Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. december 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/24/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8615010012

Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Zeleňáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8615010012.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov
JUDr. Petra Tobiaša a JUDr. Moniky Halkociovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.12.2015, v
trestnej veci obžalovaného Ing. K. M. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e/ Tr. zák., o odvolaní

obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 13.04.2015, sp. zn. 1 T 6/15, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/ Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.
Obžalovaného
Ing. K. M., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom Y., Y.. F.. XXX/X

u z n á v a v i n n ý m, ž e

-vdobenajmenejod23.03.2014do22.09.2014vrekreačnejoblastiD.-T.,okr.Y.,naodbernommiesteč.
XXXXXX, chata č. XX, neoprávnene odoberal elektrickú energiu takým spôsobom, že v hlavnej domovej
skrini napojil elektrický kábel na hlavný prívod bez istenia a tak napájal objekt chaty bez elektromera,
čím spôsobil pre Východoslovenskú distribučnú, a.s., Mlynská 31, Košice škodu v nezistenej výške,

t e d a

- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorej odber podlieha spoplatneniu
na základe osobitného predpisu,
č í m s p á c h a l

- prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e/ Tr. zák.

Z a t o m u u k l a d á:

Podľa § 212 ods. 2 Tr. zák., § 54 Tr. zák., trest povinnej práce vo výmere 120 (stodvadsať) hodín.

o d ô v o d n e n i e :Napadnutým rozsudkom uznal súd prvého stupňa obžalovaného Ing. K. M. vinným z prečinu krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. e/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že
-vdobenajmenejod23.03.2014do22.09.2014vrekreačnejoblastiD.-T.,okr.Y.,naodbernommiesteč.

XXXXXX, chata č. XX, neoprávnene odoberal elektrickú energiu takým spôsobom, že v hlavnej domovej
skrini napojil elektrický kábel na hlavný prívod bez istenia a tak napájal objekt chaty bez elektromera,
čím spôsobil pre Východoslovenskú distribučnú, a.s., Mlynská 31, Košice škodu vo výške 623,06 eur,

Za to mu uložil podľa § 212 ods. 2 Tr. zák., 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. n/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr.

zák. trest odňatia slobody vo výmere 5 (piatich) mesiacov, pre výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm.
a/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal obžalovaný odvolanie. V písomných
dôvodoch svojho odvolania namietal, že v prejednávanej veci sú nezrovnalosti v samotnom napojení
elektrického kábla na hlavný prívod elektrickej energie, nezrovnalosti sa týkajú najmä časového

napojenia na odber elektrickej energie, ako aj samotnej dĺžky odberu elektrickej energie, tieto časové
hodnoty a termíny nezodpovedajú skutočnosti, ale boli vypočítané podľa vyhlášky. Odvolateľ v podanom
odvolaní ďalej uviedol, že si nevie vysvetliť podanie žaloby zo strany poškodenej spoločnosti, keďže boli
splnené všetky predžalobné podmienky, v súlade s dohodou o uznaní a splácaní dlhu bola poškodenej
spoločnosti uhradená celá dlžná suma vo výške 623,06 eur.

Na základe takto podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.
por., podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok
podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby,

ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa §
371 ods. 1 Tr. por. a dospel k nasledovným záverom.
Vychádzajúc z dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa a dokazovania doplneného na
verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného o prečítanie podstatného obsahu vyčíslenia
škody poškodeným a uplatnenia nároku na náhradu škody a zopakovaného v časti prečítania

podstatného obsahu výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektrickej energie, medzi
zúčastnenými stranami nebolo sporné, že to bol práve obžalovaný, čo napokon samotný obžalovaný aj
potvrdil a čo spoľahlivo vyplýva aj z výpovede svedka N. S., kto napojil objekt dotknutej chaty na hlavný
prívod elektrickej energie bez elektromera, čím odber elektrickej energie nebol meraný a ani fakturovaný
a kto sa na spomínanej chate v žalovanom období zdržiaval, teda, že to bol práve obžalovaný, kto na

spomínanej chate v žalovanom období neoprávnene odoberal elektrickú energiu.

Pokiaľ obžalovaný v podstate namietal, že elektrickú energiu poberal po dlhší čas než je žalované
obdobie, pretože k napojeniu chaty na prívod elektrickej energie mimo elektromera došlo niekedy v
krátkom čase po demontovaní elektromera, k čomu malo dôjsť dňa 25.06.2013, k tomu je potrebné

uviesť, že odvolanie v prejednávanej veci prokurátor nepodal, preto zmena rozhodnutia v neprospech
obžalovaného nie je možná (§ 322 ods. 3, veta druhá, Tr. por.), pričom stanovenie dlhšej doby
neoprávneného odberu elektrickej energie by znamenal vyššiu škodu, pritom spôsobený následok je
dôležitým kritériom pri posudzovaní závažnosti prečinu a pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu, s tým,
že zmena rozhodnutia v neprospech obžalovaného nie je možná ani na základe návrhu obžalovaného,

pretože obžalovaný nie je oprávnený podať odvolanie vo svoj neprospech (v neprospech obžalovaného
jeoprávnenýpodaťodvolanielenprokurátoravčastináhradyškodyajpoškodený-§308ods.1Tr.por.).
Napokon, ak obžalovaný stanovením skoršieho začiatku páchania stíhanej trestnej činnosti sledoval
odvrátenie záveru, že stíhaného skutku sa dopustil v skúšobnej dobe predchádzajúceho odsúdenia,
k tomu je nutné uviesť, že z tohto pohľadu je nepodstatné, od kedy začal s neoprávneným odberom

elektrickej energie, teda, kedy došlo k napojeniu chaty na prívod elektriny mimo elektromera, podstatné
je, že v tejto činnosti pokračoval aj v čase plynutia skúšobnej doby predchádzajúceho podmienečného
odsúdenia (skúšobná doba začala plynúť dňa 21.02.2014 a má plynúť do 21.02.2019), teda stíhanej
trestnej činnosti sa evidentne a určite dopustil aj počas plynutia skúšobnej doby predchádzajúceho
odsúdenia.

Je nutné ale obžalovanému prisvedčiť, že vykonané dokazovanie nepredstavuje spoľahlivý podklad pre
záver, že neoprávneným odberom elektrickej energie spôsobil poškodenej spoločnosti škodu vo výške
623,06 eur.Z vyčíslenia škody a jej výpočtu poškodeným vyplýva, že počet dní neoprávneného odberu poškodený
určilpodľavyhláškyMinisterstvahospodárstvač.292/2012Z.z.akeďžeobžalovanýtvrdil,žeknapojeniu

odberu elektrickej energie mimo elektromera došlo dokonca skôr, ako to určil poškodený, nemal ani
krajský súd pochybnosti, že sa tak dialo počas ustáleného obdobia. Výšku spôsobnej škody vypočítal
poškodený ďalej vychádzajúc zo štatistických údajov dodávky elektriny, kvalifikovaného odhadu a z
priemernej spotreby stanovenej podľa plánu dodávky elektriny v zásobovacej oblasti poškodeného pre
segment domácnosti, čo považoval za možnú reálnu škodu zodpovedajúcu požiadavkám ust. § 126 Tr.

zák.

Podľa ust. § 126 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zák. pri určení výšky škody sa vychádza z ceny, za ktorú sa vec,
ktorá bola predmetom útoku, v čase a v mieste činu obvykle predáva; ak výšku škody nemožno takto
zistiť,vychádzasazúčelnevynaloženýchnákladovnaobstaranierovnakejaleboobdobnejvecialebona
uvedenie veci do predošlého stavu; ak ide o ujmu na životnom prostredí, ujmu spôsobenú na chránených

druhoch živočíchov a rastlín, exemplároch alebo drevinách alebo škodu na pamiatkovo chránených
veciach alebo veciach majúcich historickú, umeleckú alebo vedeckú hodnotu, pri určení ujmy alebo
výšky škody sa vychádza aj z hodnoty veci určenej zákonom alebo iným všeobecne záväzným právnym
predpisom vydaným na základe zákona; ak nemožno určiť výšku škody alebo ujmy ani jedným zo
spôsobov podľa odsekov 1 a 2 alebo ak sú vážne pochybnosti o správnosti výšky škody alebo takto

určenej ujmy, určí sa jej výška na podklade odborného vyjadrenia alebo potvrdenia právnickej osoby,
ktorej pôsobnosť alebo predmet činnosti poskytuje záruku objektívnosti určenia škody alebo ujmy; inak
sa výška škody určí na podklade znaleckého posudku.

Určenie ceny elektrickej energie vychádzajúc zo štatistických údajov dodávky elektriny, kvalifikovaného

odhadu a z priemernej spotreby stanovenej podľa plánu dodávky elektriny v zásobovacej oblasti
poškodeného pre segment domácnosti, podľa názoru krajského súdu, vyššie citovanému ustanoveniu
nezodpovedá, keďže cenou obvyklou podľa uvedeného ustanovenia je cena reálna, skutočná, za
ktorú sa vec reálne v dotknutom čase a mieste predáva, teda zatiaľ čo štatistické údaje o spotrebe
elektriny a jej cene obdobnými objektmi ako je dotknutá chata v rozhodnom období by boli na

tento účel akceptovateľnými, do reálnej obvyklej ceny už nemožno, pretože to citované ustanovenie
nepredpokladá, započítavať odhad spotreby a ceny elektriny a plán odberu, teda údaje o cenách
a spotrebe odhadované, ktoré reálne ešte nenastali ale v budúcnosti ešte len nastať majú. Navyše
súčasťou spisu nie sú žiadne podklady, z ktorých poškodený vychádzal, a na podklade ktorých by bolo
možné úplnosť a správnosť výpočtu škody poškodeným preveriť.

Pritom výšku škody vyčíslenú poškodeným, ktorý je stranou v konaní a z tohto dôvodu aj osobou
zainteresovanou na výsledku konania, a preto jeho vyčíslenie nemusí byť objektívne, je vždy potrebné
preukázať vykonaným dokazovaním, a to najmä objektívneho charakteru, ako príslušnými listinnými
dôkazmi, o pravosti a objektívnosti ktorých nie sú pochybnosti, ale najmä vyjadrením nezávislého

odborníka, inej nezávislej inštitúcie v dotknutom odbore, alebo znaleckým dokazovaním, len vyčíslenie
škody poškodeným pre spoľahlivé určenie výšky škody s ohľadom na vyššie uvedené nepostačuje.

V prejednávanej veci však žiadne dokazovanie, ktoré by vyčíslenie škody poškodeným objektivizovalo,
orgánmi činnými v trestnom konaní vykonané nebolo.

Pritom bolo nevyhnutné, aby orgány činné v trestnom konaní vykonali obhliadku miesta činu, spísali
elektrické spotrebiče nachádzajúce sa v dotknutej chate, za týmto účelom (aké elektrické spotrebiče
a ako často boli používané) vypočuť obžalovaného, prípadne aj majiteľa dotknutej chaty, pribrať do
konania znalca a škodu spôsobenú poškodenému takto určiť. Bez významu by nebolo ani zabezpečiť od

poškodeného aj doklady o platbách za spotrebovanú elektrickú energiu týkajúce sa dotknutej chaty za
predchádzajúce obdobia, teda v čase, keď toto odberné miesto bolo riadne na odber elektrickej energie
cez elektromer napojené a keď spotrebiteľ elektrickej energie za jej spotrebu aj riadne platil.

Samozrejme tieto úkony bolo potrebné vykonať ešte v prípravnom konaní a najmä obhliadku miesta

činu bezprostredne po odhalení spáchania trestného činu, aby súpis používaných elektrospotrebičov,
čo najviac zodpovedal realite. Vzhľadom na odstup času už v tomto štádiu konania sa vykonanie
spomínaných úkonov nejaví byť efektívne, pretože najmä výsledok ohliadnutia zariadenia dotknutej
chaty s takým časovým odstupom už vôbec nemusí zodpovedať realite v čase spáchania stíhanéhotrestného činu a navyše v kontradiktórnom súdom konaní nie je vhodné, aby súd z vlastnej iniciatívy
vykonával dôkazy, ktoré prokurátor ako strana v konaní nenavrhol vykonať, pretože by tým mohlo dôjsť
k narušeniu rovnosti strán.

Z uvedeného potom vyplýva, že vykonané dokazovanie dostatočný podklad pre ustálenie výšky škody
nepredstavuje, keďže poškodeným vyčíslená výška škody nebola žiadnym dôkazom objektivizovaná.
Súčasťou spisu je len fotografia vnútorného zariadenia spomínanej chaty vyhotovená svedkom N.
S. so súhlasom obžalovaného, na ktorej sú viditeľné zasvietené štyri stropné svetla, pričom cena

spotreby elektriny štyroma žiarovkami stropného osvetlenia po dobu pol roka sume viac ako 600,- eur
objektívne nezodpovedá, iný dôkaz svedčiaci o využívaní aj iných elektrospotrebičov v skúmanej dobe
v prejednávanej veci zabezpečený nebol.

Za takejto situácie potom nie je možné dospieť k inému záveru, len že aj keď neoprávnený
odber elektrickej energie obžalovaným v žalovanom období spoľahlivo zistený bol, množstvo a

cena neoprávnene spotrebovanej elektrickej energie spôsobom nevzbudzujúcim dôvodné a závažné
pochybnosti zistené neboli, teda nebola zistená výška škody.

V tejto súvislosti potom sa krajský súd zaoberal úvahami, či v prejednávanej veci bol vôbec zistený
skutkový stav v rozsahu potrebnom pre postavenie obžalovaného pred súd, keďže obžaloba bola

podaná pre prečin, ktorý je ale trestným činnom vychádzajúc z ust. § 10 ods. 2 Tr. zák. len vtedy, ak
je jeho závažnosť vyššia ako nepatrná, pričom jedným z kritérií posúdenia závažnosti prečinu v zmysle
uvedeného ustanovenia je spôsobený následok, teda výška škody, pričom spôsobený následok teda
výška škody má svoj dôležitý význam aj pri ukladaní druhu a výmery trestu.

Vzhľadom ale na to, že pre trestnosť činu podľa § 212 ods. 2 písm. e/ Tr. zák. nie je trestným zákonom
stanovená žiadna minimálna hranica spôsobenej škody, pre formálne posúdenie naplnenia znakov
skutkovej podstaty trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e/ Tr. zák., aj podľa názoru
krajského súdu, doposiaľ zhromaždené dôkazy postačovali, pretože z nich vyplýva, že obžalovaný tým,
že neoprávnene odoberal elektrickú energiu v zistenom období, si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej

zmocnil a čin spáchal na veci, ktorej odber podlieha spoplatneniu na základe osobitného predpisu, čo
znamená, že sa dopustil prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. e/ Tr. zák.

To potom znamená, že súd prvého stupňa skutkový stav v tejto časti ustálil správne a správne ho aj
právne posúdil. S ohľadom na vyššie uvedené ale nesprávne ustálil výšku škody, ktorá vykonaným

dokazovaním spoľahlivo zistená nebola, preto krajský súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil,
skutkové zistenia v časti týkajúcej sa výšky škody po doplnení a zopakovaní dokazovania v tomto smere
upravil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Keďže výška škody v prejednávanej veci zistená nebola, v zmysle jednej zo základných zásad trestného

práva „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ bolo nutné z materiálneho hľadiska pri posudzovaní
závažnosti prečinu uvažovať o spôsobení škody v minimálnom, nepatrnom rozsahu a aj keď takýto
rozsah pôsobí v smere výrazného zníženia závažnosti spáchaného prečinu, v smere jej zvýšenia pôsobí
ďalšie kritérium, a to okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, pričom obžalovaný spáchal stíhaný prečin
v krátkom čase po jeho predchádzajúcom odsúdení (právoplatnom dňa 20.02.2014) v skúšobnej dobe

predchádzajúceho odsúdenia, za situácie, že v minulosti sa už v ôsmich prípadoch do rozporu so
zákonom dostal, s tým, že ďalšie kritéria, o ktorých je nutné uvažovať pri posudzovaní závažnosti
prečinu, a to spôsob vykonania činu, miera zavinenia, pohnútka páchateľa, keďže aj v prejednávanej
veci sú skôr bežného charakteru, ničím výnimočným sa v porovnaní s obdobnými trestnými činmi
spáchanýmiinýmipáchateľmineodlišujú,zásadnývplyvnazvýšenie,čizníženiezávažnostispáchaného

trestného činu nemali. Za takejto situácie potom hodnotí krajský súd závažnosť stíhaného prečinu ako
skôr nízku, aj keď už presahujúcu jej nepatrnosť. Takto ale nízka závažnosť prečinu, s ohľadom na
potrebu uvažovania o spôsobení škody minimálnej, keďže jej vyššia úroveň v prejednávanej veci zistená
nebola, sa musela nevyhnutne odraziť v úvahách o druhu a výmere trestu.

Pri ukladaní trestu prihliadal potom krajský súd najmä na jednotlivé hľadiská ukladania trestov
vyplývajúce z ust. § 34 Tr. zák., ktorými sú spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútka,
priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy
majúc na zreteli aj účel trestu vyplývajúci z ust. § 34 ods. 1 Tr. zák., a to ochranu spoločnosti predobžalovanýmtým,žemuzabránivpáchaníďalšejtrestnejčinnostiavytvorípodmienkynajehovýchovuk
tomu, aby viedol riadny život ako aj odradenie iných od páchania trestných činov a vyjadrenie morálneho
odsúdenia páchateľa spoločnosťou.

Obžalovaný je v mieste trvalého bydliska hodnotený skôr pozitívne. V odpise registra trestov má osem
záznamov, čo znamená, že v ôsmich prípadoch sa už trestného činu dopustil, a to aj keď sa v siedmich
prípadoch naňho hľadí, akoby nebol odsúdený, pretože fikcia neodsúdenia sa z hľadiska hodnotenia
jeho osoby na skutočnosť, že aj v tomto prípade sa trestného činu dopustil, nevzťahuje, čo znamená,

že odsúdený má ľahostajný prístup k dodržiavaniu všeobecne záväzných a všeobecne akceptovaných
pravidiel správania. Naposledy bol obžalovaný súdne trestaný rozsudkom Okresného súdu Svidník
sp. zn. 1 T 34/13 zo dňa 04.02.2014, právoplatným dňa 20.02.2014, ktorým mu za zločin marenia
konkurzného alebo vyrovnacieho konania podľa § 243 ods. 1 písm. a/, písm. c/, ods. 3 písm. a/ Tr.
zák. bol uložený trest odňatia slobody vo výmere troch rokov s podmienečným odkladom jeho výkonu
na skúšobnú domu piatich rokov, čo znamená, že obžalovanému priťažovalo, že za trestný čin už bol

odsúdený (§ 37 písm. m/ Tr. zák.) a znamená to, že obžalovaný sa stíhaného trestného činu dopustil v
skúšobnej dobe predchádzajúceho odsúdenia.

Obžalovanému poľahčovalo, že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom
(§ 36 písm. n/ Tr. zák.), keďže aj z výpovede svedka N. S. vyplýva, že obžalovaný pri

objasňovaní neoprávneného odberu naozaj spolupracoval, umožnil svedkovi zariadenie chaty nafotiť a
obžalovanému poľahčovalo ešte, že dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu (§ 36 písm. k/ Tr. zák.).

Hodnotiac potom jednotlivé vyššie uvedené hľadiská ukladania trestu v neprospech miernejšieho
potrestania svedčí nepriaznivá prognóza nápravy obžalovaného prameniaca zo skutočnosti, že

obžalovaný sa v minulosti opakovane trestnej činnosti dopúšťal, pričom od jej ďalšieho spáchania
ho neodradila ani hrozba trestu odňatia slobody, pričom stíhaného trestného činu sa dopustil v
skúšobnej dobe predchádzajúceho odsúdenia. Výrazne ale v prospech trestu miernejšieho vyznieva
nízka závažnosť spáchaného trestného činu, nepatrný spôsobený následok, keďže jeho vyššia úroveň v
konaní nebola preukázaná a skutočnosť, že obžalovaný nahradil celú poškodeným požadovanú škodu,

aj keď jej výšku namietal, čo by mohlo nasvedčovať tomu, že si uvedomil nesprávnosť svojho konania
a chcel svoje konanie napraviť. Za takejto situácie potom bolo podľa názoru krajského súdu na mieste
ukladanie alternatívneho trestu nespojeného s odňatím slobody, teda trestu povinnej práce pri polovici
zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere 120 hodín, s uložením ktorého obžalovaný na verejnom
zasadnutí, konanom o jeho odvolaní, súhlasil. Napokon na obžalovaného doposiaľ, aj napriek jeho

početným záznamom, takýmto trestom ešte nebolo pôsobené, preto je, podľa názoru krajského súdu,
keďže hrozba trestom odňatia slobody k náprave obžalovaného neviedla, namieste pôsobiť naňho iným
druhom trestu, a to práve trestom povinnej práce.

Obžalovaný si ale musí uvedomiť, že vychádzajúc z ust. § 55 Tr. zák. trest povinnej práce je povinný

vykonať do jedného roka od nariadenia jeho výkonu, vo svojom voľnom čase a bez nároku na odmenu a
počasvýkonutohtotrestu musíviesťriadnyživot,tedanedopúšťaťsaprotiprávnychkonaní,t.j.trestných
činov, ale ani priestupkov, pretože takýmto spôsobom by mohol zavdať príčinu pre premenu uloženého
trestu povinnej práce, a to každých dvoch hodín nevykonanej práce na jeden deň nepodmienečného
trestu odňatia slobody.

Pokiaľ obžalovaný vyjadril počudovanie nad podaním žaloby zo strany poškodeného, hoci splnil všetky
predžalobné výzvy, k tomu je potrebné uviesť, že v trestnom konaní podáva obžalobu prokurátor nie
poškodený, po podaní trestného oznámenia postupujú orgány činné v trestnom konaní a súd z úradnej
povinnosti a poškodený nemá možnosť, okrem výnimiek stanovených zákonom, čo však nie je prípad

prejednávanej veci, podanie obžaloby prokurátorom v trestnom konaní zásadným spôsobom ovplyvniť,
poškodený svojim návrhom disponuje len v konaní civilnom, nie však v konaní trestnom, každopádne ale
poškodený pre prípad nahradenia škody v celom rozsahu navrhol orgánom činným v trestnom konaní
uzavretie zmieru, pre ukončenie trestného stíhania takýmto spôsobom však, s ohľadom na početnosť
trestných záznamov obžalovaného, neboli splnené podmienky. Napriek uvedenému uhradenie škody

obžalovaným v rozsahu požadovanom poškodeným zohľadnil krajský súd pri ukladaní trestu.

Na základe vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.