Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 25, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/442/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115228679
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Chamula
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5115228679.1

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní vedenom samosudcom Mgr. Dušanom Chamulom, v právnej veci
žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., IČO: 35 717 769, so sídlom v Bratislave, Staré Grunty 7, JUDr.
Vratislavom Šteffekom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie v Bratislave, Nám. M. Benku 6,
proti žalovanému: H. P., nar. X.X.XXXX, bytom J. D. XXXX/XX, C., v konaní o zaplatenie 360,50 Eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia 247 Eur s úrokom z omeškania vo výške
8,75 % ročne zo sumy 247 Eur od 24.10.2012 do zaplatenia
z a s t a v u j e .

Súd žalobu v časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia 3,50 Eur s úrokom z omeškania vo výške
8,75 % ročne zo sumy 3,50 eur od 24.10.2012 do zaplatenia

z a m i e t a .

Žalovaná j e p o v i n n á z a p l a t i ť žalobcovi 110,00 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75
% ročne zo sumy 110,00 Eur od 24.10.2012 do zaplatenia. Na zaplatenie tejto povinnosti súd povoľuje
žalovanej splátky vo výške 30 Eur mesačne splatné vždy do 25. dňa kalendárneho mesiaca počnúc

prvým nasledujúcim kalendárnym mesiacom po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že v
prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas sa stane splatným celý dlh.

Žalovanej sa v súvislosti so zastavenou časťou konania náhrada trov konania
n e p r i z n á v a .

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 28.9.2015 domáhal voči žalovanej zaplatenia 360,50 Eur, úrokov z
omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 360,50 Eur od 24.10.2012 do zaplatenia a náhrady trov
konania.
Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako veriteľ uzavrel so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 12.4.2012, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 650,- Eur.

Zároveň bolo povinnosťou dlžníka úver splatiť s odplatou vo výške 247,- Eur, spolu 897,- Eur, v 13
splátkach, a to v prvých 3 splátkach vo výške 3,25 Eur a v ďalších 10 splátkach vo výške 87,73 Eur.
Dlžník zaplatil iba 536,50 Eur, naposledy 30,- Eur dňa 2.6.2015. Vzhľadom na nesplácanie dlhu veriteľ
zosplatnil úver ku dňu 23.10.2012, čo oznámil listom z 21.11.2012.Žalovaná sa k veci samej písomne vyjadrila dňa 1.12.2015 tak, že so žalobou nesúhlasí, nenamieta
základ, namieta výšku nároku. Rozporne bola uvedená vysoká RPMN 45,23%. Ak súd uzná nárok, žiada
o splátky.

Podaním zo dňa 4.1.2016 (doslova 4.1.2015, doručeným súdu 8.1.2016) žalobca v časti 247,- Eur vzal
žalobu späť.

Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“):
1) Navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh
vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
2) Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom
prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

3) Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa
začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo o
určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu súd pri aplikácii § 96 O.s.p. rozhodol o zastavení konania v
požadovanej časti tak, ako je uvedené v prvom odseku výrokovej časti tohto rozsudku. Išlo o čiastočné
späťvzatie pred otvorením prvého pojednávania, preto skúmanie prípadného nesúhlasu žalovaného s
čiastočným späťvzatím by bolo nadbytočné.
Súd k pokračovaniu konania zohľadňoval štádium konania, keď obidve strany boli dovtedajšími

procesnými úkonmi súdu pripravení na rozhodnutie o celom dovtedajšom predmete sporu, nariadenie
nového pojednávania k zvyšku predmetu sporu by bolo nehospodárne, preto súd rozhodol popri
čiastočnom späťvzatí aj vo veci samej.

Pojednávania konaného dňa 25.1.2016 sa právne zastúpený žalobca nezúčastnil, svoju neúčasť
ospravedlnil.

Žalovaná sa na pojednávaní pridržiavala písomného vyjadrenia, k čomu doložila doklady o svojich

osobných pomeroch. Zároveň osobne vypovedala tak, že predmetnú zmluvu podpísala, dostala 650,-
Eur. Keď úver nesplácala, poslali (veriteľ) inú pani a zobrali jej knižku, kde zapisovali jej platby, žalovaná
poukazuje na výpisy z banky. Obchodných podmienok na druhej strane zmluvy si nebola vedomá, pred
súdom sa vyjadrovala k priemernej RPMN 45,23%. Pripúšťa jej upomínanie podľa vykázaných listov
veriteľa.

Z listinných dôkazov mal súd zistené :

Podľa obsahu zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 12.4.2012 žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej
ako dlžníkovi úver vo výške 650,- € s vyhlásením, že úver je poskytnutý za odmenu a za celkový
úrok, ktoré číselne uvádzal vo variantoch podľa trvania zmluvy, teda spolu za odplatu, ktorá zahŕňa ako
odmenu, tak aj úrok. Dlžník potvrdil prevzatie istiny úveru svojím podpisom na tejto zmluve. Celkovú
dlžnú sumu, teda istinu úveru 650 € a odplatu vo výške 247,- Eur, teda spolu 897,- € sa dlžník zaviazal

splácať v 13 -tich mesačných splátkach, a to v prvých 3 splátkach vo výške 3,50 Eur a v ďalších 10
splátkachvovýške88,73Eur,prvásplátkasplatnáv10.deňpouzatvorenízmluvyakaždáďalšiasplátka
splatná vždy do 30. dňa po splatnosti predchádzajúcej splátky.
V zmluve bola uvedená informácia o priemernej hodnote RPMN pre príslušný typ úveru 45,23 %. Zmluva
bola dlžníkmi podpísaná aj na druhej strane, kde boli uvedené obchodné podmienky, osobitne podľa b.

1 bola uvedená „RPMN pri splatnosti úveru na ... (variant textu - pozn. súdu) 13 mesiacov 67,70 %“.
Čl. 3 obchodných podmienok zakotvoval právo na zmluvnú pokutu veriteľa v prípade nesplatenia
záväzku dlžníka vo výške 3,3% z istiny úveru (650 x 0,033 = 21,45, pozn. súdu) za každý aj začatýkalendárny mesiac omeškania, ako aj právo na paušálnu náhradu trov spojených so súdnym alebo
rozhodcovským konaním vo výške 20% z poskytnutej istiny, najmenej 67,- Eur.

Veriteľ upomínal dlžníka na zaplatenie predmetného úveru listom zo dňa 3.10.2012 a oznámil mu
predčasnú splatnosť zostatku úveru listom zo dňa 21.11.2012.

Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej ObZ) Zmluvou
o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do
určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 ObZ Za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno
dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 1 ods. 1), 2) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného od 11.6.2010, ďalej tiež iba „zák.
č. 129/2010 Z.z.“)

1) Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 11 zák. č. 129/2010 Z.z. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 39 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej OZ) v znení

účinnom v súčasnosti Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods. 1 OZ Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez

právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa § 451 OZ

1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 52 OZ:
1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 10 OZ v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2014:
1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli

neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.

5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata
podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v
obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu
spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov

a lehotu splatnosti.
10) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na
ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia
zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Listinné dôkazy predložené žalobcom boli všetky pre súd skutkovo hodnoverné, spor bol tiež predmetom
právneho hodnotenia k priznaniu uplatneného plnenia, osobitne vo vzťahu k postaveniu dlžníka zo
zmluvy spotrebiteľského charakteru podľa § 52 a nasl. občianskeho zákonníka, ktorá bola predložená
zo strany podnikateľa nepodnikateľovi ako spotrebiteľovi, a osobitne zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Súdskutkovoaprávnevyhodnotil,žedlžníkovibolposkytnutýspotrebiteľskýúverpodľazák.č.129/2010
Z.z., a to z foriem podľa jeho cit. ustanovenia § 1 ods. 2 vo forme zmluvy o úvere podľa obchodného
zákonníka.

Obsah prejavenej vôle zmluvných strán v zmluve o úvere podľa názoru súdu spočíva na jednej strane
v dojednaní povinnosti veriteľa dočasne poskytnúť plnenie v dojednanej výške úveru a na druhej strane
v dojednaní povinnosti dlžníka zaplatiť plnenia v dojednanej výške splátok v lehotách ich splatnosti.

Je pravdou, že napriek pomenovaniu odplaty úveru ako odmeny aj úroku, tieto ustanovenia zmluvy
boli dojednané jasne, ak súd na strane dlžníka vychádza z dojednania jeho povinnosti v rozsahu
uvedených splátok. Právna terminológia v ustanovení o hlavných náležitostiach úveru v cit. ust. § 497
ObZ pomenúva akúkoľvek odplatu za poskytnutie úveru ako úrok (podľa staršej právnej literatúry vovšeobecnosti ani nemusel byť dojednaný ročne). Terminológia cit. ust. § 499 ObZ, ako aj terminológia
zákona o spotrebiteľských úveroch, zavádza pojem aj inej odplaty spojenej s úverom, osobitne zákon
o spotrebiteľských úveroch pritom narába so všeobecným pojmom nákladov spotrebiteľského úveru.

Na tento stav právnej terminológie nadväzuje osobitná povinnosť podnikajúceho veriteľa uviesť celkovú
sumu splatnú spotrebiteľom, ako aj podľa cit. ust. § 1 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z. uviesť ročnú
percentuálnu mieru nákladov (RPMN), pod následkom bezodplatnosti a bezúročnosti úveru. Preto súd
uvedenie RPMN považuje za osobitnú informačnú povinnosť, ktorá má význam ako jednotková cena u
nákupu fyzického tovaru, udávaná spravidla za 100 gramov alebo 100 mililitrov, z ktorej už konštitutívne

nevyplývajú práva ani povinnosti, ale musí materiálne zodpovedať záväzným ustanoveniam zmluvy,
a to podľa prílohy zákona podľa matematického vzorca, ktorý v prípade viacerých poskytnutí, alebo
viacerých splátok, presahuje matematickú schopnosť výraznej väčšiny populácie, ktorého činiteľmi sú
náklady úveru a časové aspekty jeho splácania. Riadne uvedenie RPMN by v spojení s budovaním
finančnej gramotnosti obyvateľov mohlo byť faktorom orientácie spotrebiteľa v poskytovanom úvere.
Osobitne ustanovenie cit. ust. § 1 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z. v časti „v neprospech spotrebiteľa“ súd

považuje za obsolétne, lebo podľa povahy veci v prospech alebo v neprospech spotrebiteľa môžu byť
záväzné ustanovenia zmluvy. Oproti tomu informácia o RPMN pri jej deklaratórnom, nie konštitutívnom
charaktere, podľa povahy veci môže iba buď plniť, alebo neplniť svoju informačnú funkciu.

Súd zistil rozpor s ustanovením cit. ust. § 1 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z., keď priamo v zmluve nie je
uvedená RPMN, a to je dôvod bezodplatnosti a bezúročnosti predloženej zmluvy o úvere podľa tohto
zákona. Pokiaľ v obchodných podmienkach zmluvy je uvedená RPMN „pri splatnosti na 13 mesiacov
67,70 %“, ide o formuláciu z obchodných podmienok, t.j. zodpovedajúcu relatívne samostatnému
dokumentu, ktorý by sa mal týkať viacerých zmlúv so zhodným obsahovým prvkom. Navyše ide o

formuláciu v dlhšej, iba čiastočne súvisiacej vete. Riadne neuvedenie tejto informácie je o to mýlivejšie,
že na pri dojednaných hlavných náležitostiach úveru je prehľadnejšie uvedená nižšia priemerná RPMN
obdobnýchzmlúv.Pretoajkeďideoformuláciunadruhejstranezákladnéhotextuzmluvy,tátoformulácia
v tomto prípade nie je dostatočne prehľadná pre účel informovania spotrebiteľa, aby si uvedomil, aké
náklady v čase vyplývajú zo záväzných ustanovení konkrétnej zmluvy.

Informáciu o výške RPMN práve v tejto výške 67,70 % by súd považoval za vierohodný ukazovateľ
nákladovosti tohto úveru, keby táto informácia bola dlžníkovi daná. Dôvodom čiastočného zamietnutia
žaloby tak bolo systematicky prednostne neprehľadné uvedenie informácie o RPMN pri uzatváraní

zmluvy. Podporne ide podľa názoru súdu aj o neprimerane vysoký náklad úveru, aj keď cit. ust. § 53
ods. 6 OZ v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2014 nezakotvoval exaktné obmedzenie tejto výšky.
Relatívne vyššiu mieru nákladov by súd argumentačne rešpektoval u kratších a nižších úverov, s nižším
dopadom na absolútnu výšku týchto nákladov, prakticky vzhľadom na vyššie zastúpenie pevných zložiek
nákladov pri podnikaní. Lenže túto výšku 67,7% súd považuje za neprijateľne vysokú aj v tomto prípade.

Za situácie, keď samotný žalobca vzal žalobu späť v časti 247,- Eur (prakticky s upustením od bilancie,
ktorá by sa odvíjala od samotného hlavného zmluvného dojednania o splatnosti úveru v splátkach spolu,
ale s bilanciou iba od požičaných peňazí bez plánovanej odplaty pre veriteľa), súd zaviazal žalovanú

na zaplatenie 110,- Eur titulom zostatku istiny úveru poskytnutého pôvodne vo výške 650,- Eur, keď
žalovaná tento uhradila iba v časti vo výške 540,- Eur. Pokiaľ žalobca potvrdil splatenie úveru iba vo
výške 536,50 Eur, vzhľadom na zásadu ústnosti na pojednávaní, za daných okolností aj vzhľadom
na zásadu hospodárnosti občianskeho súdneho konania, sa súd priklonil k údajom podľa výpisu z
bankového účtu predloženého žalovanou, podľa ktorého do 1.6.2015, čo korešpondovalo s vyhlásením

veriteľa o pripísaní úhrad do 2.6.2015, žalovaná na zhodný účet SK54 6500 0000 00002008 1389,
zaplatila spolu 540,- Eur v rovnako vysokých 18 splátkach po 30,- Eur. Preto napokon v časti 3,50 Eur
súd žalobu zamietol.

Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere navyše vykazuje znaky hromadného predloženia
spotrebiteľovi zo strany dodávateľa, preto súd zároveň právne podriadil hodnotenie tejto zmluvy
aj ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv súd
interpretuje ako systematicky špecifický okruh ustanovení o prejave vôle, vedúci k materiálnej ochranuspotrebiteľov pred podmienkami, ktoré zákon označuje ako neprijateľné, teda podľa interpretácie súdu
ako bežne nepredvídateľné u obstarania tovaru alebo služby, ak neboli individuálne dojednané, teda
s ohľadom na pozornosť, čas a energiu, akú môže spotrebiteľ tomuto bežnému obstaraniu venovať.

V tomto fakticky zákon uprednostňuje úpravu vzájomných zmluvných práv a povinností v hlavných
ustanoveniach zmluvy, teda v predmete a cene plnenia, a to určito, jasne, zrozumiteľne (viď cit. ust.
§ 53 ods. 1 OZ). Tieto podmienky sa môžu týkať aj samotného prístupu k súdu, každopádne podľa
právnej praxe sú preskúmavané automaticky a aj preto podľa názoru tunajšieho súdu ich platnosť
je súčasťou samotného „sporu o právo“ aj bez ohľadu na vzdelanostné alebo sociálne postavenie

spotrebiteľa. Právnym následkom tohto právneho preskúmania by mohlo byť nepriznanie časti plnenia
ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá by bola z toho dôvodu bola absolútne neplatná. V tomto
smere úvah súd poznamenáva, že žalobca spravodlivo sám nevychádza z rozhodcovskej doložky
v obchodných podmienkach. Jedným z takýchto vedľajších dojednaní je aj zmluvná pokuta, v čl.
3 obchodných podmienok formálne dojednaná mesačne. Osobitne toto dojednanie v časti zmluvnej
pokuty, ktorá mala narastať v čase, súd považuje za neprijateľné v zmluve spotrebiteľského charakteru.

Navyše ako súd uviedol vyššie, celý tento úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a tento následok
sa podľa názoru súdu spravodlivo širšie vzťahuje aj na ustanovenia o zabezpečení zmluvy.

Úrok z omeškania bol v tomto konaní podľa § 369 ods. 1 poslednej vety Obchodného zákonníka

uplatnený podľa predpisov občianskeho práva, a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v
spojení § 3 Nar. vl. č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013, v sadzbe neprevyšujúcej základnú
sadzbu ECB (1%) zvýšenú o 8 %, napokon vo výške 8,75 %. Pri procesnej pasivite dlžníka týkajúce
sa konkrétneho priebehu splácania v rámci jeho dôkazného bremena, k nesplatenej istine súd uznal
omeškaniedlžníkapodľaudaniažalobcuod24.10.2012,keďužčasťsplátokúveruzostranyžalovaného

bola splatná.

Súd povolil žalovanej splácať dlh v splátkach podľa § 160 ods. 1 OSP v záujme predchádzania sporu
v štádiu vykonávacieho konania, keď žalobca ako subjekt, ktorý vstúpil do práv subjektu poskytujúceho

svoje služby hromadne, by nemal byť týmto rozhodnutím príliš ťaživo postihnutý, zároveň s prihliadnutím
na prílohy žalovanej, ktorá preukázala sťaženú sociálnu situáciu, s príjmom zo starobného dôchodku
338,- Eur, spojenú s upokojovaním iba základných životných potrieb, ale vo výške s prihliadnutím na
celkovú výšku dlhu, s tým, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas sa stane
splatným celý dlh.

O náhrade trov konania v zastavenej časti rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého za
zastaveniekonaniaprocesnezodpovedážalobca,ktorýčiastočnevzalžalobuspäťibanazákladezmeny
vlastného procesného postoja. Žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila, ani pri danom priebehu

konania o osobitne vzniknutých trovách konania iba v zastavenej časti nemá zmysel hovoriť, preto jej
túto náhradu súd nepriznal.
O náhrade trov konania v meritórne rozhodnutej časti rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 O.s.p., podľa
ktorého žalobca mal vo veci prevažný úspech (priznaných 110,- , zamietnutých 3,50 Eur), popri
ktorom bol úspech žalovanej iba pomerne nepatrný. Lenže pri danom priebehu konania súd zohľadnil

dôvod hodný osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 OSP to, že od začiatku konania bola napokon
meritórne rozhodnutá časť sporu (110 + 3,5 Eur) súčasťou predmetu, ktorý zahŕňal aj predmet konania
predpokladajúci riadne uzatvorenú zmluvu (247,- Eur), lenže od jeho prejednania žalobca vlastným
späťvzatím upustil. Za týchto okolností napriek aritmeticky prevažnému úspechu vo veci samej, teda
zvyšku predmetu konania, súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p., aj ďalej), t.j. ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorémurozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).