rozsudku, súd dospel k záveru, že zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov bude v najlepšom záujme maloletého a budú tak lepšie zabezpečené jeho potreby, ako by to
bolo v prípade jeho zverenia do výlučnej starostlivosti navrhovateľky.

Zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti znamená zveriť dieťa do starostlivosti striedavo
jednému a druhému rodičovi na presne stanovené časové obdobie. Ideálnym prípadom je dohoda
rodičov o takejto forme starostlivosti o dieťa, avšak ani v prípade, že záujem o striedavú starostlivosť
prejaví len jeden z rodičov, nie je to automaticky dôvod na vydanie zamietavého rozhodnutia. Aj v
uvedenom prípade súd musí skúmať, či bude striedavá starostlivosť v najlepšom záujme dieťaťa.

Hmotnoprávnymi podmienkami pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti sú spôsobilosť oboch
rodičov dieťa vychovávať, záujem oboch rodičov o osobnú starostlivosť a najmä, striedavá osobná
starostlivosť musí byť v záujme maloletého dieťaťa. Súd musí prihliadnuť na citové väzby dieťaťa,
jeho vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a schopnosť rodičov dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa. Predpokladom pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti je, že
musia byť lepšie zaistené potreby dieťaťa, ako je tomu pri osobnej starostlivosti len jedného z rodičov.
Ďalším nevyhnutným predpokladom je, že striedavá osobná starostlivosť musí vyhovovať osobnosti
dieťaťa.Vtejtosúvislostijenutnéskúmaťdôvodyavyhodnotiťichohľadomnavekarozumovúvyspelosť
dieťaťa.

Vprvomradesúdpotrebujezdôrazniť,žestriedaváosobnástarostlivosťjepovažovanázanajvhodnejšiu
formu starostlivosti o maloleté dieťa, pričom zo znenia § 24 ods. 2 ZR je zrejmé, že má prednosť
pred zverením dieťaťa do starostlivosti len jedného z rodičov, ak je splnená podmienka, že bude v
záujme maloletého dieťaťa. Striedavá osobná starostlivosť vyjadruje skutočnosť, že dieťa potrebuje

nielen matku, prípadne nielen otca, ale potrebuje oboch rodičov a že pre maloletého je najlepšie, ak má
rovnocenný vzťah s oboma rodičmi, a ak sa obaja rodičia podieľajú na jeho výchove.

Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že obaja rodičia sú spôsobilí maloletého
vychovávať, keď znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že výchovný potenciál rodičov je rovnaký,

pričom u každého z nich sú ako pozitíva, tak i výchovné riziká (ktoré sú u každého - ako znalkyňa
podotkla), medzi oboma rodičmi a maloletým je porovnateľný vzťah. Zároveň bolo pri znaleckom
vyšetrení preukázané, že maloletý, ktorý je v súčasnosti v osobnej starostlivosti navrhovateľky,
verbálne aj neverbálne preferuje odporcu a jeho starostlivosť, domáha sa jeho prítomnosti, bývania
u neho, na separáciu od neho reagoval negatívne. Súd má za to, že v záujme zdravého vývinu

maloletého je, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia rovnakým dielom, nakoľko bolo v
konaní preukázané, že dôvody zvýšenej agresivity maloletého je potrebné hľadať, nie u odporcu, ale
vo výchovnom pôsobení navrhovateľky, ktorá sa o maloletého prevažne stará, keď tiež negatívne
ladenie v domácnosti navrhovateľky proti odporcovi môže podľa znalkyne ústiť do predmetných
prejavov správania maloletého. Hoci navrhovateľka v konaní spochybňovala výchovné prostredie otca,

znaleckým dokazovaním nebolo preukázané, že by zdieľanie fotografií založených v spise akokoľvek
ovplyvnilo výchovné pôsobenie odporcu na maloletého. Nebolo preukázané znalecky ani inak, že by sa
otec okrem toho, že na facebooku zdieľal fotografie obsiahnuté v spise, prejavoval spôsobom typickým
preniektorézradikálnychhnutí,žebynegatívnevplývalnamaloletého,pričomuvedenébolopredmetom
znaleckého dokazovania. Naopak, znalkyňa ako v znaleckom posudku, tak na pojednávaní poukázala

na to, že (ako už bolo vyššie uvedené), dôvody zvýšenej agresivity maloletého je potrebné hľadať vo
výchovnom pôsobení matky, ktoré prostredie je zároveň voči otcovi maloletého negatívne naladené. Z
uvedeného sa súdu podáva záver, že výchova matky v súčinnosti s jej rodičmi je nepostačujúca a je
potrebné zapojiť do výchovy maloletého i otca. Súd zároveň poukazuje na to, že je všeobecne známe,že pre chlapca je cca od 6 roku veku dôležitejšia pri výchove prítomnosť otca, od ktorého veku majú
otcovia na chlapcov väčší vplyv ako matky, pričom maloletý sa k tomuto veku výrazne blíži. Pokiaľ
ide o výchovné riziká, tieto sú podľa názoru znalkyne, s ktorým názorom sa súd stotožňuje, u oboch

rodičov - u otca je to spomínaná sebapropagácia na sociálnej sieti, u matky zasa prítomnosť náznakov
paranoidnej, schizoidnej a anankastickej poruchy osobnosti v spojení s jej psychickým ochorením (ako
aj v spojení s tým, že práve počas zverenia maloletého do jej osobnej starostlivosti sa zvýšila agresivita
maloletého), preto nemá podľa názoru súdu ani jeden z rodičov výrazne lepšie výchovné kompetencie.
Rodičia sa navzájom obviňovali zo slabej starostlivosti o zdravie maloletého, k čomu súd uvádza, že mal

za preukázané, že obaja rodičia sa o zdravotný stav maloletého primerane starajú, nebolo preukázané
zanedbávanie zdravotnej starostlivosti o maloletého ani zo strany jedného z rodičov, táto je primárne
zabezpečovaná zo strany navrhovateľky (čo je pochopiteľné, nakoľko má maloletého vo svojej osobnej
starostlivosti), pričom odporca absolvoval s maloletým urologické vyšetrenie a zároveň podľa vyjadrenia
klinickej psychologičky W. F. Q., W.č.l. 395) odporca sa zaujímal o informácie ohľadom stavu maloletého.
Prechladnutie maloletého po stretnutí s odporcom súd nepovažuje za tak závažnú skutočnosť, z ktorej

by bolo možné konštatovať, že odporca nie je schopný riadne zabezpečovať osobnú starostlivosť o
maloletého.

Zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov považoval súd za odôvodnené
aj s poukazom na to, že hoci navrhovateľkino psychické ochorenie jej v súčasnosti nebráni v riadnej

starostlivosti o maloletého a nijako ju neobmedzuje, ide o ochorenie nevyliečiteľné, ktorého vývoj sa
nedá predpovedať, a nie je možné vylúčiť zopakovanie akútnej fázy (hoci je samozrejmé želanie, aby
sa tak nestalo). Je potom v záujme maloletého, aby bol medzi ním a odporcom vytvorený taký vzťah,
ako medzi maloletým a navrhovateľkou (znalkyňa poukázala na to, že keď uviedla, že vzťah medzi
odporcom a maloletým je zachovaný, nejde o optimum, ale iba o minimum), aby v prípade zhoršenia

zdravotného stavu navrhovateľky automaticky prevzal starostlivosť o maloletého odporca. Nie je dôvod,
aby v uvedenom prípade prevzali starostlivosť o maloletého rodičia navrhovateľky, ako tomu bolo v roku
2012, keď je tu druhý spôsobilý rodič.

Súd ďalej poukazuje na nález ÚS SR sp.zn. II. ÚS 97/2013-67 zo dňa 10.07.2013, podľa ktorého „Súd

je povinný v zmysle čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, § 43 ods. 1 zákona o rodine, resp. §
100 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v konaní o zverenie detí zisťovať, či deti boli s ohľadom na
ich vek a rozumovú vyspelosť schopné vyjadriť samostatne svoj názor, či vôbec a v kladnom prípade z
akých zdrojov ich názory zisťoval a či a akým spôsobom prihliadol na ich prípadné názory.“ V súlade s
§ 43 ods. 1 ZR bol zisťovaný názor maloletého, pričom tento bol s prihliadnutím na jeho vek zisťovaný

v rámci vyšetrenia u znalkyne W.j, a nie pred súdom. U znalkyne sa maloletý vyjadril tak, že chce
bývať s otcom, keď zároveň v teste rodinného systému FAST maloletý neverbálne vyjadril bližší vzťah
k otcovi, prejavoval voči nemu výrazný príklon a pri odlúčení od otca reagoval negatívne. Hoci názor
maloletého vzhľadom k jeho veku nemôže byť jediným kritériom pre posúdenie vhodnosti striedavej
osobnej starostlivosti, súd konštatuje, že nie je možné opomínať citové potreby maloletého, pričom z

prejavov maloletého je zrejmé, že má k otcovi výrazný citový vzťah, ktorý je potrebné saturovať pre
zdravý emocionálny vývoj maloletého. Aj z tohto dôvodu považoval súd striedavú osobnú starostlivosť
o maloletého za najvhodnejšiu formu starostlivosti.

Zároveňsúdpoukazujenato,žeznaleckýmdokazovanímbolopreukázané,ženavrhovateľkajevýrazne

negatívne naladená voči odporcovi, čo dovoľuje konštatovať, že môže z jej strany dochádzať k (možno
nevedomému, ale znalkyňa pripustila aj vedomé) negatívnemu ovplyvňovaniu vzťahu maloletého k
otcovi. Z vyjadrení navrhovateľky u znalkyne „najlepšie by bolo, keby sa s otcom maloletý stretával
minimálne“ (č.l. 312), „nenávidí bývalého muža“, „najväčšiu zlosť má, keď si spomenie na bývalého
muža a rodinu“ (č.l. 313), ako aj zo skutočnosti, že navrhuje pomerne úzky styk odporcu so synom,

má súd za to, že navrhovateľka si neuvedomuje alebo nechce uvedomiť dôležitosť otca pre zdravý
vývin maloletého, a že zverením maloletého do výlučnej starostlivosti navrhovateľky by mohlo dôjsť
k narušeniu vzťahu medzi otcom a synom práve v období, kedy začína byť otec pre maloletého
dôležitejšou osobou pri výchove ako matka. Atmosféra u navrhovateľky, ktorá je negatívne naladená
voči otcovi maloletého, zároveň podľa znalkyne môže ústiť do predmetných prejavov správania

maloletého, čo podľa názoru súdu rovnako kontraindikuje zverenie maloletého do výlučnej starostlivosti
navrhovateľky.Pokiaľ ide o praktické otázky striedavej osobnej starostlivosti, bydliská oboch rodičov sú v relatívnej
blízkosti, ako aj v blízkosti materskej školy a neskôr základnej školy maloletého. Podmienky u oboch
rodičov boli prešetrené kolíznym opatrovníkom, ktorý ich považoval u oboch za vhodné pre maloleté

dieťa. Ak sa stalo, že odporca nevyužil svoje právo na stretnutie so synom (viď. poznámky navrhovateľky
dokladané v priebehu konania), bolo tomu tak z pracovných dôvodov, čo matka nespochybnila. V
prípade zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, tak ako navrhovateľke
so starostlivosťou o maloletého vypomáhajú jej rodičia, môžu odporcovi v prípade potreby vypomôcť
so starostlivosťou jeho rodičia. Súd pritom poukazuje na skutočnosť, že matka sa v priebehu konania

často vyjadrovala v množnom čísle, z čoho je zrejmé, že výraznou pomocou navrhovateľke pri výchove
a starostlivosti o maloletého sú jej rodičia. Uvedené zvýraznil jej právny zástupca v záverečnej reči,
kedy uviedol, že navrhovateľke „významne pomáhajú aj starí rodičia, pre ktorých sa táto pomoc stáva
doslova potešením a nachádzajú v tom zmysel svojho života“. Zároveň znalkyňa z vyšetrenia zistila (č.l.
313), že navrhovateľka prenáša rodičovské kompetencie na svojich rodičov. Súd má za to, že tak ako
navrhovateľke pomáhajú v prípade potreby jej rodičia, rovnako môžu pomôcť rodičia odporcu jemu, ak

bude pracovne vyťažený, keď výpomoc starých rodičov v súčasnej dobe nie je ničím nezvyčajným aj
v kompletných rodinách. Zároveň súd poukazuje na vyjadrenie zamestnávateľa odporcu v liste zo dňa
15.07.2015 (č.l. 358), kde uviedol, že rozdelenie zmien sa vypracováva na začiatku mesiaca, pričom
nočné služby sú rozdeľované podľa potreby a s prihliadnutím na možnosti jednotlivých zamestnancov,
ako aj na jeho vyjadrenie v liste zo dňa 10.11.2015 (č.l. 410), kde uviedol, že v prípade, že by odporcovi

prislúchalo pracovať v nedeľu v dlhom týždni, bude jeho pracovná zmena končiť cca o 15.00 hod., z
čoho je zrejmé, že zamestnávateľ odporcu je ústretový, že pri vypracúvaní harmonogramu prihliada na
možnosti zamestnancov a odporca tak bude schopný si v prípade potreby vymeniť zmenu s kolegom,
ako to sám deklaroval.

Hoci v zásade treba súhlasiť s tým, že nedostatočnú komunikáciu medzi rodičmi je možné chápať ako
prekážku pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti, súd má za to, že je potrebné prihliadať na
všetky okolnosti prejednávaného prípadu. V tu prejednávanej veci súd dospel k záveru, že nariadenie
striedavejosobnejstarostlivostiažpoodstráneníproblémovvkomunikáciirodičovbymohloviesťktomu,
že by vhodné podmienky pre takúto formu starostlivosti nenastali nikdy, nakoľko z celého konania je

zrejmé, že navrhovateľka komunikáciu s odporcom odmieta, a to už viac ako 3 roky (viď správu z RPPS
na č.l. 65), kde 23.11.2012 uviedla, že s odporcom nie je schopná žiadnej (ani minimálnej) komunikácie.
Uvedené vyplýva i z vyšetrenia u znalkyne dňa 07.02.2015 (č.l. 312), kde navrhovateľka uviedla, že sa
s odporcom „vôbec nechce rozprávať, ani v záujme maloletého, u nej má všetko, čo potrebuje, najlepšie
by bolo, keby sa s otcom maloletý stretával minimálne“. Znalkyňa na pojednávaní tiež vyjadrila obavu,

že v prípade zverenia maloletého do výlučnej starostlivosti navrhovateľky, nebude táto motivovaná ku
komunikácii s odporcom.

Súd preto dospel k záveru, že napriek problémom v komunikácii medzi rodičmi, prevažujú vyššie
uvádzané dôvody pre zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti (potreba výchovného

pôsobenia aj zo strany otca, citové potreby maloletého, ochorenie navrhovateľky), a preto je potrebné
odstraňovať problémy s nedostatočnou komunikáciou popri zverení maloletého do striedavej osobnej
starostlivosti. V súvislosti s tým súd poukazuje na vyjadrenie znalkyne, že „pokiaľ bude komunikácia
medzi rodičmi zlá (čo v súčasnosti je - pozn. súdu), akákoľvek forma starostlivosti o maloletého môže
viesť k narušeniu jeho vývinu, minimálne destabilizácii“. Z uvedeného je zrejmé, že riziká nedostatočnej

komunikácie nie je možné vzťahovať iba k striedavej osobnej starostlivosti, ale sú prekážkou pre
akúkoľvek formu starostlivosti, pričom však súd o niektorej z foriem starostlivosti rozhodnúť musí. Ak
teda nedostatočná komunikácia bráni akejkoľvek forme starostlivosti a zároveň nič iné nebráni striedavej
osobnej starostlivosti, pričom súd má za preukázané, že práve zverením maloletého do striedavej
osobnej starostlivosti budú najlepšie zabezpečené potreby maloletého dieťaťa, jeho zdravý fyzický a

psychický vývoj, nevidí dôvod túto formu starostlivosti neurčiť.

Súd poukazuje na nález Ústavného súdu ČR sp.zn. I. ÚS 2661/2010, podľa ktorého „nemožno vylúčiť,
že práve medzi rodičmi, ktorí nie celkom dobre komunikujú, je striedavá starostlivosť podnetom na
motiváciu na to, aby sa snažili spolu čo najviac kooperovať. Striedavá starostlivosť núti rodiča, ktorý

neboltejtoformenaklonenýanaktoréhostranechýbaochotakomunikovať,abysvojesprávaniezmenil.“
Nakoľko matka už viac ako 3 roky s otcom riadne nekomunikuje, pričom komunikáciu odmieta (viď.
vyšetrenie u znalkyne - č.l. 312), má súd za to, že v súlade s nálezom ÚS ČR je dôvodné nariadenie
striedavej osobnej starostlivosti za súčasného uloženia výchovného opatrenia za účelom odstraňovaniatejto prekážky. Súd neuznal obranu matky, že bude komunikovať s odporcom iba za určitých podmienok
(ospravedlnenie), pretože i keby navrhovateľka vnímala komunikáciu odporcu ako urážlivú a nevhodnú,
musí si uvedomiť, že sa jej vyhýbať nemôže, pretože komunikácia medzi rodičmi je nevyhnutným

predpokladom pre zabezpečenie zdravého vývoja ich spoločného maloletého syna.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov zveril súd vo výroku IV. maloleté dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov, dospejúc z vykonaného dokazovania k záveru, že boli naplnené podmienky
ustanovenia § 24 ods. 2 ZR, a síce že obaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať, obaja rodičia majú

o osobnú starostlivosť o maloletého záujem, jeden z rodičov navrhuje striedavú osobnú starostlivosť,
pričom zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti je v jeho záujme a takto budú
lepšie zaistené jeho potreby ako výchovné, tak i citové. Pokiaľ ide o intervaly, za optimálne vzhľadom k
veku maloletého považoval súd striedanie po týždni, keď určenie párneho a nepárneho týždňa pre toho
ktorého rodiča vyplýva zo skôr nariadeného predbežného opatrenia, z ktorého je zrejmé, že odporcov
krátky týždeň je týždňom nepárnym, preto súd určil starostlivosť navrhovateľky na týždeň párny a

starostlivosť odporcu na týždeň nepárny. Vo výroku IV. zároveň rozhodol o zastupovaní a spravovaní
majetku maloletého v bežných veciach každým z rodičov, nakoľko obaja rodiča sú k tomuto spôsobilí,
pričom v prípade nie bežných vecí bude potrebná dohoda oboch rodičov.

Súd však považuje za potrebné uviesť, že otec si musí byť vedomý toho, že zverenie maloletého do

jeho osobnej starostlivosti nie je jeho oprávnením, ako tomu bolo v prípade úpravy styku s maloletým,
ale jeho povinnosťou, pričom musí urobiť všetko pre to, aby túto osobnú starostlivosť v danom intervale
jedného týždňa realizoval, inak by bol odôvodnený prípadný neskorší návrh matky na zrušenie striedavej
osobnej starostlivosti, ak sa preukáže, že táto sa v skutočnosti nerealizuje.

Keďže preukázané čisté mesačné príjmy navrhovateľky a odporcu nie sú v porovnateľnej výške, nakoľko
odporca má čistý mesačný príjem vo výške dvojnásobku čistého mesačného príjmu navrhovateľky,
súd mal za to, že je potrebné určiť výživné odporcu na maloletého počas trvania striedavej osobnej
starostlivosti rodičov. Súd pritom poukazuje na znenie ustanovenia § 62 ods. 6 ZR, z ktorého je zrejmé,
že neurčenie výživného počas striedavej osobnej starostlivosti nie je pravidlom, ale len možnosťou s

prihliadnutím na okolnosti prípadu. V tu prejednávanej veci dospel súd k záveru, že určenie výživného
odporcovi je dôvodné, vzhľadom k rozdielom medzi čistým mesačným príjmom odporcu (852,48 eura)
a navrhovateľky (360,73 eura).

Výživné odporcu stanovil súd vo výroku V. rozsudku, a to vo výške 50,00 eur mesačne, ktoré výživné

súd považuje za primerané možnostiam a schopnostiam odporcu, ako aj nákladom na maloletého, a
postačujúce na to, aby bola navrhovateľka počas času, keď bude mať maloletého vo svojej osobnej
starostlivosti, schopná spolu s finančným podieľaním sa na výžive maloletého zo svojho príjmu a
prídavkov na dieťa uhrádzať náklady na maloletého počas zabezpečovania starostlivosti o neho. Za
odôvodnené náklady na maloletého súd považoval, ako bolo už vyššie uvedené, náklady v celkovej

výške cca 215,00 eur, ku ktorým pripočítal náklady na logopédiu v sume 16,- eur mesačne, čo spolu
predstavuje sumu 231,- eur mesačne. Ak sa od tejto sumy odráta prídavok na dieťa vo výške 23,52
eura, na zvyšnej sume by sa mali obaja rodičia podieľať v polovici, t.j. sumou cca 105,- eur. Nakoľko
však príjem navrhovateľky predstavuje cca polovicu príjmu odporcu, je potrebné, aby v približne polovici
na ňu pripadajúcich nákladov sa na týchto podieľal odporca aj počas doby, kedy bude maloletý v

starostlivosti navrhovateľky, keď súd poukazuje na to, že na nákladoch sa majú rodiča podieľať podľa
svojich možností, ktoré sú u rodičov rozdielne. Takto budú náklady na maloletého vykryté tak, že budú
hradené z prídavku na dieťa v sume 23,52 eura, z výživného odporcu 155,- eur (105,- eur + 50,- eur)
a z výživného navrhovateľky v sume 55,- eur.

Pokiaľ ide osobnú starostlivosť rodičov o maloletého počas letných prázdnin, prípadne o styk druhého
rodiča s dieťaťom v tomto období, súd toto obdobie osobitne neupravoval, nakoľko týždňové intervaly
osobnej starostlivosti považuje za primerané aj pre letné obdobie, pretože umožňujú každému z rodičov
stráviť s maloletým i prípadnú dovolenku, pričom interval odlúčenia maloletého od druhého rodiča na
týždeň považoval súd za optimálny aj vzhľadom k veku maloletého.

Pokiaľ ide o vianočné a novoročné sviatky, súd vo výroku VI. upravil počas striedavej osobnej
starostlivosti styk rodiča, ktorý v uvedenom čase nebude mať maloletého vo svojej starostlivosti, s
maloletým, aby tak bolo zabezpečené spravodlivé trávenie sviatočných dní ako maloletému, tak obomrodičom. Navrhovateľka je potom oprávnená stretávať sa s maloletým (ak bude maloletý v osobnej
starostlivosti odporcu) počas vianočných a novoročných sviatkov každý párny rok od 24.12. od 9.00
hodiny do 25.12. do 9.00 hodiny, každý nepárny rok od 25.12. od 9.00 hodiny do 26.12. do 18.00 hodiny,

každý párny rok od 26.12. od 18.00 hodiny do 28.12. do 18.00 hodiny, každý nepárny rok od 31.12. od
09.00 hodiny do 01.01. nasledujúceho párneho roku do 18.00 hodiny, a odporca potom opačne, aby tak
bolo trávenie sviatkov maloletého s oboma rodičmi vyrovnané, nakoľko je zrejmé, že na uvedenom sa
rodičia zatiaľ nie sú schopní dohodnúť.

Súd uložil rodičom povinnosť, maloleté dieťa na styk s druhým rodičom riadne a včas pripraviť, ktorá
príprava zhŕňa nielen fyzickú, ale aj psychickú prípravu, a odovzdať v stanovenú hodinu v mieste svojho
bydliska. Druhý z rodičov je povinný v stanovenú hodinu maloleté dieťa vrátiť v mieste bydliska druhého
z rodičov, pokiaľ v danom týždni tento zabezpečuje striedavú osobnú starostlivosť.

Znaleckým dokazovaním bolo preukázané, pričom uvedené bolo zrejmé aj z konzultácie u psychológa T.

naU.C.,ževzájomnévzťahymedzirodičmisúnarušené,títoniesúschopníkonštruktívnejkomunikácie,
pričom aj podľa vyjadrenia znalkyne ide o problém, ktorý je potrebné riešiť nielen v súvislosti so
striedavou osobnou starostlivosťou, ale v prípade akéhokoľvek modelu starostlivosti o dieťa. Rodičia by
mali byť za odbornej pomoci schopní uzavrieť kapitolu manželského vzťahu, ktorý sa rozpadol (uvedené
platí najmä pre navrhovateľku, ktorá doposiaľ neprekonala negatívne vnímanie otca maloletého získané

zo spolužitia s ním), uvedomiť si, že rodičmi maloletého zostávajú naďalej obaja, naučiť sa rešpektovať
rolu toho druhého (tu uvedené platí aj pre odporcu, ktorý by nemal znevažovať navrhovateľku z
dôvodu jej duševného ochorenia; aj pre navrhovateľku, ktorá by si mala uvedomiť, že úloha otca je
pre maloletého nezastupiteľná), a naučiť sa komunikovať spolu za účelom zabezpečenia čo najlepšej
starostlivosti o maloletého.

Vzhľadom k tomu, že v konaní mal súd preukázané, že komunikácia rodičov nie je vhodná, za
účelom zlepšenia tejto komunikácie, zlepšenia rodičovskej zručnosti a v záujme zabezpečenia čo
najvhodnejšieho bezkonfliktného prostredia v prospech maloletého dieťaťa, uložil súd rodičom výchovné
opatrenie, a to povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu, ktoré im bude

poskytnuté v rozsahu 12 hodín počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku, a to na T. služieb U. práce,
sociálnych vecí a rodiny C.. Cieľom odborného poradenstva bude zlepšenie vzájomnej komunikácie
medzi rodičmi a lepšie vzájomné sa rešpektovanie v roli rodiča maloletého. Súd nelimitoval trvanie
poradenstva údajom v mesiacoch, keďže pre výsledky je dôležitý skutočný počet jednotlivých sedení,
a preto ho určil počtom hodín poradenstva, pričom počet hodín 12 považuje za primeraný. Nakoľko

schopnosť konštruktívnej komunikácie je vecou oboch rodičov a táto schopnosť je narušená u oboch
(odporca komunikuje zraňujúco a odporkyňa komunikovať odmieta, resp. chce komunikovať iba za
určitých podmienok), súd uložil toto výchovné opatrenie vo výroku VII. obom rodičom.

Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa§144OSP,účastnícinemajúprávonanáhradutrovkonaniaorozvodaleboneplatnosťmanželstva
alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich

časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 144 OSP v spojení s § 151 ods. 1 OSP, keď vo výroku
VIII. rozhodol, že účastníci nemajú na náhradu trov konania právo, nakoľko išlo o konanie o rozvod
manželstva, pričom priznanie náhrady neodôvodňovali okolnosti prípadu ani pomery účastníkov, keď

žiaden z účastníkov náhradu trov konania ani nežiadal.

Podľa § 151 ods. 6 OSP, o trovách štátu súd rozhodne aj bez návrhu.

Podľa § 148 ods. 1 OSP, štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov

konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
Podľa § 160 ods. 1 veta prvá OSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní
od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu.Pokiaľ ide o trovy štátu vzniknuté znaleckým dokazovaním znalkyňou V.. C. Y., o týchto bolo
právoplatne rozhodnuté dopĺňacím rozsudkom č.k. 12P/9/2012-200 zo dňa 11.10.2013, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňom 09.11.2013.

Následne vznikli trovy štátu znaleckým dokazovaním znalkyňou W.r. V. S., W., a to za znalecký posudok
vovýške597,52eura(č.l.323),ktoréboliuhradenévsume250,-eurzpreddavkuzaplatenéhoodporcom
(č.l. 295) a v sume 347,52 eura zo štátneho rozpočtu, a za účasť na pojednávaní vo výške 123,02 eura

(č.l. 368), ktoré boli uhradené zo štátneho rozpočtu. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 12P/9/2012-179
zo dňa 02.08.2013 bola navrhovateľka právoplatne oslobodená od súdnych poplatkov.

Pre rozhodovanie o náhrade trov štátu v zmysle § 148 OSP v zásade platia obdobné kritéria ako pri
rozhodovaní o náhrade trov konania účastníkov. Rozhodujúci je výsledok vo veci samej, to znamená, že
trovy štátu by mal nahradiť ten účastník konania, ktorý v konaní nedosiahol ním zamýšľaný výsledok. S

prihliadnutím na výroky rozsudku je možné konštatovať, že výsledok pre oboch účastníkov bol približne
rovnaký (bolo rozhodnuté aj o osobnej starostlivosti navrhovateľky, i o striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov spolu s výživným odporcu). Z uvedeného potom súd mal za to, že štát by mal voči obom
rodičom právo na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli zaplatením odmeny znalkyni PhDr. Halašovej
v rovnakom rozsahu, t.j. v polovici. Keďže náklady na znalecké dokazovanie vykonané uvedenou

znalkyňou boli vo výške 720,54 eura, polovica pripadajúca na odporcu predstavuje sumu 360,27 eura.
Keďže z uvedenej sumy uhradil odporca preddavok v sume 250,- eur, súd ho vo výroku IX. zaviazal k
náhrade trov štátu vo výške 110,27 eura (360,27 - 250), pričom s prihliadnutím na výšku sumy mu s
poukazom na § 160 ods. 1 OSP určil na zaplatenie primeranú dlhšiu lehotu 30 dní od právoplatnosti
rozsudku, ktorú sumu je potrebné uhradiť na účet Okresného súdu Trnava. Nakoľko navrhovateľka bola

oslobodená od súdnych poplatkov v celom rozsahu, súd vo výroku X. štátu voči navrhovateľke právo na
náhradu trov konania s poukazom na § 148 ods. 1 OSP nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho
písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní

uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na výkon exekúcie, podľa osobitného právneho predpisu.