Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 25, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 27P/268/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208219015
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Novotná
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1208219015.4

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti o maloleté deti L., nar. XX.XX.XXXX a U., nar.
XX.XX.XXXX Š., bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny,
Vazovova č. 7/A, Bratislava, deti rodičov - matky N.. J. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. X, X. a otca N..
L. Š.H., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. X, X., o návrhu otca na obnovu konania, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na obnovu konania z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajší súd dňa XX.XX.XXXX sa otec domáhal obnovy konania vedeného na
tunajšom súde pod sp.zn. XXP/XXX/XXXX, v ktorom súd rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX č.k. XXP/
XXX/XX-XXX uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu mal. detí. Uvedený rozsudok nadobudol

právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX po tom, čo bol rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č.k.. XXCoP/
XXX/XXXX -XXX zo dňa XX.XX.XXXX potvrdený.

Otec vo svojom odôvodnení uviedol, že Krajskému súdu v Bratislave predložil dňa XX.XX.XXXX, za
obdobie 1.8.2007 do 31.12.2007, ako dôkaz vyúčtovanie ním vynaložených nákladov na vyživovaciu
povinnosť voči mal. deťom, výzvy manželke na podieľaní sa na týchto nákladoch, detailné rozpisy

týchto nákladov a samotné účtovné náklady. Týmito dôkazmi sa Krajský súd v Bratislave nezaoberal
a nehodnotil ich. Za obdobie od 01.01.2008 do 29.04.2008 obdobné dôkazy predložiť nemohol, keďže
ich nemal dostatočne spracované a bez jeho viny ich nemohol použiť v pôvodnom konaní. Hodnotením
týchto predložených dôkazov a dôkazov za nasledujúce obdobie môže jednoznačne privodiť pre neho
priaznivejšie rozhodnutie vo veci a to od zníženia výšky vyživovacej povinnosti, cez zníženie alebo
zrušenie spätného určenia až po zamietnutie návrhu v pôvodnom konaní.

Otec vo svojom odôvodnení ďalej uviedol, že Krajský súd v Bratislave nevyhodnotil dôkazy, ktoré
predložil a nevykonal žiadne ním navrhnuté dôkazy. Na súde prvého stupňa mu bolo viac krát zabránené
vo vystúpení, jeho výpovedi, vyjadrení jeho stanoviska a tak mu bolo zabránené v realizácii jeho práva
na spravodlivé súdne konanie a možnosti vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom. Rozhodnutím
odvolacieho súdu, ktorý potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa boli výrazne obmedzené jeho rodičovské

práva a povinnosti. Ďalej mu bolo obmedzené ústavou garantované právo a to najmä právo na rovnaké
postavenie účastníkov v rámci konania, nakoľko matka bola zo strany súdov jednoznačne preferovaná,
či sa jedná o priestor na vyjadrenie alebo vyhovenie všetkým jej návrhom na vykonanie dokazovania. Na
základe nesprávneho postupu súdu pri hodnotení výsledkov dokazovania, najmä obsahu predložených
listinných dôkazov navrhovateľa, ale aj odporkyne a na základe obmedzene a jednostranne vykonaných
dôkazov, súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nedostatočne zistil skutkový stav veci a

vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.Súd vykonal vo veci dokazovania a to najmä výsluchom otca, kolízneho opatrovníka, oboznámil
sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a to najmä uznesením č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa
XX.XX.XXXX, uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. XXCoP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX,

kompletným spisovým materiálom sp.zn. XXP/XXX/XXXX a zistil nasledujúci skutkový stav:

Vpredmetnejvecirozhodoltunajšísúduznesenímč.k.XXP/XXX/XXXX-XXzodňaXX.XX.XXXX,ktorým
návrh otca na obnovu konania sp. zn. XXP/XXX/XXXX zamietol v zmysle § 234 ods. 1,2 O.s.p. z dôvodu,
že obnova konania nie je prípustná voči rozsudkom, ktorých zmenu alebo zrušenie možno dosiahnuť

inak podľa § 229 písm. b) O.s.p.

Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. XXCoP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX uznesenie
prvostupňového súdu č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Vo svojom odôvodnení uviedol, že pokiaľ súd prvého stupňa zamietol návrh otca na obnovu
konania z dôvodu, že zmenu rozsudku o výživnom možno dosiahnuť návrhom podľa § 78 Zákona o

rodine v prípade zmeny pomerov, s týmto sa odvolací súd nestotožnil. Pokiaľ ide o aplikáciu ust. § 229
písm. b) O.s.p. zákon má na mysli taký inštitút procesného práva, ktorý súdu prvého stupňa umožňuje
zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie a dosiahnuť tak inú úpravu vzťahov účastníkov, bez toho
aby museli byť splnené predpoklady uvedené v ust. § 228 O.s.p. Nepatrí sem však ust. § 163 ods. 1
O.s.p., pretože podľa tohto ustanovenia možno dosiahnuť zmeny právoplatného rozsudku len vtedy, ak

sa zmenia podstatné okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Pretože
ust. § 163 ods. 1 O.s.p. nemôže slúžiť k reparácii pôvodného rozsudku, je u rozsudkov odsudzujúcich k
plneniuvbudúcnostisplatnýchdávokaleboplneniuvsplátkach,obnovakonaniaprípustná.Zobdobných
dôvodov možno návrhom na obnovu konania napadnúť rozsudky o výchove a výžive mal. detí, o
obmedzené rodičovských práv, ako i ďalšie rozhodnutia v iných veciach, ktoré podľa zákona nemožno

zmeniť ak sa zmenia pomery. V zmysle intencií odvolacieho súdu, súd prvého stupňa mal v ďalšom
konaní posúdi ť návrh otca na obnovu konania z hľadiska splnenia podmienok uvedených v ust. § 228
ods. 1 O.s.p..

Z výpovede otca na pojednávaní súd zistil, že na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II č.k. XXP/

XXX/XX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č.k.. XXCoP/
XXX/XXXX -XXX zo dňa XX.XX.XXXX doposiaľ dopláca, pričom už je to druhý krát, čo bola kvôli tomuto
rozhodnutiu, vedená voči nemu exekúcia. Mal za to, že vo veci rozhodoval nezákonný sudca, pretože
v čase rozhodovania prebiehalo na tunajšom súde rozvodové konanie a teda vec mala riešiť sudkyňa
Y.. K., ktorá rozhodovala v rozvodovom konaní. Navyše rozhodnutie nemá žiadnu oporu v zákone,

pretože v tom čase žili spolu s matkou detí v spoločnej domácnosti. Zákon o rodine uvádza, že o výživné
možno požiadať len ak rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a v prípade, ak žijú tak len z dôvodu, že
jeden z rodičov si vyživovaciu povinnosť neplní. Skutočnosť, že si otec neplní vyživovaciu povinnosť
nebola nikdy nikým tvrdená, i samotná sudkyňa vo svojom rozhodnutí uviedla, že obaja rodičia si plnia
svoju vyživovaciu povinnosť. Jej rozhodnutie teda nemalo žiadnu oporu v zákone a podľa názoru otca

bol porušený zákon, prípadne si myslel. Matka v konaní nežiadala upraviť otázku zverenia detí a je
teda zvláštne, prečo súd rozhodoval aj o zverení. Výživné v rozvodom konaní bolo určené v polovičnej
výške ako v konaní na čas do rozvodu manželstva. Otec ďalej žiadal, aby súd zohľadnil pochybenia v
predošlých konaniach, ktoré zistil z vlastnej iniciatívy, pretože nemá právnické vzdelanie. Ďalej poukázal
na to, že kolízny opatrovník pri návštevách nedodržiaval postup aký mal, neinformoval otca o šetreniach

v domácnosti a písomné správy nezodpovedali skutočnosti, čo potvrdzovali aj hlasové záznamy z toho
obdobia.

Podľa § 228 ods. 1 písm. O.s.p. právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu
konania ak:

a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní,
ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho
priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu,

d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody
účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným
finančným zadosťučinením,e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych
spoločenstiev,
f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom

rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

Podľa § 229 písm. b) O.s.p. obnova nie je prípustná proti rozsudkom ktorých zrušenie alebo zmenu
možno dosiahnuť inak.

Súd preskúmal návrh otca a to i v zmysle intencií zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle
§ 228 ods. 1 O.s.p. a zameral sa na splnenie podmienok vyplývajúcich z vyššie uvedeného zákonného
ustanovenia.

Podľa § 229 O.s.p. obnova nie je prípustná proti rozsudkom a) ktorými sa vyslovilo, že sa manželstvo
rozvádza, že je neplatné alebo že tu nie je, b) ktorých zrušenie alebo zmenu možno dosiahnuť inak. V

danej veci je návrhom na obnovu konania napadnutý rozsudok, ktorý odsudzuje na plnenie v budúcnosti
zročnýchdávok,idetedaorozsudokpodľa§163O.s.p.,ktorýmožnozmeniťvprípadepodstatnejzmeny
pomerov, ale keďže táto zmena je možná len do budúcnosti a pôvodný právoplatný rozsudok zmeniť
možné nie je, ak existuje dôvod obnovy podľa ust. § 228 ods. 1 O.s.p. a dotýka sa pôvodného rozsudku,
obnova konania je prípustná i pri rozsudkoch podľa § 163 O.s.p. (str. 660 Komentára k Občianskemu

súdnemu poriadku autorov Števček/Ficová, vyd. C.H.BECK, 2009).

Ako vyplýva z návrhu na obnovu konania a vyjadrení otca mal. detí, otec ako dôvody obnovy uvádza:

- ním predloženými dôkazmi sa Krajský súd v Bratislave nezaoberal a nehodnotil ich. Za obdobie od

01.01.2008 do 29.04.2008 obdobné dôkazy predložiť nemohol, keďže ich nemal dostatočne spracované
a bez jeho viny ich nemohol použiť v pôvodnom konaní.
- Krajský súd v Bratislave nevyhodnotil dôkazy, ktoré predložil a nevykonal žiadne ním navrhnuté
dôkazy. Na súde prvého stupňa mu bolo viac krát zabránené vo vystúpení, jeho výpovedi, vyjadrení jeho
stanoviska a tak mu bolo zabránené v realizácii jeho práva na spravodlivé súdne konanie a možnosti

vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom.
- rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorý potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa boli výrazne obmedzené
jeho rodičovské práva a povinnosti. Ďalej mu bolo obmedzené ústavou garantované právo a to
najmä právo na rovnaké postavenie účastníkov v rámci konania, nakoľko matka bola zo strany súdov
jednoznačne preferovaná, či sa jedná o priestor na vyjadrenie alebo vyhovenie všetkým jej návrhom na

vykonanie dokazovania.

V zmysle intencií odvolacieho súdu sa tunajší súd zaoberal tým, či ide aj spôsobilý dôvod obnovy, teda,
či ide o skutočnosť, ktorú nemohol navrhovateľ bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní a súčasne
je to skutočnosť, ktorá by mohla pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Po vykonanom

dokazovaní mal za to, že možnosť obnovy konania v zmysle § 228 ods. 1 možno v tomto prípade skúmať
jedine z dôvodov uvedených v § 228 ods. 1 písm. a).

Podať návrh na obnovu konania z dôvodov uvedených podľa § 228 ods. 1 písm. c), d), e) a f) súd taktiež
vylúčil, nakoľko v predmetnej veci nešlo o účastníka v neprospech ktorého bolo rozhodnuté v dôsledku

trestného činu sudcu, rovnako nešlo o návrh na obnovu konania, ktorému predchádzalo rozhodnutie
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým by vyslovil porušenie základných ľudských práv alebo
slobôd účastníka konania. Uvedené rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II v spojení s rozhodnutím
Krajského súdu v Bratislave nebolo v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev
alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev a nejedná sa ani o rozhodnutie slovenského súdu, ktoré

by malo byť podkladom pre uznanie alebo výkon v inom členskom štáte Európskej únie.

Obnova konania v zmysle § 228 ods. 1 písm. a) je prípustná len vtedy ak dôvodom obnovy konania,
na ktorý sa účastník odvoláva je existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré bez svojej
viny nemohol účastník použiť v pôvodnom konaní a to za predpokladu, že môžu privodiť pre neho

priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Nové dôkazy sú spôsobilým dôvodom obnovy konania vtedy, ak je
nimi možné preukázať právne spôsobilú skutočnosť, ktorá môže privodiť pre účastníka, ktorý návrh na
obnovu konania podáva priaznivejšie rozhodnutie vo veci a ktorý napriek tomu, že v čase pôvodného
konania tieto dôkazy existovali, nemohol ich bez svojej viny predložiť v pôvodnom konaní napr. preto, žeo nich nevedel a ani inak z procesného hľadiska nezavinil nesplnenie povinnosti tvrdenia alebo dôkaznú
povinnosť. Nová uvádzaná skutočnosť musí byť spojená vždy s novým dôkazom. Dôvodom obnovy
konania môžu byť len tie skutočnosti, ktoré nastali do vyhlásenia rozhodnutia súdom. Tie skutočnosti,

ktoré nastali až potom, nemôžu byť spôsobilým dôvodom obnovy konania, nakoľko k nim nemohol súd
v čase vyhlásenia rozhodnutia prihliadať v zmysle § 154 ods. 1 O.s.p..

V zmysle vyššie uvedeného ako i na základe vykonaného dokazovania, mal súd za to, že dôvody
uvedené v návrhu otca na obnovu konania nemožno subsumovať pod ustanovenie § 228 ods. 1 písm.

a) O.s.p., nakoľko sa nejedná o dôkazy, tvrdenia a skutočnosti, ktoré bez svojej viny nemohol použiť
v pôvodnom konaní. Argumentácia otca, že dôkazy, a to vyúčtovanie ním vynaložených nákladov na
vyživovaciu povinnosť voči mal. deťom, výzvy manželke na podieľaní sa na týchto nákladoch, detailné
rozpisy týchto nákladov a samotné účtovné náklady (všetko za obdobie od 01.01.2008 do 29.04.2008 )
predložiť nemohol, keďže ich nemal dostatočne spracované a bez jeho viny ich nemohol použiť v
pôvodnom konaní ,v tomto prípade neobstojí, nakoľko je evidentné, že tieto dôkazy v pôvodnom

konaní existovali, otec o nich vedel a nemožnosť spracovania týchto dôkazov (pravdepodobne formou
tabuľky, grafu alebo ofotených bločkov či výpisom z účtov) nezakladá domnienku splnenia predpokladov
v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia. Otec v priebehu konania sp.zn. XXP/XXX/
XXXX predložil dostatočne vyčerpávajúce množstvo dokladov preukazujúcich jeho tvrdenia plnenia
vyživovacej povinnosti k mal. deťom formou vecných plnení (napr. č.l. 22 až 33, 92 -94, 96 a nasl.

142- 219) ako i nákladov na domácnosť. To, že otec nepredložil podrobný rozpis výdavkov a nákladov v
priebehu posledných štyroch mesiacov, kedy o odvolaní rozhodoval Krajský súd v Bratislave, nezakladá
dôvod opierajúci sa o § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p.. Totožné dôkazy v priebehu konania niekoľkokrát
predložil, súd sa nimi zaoberal a následne ich podľa vlastnej úvahy vyhodnotil.

Tunajší súd rozhodol o úprave rodičovských práv a povinností po vykonaní náležitého a
vyčerpávajúceho dokazovania a taktiež po zohľadnení dokladov predložených otcom počas konania a
to od podania návrhu odo dňa XX.XX.XXXX matkou až do právoplatného rozhodnutia Krajského súdu
v Bratislave č.k.. XXCoP/XXX/XXXX -XXX zo dňa XX.XX.XXXX. Posledné predložené dôkazy otcom
sa nachádzajú v spise na č.l. 147 až 219, ktoré boli predložené odvolaciemu súdu dňa XX.XX.XXXX

(č.l. 144) t.j. skoro dva mesiace pred rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave, pričom na č.l. 212 sa
nachádza posledný blok s dátumom 23.12.2007 Samoska- Bystreho, s.r.o..

Na základe vyššie uvedeného sa nemožno stotožniť s argumentáciou otca, že nestihol bez svojej viny
predložiťsúdudôkazykeďžeichnemaldostatočnespracovanézaobdobieod01.01.2008až29.04.2008

a bez jeho viny ich nemohol použiť v pôvodnom konaní. Otec obdobné dôkazy o plnení vyživovacej
povinnosti už raz predložil za obdobia, ktoré bolo potrebné zdokladovať pre rozhodnutie súdu t.j. od júna
2007 až do vyhlásenia rozsudku t.j. XX.XX.XXXX ba dokonca, tieto dôkazy predkladal aj v odvolacom
konaní o čom svedčí blok z nákupu zo dňa 23.12.2007 t.j. po vyhlásení rozsudku prvostupňového súdu.
Otec tak dostatočným až vyčerpávajúcim spôsobom využil svoje zákonné právo predkladať dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení a to, že súdu nepredložil dôkazy rovnakého charakteru za obdobie štyroch
mesiacov, t.j. počas doby kedy sa o jeho odvolaní rozhodovalo na odvolacom súde, nemá a ani nemôže
mať za následok založenie dôvodov na obnovu konania. Krajský súd v Bratislave mal k dispozícii
dostatočné množstvo predložených dôkazov oboma účastníkmi konania a to, ktoré dôkazy vykonal bolo
len na jeho posúdení postupujúc podľa § 132 O.s.p. Navyše ak by odvolací súd potreboval pre svoje

rozhodnutie predložiť ďalšie dôkazy pre lepšie zistenie skutkového stavu a doteraz vykonané dôkazy by
považoval za nedostatočné, vykonal by tak podľa vlastnej úvahy.

Ostatnými namietanými skutočnosťami a tvrdeniami otca, že mu boli upierané ústavou garantované
práva, sa tunajší súd nezaoberal, nakoľko uvedené spadá do kompetencie Ústavného súdu SR. Ak

otec namietal zákonného sudcu, mala byť táto otázka riešená v predmetnom konaní sp.zn. XXP/XXX/
XXXX, pričom súd považuje za potrebné uviesť, že vo veci konal a rozhodoval sudca, ktorému bola
vec pridelená v súlade so zákonom a v zmysle platného rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava II
na daný rok.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 146 ods. l písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do l5 dní odo dňa jeho
doručenia na tunajšom súde, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.