Uznesenie – Trestné činy proti brannosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. január 2016

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 4T/50/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815010163
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2016:5815010163.3

Uznesenie

Samosudkyňa Okresného súdu Námestovo v trestnej veci obž. O. H., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona (§ 138 písm. d/ Tr. zákona), písm.
b/ Tr. zákona, (§ 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX takto

r o z h o d o l :

Podľa § 280 ods. 2 Tr. poriadku trestnú vec obž. O. H., nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bytom D., Y. a O.
XXX/X, prechodne bytom D., O. č. XXX, OP SJ XXXXXX, pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa

§ 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona na tom skutkovom základe,

dňa XX.XX.XXXX v čase okolo 11.15 hod. na ceste pri parkovisku pri P. poliklinike v D., žiadal od U. F.,
nar. XX.XX.XXXX vrátiť finančnú hotovosť, ktorú jej mal požičať vo výške 200,- Eur, kde pritom ako od
nej žiadal túto hotovosť, jej vulgárne nadával a vyhrážal sa jej zabitím, následne ju chytil za rameno a
svojou hlavou ju udrel do jej hlavy do oblasti čela, po čom spadla na zem do snehu, po chvíli vstala a

povedala mu, že to oznámi na polícii a odišla od neho, načo O. H. nasadol do svojho auta, šiel tým istým
smerom ako U. F. a keď išiel popri nej, cez otvorené okno auta jej opäť vulgárne nadával a pokračoval
vo vyhrážkach, kde ona zo strachu začala pred ním utekať a skryla sa v areáli dvora osobitnej školy v
D., odkiaľ privolala pomoc,
p o s t u p u j e

na prejednanie priestupku Obvodnému úradu Námestovo, odboru všeobecnej vnútornej správy, pretože
nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 6.7.2015 bola tunajšiemu súdu doručená obžalobu na O. H. pre prečin nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zákona (s poukazom na § 138 písm. d Tr. zák. a §139
ods. 1 písm. c/ Tr. zákona).
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní, po zákonnom poučení urobil podľa § 257 ods. 1 písm. a/

Trestného poriadku vyhlásenie, že je nevinný. Vypovedal, že s poškodenou žili v spoločnej domácnosti,
domácnosť financoval a tiež poškodenej požičal nejaké peniaze. V novembri 2014 sa s poškodenou
rozišli, odsťahovala sa k rodičom. K súdenému skutku vypovedal, že nepopiera, že sa s poškodenou
stretli, tiež je pravdou, že jej vulgárne vynadal, vynadal jej, že je kurva, zlodejka, klamárka a podobne.
Tiež je pravdou, že vtedy na parkovisku pri poliklinike spadla, spadla však preto, lebo mala obuté topánky
na opätkoch, stála na kopčeku a bolo klzko. Poškodená mu vtedy sľúbila, že mu z peňazí, ktoré mu

dlhuje donesie nejakú splátku. Toho dňa 12.01.2015 ju stretol náhodne, bol vtedy v lekárni, z lekárne išiel
k vozidlu a poškodená išla pešo cez parkovisko so sídliska Brehy smerom ku gynekologickej ordinácii
pri cintoríne. Poprel však, že by sa poškodenej vyhrážal zabitím. Po tomto incidente poškodená odišla,
išla ďalej smerom k ordinácii, on nastúpil do vozidla a ešte cestou, ako okolo nej vozidlom prechádzal,
tak počas jazdy cez otvorené okno spolujazdca na ňu zakričal, že nech ho už neojebáva, že je kurva
špinavá a že nech mu tie peniaze prinesie večer, ako sa dohodli. Rovnako poprel, že by sa jej vyhrážal.

Uviedol, že v čase incidentu vozidlo parkoval z druhej strany polikliniky, nie od hlavnej cesty ale zozadu,
je tam aj zubná ambulancia a dá sa tam vojsť aj do nemocnice. Rozhovor medzi nimi prebiehal vlastnena rozhraní parkoviska a cesty, ktorá ide zozadu k nemocnici. K poškodenej vlastne iba podišiel cez
cestu, zbadal ju, keď otváral dvere na vozidle. Pokiaľ ide o pád poškodenej na zem, stál pred ňou asi pol
metra, ako na ňu kričal, ona sa zakláňala a keďže mala opätky a stála na kopčeku, tak spadla na zem.

Dotkol sa jej vlastne iba keď ju zo zeme dvihol, chytil ju za bundu a dvihol ju za ľavé plece. Poškodená
sa na nič nesťažovala, len sa triasla od strachu, lebo po nej kričal. Poškodenú neudrel a jej tvrdenia
si vysvetľujem tým, že je klamárka, klame stále a tiež dostáva rozumy od iných. Pokiaľ ide o priebeh
incidentu, vo vozidle celú dobu sedel svedok W. N., sedel na mieste spolujazdca, vo vozidle ho vlastne
čakal už keď bol v lekárni.

Svedkyňa poškodená U. F. vypovedala, že predmetného dňa ráno išla do práce, pracovala v
gynekologickejambulancii,ktorájepricintoríne.Keďprechádzalaokolonovejnemocnice, obžalovanýju
tamčakal,videlatamstáťjehovozidloapretovolala mame,ženaňučakáobžalovaný.Keďprechádzala
okolo vozidla, obžalovaný z vozidla vystúpil, vo vozidle bol sám. Obžalovaný jej vulgárne nadával,
vymyslel si nejaký dlh 200 €, tiež ju udrel svojím čelom do jej čela, na čo spadla na zem a povedala
mu, že pôjde na políciu. On jej na to povedal, že kľudne môže ísť aj hneď. Potom šla ďalej smerom do

práce, pri zelenej lekárni ju obžalovaný na vozidle dobehol a cez otvorené okno spolujazdca jej vulgárne
nadával, chcel, aby mu vrátila 200 €. Z vozidla aj chcel vystúpiť, ale keďže bol na hlavnej ceste a
ona utekala, tak on šiel tým vozidlom ďalej, vozidlo odstavil pred ordináciou, kde predtým pracovala
a tam na ňu čakal. Keď ho tam zbadala, tak sa vrátila späť a bežala do areálu osobitnej školy a tam
už po ceste volala švagrinej U. F., aby po ňu prišla, že sa bojí, že ju obžalovaný napadol. S. prišla

pre ňu k osobitnej škole, išli spolu pre mamu do práce a potom boli na polícii. Na otázky prokurátora
svedkyňa uviedla, že ako obžalovaný vybehol z vodidla, vulgárne jej nadával, keď vystúpil z vozidla
schmatol ju za rameno, aby sa otočila a nadával jej a potom jej dal čelovku. Z vozidla jej potom kričal,
že je špinavá kurva, že keď si zarába pičou, tak mu môže vrátiť aj tých 200 Eur a že do 2 dní tie
peniaze chce mať. V ten deň ako podala trestné oznámenie bola aj na ošetrení, mala vystavenú PN

5 dní, utrpela slabý otras mozgu, bolela ju hlava a tiež aj zvracala. S určitosťou môže povedať, že
obžalovaný bol vo vozidle sám. Na návrh prokurátora bola prečítaná výpoveď svedkyne z prípravného
konania z dôvodu rozporu, pretože v prípravnom konaní vypovedala, že sa jej mal obžalovaný vyhrážať
zabitímanahlavnompojednávanínapriektomu,žeboladotazovaná,abypopísalakonkrétnejšiepriebeh
komunikácie medzi ňou a obžalovaným, vyhrážky zabitím ani raz nespomenula. Svedkyňa uviedla, že

pokiaľ vyhrážky neuviedla bolo tomu tak preto, že od skutku už uplynul rok, ale obžalovaný sa jej vždy
pri hádkach vyhrážal, že ju doreže nožom, rozbije je jej tvár a takto. Obžalovaný sa jej aj vtedy, teda v
čase incidentu vyhrážal, zabitím, smrťou. Keďže sa jej takto vyhrážal už aj skôr, zo začiatku vyhrážky
nebrala vážne, ale potom, keď ju už začal prenasledovať aj do práce a tiež sa stalo, že ju vyhodil z
podniku, v ktorom sa náhodne stretli, tak jeho vyhrážky začala brať vážne a začala sa obávať aj o život. K

fotokópiámsmszmobilnéhotelefónuzaloženénačl.45-50uviedla,žetakétosmsjejobžalovanýposielal
pravidelne, dlhodobo po ich rozchode, fotokópie vlastne vyhotovili policajti z jej mobilného telefónu.
Obžalovanému nedlhuje žiadne peniaze a ani sa nedohodli na žiadnych splátkach. Už v minulosti podala
trestné oznámenie na obžalovaného, keď ju napadol pred prácou, vykrúcal jej ruky, vtedy si s ním písala
sms, obžalovaný jej navrhoval, aby sa zobrali a že celé to konanie voči nemu sa anuluje. Ona mu iba

odpisovala, že s jeho návrhom nesúhlasí. Následne poprela vyjadrenia obžalovaného, že by ho mala
kontaktovať, že sa k nemu chce vrátiť, práve naopak, zmenila si číslo z dôvodu, aby mala od neho kľud.
Svedkyňa U. F. vypovedala, že nebola očitým svedkom incidentu. Počas dňa jej zavolala poškodená, že
ju naháňa obžalovaný, aby prišla pre ňu. Vo vozidle jej uplakaná poškodená povedala, že ju obžalovaný
pri nemocnici chytil, že ju udrel čelom o čelo, že spadla na zem, postavila sa a utekala k svojej práci, kde

na ňu čakal a tak sa radšej otočila a utekala k osobitnej škole, aby ju nechytil. V tom čase poškodená
a obžalovaný boli rozídený. Po podaní trestného oznámenia bola poškodená aj na ošetrení, bolela ju
hlava a tiež aj viackrát zvracala, čo jej povedala poškodená.
Svedkyňa W. F. vypovedala, že jej dcéra poškodená Lenka F. žila s obžalovaným a potom sa rozišli.
Dcéra jej povedala, že sa obžalovaného bojí, to jej povedala ešte predtým, ako sa s obžalovaným

rozišli. Dňa 12.01.2015 bola v práci a dcéra jej zavolala, že ide do práce a ona jej povedala, že keď
už bude v práci, že aby jej zavolala, že či je všetko v poriadku. Po pár minútach jej začal zvoniť telefón
a cez telefón počula nadávky. Počula obžalovaného ako dcére nadáva, že je kurva skurvená, že kde
sa zase kurvila. Potom sa telefón vypol. Dcéra jej potom vo vozidle povedala, že obžalovaný si na
ňu počkal, že jej dal čelovku, že spadla a že obžalovaný jej nadával. Už si to presne nepamätá, bolo

to také rýchle. Počas hádok sa mal obžalovaný poškodenej hocikedy vyhrážať, že ju zabije, ako to
býva pri hádkach, ale či jej dcéra hovorila, že sa jej mal takto vyhrážať obžalovaný aj v ten deň uviesť
nevedela. Na návrh prokurátora bola prečítaná výpoveď svedkyne z prípravného konania z dôvodurozporu, pretože v prípravnom konaní vypovedala, že aj ona mala počuť v telefóne vyhrážky zabitím.
Svedkyňa uviedla, že pre odstup času si nepamätá, ale ak tak vypovedala, tak tomu aj bolo.
Svedok W. N. vypovedal, že obžalovaný je jeho priateľ, potvrdil, že obžalovaný mal vzťah s poškodenou

a v tom období riešili rozchod. K súdenému skutku uviedol, že bol spolu vo vozidle s obžalovaným,
obžalovaný zbadal poškodenú, bolo to na zákrute pri zelenej lekárni, obžalovaný zastavil vozidlo a
išiel za poškodenou. On ostal vo vozidle a preto všetko nepočul, ale obžalovaný na poškodenú kričal,
poškodenábolavystrašená,asiajplakala.Bolitamhnusnéslová,žejunenávidí,tiežjejvulgárnenadával
a tiež chcel vrátiť peniaze. Následným odpoveďami svedka na položené otázky súd mal za preukázané,

že svedok na mieste incidentu v skutočnosti nebol tak, ako to tvrdila svedkyňa poškodená, svedok
popísal inak okolnosti stretnutia obžalovaného a poškodenej, inak popísal aj miesto incidentu a popis
jeho verzie okolností skutku a miesta incidentu sa diametrálne odlišoval od výpovedi tak obžalovaného
ako aj poškodenej.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že na inkriminovanom mieste sa obžalovaný a poškodená
skutočne stretli, obžalovaný túto skutočnosť ani nepopieral. K stretnutiu uviedol, že poškodenú stretol

náhodne, bol na ňu nahnevaný, aj jej vulgárne nadával, domáhal sa vrátenia požičaných peňazí, poprel
však, že by sa poškodenej vyhrážal zabitím a že by ju fyzicky napadol. Na svoju obranu tiež uvádzal,
že poškodená mala obuté topánky na podpätkoch, stála na kopčeku a ako na ňu kričal a ona sa
nahla dozadu a ako sa triasla spadla, ešte jej pomáhal postaviť sa. Ako očitého svedka označil W. N.,
ktorý podľa jeho výpovede mal celú dobu sedieť vo vozidle a celý incident vidieť. V prvom rade treba

uviesť, že súd neuveril výpovedi obžalovaného, že počas celého incidentu mal vo vozidle sedieť svedok
W. N., ktorý mal celý incident vidieť. Obrana obžalovaného v tomto smere bola vyvrátená výpoveďou
poškodenej, ktorá sa jednoznačne vyjadrila, že vo vozidle bol obžalovaný sám a ním uvádzaný svedok
sa na mieste incidentu vôbec nenachádzal. Zároveň svedok W. N. súdu popísal inak miesto, kde
sa mali stať oba incidenty, inak popísal okolnosti, ktoré incidentu predchádzali, svedok bol sj súdom

vyzvaný, aby na náčrte zakreslil miesto oboch incidentov, pričom svedok tieto miesta označil, v rozpore
s výpoveďou obžalovaného aj poškodenej a nešlo o jediný rozpor, ale svedok inak popísal súvislosti
súdených skutkov, uviedol, že obžalovaný počas toho ako viedol vozidlo cestou zbadal poškodenú a
vozidlozastavil,pričomtakpoškodenáakoajobžalovanýzhodneuviedli,ževozidlobolopredincidentom
zaparkované na parkovisku pri zadnej časti nemocnice a obžalovaný vypovedal, že pred incidentom

bol v lekárni v nemocnici a ako sa mal vracať z lekárne k vozidlu, mal zbadať prichádzať poškodenú.
Súd tak neveril tvrdeniam svedka W. N., že bol očitým svedkom súdeného skutku a preto na obsah jeho
výpovede, pri vyhodnocovaní skutkového stavu neprihliadal. Súd tak mal za preukázané, že obžalovaný
na ceste pri parkovisku pri nemocnici slovne vulgárne vynadal poškodenej, tiež súd nemal dôvod
neveriť výpovedi poškodenej, že obžalovaný ako stál oproti nej, udrel ju čelom do jej čela, toto tvrdenie

poškodenej mal súd za preukázané lekárskym správami z 12.1.2015 na čl. 26, síce vyšetrením viditeľné
zranenia zistené neboli, poškodená však uvádzala rovnaké skutočnosti na ošetrení, ako aj v konaní na
súde a súd nemal dôvod jej výpovedi neveriť. Súd rovnako uveril výpovedi poškodenej, že následne ako
obžalovaný prechádzal vozidlom okolo nej, tak jej cez otvorené okno opäť vulgárne nadával.
Pokaľ ide o právne posúdenie súdenej trestnej činnosti ako prečinu nebezpečného vyhrážania podľa §

360 Tr. zákona, v základnej skutkovej postate sa tohto prečinu dopustí, kto sa inému vyhráža smrťou,
ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu.
Toto ustanovenie chráni občianske spolunažívanie proti vyhrážkam smrťou, ťažkou ujmou na zdraví
alebo inou ťažkou ujmou, čím je obsah vyhrážky zákonom konkretizovaný, pričom zákon zároveň
vyžaduje, že vyhrážka musí byť zároveň objektívne spôsobilá vzbudiť obavu z jej vykonania.

Vykonaným dokazovaním však vznikli dôvodné pochybnosti, či k takýmto vyhrážkam skutočne aj došlo,
nebola bezpečne vyvrátená obrana obžalovaného, ktorý vyhrážky popieral, priznal iba vulgárne nadávky
voči poškodenej. Poškodená ani vypočutá svedkyňa W. F. v konaní pred súdom tieto vyhrážky vo svojich
výpovediach neuviedli, dokonca ani po doplňujúcich otázkach prokurátora, poškodená opakovane
vypovedala, že obžalovaný jej vulgárne nadával a na vyhrážky zabitím si spomenula až potom, ako

jej bola na návrh prokurátora prečítaná výpoveď z prípravného konania, pri odstraňovaní rozporov. V
prípade ak by k takýmto vyhrážkam usmrtením došlo, ako to tvrdila obžaloba a ak tieto vyhrážky smrťou
by boli spôsobilé vzbudiť dôvodnú obavu z ich vykonania, súdu sa potom nejaví presvedčivým, že
by takéto vyhrážky poškodená opomenula pred súdom uviesť a rezonovali by u nej vulgárne nadávky.
Napriek existujúcim pochybnostiam ohľadom vyhrážok zabitím, ktoré súd v zmysle Súd tak na základe

takto vykonaných dôkazov, v zmysle zásady in dubio pro reo, nemal bezpečne vyvrátenú časť obrany
obžalovaného, že voči poškodenej bol iba vulgárny a žiadne vyhrážky nepoužil.
Napriek existujúcim pochybnostiam vo výpovedi poškodenej ohľadom vyhrážok zabitím, ktoré súd v
zmysle zásady in dubio pro reo vyhodnotil v prospech obžalovaného, súd tak ako to už vyššie uviedoluveril výpovedi svedkyne ohľadom jej tvrdenia, že obžalovaný ju fyzicky napadol. Zranenie poškodenej
si podľa potvrdenia lekára vyžiadalo dobu pracovnej neschopnosti v trvaní 5 dní, práceneschopnosť
bola vystavená na základe subjektívnych obtiaží poškodenej, zranenia nezanechali stopy po údere, čo

nasvedčovalo menšej intenzite, a preto aj s ohľadom na toto zranenie, súd posúdil komplexne konanie
obžalovaného ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Pri možnom posudzovaní súdenej
trestnej činnosti ako prečinu výtržníctva, súd bral do úvahy aj intenzitu, rysy a priebeh útoku, okolnosti,
za ktorých bol čin spáchaný, pohnútku činu, následky a tiež osobu páchateľa, jeho doterajší život, jeho
povahové vlastnosti a jeho kriminálnu minulosť.

Súd k osobe obžalovaného zistil, že doposiaľ nemá žiaden záznam v registri trestov, taktiež nemá
záznam, že by sa v minulosti dopustil priestupku. Vzťahy medzi obžalovaným a poškodenou boli dlhšiu
dobu narušené už pred súdenou trestnou činnosťou, čo bolo aj preukázané výpoveďou obžalovaného,
poškodenej a tiež sms komunikáciou.
Vzhľadom k uvedenému potom súd konanie obžalovaného, ktoré je jednoznačne v príkrom rozpore s
pravidlami občianskeho spolunažívania a nie je ničím ospravedlniteľné posúdil ako priestupok a postúpil

vec na prejedanie priestupku príslušnému orgánu, pri označení ktorého súd pochybil, keď omylom
namiesto Okresného úradu Námestovo uviedol Obvodný úrad Námestovo.

Poučenie:

Proti uzneseniu o postúpení veci môže prokurátor do troch dní od jeho oznámenia podať sťažnosť
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline. Včas podaná sťažnosť má odkladný účinok.