Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, December 18, 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 14C/65/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112217714
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka XXXHalmešová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4112217714.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Lenkou Halmešovou v právnej veci žalobkyne: C. R., nar.

XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, R. O., v konaní zastúpená JUDr. Milanom Škultétym, advokátom, U.
29. augusta č. 5, Bratislava, proti žalovanému: L. C., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, R. O., v
konaní zastúpený Mgr. Andrásom Marsalom, advokátom, Hlavná 5539/2C Dunajská Streda, o zrušenie
vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti
- bytu číslo XX, nachádzajúceho sa na X p., vchod č. XX, v bytovom dome súpisné číslo XXXX,
postavenom na pozemku parcelné číslo XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 574 m2,

zapísaný na LV č. XXXX, katastrálne územie R. O., zriadené žalobkyňou v prospech žalovaného a
zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX v časti "C" ťarchy pod poradovým číslom XX.
II. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému sumu 5.840 eur do 40 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
IV. Žalobkyňa je povinná zaplatiť trovy štátu v sume 19,50 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku
na účet Okresného súdu Nitra.
V. Žalovaný je povinný zaplatiť trovy štátu v sume 19,50 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku

na účet Okresného súdu Nitra.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa písomne podanou žalobou Okresnému súdu Nitra dňa 30. 5. 2012 domáha, aby súd
zrušil vecné bremeno spočívajú v práve doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti - bytu č. XX
nachádzajúceho sa na X. poschodí, vchod č. XX v bytovom dome súpisné číslo XXXX, postavenom na
pozemku parcelné číslo XXXX/XX v katastrálnom území R. O., ktoré dňa 22. 3. 2006 zriadila žalobkyňa v
prospech žalovaného a ktoré je zapísané na Katastrálnom úrade v D., na Správe katastra R. O. na liste
vlastníctva číslo XXXX v časti "C" ťarchy pod poradovým číslom XX v prospech žalovaného. Žalobkyňa
je povinná zaplatiť žalovanému peňažné plnenie podľa rozhodnutia súdu.

Žalobkyňa odôvodnila žalobu tým, že po rozvode manželstva sa zblížila so žalovaným, ktorý sa v
októbri 2003 nasťahoval do bytu žalobkyne a začalo ich spolužitie v jednej domácnosti. Dňa 22. 3.
2006 žalobkyňa uzavrela so žalovaným Zmluvu o zriadení vecného bremena, ktorou žalovanému
zriadila bezodplatne právo doživotného bývania a užívania predmetného bytu a ktoré právo vecného
bremena bolo zapísané i v liste vlastníctva. Bezprostredne po tomto zápise začali vznikať medzi
žalobkyňou a žalovaným nedorozumenia, došlo k prvému vážnejšiemu konfliktu, pri ktorom žalovaný
fyzicky napadol žalobkyňu a susedia volali policajtov, ne vzťahy sa na čas urovnali. Výrazné zmeny v

správaní žalovaného žalobkyňa pociťovala od augusta 2010, kedy začal žalovaný byť voči nej agresívny
a vulgárny a krátko na to zistila, že ju podvádza. Od novembra 2010 žije žalovaný u svojej priateľky
v Štúrove a v byte žalobkyne sa zdržiava iba sporadicky. Žalobkyňa v dôsledku zmeny správania a
odchodu žalovaného zo spoločnej domácnosti navrhla žalovanému uzavretie Zmluvy o zániku právazodpovedajúcehovecnémubremenu,žalovanýsúhlasilavšakpodpodmienkou,žemužalobkyňavyplatí
polovicu z toho, čo spoločne investovali do bytu a jeho zariadenia, pričom sumu nevyčíslil. Neskôr listom
zo dňa 22. 2. 2012 žalovaný právnemu zástupcovi žalobkyne oznámil, že ním akceptovateľná cena

sa blíži tesne k hranici 20 000 eur. Žalobkyňa v dôsledku zmeny pomerov medzi ňou a žalovaným je
presvedčená, že vznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom zriadeným v prospech žalovaného
a výhodou, ktorú z toho žalovaný má. Vecné bremeno v prospech žalovaného zriadila nezištne a
bezodplatne v presvedčení, že žalovaný jej bude doživotnou oporou v partnerskom vzťahu. Namiesto
toho žalovaný sa správal voči nej agresívne, vulgárne, neúctivo a v konečnom dôsledku aj neverou a

odmietnutím.
Žalobkyňa písomným podaním zo dňa 9. 7. 2012 podala súdu návrh na zmenu žalobného petitu s tým,
že zo žalobného petitu sa vypúšťa posledná veta: "Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému peňažné
plnenie podľa rozhodnutia súdu." Súd zmenu žalobného petitu pripustil na pojednávaní dňa 24. 9. 2012,
na ktorom boli prítomní všetci účastníci konania.
Súd rozhodol rozsudkom č.k. 14C/65/2012 - 229 zo dňa 25.3.2013 tak, že: I. Súd zrušuje vecné bremeno

spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti - bytu číslo XX, nachádzajúceho sa
na 6. poschodí, vchod č. XX, v bytovom dome súpisné číslo XXXX, postavenom na pozemku parcelné
číslo XXXX/XX v katastrálnom území R. O., zapísaný na LV č. XXXX katastrálne územie R. O., zriadené
v prospech žalovaného a zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX v časti "C" ťarchy pod poradovým
číslom XX. II. Žalobkyňa je povinná zabezpečiť žalovanému primeraný náhradný byt. III. Žalovaný je

povinný predmetný byt vypratať do 15 dní po zabezpečení bytovej náhrady. IV. Žiadny z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania. V. Žalobkyňa je povinná zaplatiť trovy štátu v sume 19,50 eura
do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Nitra.VI. Žalovaný je povinný zaplatiť
trovy štátu v sume 19,50 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Nitra.
Proti rozsudku podal odvolanie odporca.

Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 7Co/170/2013 -257 zo dňa 30.12.2014 rozhodol : Odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že súd
prvého stupňa ako primeranú náhradu za zrušené vecné bremeno t.j. právo odporcu doživotne bývať
v byte navrhovateľky, určil povinnosť navrhovateľky zabezpečiť odporcovi náhradný byt. Odvolací súd
považuje takto určenú náhradu za zrušené vecné bremeno za nejasnú, nezrozumiteľnú, nevyjadrujúcu

hodnotu zrušeného vecného bremena, pretože z neho nie je zrejmé aký byt, v akej hodnote a v
akom právnom režime (vlastníctvo, nájom) má navrhovateľka odporcovi zabezpečiť. Súd rozhodol o
návrhu tak, že zrušil vecné bremeno, ktorému zodpovedalo právo odporcu doživotne bývať v byte
navrhovateľky, ale z rozhodnutia nie je zrejmé v akej výške súd určil náhradu, za ktorú zrušil
vecné bremeno. Pretože súd pri rozhodovaní o zrušení vecného bremena nie je viazaný návrhmi

účastníkov, ale sám musí o výške primeranej náhrady rozhodnúť, musí byť z rozhodnutia zrejmé
ako určil hodnotu zrušeného vecného bremena. Odvolací súd vzhľadom na dôvody odvolania odporcu
uvádza, že pri určení náhrady za zrušenie vecného bremena nie je právne významné, či sa odporca
podieľal na nákladoch spoločnej domácnosti alebo na rekonštrukcii bytu, pretože tieto okolnosti nie
sú podstatné pri určení hodnoty zrušeného vecného bremena. Stanovením náhrady za zrušené vecné

bremeno sa zaoberala aj judikatúra napr. v rozhodnutí publikovanom v Zbierke súdnych rozhodnutí a
stanovísk pod R 65/ 1972 v ktorom je konštatované, že "primeraná náhrada síce nemusí spočívať
v peniazoch, ale vo vytvorení stavu, ktorý zabezpečí plnohodnotné uspokojenie potrieb odporcu iným
spôsobom, než je doterajší výkon oprávneného vyplývajúci z vecného bremena "Najvyšší súd SR
v rozhodnutí sp. zn. 2Cz 70/1978 vyslovil právny názor, že "zmena pomerov, ktorou vznikne hrubý

nepomermedzivecnýmbremenomavýhodouoprávneného,spočívanielenvobjektívnychokolnostiach,
ale aj v osobných pomeroch účastníkov; za určitých okolností môže vzniknúť aj zmenou v správaní sa
účastníkov. Primeranou náhradou za zrušené vecné bremeno môže byť napr. suma, ktorú by oprávnený
z uvedeného bremena musel platiť za užívanie prípadného náhradného bytu." Odvolací súd dodáva,
že Občiansky zákonník síce nestanovuje bližšie kritériá pre poskytnutie náhrady, uvádza však, že vecné

bremeno možno obmedziť alebo zrušiť za primeranú náhradu. V prípade, že z dôvodu zmeny pomerov
nemožno spravodlivo trvať na vecnom bremene, môže súd tiež rozhodnúť, že namiesto vecného plnenia
sa poskytne peňažné plnenie, ktoré môže byť jednorazové alebo opakujúce sa. Toto opatrenie sa
uplatní najmä v prípadoch, keď vecné bremeno je viazané na určitú osobu. Z toho teda vyplýva, že
náhrada nemusí plne vyvažovať hodnotu výhody, ktorú oprávnenému poskytovalo právo zodpovedajúce

vecnému bremenu. Pri rozhodovaní o zrušení vecného bremena v dôsledku zmeny pomerov je potrebné
brať do úvahy všetky okolnosti veci (napr. bezodplatné zriadenie vecného bremena, vzdanie sa výkonu
práva odsťahovaním sa do iného bytu) a tak ako to už konštatoval súd prvého stupňa, nie je rozhodujúcezavinením ktorého z účastníkov došlo k zmene pomerov. Nie je však vylúčené posudzovať poskytnutie
náhrady z hľadiska rozporu s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ).
Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa sa pri rozhodnutí o primeranej náhrade za zrušené vecné

bremeno vyššie uvedeným dôvodmi dôsledne nezaoberal, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
podľa§221ods.1písm. f),h) OSPzrušilavecmuvrátilnaďalšiekonanie(§221ods.2OSP). Vďalšom
konaní súd prvého stupňa opätovne o návrhu rozhodne, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu
(§ 226 OSP) v časti dôvodnosti návrhu na zrušenie vecného bremena a opätovne sa bude zaoberať
primeranou náhradou za zrušené vecné bremeno.

Súd po vrátení veci odvolacím súdom doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov konania, nájomné
zmluvy s prenajímateľom Obec R., oznámenie TOP Reality Slovakia s.r.o. na čl. 289, vyjadrenie realitnej
agentúry T-Kredit, uznesenie OO PZ R. O. zo dňa 6.2.2014.
Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že v decembri 2013 sa odporca z jej bytu odsťahoval. Ona potom
prišla do S. do práce a volali jej susedia, že odporca z jej bytu odnáša rôzne veci, preto volala sestre, táto
prišla aj s políciou, ale keďže nemala splnomocnenie, tak si odporca poodnášal rôzne veci. Preto zámok

prekódovala a nepustila ho viac do bytu. Od januára 2014, teda odo dňa keď podala trestné oznámenie
na odporcu, že jej vykradol byt, nevpustila žalovaného do bytu. Jej byt je trojizbový má 72 m2 , nachádza
sa v R. O. - C. XXXX/XX. Platí tam nájom 105 eur, plyn 12 eur a elektrinu 15 eur. Tieto poplatky platili, aj
keď tam bývali spolu. Najskôr jej aj odporca dával polovicu, asi tých 70 eur, potom už nie. Žalovanému
neumožnila zdržiavať sa v tomto byte aj preto, že v byte robil neporiadok, fajčil tam, vodil si tam rôznych

ľudí. Všetko bolo špinavé, zanedbané. Ona musela spávať na zemi v detskej izbe, on sa rozťahoval
v celom byte. Ďalším dôvodom bolo aj to, že sa nepodieľal na nájme. Za ten rok nemal zaplatených
5 nájmov, za predchádzajúci tri. Keď chcem niekde bývať, tak si musím platiť aj nájomné. A ešte mi
špinavo nadával a fyzicky ma napadol čo som musela niekoľko krát volať políciu a počuli to aj susedia.
Žalovaný uviedol, že sa v decembri s navrhovateľkou dohodol, resp. ona mu povedala, že sa dohodnú,

aby sa odsťahoval, že ho vyplatí, že si má zobrať čo je jeho. Preto si zobral starú obývaciu stenu a
obloženie dverí, ktoré on dal urobiť. Keďže ho už potom od januára 2014 do bytu nepustila, musel si nájsť
iné bývanie. V R. O. sú byty drahé, preto si našiel byt v R., kde býva v nájme. Ide o byt ktorý pozostáva
z jednej izby a príslušenstva, je to skôr garsónka. Platí tam nájom 107 eur a plyn 30 eur, elektrina 12
eur a ešte niečo voda. Potom tam ešte niekoľko krát šiel aj za prítomnosti polície, navrhovateľka však

neotvorila ani ho nepustila. Potom čo si odniesol svoje veci, podala na neho trestné oznámenie, že jej
vykradol byt, čo je klamstvo. Poslal navrhovateľke výzvu a žiadal, aby umožnila odporcovi predmetný
byt užívať.
Z nájomnej zmluvy zo dňa 16.12.2013 vyplýva, že žalovaný ako nájomca uzavrel nájomnú zmluvu s
prenajímateľom Revital Stav s.r.o., ktorej predmetom je prenájom jednoizbového bytu o výmere 38,46

m2 v obci R.. Dňa 23.7.2014 uzavrel novú nájomnú zmluvu s prenajímateľom Obcou R. ohľadom toho
istého bytu. V zmluve bolo uvedené, že nájomca je povinný platiť nájomné za užívanie bytu a úhrady za
plnenia spojené s užívaním bytu vo výške 107 eur mesačne.
Uznesením OO PZ R. O. ČVS: ORP -149/ZM-NR-2014 zo dňa 6.2.2014 bolo oznámenie týkajúce sa
podozrenia z prečinu krádeže podľa §212 ods. 1 TZ, ktoré podala C. R., že dňa 18.1.2014 v čase od

10.00 hod. do 19.00 hod. mal jej expartner L. C. odcudziť z bytu č. X na druhom poschodí obytného
panelového domu na ulici C. XX v R. O. 3 kusy drevených zárubní, 2 ks drevených dverí, 2 kusy
drevených regálov na celú stenu, 1 kus nočného stolíku, 1 ks nočnej lampy, 1 kus klávesnice od PC s
ktorými následne odišiel preč, čím jej bola spôsobená škoda vo výške 1000,- Euro odmietnuté, nakoľko
nie je dôvod na začatie trestného stíhania.

V predmetnej veci vykonal súd dokazovanie a to najmä výsluchom účastníkov konania, svedkov,
oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to najmä s výpisom z listu vlastníctva číslo XXXX, zmluvou
o zriadení vecného bremena, pokusom o zmier, návrhom zmluvy o zániku vecného bremena,
vyjadreniami žalobkyne, zmenou návrhu, vyjadreniami žalovaného, zmluvou splátkovom úvere, výpisom

zo sporožírového účtu žalobkyne, potvrdením OR PZ D., výpisom z účtu žalobkyne k 1. 1. 2005, výpisom
z listu vlastníctva číslo XXXX, uznesením Okresnej prokuratúry Nitra, vyšetrovacím spisom ORP 1563/
zm-nr-2012, výpismi z účtu žalobkyne k 1. 1. 2008, potvrdeniami o príjme žalovaného a o priebehu
poistenia žalovaného, fotodokumentáciou, potvrdením a po ich vyhodnotení, tak jednotlivo, ako aj v ich
súhrne, zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti bytu číslo XX, X podlažie bytového domu vo vchode
číslo XX, postavený na parcele číslo XXXX/XX, súpisné číslo XXXX, zapísaný na liste vlastníctva číslo
XXXX pre katastrálne územie R. O., obec R. O. a podielovou spoluvlastníčkou na spoločných častiach,
spoločných zariadeniach a pozemku v podiele 7321/346810 (č.l. 5-6 spisu, ďalej len "predmetný byt").Od roku 2003 žalobkyňa a žalovaný žili v spoločnej domácnosti, v tomto byte. Žalobkyňa uzavrela so
žalovaným dňa 22. 3. 2006 Zmluvu o zriadení vecného bremena, na základe ktorej sa zmluvné strany
dohodli na zriadení vecného bremena v prospech oprávneného, t.j. žalovaného, ktorému zodpovedá

právo doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti - predmetného bytu. Právo doživotného bývania
nebolo zmluvou časovo ohraničené. Toto právo bolo zapísané v liste vlastníctva č. XXXX v časti "C"
ako ťarchy. Účastníci konania žili spoločne v predmetnom byte nepretržite do novembra 2010, potom
žalovaný na istý čas z tohto bytu odišiel, pričom sa do bytu vracal a nepravidelne ho obýval až do
18. januára 2014, kedy došlo k ďalšiemu konfliktu medzi účastníkmi konania a žalobkyňa následne

vymenila zámok a tým znemožnila žalovanému vstup do predmetného bytu. Konflikt spočíval v tom, že
žalovaný si z bytu odniesol určité hnuteľné veci, na čo žalobkyňa podala na neho trestné oznámenie za
prečin krádeže. Vec bola skončená uznesením OO PZ R. O. zo dňa 6.2.2014, ktorým bolo oznámenie
odmietnuté, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania.
Príčinou ukončenia spoločnej domácnosti boli vzájomné nezhody a nedorozumenia. Počas spolužitia
účastníci konania zrekonštruovali časť predmetného bytu. Žalobkyňa tvrdí, že táto rekonštrukcia bola

financovaná prevažne z jej finančných prostriedkov, nakoľko od roku 2003 pracuje v zahraničí ako
opatrovateľka, kým žalovaný mal príjem iba z invalidného dôchodku, ktorý poberal vo výške 140 eur
mesačne a z príležitostných brigád. Investície do bytu odhadla na sumu 161 000 Sk, t.j. 5 344 eur.
Žalovaný zase tvrdil, že on investoval do rekonštrukcie bytu žalobkyne sumu 11.618,23 eur, ktorú
skutočnosť však nevedel preukázať. Žalovaný uvádzal, že v určitom období spolužitia zarobil mesačne

50 000 Sk, ďalej predložil súdu potvrdenie za obdobie od 1. 1. 2009 do 31. 8. 2009, kedy mal brigádne
pracovať na lodi a jeho príjem mal byť 800 eur mesačne, taktiež predložil priebeh poistenia z Nemecka
a to za obdobie od 7. 9. 2009 do20. 6. 2010. Žalobkyňa zase poukazovala na to, že počas ich spolužitia
si zobrala v Slovenskej sporiteľni dňa 20.4.2010 úver vo výške 4210 eur, ktorú sumu z jej účtu vybral
žalovaný za účelom kúpy auta a ona tento úver ďalej splácala a to až do súčasnosti. V konaní boli

vypočuté svedkyne P. G. a O. S., ktoré potvrdili tvrdenia žalobkyne, pričom ide o sestru žalobkyne (O. S.)
a dlhoročnú susedu žalobkyne (P. G.). Svedkovia F. C. a O. N. čiastočne potvrdili tvrdenia žalovaného,
avšak ide o brata žalovaného (F. C.) a dlhoročného kamaráta žalovaného (O. N.).
Žalobkyňa najskôr žiadala, aby súd zrušil vecné bremeno - právo doživotného bývania žalovaného v
predmetnom byte, a to bez akejkoľvek náhrady, nakoľko vecné bremeno bolo zriadené bezodplatne.

Po zrušení veci odvolacím súdom právny zástupca žalobkyne uviedol, že si uvedomujú, že v danom
prípade prislúcha odporcovi fin. náhrada za zrušenie vecného bremena. Žiada však, aby súd prihliadol
na okolnosti prípadu predovšetkým na to, že bezplatné vecné bremeno bolo odporcovi zriadené v čase
keď účastníci tvorili harmonický pár a mali sa radi. Postupom času však ich láska vyprchala a nahradili ju
nezhody, ktoré sa jednoducho nedali inak riešiť len tým, že účastníci od seba odídu. Vecné bremeno bolo

odporcovizriadenébezodplatne,žalobkyniprispievalajtolensporadickyalikvotnoučiastkounanájomné
a služby spojené s bytom. Žiada, aby súd pri rozhodovaní o fin. náhrade rozhodoval nielen spravodlivo,
ale aj s prihliadnutím na zásady vyplývajúce z ust. § 3 ods. 1 Obč. zákonníka. Napriek existujúcej právnej
úprave považuje za pomerne nezmyselné, aby žena prispievala dospelému mužovi takouto formou na
bývanie, a tým repasovala jeho fin. nedostatky. Navrhuje, aby súd rozhodol o jednorázovej primeranej

náhrade a pokiaľ by rozhodoval o opakovaných plneniach, aby tieto boli samozrejme primerane časovo
ohraničené.
Žalovanýsúhlasilsozrušenímvecnéhobremena,ktorébolonazákladezmluvyzriadenévjehoprospech
a žiadal priznať primeranú náhradu, najskôr to bola suma 20 000 eur, potom 30 000 eur a potom opäť
20 000 eur. Vo svojej výpovedi uviedol, že mu ide o zabezpečenie bývania, teda náhradného bytu.

Právny zástupca žalovaného poukazoval na to, že žalovaný sa pričinil aj o nadobudnutie sporného
bytu do výlučného vlastníctva navrh. Odporca v ďalšom období spolužitia s navrh. t.j. od roku 2003
sa významnou mierou pričinil o zhodnotenie bytu vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky a namiesto
toho, aby si odkladal fin. prostriedky za účelom získania vlastného bytu tie investoval do bytu vo
výlučnom vlastníctve navrhovateľky, a aj keď je výška týchto investícii medzi účastníkmi sporná a taktiež

ich výška nie je predmetom tohto konania, bolo by nespravodlivé a nemorálne keby vecné bremeno
bolo zrušené bez fin. náhrady alebo s priznaním symbolickej fin. náhrady. Poukazuje taktiež na to, že
vecnému bremenu zriadeného v prospech odporcu zodpovedá jeho právo doživotného a formálneho
neobmedzeného užívania bytu vo vlastníctve navrh., do ktorého od januára 2014 nemá prístup z dôvodu
že ho odtiaľto vymkla navrhovateľka. Navrhovateľka ďalej špekulatívnym a tendenčným spôsobom

prostredníctvom kriminalizácie osoby odporcu sa snažila preukázať existenciu akéhosi dôvodu na
zrušenie vecného bremena bez priznania adekvátnej fin. náhrady. Všetky rozhodnutia OO PZ ZM v
tejto súvislosti a taktiež dozorujúceho prokurátora tak jednoznačne preukazujú, že odporca nespáchal
proti osobe navrh. žiadny trestný čin a ani žiadny priestupok. Navrhuje, aby súd zrušil vecné bremenozriadené v jeho prospech a zároveň uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť v prospech jeho osoby
jednorázovú finančnú náhradu vo výške 20 tis. Eur a to do troch kalendárnych dní od právoplatnosti
rozsudku.

Podľa § 151p ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších
predpisov), vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. K zániku práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad do katastra nehnuteľností.
Podľaods.2tohtoustanoveniavecnébremenozanikne,aknastanútakétrvalézmeny,ževecužnemôže
slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti; prechodnou

nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká.
Podľa ods. 3 tohto ustanovenia, ak zmenou pomerov zanikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom
a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje
alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd
rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.
Podľa § 3 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov

nesmie bez právneho dôvodu do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.
Rozhodnutie súdu vydané na základe § 151p ods. 3 OZ má za následok zrušenie alebo zmenu práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu (jeho obmedzenie). V prípade, že z dôvodu zmeny pomerov
nemožno spravodlivo trvať na vecnom bremene, môže súd tiež rozhodnúť, že namiesto vecného plnenia

sa poskytne peňažné plnenie. Toto opatrenie sa uplatní najmä v prípadoch, keď vecné bremeno je
viazané na určitú osobu. Súd v rozhodnutí o zrušení alebo obmedzení vecného bremena musí súčasne
rozhodnúť aj o priznaní primeranej náhrady. Táto náhrada sa poskytne buď vo forme:
a) jednorazovej peňažnej náhrady alebo
b) opakujúceho sa peňažného plnenia, alebo

c) naturálnej náhrady (vytvorenie stavu, ktorý zabezpečí uspokojenie potrieb oprávneného iným
spôsobom, ako je doterajší výkon oprávnenia vyplývajúceho z vecného bremena).
Ak sa vzťahuje § 151p ods. 3 OZ aj na oprávneného, potom platí, že oprávnenému patrí v zásade
náhrada za zrušenie vecného bremena. Potom závisí od povinného, aby tvrdil a preukázal, že
poskytnutie náhrady nie je na mieste napr. preto, že by bolo v danej veci v rozpore s dobrými mravmi;

o takýto prípad by mohlo ísť vtedy, ak by povinný zriadil vecné bremeno len z prostej ochoty, bez toho,
aby takto napr. kompenzoval výhodu, ktorú mu poskytol oprávnený v inom právnom vzťahu (Ro NS ČR
z 20. 9. 2011, sp. zn. 22 Cdo 1330/2011).
Učenie výšky primeranej náhrady je v právomoci súdu. Súd o nej rozhodne podľa voľnej úvahy. Súd pri
úvaheovýškeprimeranejnáhradyzazrušenievecnéhobremenaniejeviazanýnávrhom.Výškunáhrady

za zrušenie vecného bremena nemožno stanoviť len podľa zákona o oceňovaní majetku. Ustanovenie
§ 151p ods. 3 OZ o tom, že náhrada za zrušenie vecného bremena má byť primeraná, patrí k právnym
normám s relatívne neurčitou hypotézou, ktoré prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom
jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu
okolností. Pritom je potrebné zvážiť okolnosti, za ktorých vecné bremeno vzniklo, či bolo zriadené

bezodplatne alebo za úhradu. Pri rozhodovaní o výške primeranej náhrady za zrušenie vecného
bremena je potrebné vychádzať z rozsahu majetkového prospechu, ktorý zrušením vecného bremena
získa vlastník zaťaženej nehnuteľnosti, ako aj z majetkových dôsledkov zániku vecného bremena pre
oprávneného (Ro NS ČR z 2. 2. 2010, sp. zn. 22 Cdo 82/2008). Rozsah majetkového prospechu získaný
zrušením vecného bremena je rozhodujúci aj v prípade, ak ide o zrušenie osobného vecného bremena

(vecného bremena charakteru in personam).
Po zrušení veci odvolacím súdom bolo predmetom ďalšieho konania pred prvostupňovým súdom
opätovne sa zaoberať primeranou náhradou za zrušené vecné bremeno. Aj odvolací súd dospel k
zhodnému záveru, ako súd prvého stupňa, že sú splnené podmienky pre zrušenie vecného bremena
rozhodnutímsúdu(§151pods.3Obč.zákonníka)vdôsledkuzmenypomerovmedzivecnýmbremenom

spočívajúcom v obmedzení vlastníckeho práva navrhovateľky a výhodou odporcu spočívajúcou v
doživotnom užívaní bytu vo vlastníctve navrhovateľky. Zmena pomerov nastala v správaní účastníkov,
ktorí v dôsledku nezhôd prerušili spoločné bývanie v tomto byte, odporca sa z neho odsťahoval a svoje
právo zodpovedajúce vecnému bremenu už nerealizuje, napriek tomu vecné bremeno stále trvá. Obaja
účastníci súhlasili so zrušením vecného bremena, nevedeli sa však dohodnúť na primeranej náhrade

za zrušené vecné bremeno.
Účastníci nežiadali určiť výšku primeranej náhrady za zrušenie vecného bremena formou znaleckého
ocenenia. Súd preto jeho výšku určil podľa vlastného uváženia s tým, že v danom prípade zohľadnil
okruh jednotlivých okolností, ktoré majú vplyv na určenie jeho výšky.Súd následným dokazovaním zistil, že žalovaný od januára 2014 nebýva v predmetnom byte, pričom
dňa 16.12.2013 uzavrel nájomnú zmluvu s prenajímateľom Revital Stav s.r.o., ktorej predmetom je
prenájom jednoizbového bytu o výmere 38,46 m2 v R. ( od 23.7.2014 s Obcou R. ohľadom toho istého

bytu). Nájomca je povinný platiť nájomné vo výške 107 eur mesačne, pričom platí ešte za plyn 30 eur
a elektrinu 12 eur. Z vyjadrenia žalobkyne zase vyplynulo, že ona má náklady s jej bytom vo výške
cca 140 eur a žalovaný jej spočiatku prispieval sumou 70 eur. Súd ďalej zistil, že vecné bremeno bolo
zriadené dňa 22.3.2006, pričom z metodiky všeobecných postupov ohodnocovania vecných bremien na
stavbách a pozemkoch vyplýva, že časové obdobie trvania vecného bremena pri jeho neobmedzenom

trvaní je 20 rokov. Preto súd pre výpočet náhrady vecné bremeno ohraničil dobou do 22.3.2026. Je tiež
nesporné, že žalovaný byt neužíva od 18. januára 2014 ( podanie trestného oznámenia), to znamená,
že obdobie odkedy nemôže využívať predmetný byt až do uplynutia vecného bremena je časovo
vymedzená na 12 rokov a 2 mesiace. Súd ďalej vychádzal z vyššie uvedených skutočností, a to, že
žalovaný si hradí náklady s bývaním v sume 150 eur mesačne ( nájom, elektrina, plyn) a u žalobkyni
prispieval na bývanie sumou 70 eur. Rozdiel potom predstavuje 80 eur ako majetkový dôsledok pri

zániku vecného bremena pre oprávneného. Túto čiastku potom súd vynásobil zostávajúcou dobou
plynutia vecného bremena, t.j. 146 mesiacov ( 12 rokov a 2 mesiace) a výsledná suma predstavuje
potom čiastku 11.680 eur. Súd však pri určení výšky primeranej náhrady za zrušenie vecného bremena,
ktorému zodpovedá právo bezodplatného doživotného bývania v nehnuteľnosti zohľadnil aj ďalšie
významné skutočnosti. Jednou z nich je skutočnosť, že žalovaný ani pred zriadením vecného bremena

nemal vlastnú nehnuteľnosť, nakoľko po rozvode žil u matky a potom v podnájme. Ďalšou významnou
skutočnosťou je, že vecné bremeno bolo zriadené bezodplatne, sama žalobkyňa uviedla, že v tom čase
veľmi ľúbila žalovaného a myslela si, že tam spolu aj dožijú. Súd preto pri určovaní výšky primeranej
náhrady nemohol zohľadňovať v celej miere majetkový prospech vlastníka (žalobkyne ) zaťaženej
nehnuteľnosti pri zrušení vecného bremena, keď ho zriaďovala ona sama druhej osobe bezodplatne a

navyše na nehnuteľnosti, ktorá nebola nijako zaťažená a bola to práve ona, ktorá predmetný byt získala
do osobného vlastníctva. Vychádzajúc z uvedeného súd mal za to, že by bolo v rozpore s dobrými
mravmi, aby bola žalovanému poskytnutá finančná náhrada v celej uvedenej výške ( 11.680 eur), keď
je zrejmé, že povinná ( žalobkyňa) mu zriadila vecné bremeno len z prostej ochoty, bez toho, aby takto
napr.kompenzovalanejakúnímposkytnutúvýhodu.Nadruhejstraneniejeanidôvodnévôbecnepriznať

žalovanému žiadne plnenie, keď tento po celú dobu, kým so žalobkyňou spolu žili bol uzrozumený s tým,
že bude mať doživotne zabezpečené bývanie a preto nemusel podnikať žiadne kroky na zabezpečenie
si vlastného bývania a nakoniec do nehnuteľnosti žalobkyne aj investoval určité finančné prostriedky, čo
žalobkyňanepopierala,nezhodlisalennajejvýške.Súdpretopovažovalzaprimeranúfinančnúnáhradu
za zrušenie vecného bremena sumu 5.840 eur, ktorá suma predstavuje ? z vyššie vypočítanej sumy

11.680 eur, a ktorú sumu súd znížil práve s poukazom na dobré mravy ( § 3 Občianskeho zákonníka).
Súd sa nestotožnil s návrhom právneho zástupcu žalovaného, ktorý žiadal, aby za zrušené vecné
bremeno žalobkyňa poskytla žalovanému peňažné plnenie spôsobilé zabezpečiť pre žalovaného také
podmienky bývania, ktoré z hľadiska rozsahu a dlhodobosti zodpovedajú jeho právu vyplývajúceho z
vecného bremena a toto plnenie malo byť vyjadrené sumou 20.000 eur. V tomto súd poukazuje na

rozsudok NS SR, sp. zn. 1 Cdo 192/2006, z ktorého vyplýva: "Pri určení výšky primeranej náhrady
za zrušenie vecného bremena, ktorému zodpovedá právo bezodplatného doživotného bývania v
nehnuteľnosti, nemožno za rozhodujúci považovať spôsob zabezpečenia budúceho bývania oprávnenej
osoby (napr. vo forme obstarania bytu) ani čas využívania vecného bremena oprávnenou osobou
a ani získanie kúpnej ceny za nehnuteľnosť, na ktorej viazne vecné bremeno; pri určovaní výšky

primeranej náhrady je významné zistenie, aký je majetkový prospech vlastníka (spoluvlastníkov)
zaťaženej nehnuteľnosti a majetkový dôsledok u oprávneného, vychádzajúc z toho, že právo z vecného
bremena spočíva v bezodplatnom doživotnom bývaní."
Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, že právo doživotného bývania žalovaného v
predmetnom byte žalobkyne zrušil. Žalobkyňu zaviazal zaplatiť žalovanému sumu 5.840 eur do 40 dní

od právoplatnosti rozsudku, pričom lehotu 40 dní na plnenie poskytol súd žalobkyni preto, že sama
uviedla, že nedisponuje hotovosťou a v prípade žiadosti o úver a jeho čerpania je potrebná doba 40
dní na jeho zrealizovanie.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že
žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Žalobkyňa sa predmetnou žalobou domáhala

zrušenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, bez akejkoľvek náhrady. Žalovaný požadoval od
žalobkyne sumu 20.000 eur titulom náhrady za zrušenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.
Súd predmetným rozsudkom rozhodol tak, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu zrušil a zaviazal
žalobkyňu na zaplatenie sumy 5.840 eur. Súd teda vyhovel žalobkyni v časti zrušenia vecnéhobremena, pričom však odporca súhlasil so zrušením vecného bremena. Čo sa týka primeranej náhrady
- finančného plnenia, tuná súd síce zaviazal žalobkyňu na zaplatenie sumy 5840 eur, avšak žalovaný
žiadal až sumu 20.000 eur, pričom súd sa spravoval pri jej určení vlastnou úvahou pri zohľadnení

všetkých rozhodujúcich skutočností. Preto má súd za to, že úspech účastníkov konania je čiastočný a s
poukazom na § 142 ods. 2 OSP rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
O trovách štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 OSP. Trovy štátu predstavujú vyplatenie svedočného
Oľge Kabátovej v sume 15 eur (č.l. 91 spisu) a vyplatenie poplatku za výpis z účtu Slovenskej sporiteľni
v sume 24 eur (č.l. 195 spisu), spolu trovy štátu 39 eur. Keďže obaja účastníci konania boli úspešní

čiastočne, súd zaviazal každého z účastníkov konania zaplatiť trovy štátu v sume 19,50 eura na účet
Okresného súdu Nitra.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia
rozsudku na Okresnom súde Nitra.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postúp súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha./ § 205 ods. 1 O.s.p./
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d ) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.