Rozsudok Judgement was issued on Friday, December 18, 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 19C/146/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713209917
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7713209917.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Stolárovou v právnej veci žalobcu: X. Z., nar.

XX.XX.XXXX, bytom v Z., Z. X, zastúpeného JUDr. Štefanom Strakom, advokátom so sídlom v
Košiciach, Krmanova 1, proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti
Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župná námestie 13, v konaní o zaplatenie 2.748,59 EUR
s príslušenstvom a trov konania, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.547,40 EUR spolu s 5,5 % ročným úrokom z
omeškania od 16.07.2013 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 675,50 EUR, z čoho suma
661,50 EUR predstavuje trovy právneho zastúpenia a suma 14 EUR predstavuje iné trovy, a to na účet
právneho zástupcu žalobcu, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 24.06.2013 v znení pripusteného rozšírenia žalobného návrhu
domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.748,59 EUR spolu s 5,5 % ročným úrokom z omeškania
od 17.01.2013 do zaplatenia, sumy 238,04 EUR, tiež trov konania, titulom náhrady škody podľa zákona

č. 514/2003 Z.z.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav veci.

Zo žalobného návrhu vyplýva, že dňa 28.04.2008 bolo voči žalobcovi vznesené obvinenie pre prečin

zneužívania právomoci verejného činiteľa, voči ktorému bola podaná sťažnosť, ktorá bola zamietnutá
ako nedôvodná, a že rozsudkom Okresného súdu Michalovce, č. k. 3T/13/2009-249 zo 04.06.2009
bol žalobca spod obžaloby oslobodený, nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.01.2010, ktorým dňom odvolací súd zamietol
odvolanie prokurátora v predmetnej veci. Z uvedeného vyplýva, že uznesenie o vznesení obvinenia z
28.04.2008 je nezákonným rozhodnutím orgánu štátu a štát zodpovedá žalobcovi za spôsobenú škodu s
poukazom na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu SR. Žalobca si tak uplatňuje predmetnou žalobou

sumuvovýške2.748,59EURakotrovyobhajobyvpredmetnomtrestnomkonaníposkytnutéadvokátkou
JUDr. Janou Liptákovou s tým, že tento nárok bol predmetom tiež žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody, o ktorom do dnešného dňa nebolo podané vyjadrenie.Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní konanom dňa 29.09.2015 rozšírila žalobný nárok o čiastku
238,04 EUR ako trovy predbežného prerokovania nároku a uplatňovaný úrok z omeškania zo sumy
2.748,59 EUR rozšírila na dátum od 17.01.2013, pričom súd predmetné rozšírenie žalobného návrhu

pripustil na pojednávaní konanom dňa 29.09.2015 v prítomnosti žalobcu, jeho právnej zástupkyne a tiež
zamestnankynezástupcužalovaného,nazákladečohouznesenienebolovyhotovovanévjehopísomnej
podobe.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení z 18.06.2014 (SR zastúpený ešte MS SR) namietal, že

nie je tým orgánom verejnej moci, ktorý by mal zastupovať štát v predmetnej veci. V tejto súvislosti
vyslovil názor, že súd v prípade oslobodenia obžalovaného odstraňuje protiprávny stav, ktorý spôsobil
v trestnom konaní vyšetrovateľ alebo prokurátor, a teda oslobodzujúcimi rozsudkami súdov nemôže
dôjsť k zásahu do práv a tým i ku vzniku škody, lebo sa v tomto prípade nemôže jednať o nezákonné
rozhodnutia, naopak týmito oslobodzujúcimi rozsudkami dochádza k zrušeniu predchádzajúceho
nezákonného postupu. K tvrdenej škode poukázal na povinnosť preukázať skutočný vznik škody aj

účelnosťvynaloženýchtrovkonaniavzniknutýchvkonaní,vktorombolonezákonnérozhodnutievydané.
K príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody poukázal na to, že skutočnosť,
že žalobcovi bola vystavená faktúra za právne služby v súvislosti so zastupovaní žalobcu v trestnom
konaní neznamená, že jej náhradu si môže uplatňovať ako škodu v konaní podľa zákona č. 514/2003
Z.z. s tým, že v trestnom konaní žalobcu nešlo o prípad nutnej či povinnej obhajoby, a preto nebolo

nevyhnuté, aby bol žalobca v predmetnom trestnom konaní obligatórne zastúpený obhajcom.

Z listinného dokladu - Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenú orgánmi
verejnej moci pri výkone verejnej moci z 10.01.2013 a z pripojeného podacieho lístku súd zistil, že
žalobca si prostredníctvom svojej zástupkyne uplatnil voči Ministerstvu vnútra SR žiadosť o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. v súvislosti so vzneseným
obvinením z 28.04.2008 pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa, pričom predmetnou
žiadosťou si uplatnil náhradu škody vo výške 2.748,59 EUR spočívajúcu v zaplatených trovách
právneho zastúpenia v trestnom konaní, ktorú výšku súčasne preukázal priloženou faktúrou a príjmovým
dokladom. Z pripojenej fotokópie doručenky vyplýva, že predmetná zásielka bola doručená Ministerstvu

vnútra SR dňa 15.01.2013 ako doporučená zásielka.

Z listinného dokladu - list vo veci „Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody - odstúpenie
žiadosti“ z 26.03.2013 vyplýva, že Ministerstvo vnútra v súvislosti s predmetnou žiadosťou o predbežné
prerokovanie uplatneného nároku postúpilo predmetnú žiadosť Generálnej prokuratúre SR zastávajúc

názor, že Ministerstvo vnútra SR nie je príslušným orgánom na prerokovanie predmetnej žiadosti.

Z listinného dokladu - list vo veci „Vyúčtovanie trov právneho zastúpenia“ z 12.02.2010 vyplýva, že
Mgr. Jana Liptáková, advokátka, zaslala žalobcovi predmetný list v súvislosti so Zmluvou o poskytovaní
právnych služieb zo dňa 02.05.2008 a jej Dodatku zo dňa 15.01.2009, ktorým mu súčasne predložila

v prílohe vyúčtovanie poskytnutých právnych služieb za obhajobu v trestnom konaní, ktorá bola
právoplatne skončená rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8To/81/2009 s tým, že celková
suma za poskytnuté právne služby činí 2.748,64 EUR.

Z pripojenej prílohy predmetného vyúčtovania - vyúčtovanie jednotlivých úkonov v jej tabuľkovom

zobrazení vyplýva, že právna zástupkyňa si uplatnila úkony:
02.05.2008 - prevzatie a príprava v sume 52,71, paušál 6,33
02.05.2008 - sťažnosť proti vzneseniu obvinenia v sume 52,71, paušál 6,33
12.05.2008 - nazretie do spisu v sume 52,71, strata času 63,24, cestovné KE - SO - KE 48 a paušál 6,33
13.08.2008 - výsluch Q., trvanie 09:30 - 10:20, cestovné KE - VN - KE 54, strata času 63,24, paušál 6,33

13.08.2008 - výsluch R., trvanie 11:00 - 11:45, 2 x úkon v sume 105,42
13.08.2008 - výsluch Q., trvanie 11:50 - 12:40
13.08.2008 - výsluch M., trvanie 11:20 - 11:50
13.08.2008 - výsluch N., trvanie 10:30 - 11:55
27.08.2008 - výsluch G., trvanie 10:45 - 11:35, 3 x úkon v sume 158,13, strata času 63,24, cestovné

KE - SO - KE 48 a paušál 6,33
27.08.2008 - výsluch Q., trvanie 12:05 - 12:55
27.08.2008 - výsluch Z., trvanie 11:40 - 12:00
27.08.2008 - výsluch P., trvanie 9:05 - 09:5027.08.2008 - výsluch A., trvanie 09:55 - 10:40
27.08.2008 - výsluch V., trvanie 08:00 - 09:00
27.08.2008 - výsluch Z., trvanie 13:00 - 13:45

09.10.2008 - porada s klientom, v sume 52,71, strata času 42,16, cestovné KE - MI - KE 36 EUR a
paušál 6,33
10.10.2008 - preštudovanie spisu, v sume 52,71, strata času 63,24, cestovné KE - SO - KE 36 a paušál
6,33
22.02.2008 - porada s klientom, v sume 52,71, strata času 42,16, cestovné KE - MI - KE 36 a paušál 6,33

23.12.2008 - výsluch obvinený, v sume 52,71, strata času 63,24, cestovné KE - SO - KE 48 a paušál 6,33
15.01.2009 - výsluch N., v sume 57,95, strata času 69,54, cestovné KE - VN - KE 54 a paušál 6,95
15.01.2009 - preštudovanie spisu, v sume 57,95, paušál 6,95
13.02.2009 - podanie odporu proti TR v sume 57,95, paušál 6,95
30.03.2009 - nazretie do súdneho spisu v sume 57,95, cestovné KE - MI - KE 36, strata času 46,36 a
6,95 EUR paušál

01.04.2009 - porada s klientom v sume 57,95, cestovné KE - MI - KE 36, strata času 46,36 a 6,95 EUR
02.04.2009 - pojednávanie v sume 57,95, cestovné KE - MI - KE 36, strata času 46,36 a 6,95 paušál
05.05.2009 - pojednávanie v sume 57,95, cestovné KE - MI - KE 36, strata času 46,36 a 6,95 paušál
04.06.2009 - pojednávanie v sume 57,95, cestovné KE - MI - KE v sume 36, strata času 46,36 a 6,95
paušál

22.01.2010 - vyjadrenie k odvolaniu v sume 60,11 a 7,21 paušál
22.01.2010 - porada s klientom v sume 60,11, cestovné KE - MI - KE 36, strata času 48,08 a paušál 7,21
25.01.2010 - účasť na pojednávaní v sume 60,1 a 7,21 paušál.

Z druhej strany predmetnej prílohy vyplýva, že

cestovné bolo vyčíslené: KE - SO - KE 2x 80 km - 160 km x 0,30 EUR
KE - VN - KE 2x 90 km - 180 km x 0,30 EUR
KE - MI - KE 2x 60 km - 120 km x 0,30 EUR;
strata času bola vyčíslená:
1:10 cesta KE - SO - KE, 3 začaté polhodiny x 2 x 30 min.

1:20 cesta KE - VN - KE; 3 začaté polhodiny x 2 = 6 x 30 min.
50 min. jedna cesta KE - MI - KE, t.j. 2 začaté polhodiny x 2 = 4 x 30 min.

Z pripojeného listinného dokladu - porada s klientom dňa 22.12.2008 v Michalovciach vyplýva, že porada
bola vykonaná vzhľadom na potrebu klienta pred jeho prvým výsluchom vo veci ako obžalovaného,

výsluch je naplánovaný na deň 23.12.2008. Klient bol oboznámený s doterajším priebehom vyšetrovania
veci, obhajca oboznámil klienta so skutočnosťou, že vyšetrovací spis bol vrátený zo strany Vojenskej
prokuratúry na doplnenie dokazovania jeho výsluchom. Príprava klienta na výpoveď o veci; doba trvania
70 minút; podpísané klientom a advokátkou.

Z listinného dokladu - Zápisnica o porade s klientom dňa 09.10.2008 v Michalovciach vyplýva, že klient
bol oboznámený s doterajším priebehom trestného konania vedeného vo veci prečinu zneužívania
právomoci verejného činiteľa, ktoré je vedené ... bol podrobne oboznámený s obsahom doteraz
vykonaných vyšetrovacích úkonov a klient zaujal stanovisko k jednotlivým svedeckým výpovediam
individuálne. Klient bol oboznámený, že na deň 10.10.2008 je naplánované oboznámenie sa s

výsledkami vyšetrovania v predmetnej veci a bol oboznámený so skutočnosťami, ktoré budú zo strany
obhajcu namietané; doba trvania 75 minút s tým, že uvedené je podpísané klientom a advokátkou.

Z listinného dokladu - Zápisnica o porade s klientom dňa 01.04.2009 v Michalovciach vyplýva, že ide
o poradu s klientom pred prvým hlavným pojednávaním na Okresnom súde v Michalovciach, príprava

záverečnej reči a vyjadrení obžalovaného; doba trvania 75 minút s tým, že predmetné je podpísané
klientom, tiež advokátkou.

Z listinného dokladu - Porada s klientom, Michalovce z 22.01.2010 vyplýva, že išlo o poradu pred
konaním na odvolacom súde v trvaní 50 minút, čo svojimi podpismi potvrdil klient a tiež obhajca.

Z listinného dokladu - Zmluva o poskytovaní právnych služieb z 02.05.2008 vyplýva, že predmetnú
zmluvu v písomnej podobe uzatvorili žalobca ako klient a Mgr. Jana Straková, advokátka, predmetom
ktorej bol záväzok advokáta poskytovať klientovi právne služby po dobu trvania predmetnej zmluvy zaodplatu uvedenú v článku 2, podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli na odmene za poskytovanie
právnych služieb - základnej sadzbe tarifnej odmeny podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. s tým, že podľa
článku 2 ods. 5 klient udelil advokátovi súhlas, aby pri vybavovaní jeho právnej veci využíval na pracovné

cesty mimo sídla advokátskej kancelárie vlastné osobné motorové vozidlo a s tým spojené cestovné
náklady účtoval vo výške 9 Sk za každý prejazdený kilometer. Predmetná zmluva bola zmenená
písomným Dodatkom č. 1 z 15.01.2009, ktorým dodatkom sa článok 2 ods. 5 zmenil tak, že namiesto
čiastky 9 Sk sa dojednalo právo účtovať cestovné náklady vo výške 0,30 EUR za každý prejazdený
kilometer s tým, že uvedená suma bude použitá aj na vyčíslenie cestovného pred uzavretím tohto

dodatku zmluvy.

Z pripojeného listinného dokladu - Faktúra 20100002 z 27.08.2010 vyplýva, že predmetná faktúra bola
vystavená Mgr. Janou Liptákovou (zmena priezviska, pozn. súdu), advokátkou pre žalobcu, predmetom
ktorej bola fakturácia trov právneho zastúpenia v trestnej veci vedenej pod sp. zn. 8To/81/2009 na
celkovú sumu 2.748,59 EUR, so splatnosťou 10.09.2010.

Z pripojeného listinného dokladu - Príjmový pokladničný doklad z 30.08.2010 vyplýva, že predmetným
dokladom JUDr. Jana Liptáková, advokátka potvrdila prevzatie peňažnej čiastky 2.748,59 EUR od X.
Z. (účel 20100002).

Z pripojeného trestného spisu Okresného súdu Michalovce sp. zn. 3T/13/2009 súd zistil, že uznesením
MV SR Úrad hraničnej a cudzineckej polície, odbor vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti z
28.04.2008, ČVS: UHCP-40/OVZTC-2008 bolo podľa § 206 ods. 1 TP vznesené obvinenie za prečin
zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. c) Trestného zákona s tým, že o
sťažnosti proti predmetnému uzneseniu bolo rozhodnuté uznesením z 02.06.2008 sp. zn. Opv 97/08 tak,

že sťažnosť obvineného bola zamietnutá. Vojenská obvodná prokuratúra Prešov podala v predmetnej
trestnej veci na žalobcu ako obvineného obžalobu, o ktorej bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu
Michalovce č. k. 3T/13/2009-249 zo dňa 04.06.2009 tak, že obžalovaný bol spod obžaloby oslobodený,
nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Proti predmetnému rozsudku bolo podané
odvolanie zo strany prokurátora, ktoré bolo uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.01.2010

č. k. 8To/81/2009-269 rozhodnuté tak, že odvolanie bolo zamietnuté podľa § 319 Tr. por.

Z pripojeného trestného spisu ďalej vyplýva, že na základe plnej moci z 02.05.2008 Mgr. Jana Straková,
advokátka prevzala obhajobu žalobcu v predmetnej trestnej veci, a že tým istým dňom vypracovala
sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia.

Z pripojeného trestného spisu tiež vyplýva, že zástupkyňa žalobcu ako obvineného v predmetnej trestnej
veci sa zúčastnila úkonov:
- dňa 27.08.2008 výsluchu svedka - Q. V., od 08:00 h. do 09:00 h.
- dňa 27.08.2008 výsluchu svedka - X. P., od 09:05 h. do 09:50 h.

- dňa 09.09.2008 výsluchu svedka - X.. D.O. Č., od 09:45 h. do 10:00 h.
- dňa 27.08.2008 výsluchu svedka - Q. A.Z., od 09:55 h. do 10:40 h.
- dňa 13.08.2008 výsluchu svedka - F. Q.Š., od 09:30 h. do 10:20 h.
- dňa 13.08.2008 výsluchu svedka - P. N.Z., od 10:30 h. do 11:55 h.
- dňa 27.08.2008 výsluchu svedka - R. G., od 10:45 h. do 11:35 h.

- dňa 27.08.2008 výsluchu svedka - Š. Q., od 12:05 h. do 12:55 h.
- dňa 27.08.2008 výsluchu svedka - E.. U. Z.Í., od 13:00 h. do 13:45 h.
- dňa 13.08.2008 výsluchu svedka - X. R., od 11:00 h. do 11:45 h.
- dňa 13.08.2008 výsluchu svedka - Z. Q.Á., od 11:50 h. do 12:40 h.
- dňa 13.08.2008 výsluchu svedka - X. M., od 11:20 h. do 10:50 h.

- dňa 27.08.2008 výsluchu svedka - E.. V. Z., od 11:40 h. do 12:00 h.
s tým, že výsluch svedkov uskutočnený 27.08.2008 sa uskutočnil v Sobranciach, dňa
09.09.2008 sa uskutočnil v Sobranciach, dňa 13.08.2008 sa uskutočnil vo Vyšnom Nemeckom.
- dňa 12.04.2008 nazretie do vyšetrovacieho spisu v Sobranciach
- dňa 13.08.2008 nazretie do vyšetrovacieho spisu v Sobranciach

- dňa 10.10.2008 preštudovanie vyšetrovacieho spisu v Sobranciach
- dňa 23.12.2008 účasť na výsluchu obvineného od 14:00 h. do 15:10 h. v Sobranciach
- dňa 23.12.2008 nazretie do vyšetrovacieho spisu v Sobranciach
- dňa 15.01.2009 účasť na výsluchu svedka - P. N. od 08:10 h. do 08:45 h. - Vyšné Nemecké- dňa 15.01.2009 štúdium vyšetrovacieho spisu - Sobrance
- odpor proti trestnému rozkazu z 13.02.2009
- dňa 30.03.2009 nazretie do súdneho spisu - Michalovce

- dňa 02.04.2009 účasť na hlavnom pojednávaní - Michalovce
- dňa 05.05.2009 účasť na hlavnom pojednávaní - Michalovce
- dňa 04.06.2009 účasť na hlavnom pojednávaní - Michalovce
- vyjadrenie k odvolaniu z 21.01.2010
- dňa 25.01.2010 účasť na verejnom zasadnutí.

Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy SR, každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.

Podľa ust. § 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmene niektorých zákonov v znení neskorších zmien a predpisov, tento zákon upravuje

a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,
c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa ust. § 2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmene niektorých zákonov v znení neskorších zmien a predpisov, na účely tohto zákona
a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,
b) orgán verejnej moci je

1. štátny orgán,
2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

Podľa ust. § 3 ods. 1, ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších zmien a predpisov, štát zodpovedá za
podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem
tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa ust. § 5 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších zmien a predpisov, právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku
rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa ust. § 6 ods. 1, ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších zmien a predpisov, ak tento zákon
neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba
vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre
nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto
orgánu.

Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu
riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide
o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa ust. § 15 ods. 1, ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších zmien a predpisov, nárok
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo
iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o
väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopredpredbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku
(ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom
orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom

poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa ust. § 16 ods. 1, ods. 4 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších zmien a predpisov, zo žiadosti musí
byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody

domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení
nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody
a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil. Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na
náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak
príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa
poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku

na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný,
a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému
aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa ust. § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších zmien a predpisov, uhrádza sa skutočná škoda
a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa ust. § 18 ods. 1 až ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších zmien a predpisov, náhrada škody
zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo
vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie
o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom

bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená
inémuorgánu.Náhradaškodyzahŕňaajnáhraduúčelnevynaloženýchtrovkonania,ktorépoškodenému
vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo
súviseli s nesprávnym úradným postupom. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia,
ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná

odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody pred príslušným orgánom.

Podľa ust. § 12 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších zmien a predpisov,
pri obhajobe v trestnom konaní vo veciach, v ktorých súd prvého stupňa rozhoduje na neverejnom

zasadnutí, je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna dvadsaťštvrtina
výpočtového základu. Pri zastupovaní v konaní o priestupkoch je základná sadzba tarifnej odmeny za
jeden úkon právnej služby jedna dvadsaťštvrtina výpočtového základu. Pri obhajobe v trestnom konaní
okrem vecí podľa odseku 1 je základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ak ide
o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica

a) neprevyšuje päť rokov, jedna dvanástina výpočtového základu,
b) prevyšuje päť rokov a neprevyšuje desať rokov, jedna osmina výpočtového základu,
c) prevyšuje desať rokov alebo za ktorý možno uložiť výnimočný trest, jedna šestina výpočtového
základu.

Podľa ust. § 14 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení do 31.5.2009, odmena vo výške
základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby:
a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom,
b) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú aj začatú hodinu,
c) písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej,

d) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo
za konanie pred súdom alebo iným orgánom, pri konaní o dohode o vine a treste, pri konaní o zmieri, a
to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných
počas dvoch hodín,e) vypracovanie právneho rozboru veci,
f) rokovanie s protistranou, a to za každé dve začaté hodiny,
g) návrh na predbežné opatrenie, ak dôjde k nemu pred začatím konania, odvolanie proti rozhodnutiu o

predbežnom opatrení, návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, mimoriadne dovolanie, sťažnosť
proti rozhodnutiu o návrhu na obnovu konania, podnet na podanie sťažnosti pre porušenie zákona,
h) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.
Odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov
právnej služby:

a) návrh na predbežné opatrenie, ak dôjde k nemu po začatí konania, návrh na zabezpečenie dôkazu
alebo dedičstva,
b) návrh na opravu odôvodnenia rozhodnutia, na odstránenie následkov zmeškania lehoty a na zmenu
rozhodnutia o plnení v splátkach,
c) odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu,
d) návrhy a sťažnosti vo veciach, o ktorých sa rozhoduje na verejnom zasadaní, s výnimkou návrhu na

obnovu konania,
e) účasť na verejnom zasadaní, ak nejde o odvolanie alebo obnovu konania,
f) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania,
vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k
takému odvolaniu.

Akbolasúdomschválenádohodaovineatrestepredpodanímobžaloby,patríadvokátoviokremodmeny
za úkony podľa odsekov 1 a 2 aj odmena vo výške 6-násobku základnej sadzby tarifnej odmeny za
jeden úkon právnej služby.
Za zastúpenie alebo obhajobu na pojednávaní, pri ktorom došlo iba k vyhláseniu rozhodnutia, patrí
polovica odmeny. Za zastúpenie a obhajobu na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci,

patrí len štvrtina odmeny.
Za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 až 3, patrí odmena ako za úkony, ktoré
sú im svojou povahou a účelom najbližšie.

Podľa ust. § 14 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení do 31.5.2010, odmena vo výške

základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby:
a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom,
b) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu,
c) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej,
d) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo

za konanie pred súdom alebo iným orgánom, 4) pri konaní o dohode o vine a treste, pri konaní o zmieri, a
to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných
počas dvoch hodín,
e) vypracovanie právneho rozboru veci,
f) rokovanie s protistranou, a to za každú skončenú hodinu,

g) návrh na predbežné opatrenie, ak dôjde k nemu pred začatím konania, odvolanie proti rozhodnutiu o
predbežnom opatrení, návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, mimoriadne dovolanie, sťažnosť
proti rozhodnutiu o návrhu na obnovu konania, podnet na podanie sťažnosti pre porušenie zákona,
h) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.
Odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov

právnej služby:
a) návrh na predbežné opatrenie, ak dôjde k nemu po začatí konania, návrh na zabezpečenie dôkazu
alebo dedičstva,
b) návrh na opravu odôvodnenia rozhodnutia, na odstránenie následkov zmeškania lehoty a na zmenu
rozhodnutia o plnení v splátkach,

c) odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu,
d) návrhy a sťažnosti vo veciach, o ktorých sa rozhoduje na verejnom zasadaní, s výnimkou návrhu na
obnovu konania,
e) účasť na verejnom zasadaní, ak nejde o odvolanie alebo obnovu konania,
f) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania,

vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k
takému odvolaniu,
g) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, ak nepresiahne jednu hodinu,
h) ďalšia porada alebo rokovanie s protistranou, ak nepresiahne jednu hodinu,Ak po poslednej porade alebo rokovaní s klientom alebo protistranou nasleduje ďalšia porada alebo
rokovanie a medzitým nedošlo k inému úkonu právnej služby, tak odmena za túto ďalšiu poradu alebo
rokovanie advokátovi nepatrí.

Akbolasúdomschválenádohodaovineatrestepredpodanímobžaloby,patríadvokátoviokremodmeny
za úkony podľa odsekov 1 a 2 aj odmena vo výške 6-násobku základnej sadzby tarifnej odmeny za
jeden úkon právnej služby.
Za zastúpenie alebo obhajobu na pojednávaní, pri ktorom došlo iba k vyhláseniu rozhodnutia, alebo
za zastúpenie a obhajobu na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, patrí len štvrtina

odmeny.
Za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 až 3, patrí odmena ako za úkony, ktoré
sú im svojou povahou a účelom najbližšie.

Podľa ust. § 15 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších zmien a predpisov, advokát má popri
nároku na odmenu aj nárok

a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním
právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a
výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy,
b) na náhradu za stratu času (§ 17).

Podľa ust. § 16 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších zmien
a predpisov, advokát sa môže dohodnúť s klientom na druhu a výške niektorých hotových výdavkov,
ktorých vynaloženie sa predpokladá v súvislosti s poskytovaním právnych služieb.
Ak sa advokát dohodne s klientom na zmluvnej odmene, môže sa s ním dohodnúť aj na paušálnej
sume ako náhrade všetkých alebo niektorých hotových výdavkov, ktorých vynaloženie sa predpokladá v

súvislosti s poskytovaním právnych služieb. Klient potom nemôže požadovať pri vyúčtovaní špecifikáciu
týchto hotových výdavkov.
Od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne
prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu
môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

Na výšku náhrady preukázaných cestovných výdavkov sa vzťahujú osobitné predpisy, ak táto vyhláška
neustanovuje inak.

Podľa ust. § 17 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších zmien a predpisov, pri úkonoch
právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto

miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového
základu za každú aj začatú polhodinu.

Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení od 01.02.2013, výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Z prevedeného dokazovania má súd preukázané, že voči žalobcovi bolo dňa 28.04.2008 vznesené
obvinenie za prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. c) Trestného
zákona, že sťažnosť žalobcu ako obvineného voči vznesenému obvineniu bola zamietnutá, následne

podanáobžaloba,ažetrestnékonanieskončilooslobodzujúcimrozsudkomOkresnéhosúduMichalovce
sp. zn. 3T/13/2009 zo 04.06.2009, voči ktorému odvolanie prokurátora bolo Krajským súdom v Košiciach
zo dňa 25.01.2010 č. k. 8To/81/200911-269 zamietnuté. Je tiež nepochybné, že žalobca ako obžalovaný
bol oslobodený spod obžaloby s odôvodnením, že nebolo preukázané, aby skutok spáchal obžalovaný.

Predmetom konania je teda nárok uplatnený podľa zákona č. 514/2013 Z.z. v znení neskorších zmien a
predpisov, pričom žalobcovi mala škoda vzniknúť v súvislosti so vzneseným obvinením s tým, že trestné
konanie skončilo oslobodzujúcim rozsudkom z dôvodov vyššie uvedených.

V súvislosti so spornou otázkou orgánu, ktorý bol príslušný konať v mene štátu súd uvádza nasledovné:

Žalobca v žalobe označil žalovaného ako Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti
SR. V čase podania žalobného návrhu otázku orgánu, ktorý zastupuje SR v predmetných veciach
upravoval cit. zákon (ide o znenie zákona s účinnosťou od 01.01.2013, ktoré je v nezmenenej podobeaj v súčasnosti, pozn. súdu) tak, že podľa ust. § 4 ods. 1, ods. 2 a ods. 3: „ Vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak

1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu,

b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ
Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného
príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora,

c) Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní spôsobil škodu vyšetrovateľ finančnej
správy alebo poverený pracovník finančnej správy, a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného
pracovníka finančnej správy a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ finančnej správy alebo poverený pracovník finančnej správy nekonal na základe

záväzného pokynu prokurátora,
d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v
oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej
správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú
samosprávu podľa osobitného predpisu,

e) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice
Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone
verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného
orgánu štátnej správy,
f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného

predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,
g) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia
ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom,
h) Národná banka Slovenska, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného
alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,

i) verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril
rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických
osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného
alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
j) Národná rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou

vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
k) Súdna rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
l) Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ním
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom,

m) orgán príslušný podľa podľa písmen a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné
prerokovanienároku(§15),akkuškodedošlovoblastiverejnejmoci,ktorápatrídopôsobnostiviacerých
orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo
veci začal konať ako prvý.

Predmetné zákonné ustanovenie predstavuje otázku procesného zastúpenia štátu; v žalobe označená
Slovenská republika bez označeného zastupujúceho orgánu alebo v žalobe nesprávne označený
zastupujúci orgán Slovenskej republiky (náš prípad) znamená odstrániteľný nedostatok. Žalobca v
priebehukonaniaoznačiltentoorgánnaGenerálnuprokuratúruSR,čímodstránilpredmetnýnedostatok,
na základe čoho súd v konaní ďalej konal s týmto subjektom ako zastupujúcim orgánom žalovaného-

Slovenskej republiky.

Z dôvodu zisteného skutkového stavu, že voči uzneseniu MV SR Úrad hraničnej a cudzineckej polície,
odbor vyšetrovania sp. zn. ČVS: UHCP-40/OVZTC-2008 zo dňa 28.04.2008, ktorým bolo voči žalobcoviznesené obvinenie, žalobca podal sťažnosť, ktorá bola uznesením Vojenskej obvodnej prokuratúry v
Prešove z 02.06.2008 sp. zn. Opv 97/08 zamietnutá, že prokurátor na žalobcu podal obžalobu, na
základe ktorej sa viedlo trestné súdne konanie pod sp. zn. 3T/13/2009, ktoré skončilo oslobodzujúcim

rozsudkom z dôvodu, že nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Za daného skutkového stavu
ohľadne predmetnej trestnej veci možno konštatovať, že nejde o žiaden z prípadov predpokladaný v ust.
§ 4 ods. 1 písm. a) a písm. b) citového zákona, lebo škoda nevznikla v súvislosti s rozhodnutím súdu,
pre ktorý prípad by zastupujúcim orgánom štátu bolo Ministerstvo spravodlivosti SR a nejde o prípad,
kedy prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa policajného zboru alebo povereného

príslušníka policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu ako jeden z prípadov,
kedy zastupujúcim subjektom štátu je Ministerstvo vnútra SR a nejde ani o prípad, kedy vyšetrovateľ
policajného zboru alebo poverený príslušník policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu
prokurátora ako druhý z možných prípadov, kedy zastupujúcim orgánom je Ministerstvo vnútra SR.
Z uvedených dôvodov je naplnené písm. f) citovaného zákona, podľa ktorého koná v mene štátu
Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, keďže je splnená podmienka, že škodu spôsobil štátny

orgán v trestnom konaní. Z tohto dôvodu nemožno súhlasiť s obranou žalovaného o nedostatku pasívnej
legitimácie žalovaného (resp. o nedostatku procesného zastúpenia Slovenskej republiky).

Uplatnená náhrada škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších zmien a predpisov má svoj
základ v článku 46 ods. 3 Ústavy SR. Podstata základného práva na náhradu škody podľa predmetného

článku ústavy spočíva v oprávnení každého domáhať sa náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej
moci. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola
označenému právu, ktorého porušenia sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento
článok ústavy o zákonnom práve na náhradu škody vykonáva. Inými slovami, právo na náhradu škody
spôsobenej pri výkone verejnej moci v zmysle čl. 46 ods. 3 Ústavy SR nie je absolútne, ale v záujme

zaistenia právnej istoty podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie
(citácia z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.04.2010 sp. zn. 5Cdo/171/2009).

Základnými predpokladmi zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci sú: 1/
existencia nezákonného rozhodnutia alebo nezákonného zatknutia, zadržania alebo iného pozbavenia

osobnej slobody, rozhodnutia o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutia o väzbe, alebo
nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody a 3/ príčinná súvislosť medzi 1/ a 2/.

Z dikcie zákona vyplýva, že na priznanie nároku na náhradu škody v prípade, že táto mala vzniknúť
nezákonným rozhodnutím - uznesením o vznesení obvinenia, je potrebné skúmať tiež kumulatívne

splnenie nasledujúcich zákonom stanovených podmienok:
1. existenciu nezákonného rozhodnutia,
2. právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre
nezákonnosť príslušným orgánom,
3. poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných

predpisov (splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitého zreteľa),
4. žiadosť o predbežné prerokovanie nároku.

Nároknanáhraduškodyspôsobenejzačatímavedenímtrestnéhostíhania,ktoréneskončiloprávoplatný
odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., účinného

od 01.07.2004. Súdna judikatúra systematickým a logickým extenzívnym výkladom dospela k záveru,
že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím
na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal, a že trestné stíhanie
proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania
sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a rozhodujúcim

meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania, je neskorší výsledok
trestného konania. V danom prípade je teda splnená podmienka existencie nezákonného rozhodnutia,
pokiaľ ide o splnenie ust. § 6 ds. 1 citovaného zákona; tiež je splnená podmienka podania riadneho
opravného prostriedku proti nezákonnému rozhodnutiu, pokiaľ ide o splnenie ust. § 6 ods. 2 citovaného
zákona a podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, pokiaľ ide o sumu 2.748,59 EUR.

Žalobca si svoj nárok uplatnil jednak vo výške 2748,59 EUR titulom trov obhajoby v predmetnom
trestnom konaní a jednak vo výške 238,04 EUR titulom trov predbežného prerokovania nároku.1./ Suma 2.748,59 EUR predstavuje skutočnú škodu v podobe vynaložených (zaplatených) trov
právneho zastúpenia v predmetnom trestnom konaní, ohľadne ktorej súd posudzuje, či boli vynaložené
účelne, či boli preukázané a či boli uplatnené v súlade s Vyhláškou č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších

zmien a predpisov, na základe čoho sa posudzuje tiež ich príčinná súvislosť s predmetným nezákonným
rozhodnutím. Žalobca ako obvinený zo spáchania konkrétnej trestnej činnosti mal právo, tak ako
ktorýkoľvek iný obvinený, dať sa v konaní zastúpiť advokátom, a to bez ohľadu na to, či v danom prípade
išlo o prípad nutnej obhajoby alebo nie; z tohto pohľadu trovy právneho zastúpenia v trestnom konaní
sú účelne vynaloženými a v príčinnej súvislosti s predmetným nezákonným rozhodnutím.

Účelnosť a preukázanie vynaložených trov právneho zastúpenia v trestnom konaní, ich súlad s
vyhláškou č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších zmien a predpisov, súd skúmal tiež v kontexte s
konkrétnymi úkonmi advokáta zastupujúceho žalobcu, pričom zistil, že:
- úkon z 12.05.2008 predstavujúci nazretie do spisu (vo výške 52,71 EUR + strata času 63,24 EUR +
cestovné 48 + paušál 6,33 EUR) z pripojeného spisu predmetného trestného konania nevyplýva vôbec,

teda jeho uskutočnenie nebolo preukázané,
- výška paušálu za rok 2008 predstavuje sumu 190 Sk, čo po prepočte činí 6,31 EUR namiesto
účtovaných 6,33 EUR,
- úkon z 22.01.2010 (ďalšia porada s klientom) nakoľko trval 50 min., namiesto 60,11 EUR mal byť
správne účtovaný vo výške 30 EUR (§ 14 ods. 2 písm. g) vyhlášky v znení do 31.05.2010),

- strata času za rok 2008 predstavuje sumu 317 Sk, čo po prepočte činí 10,52 EUR, na základe čoho
cesta KE - MI a späť mala byť správne účtovaná vo výške 42,08 EUR namiesto účtovaných 42,16 EUR
(4 x 10,52), cesta KE - SO a späť, tiež KE - VN (Vyšné Nemecké) a späť mali byť správne účtované vo
výške 63,12 EUR namiesto 63,24 EUR; celkovo ide teda o rozdiel v účtovaní vo výške 201,19 EUR.

Na základe uvedeného súd ako odôvodnený nárok v tejto časti žaloby považuje sumu 2.547,40 EUR,
pozostávajúcu z:

1/ 11 x úkon za rok 2008 á 52,71 EUR (prevzatie a príprava, sťažnosť proti vzneseniu obvinenia, 2 x
účasť na vyšetrovacom úkone z 13.08.2008, 3x účasť na vyšetrovacom úkone z 27.08. 2008, porada s

klientomz09.10.2008az22.02.2008,štúdiumspisu10.10.2008aúčasťnavýsluchuobv.z23.12.2008),
t.j. spolu 579,81 EUR
2/ 8 x úkon za rok 2009 á 57,95 EUR (účasť na vyš. úkone z 15.01.2009, štúdium spisu 15.01.2009,
odpor, nazretie do spisu 30.03.2009, porada s klientom 01.04.2009, účasť na pojednávaní dňa 02.04.,
05.05. a 04.06.2009), t.j. spolu 463,60 EUR

3/ 3 x úkon za rok 2010, z toho 2x 60,11 EUR (vyjadrenie k odporu, účasť na poj. dňa 25.01.2010 ) a
1x 30 EUR (ďalšia porada s klientom nepresahujúca 1 hodinu), t.j. spolu 150,22 EUR
4/paušál:8x6,31EUR(rok2008),8x6,95eur(rok2009)a3x7,21eur(rok2010),t.j.spolu127,71eur,
5/ cestovné: 3x 48 EUR za cestu KE - Sobrance a späť (účasť na úkonoch z 27.08.2008, 10.10.2008,
23.12.2008), t.j. 2x 80 km x 0,30 EUR, pokiaľ ide o jednu cestu tam a späť; 2x 54 EUR za cestu KE

- Vyšné Nemecké a späť (účasť na úkonoch z 13.08.2008, z 15.01.2009), t.j. 2x 90 km x 0,30 EUR,
pokiaľ ide o jednu cestu tam a späť a 8x 36 EUR za cestu KE - Michalovce a späť (účasť na úkonoch z
09.10.2008, 22.12.2008, 30.03.2009, 01.04.2009, 02.04.2009, 05.05.2009, 04.06.2009 a 22.01.2010),
t.j. 2x 60 km x 0,30 EUR, pokiaľ ide o jednu cestu tam a späť; t.j. spolu cestovné 540
6/ strata času: 4x 63,12 EUR (vo vzťahu k úkonom z 13.08.2008, z 27.08.2008, z 10.10.2008 a z

23.12.2008), 2x 42,08 EUR (vo vzťahu k úkonu z 09.10.2008 a z 22.12.2008), 1x 69,54 EUR (vo vzťahu
k úkonu z 15.01.2009), 5x 46,36 EUR (vo vzťahu k úkonom z 30.03.2009, z 01.04.2009, z 02.04.2009,
z 05.05.2009 a zo 04.06.2009) a 1x 48,08 EUR (vo vzťahu k úkonu z 22.01.2010); z toho za cestu KE
- Sobrance a späť: 3 začaté polhodiny x 2; za cestu KE - Vyšné Nemecké a späť: 3 začaté polhodiny x
2; za cestu KE - Michalovce a späť: 2 začaté polhodiny x 2; t.j. strata času spolu 686,06 EUR.

Pretože žalovaný je s úhradou tejto čiastky v omeškaní, popri istine je povinný zaplatiť žalobcovi tiež úrok
z omeškania ako príslušenstvo v podobe zákonného úroku 5,5 % ročne od 16.07.2013 do zaplatenia;
súd žalobu v prevyšujúcej časti uplatňovaných úrokov z omeškania (t.j. po ich rozšírení od dátumu
17.01.2013) považuje za nedôvodné z dôvodu odlišného posúdenia dátumu, od ktorého sa žalovaný

dostal s úhradou istiny do omeškania.

K posúdeniu povinnosti platiť úroky z omeškania z priznanej istiny súd uvádza nasledovné:Súd v súlade s citovanou zákonnou právnou úpravou pre daný prípad má za to, že žalovaný sa ocitá v
omeškaní s náhradou škody spôsobenej pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím až márnym
uplynutím lehoty šiestich mesiacov odo dňa, kedy žalobca ako poškodený subjekt nárok riadne uplatnil

u ústredného orgánu; až odo dňa nasledujúceho po uplynutí tejto lehoty žalovanému (štátu) vzniká
povinnosť poškodenému zaplatiť tiež úrok z omeškania. Na základe toho, pokiaľ žalobca si uplatnil
žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 10.01.2013 na Ministerstve vnútra
SR (vzhľadom na ust. § 15 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. je bezpredmetné, či išlo o oprávnený orgán), a
predmetnážiadosťbolatomutoorgánudoručenádňa15.01.2013,6-mesačnálehotanaplnenieuplynula

15.07.2013, preto sa žalovaný dostal do omeškania prvý krát od dátumu 16.07.2013.

2./ Suma 238,04 EUR uplatnená titulom trov predbežného prejednania nároku podľa názoru súdu
nie je odôvodnená. Súd pritom vychádza z dikcie zákona, podľa ktorého „ Náhrada škody zahŕňa aj
náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané
nezákonné rozhodnutie... Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne

vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta.
Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred
príslušným orgánom.“ (ust. § 18 ods. 1, ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších z mien a
predpisov); pokiaľ žalobca poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2 Cdo 7/99, v ktorom nárok na
náhradu trov predbežného prerokovania nároku bol priznaný a posúdený ako príslušenstvo nároku,

bolo tomu tak z dôvodu, že podľa predchádzajúcej právnej úpravy- podľa zákona č. 58/1969 Zb., z
ktorého predmetný rozsudok vychádzal, neupravoval trovy predbežného prerokovania nároku žiadnym
spôsobom (na rozdiel od zákona 514/2003 Z.z.). Predmetné rozhodnutie preto nie je aplikovateľné na
nárok uplatnený predmetnou žalobou; navyše podľa názoru súdu vo vzťahu k tomuto nároku nie je
splnená podmienka jeho predbežného prerokovania, pretože tento nárok (suma 238,04 EUR) nie je

súčasťou žiadosti o predbežné prerokovanie nároku.

Na základe uvedeného súd predmetný nárok žalobcovi v tejto časti zamietol.

Súd teda rozhodol o celom uplatnenom nároku žalobcu tak, že zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť

žalobcovi sumu 2.547,40 EUR spolu s 5,5 % ročným úrokom z omeškania od 16.07.2013 a žalobu v
prevyšujúcej časti zamietol.

Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 142 ods. 2 O.s.p. s tým, že súd priznal žalobcovi, ktorého
úspech prevyšuje neúspech náhradu trov konania voči žalovanému, a to pomerným určením.

Právny zástupca si vyčíslil trovy konania v zákonnej lehote písomným podaním došlým súdu dňa
09.12.2015 vo výške 945,04 EUR ako trovy právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej služby á 111,21
EUR (prevzatie a príprava z roku 2013, žaloba z 20.06.2013, stanovisko k vyjadreniu žalovaného z
11.09.2014, účasť na pojednávaní dňa 29.09.2015 a účasť na pojednávaní dňa 04.12.2015), 3x úkon

vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny á 55,60 EUR (vyjadrenie na výzvu súdu z 12.02.2013
a z 03.02.2014, účasť na vyhlásení rozsudku 18.12.2015), t.j. spolu 722,85 EUR + náhradu hotových
výdavkov vo výške 64,68 EUR (rok 2013 - 3x vo výške 23,43 EUR, rok 2014 - 2x vo výške 16,08 EUR
a rok 2015 - 3x vo výške 25,17 EUR) + 20 % DPH vo výške 157,51 EUR.

Súd posúdil predmetné vyúčtovanie ako súladné s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších zmien
a predpisov Celkové trovy konania žalobcu tak predstavujú sumu 965,04 EUR, pozostávajúcu z trov
právneho zastúpenia vo výške 945,04 EUR a z trov súdneho poplatku vo výške 20 EUR.

Žalobca mal v konaní úspech vo výške 85 % a neúspech vo výške 15 %, preto pomer úspechu a

neúspechu žalobcu v konaní predstavuje 70 %. Na základe toho z celkových trov konania žalobcu súd
priznal žalobcovi pomerné trovy konania v ich konečnom vyčíslení 675,50 EUR (965,04 x 0,7), z čoho
trovy pr. zastúpenia predstavujú pomernú čiastku 661,50 EUR a iné trovy (súdny poplatok) predstavujú
pomernú čiastku 14 EUR.

Pretože žalobca je v konaní zastúpený advokátom, žalovaný je povinný trovy konania zaplatiť na účet
právneho zástupcu žalobcu podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p..Podľa ust. § 151 ods. 8 O.s.p. súd vyjadril vo výroku o náhrade trov konania osobitne trovy právneho
zastúpenia a osobitne iné trovy.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona
(§ 251 O.s.p.).