Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 30, 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 23Cbi/7/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115204824
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Coboriová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4115204824.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Janou Coboriovou v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa so

sídlom v Bratislave, IČO: 30 807 484, so sídlom: ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, proti
žalovanému: ENTRA s.r.o., IČO: 36 789 747, so sídlom: Štúrova 41/1419, 949 01 Nitra, o určenie
neúčinnosti reštrukturalizačného plánu voči veriteľovi, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 24.02.2015 sa žalobca domáhal vyhlásenia rozsudku, ktorým by súd určil neúčinnosť
reštrukturalizačného plánu v reštrukturalizačnom konaní vedenom na žalovaného na Okresnom súde
Nitra, spis. zn. 32R/5/2014, ktorý bol potvrdený uznesením súdu zo dňa 05.02.2015, zverejnené v

Obchodnom vestníku č. 29/2014 zo dňa 12.02.2015 voči veriteľovi - žalobcovi vo vzťahu k jeho
pohľadávke vo výške 26.710,08 eura.

V odôvodnení žaloby žalobca uviedol, že uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 28.05.2014
bolo začaté reštrukturalizačné konanie žalovaného, uznesením zo dňa 04.07.2014 bola povolená
reštrukturalizácia. Žalobca si prihlásil v zákonnej lehote do reštrukturalizácie vedenej na žalovaného
svoje pohľadávky vo výške 26.710,08 eura súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zo dňa

25.07.2014, ktoré boli zistené v plnom rozsahu. Správcom bola zvolaná schvaľovacia schôdza veriteľov
na deň 15.01.2015 za účelom schválenia návrhu reštrukturalizačného plánu veriteľským výborom listom
zo dňa 19.12.2014. Žalobca zistil, že žalovaný vytvoril za účelom uspokojenia pohľadávok veriteľov v
reštrukturalizačnom pláne tri skupiny veriteľov.
- skupina pre zamestnancov (ZAM), ktorí mali byť uspokojení vo výške 100 % v lehote 2 rokov v
rovnomerných polročných splátkach,
- bežných nezabezpečených veriteľov (skupina BNV), ktorí mali byť uspokojení vo výške 10 % v lehote

4 rokov v polročných splátkach,
- podriadených veriteľov (skupina PV), ktorí mali byť uspokojení vo výške 2 % v lehote 2 rokov v
polročných splátkach.

Pohľadávky žalobcu boli v záverečnom návrhu reštrukturalizačného plánu zaradené do skupiny pre
nezabezpečených veriteľov s 10% uspokojením v lehote 4 rokov v rovnomerných polročných splátkach
počnúc dňom 30.06.2015.

Dňa 08.01.2015 bola správcovi dlžníka doručená žiadosť žalobcu zo dňa 07.01.2015 o vytvorenie
skupiny veriteľov, poskytovateľov štátnej pomoci a to skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky,
ktoré sa spravujú osobitnými predpismi patriacimi do oblasti verejného práva a žiadal zaradenie celej
svojej pohľadávky do tejto skupiny. Žalobca poukázal na to, že je podľa Zákona o štátnej pomociposkytovateľom štátnej pomoci a odpustenie poistného alebo penále sú v zmysle § 5 Zákona o štátnej
pomoci formou nepriamej štátnej pomoci. Takáto pomoc je zakázaná a schválený plán je rozpore s
právnymi predpismi. Žalovaný sa prostredníctvom správcu na schvaľovacej schôdzi dňa 15.01.2015

vyjadril k žiadosti žalobcu tak, že považuje jeho žiadosť za neopodstatnenú a nevyhovel jej. Žalobca
s odôvodnením dlžníka nesúhlasil z viacerých dôvodov. Žalobca opakovane poukázal na judikatúru
slovenských a európskych súdov a podľa názoru žalobcu schválením reštrukturalizačného plánu došlo k
nedovolenému poskytnutiu štátnej pomoci. Odpísanie dlhov, odklad ich splatnosti, by zvýhodnil dlžníka
v porovnaní s jeho konkurentmi, čo by bolo možné považovať za hospodársku výhodu a išlo by o

nezákonnú a nezlučiteľnú pomoc. O štátnu pomoc by musel dlžník požiadať postupom upraveným
v zákone. Proces poskytovania individuálnej štátnej pomoci nie je kompatibilný so schvaľovaním
reštrukturalizačného plánu a to vzhľadom na spôsob udeľovania individuálnej štátnej pomoci, na ktorú
nie je právny nárok. Štátnou pomocou sa rozumie verejné financovanie spoločnosti a to buď aktívne,
vložením peňazí alebo pasívne, odpustením splatných daní, odvodov a ciel z čoho vyplýva, že sa
nemusí jednať o priame poskytnutie peňažných prostriedkov, ale aj o poskytnutie určitej hospodárskej

výhody, ktorú konkurenti nemajú. V prípade tejto reštrukturalizácie by žalobca svojim súhlasom s plánom
poskytol štátnu pomoc žalovanému v rozpore s legislatívou. Žalobca okrem toho namieta zvýhodnenie
časti nezabezpečených veriteľov - zamestnancov, v porovnaní s inými veriteľmi, čo je nedôvodné
a nemá oporu v zákone, nakoľko ZoKR nepozná prioritné uspokojenie veriteľov. Na vytvorenie tejto
skupiny, ktorá má byť uspokojená v rozsahu 100 % nie je žiadny zákonný dôvod. Dlžník v tomto prípade

pod spoločný záujem veriteľov subsumoval výlučný individuálny záujem skupiny veriteľov, čím podľa
názoru žalobcu nespravodlivo zvýhodnil skupinu veriteľov, ktorí mali byť uspokojení v celom rozsahu a
neposkytol spravodlivé riešenie veriteľom, ktorí majú status verejnoprávneho veriteľa.
Schvaľovacia schôdza dňa 15.01.2015 predložený reštrukturalizačný plán prijala. Žalobca na tejto
schôdzi predložil ústne aj písomné námietky, ktoré boli pripojené k zápisnici zo schvaľovacej schôdze.

Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 05.02.2015 bol reštrukturalizačný plán potvrdený a
reštrukturalizácia skončená.
Uvedený dlžník prešiel procesom reštrukturalizácie už v rokoch 2010 až 2013. Prvá reštrukturalizácia
bola ukončená splnením plánu a odpisom nezanedbateľnej výšky pohľadávok prihlásených veriteľov
ako aj žalobcu, z čoho je zrejmé, že dlžník inštitút reštrukturalizácie opakovane používa na riešenie

svojej nepriaznivej finančnej situácie. Žalobca by mohol za prijatie plánu hlasovať iba v prípade, kedy by
nedošlo k poskytnutiu štátnej pomoci, teda ak by miera uspokojenia jeho pohľadávok bola porovnateľná
s mierou uspokojenia pohľadávok v konkurze. Z potvrdeného plánu vyplýva, že aj v prípade prijatia
plánu, aj v prípade jeho neprijatia, pôjde vždy o pomerné uspokojenie veriteľov v trvaní niekoľkých rokov,
pravdepodobné uspokojenie žalobcu v reštrukturalizácii je 10 % a v prípade konkurzu 3,33 %, čo je

zanedbateľný rozdiel.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca nepožiadal o zaradenie do inej skupiny
ako bol zaradený, ale požiadal o vytvorenie samostatnej skupiny len pre neho, ktorá by bola plánom
nedotknutá. Tento návrh žalovaný nemohol akceptovať. Uspokojenie žalobcu bude v reštrukturalizácii

lepšie, ako by bolo uspokojenie v konkurze a to v rozsahu, ktorý nemožno považovať za zanedbateľný
rozdiel. Vyjadrenia k poskytovaniu štátnej pomoci nepovažuje žalovaný za právne významné. Na
základe uvedené navrhol, aby súd žalobu zamietol.

Poverená zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že od začiatku reštrukturalizácie upozorňovala

správcu, aby pre žalobcu ako iného veriteľa, odlišného od obchodných partnerov vytvoril samostatnú
skupinu. Zákon umožňuje vytvoriť aj ďalšie skupiny, v ktorých sa nachádzajú veritelia, ktorí majú rovnaké
ekonomické záujmy. Dlžník používa reštrukturalizáciu na odpis svojich pohľadávok v určitých časových
intervaloch. V prípade, že boli žalovaným na základe predchádzajúceho reštrukturalizačného plánu
pohľadávky uhradené, išlo o nútený výkon rozhodnutia, žalovaný ich neuhradil dobrovoľne.

Súd doplnil dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov: uznesenie
Okresného súdu Nitra zo dňa 05.02.2015, č.k. 32R/5/2014-713, výpis z obchodného registra
žalovaného, uznesenie Okresného súdu Nitra zo dňa 04.07.2014, spis. zn. 32R/5/2014 zverejnené v OV
č. 132/2014, súhrnná prihláška nezabezpečených pohľadávok žalobcu, potvrdenie o doručení prihlášky

nezabezpečenej pohľadávky zo dňa 30.07.2014, oznámenie o zvolaní schvaľovacej schôdze veriteľov
zo dňa 19.12.2014 zverejnené v OV č. 246/2014, príloha C.8 reštrukturalizačného plánu, žiadosť
žalobcu zo dňa 07.01.2015, zápisnica zo schvaľovacej schôdze zo dňa 15.01.2015, námietka žalobcu
zo dňa 15.01.2015, doklad o zverejnení potvrdenia reštrukturalizačného plánu v OV č. 29/2015, výpisz Obchodného vestníka č. 117/2010, č. 142/2010, č. 61/2011, súhrnný prehľad pohľadávok žalobcu,
vyhlásenie žalobcu zo dňa 05.08.2010, saldo neuhradených prednostných pohľadávok žalobcu.

Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledovný skutkový stav: uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa
28.05.2014, spis. zn. 32R/5/2014, bolo začaté reštrukturalizačné konania na dlžníka ENTRA s.r.o., IČO:
36 789 747, so sídlom: Štúrova 41/1419, 949 01 Nitra.

Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 04.07.2014, spis. zn. 32R/5/2014, bola povolená

reštrukturalizácia dlžníka a za správcu bola ustanovená spoločnosť ADVO INSOLVENCY, k.s..

Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 05.02.2015, spis. zn. 32R/5/2014, súd potvrdil
reštrukturalizačný plán dlžníka prijatý schvaľovacou schôdzou dňa 15.01.2015 a skončil
reštrukturalizáciu.

Žalobca si súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zo dňa 25.07.2014 prihlásil v
reštrukturalizácii deväť pohľadávok v celkovej výške 26.710,08 eura.

Pohľadávky žalobcu vznikli ako nedoplatok na sociálnom poistení a penále za oneskorené úhrady
poistného.

Písomnou žiadosťou zo dňa 07.01.2015 požiadal žalobca správcu podľa § 145 ZoKR o zaradenie
pohľadávky žalobcu do inej skupiny ako bola zaradená predkladateľom plánu, teda požiadal o vytvorenie
novej skupiny, v ktorej budú zaradené pohľadávky žalobcu a ktoré zároveň nebudú plánom dotknuté,
teda budú uspokojené v rozsahu 100 %.

Žiadosť bola správcovi doručená dňa 08.01.2015.
Dňa 15.01.2015 sa konala schvaľovacia schôdza veriteľov dlžníka, na ktorej žalobca zniesol námietku
v zmysle písomnej žiadosti zo dňa 07.01.2015.

Schvaľovacia schôdza schválila reštrukturalizačný plán v znení pred hlasovaním schvaľovacej schôdze

v zmysle § 148 ods. 1 ZoKR.

V reštrukturalizačnom pláne boli vytvorené nasledovné skupiny veriteľov:
ZAM - nezabezpečení veritelia - zamestnanci,
BNV - bežní nezabezpečení veritelia,

PV - podriadení veritelia.

Pohľadávky žalobcu boli zaradené do skupiny bežných nezabezpečených veriteľov (BNV) s rozsahom
uspokojenia10%zistenejsumyvpolročnýchsplátkachvlehoteštyrochrokovpočnúcdňom30.06.2015.

Podľa § 157 ods. 1 písm. c) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZoKR),
účastník plánu, ktorý hlasoval proti prijatiu plánu a uplatnil do zápisnice zo schvaľovacej schôdze
odôvodnenú námietku proti prijatiu plánu, má právo sa do 15 dní od zverejnenia uznesenia o potvrdení
plánu v Obchodnom vestníku domáhať, aby súd určil neúčinnosť plánu voči nemu, ak predkladateľ plánu
nezaradil jeho zistenú pohľadávku do skupiny, ako požiadal (§ 145 ), čím sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia
plánu; súd pritom vychádza z jeho pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní.

Podľa § 145 ods. 1 písm. c) ZoKR, každý účastník plánu má právo najneskôr siedmy deň pred konaním
schvaľovacej schôdze písomne požiadať predkladateľa plánu prostredníctvom správcu o zaradenie

svojej pohľadávky do inej skupiny, ako bola zaradená predkladateľom plánu.

Podľa § 137 ods. 1 ZoKR, na účely hlasovania o prijatí plánu sa v záväznej časti plánu
vytvorí samostatná skupina pre zabezpečené pohľadávky a samostatná skupina pre nezabezpečené
pohľadávky. Ak plán predpokladá zmenu majetkových práv akcionárov dlžníka, prevod podniku dlžníka

alebo zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie dlžníka, v pláne sa vytvorí aj samostatná skupina pre
majetkové práva akcionárov dlžníka.Podľa § 137 ods. 2 ZoKR, jednotlivé skupiny pre zaradenie pohľadávok môže predkladateľ plánu rozdeliť
na ďalšie samostatné skupiny tak, aby pohľadávky veriteľov s rovnakými ekonomickými záujmami,
najmä vzhľadom na výšku, právny dôvod vzniku alebo zabezpečenie ich pohľadávok, mohli byť

zaradené podľa týchto kritérií do samostatných skupín. Pri majetkových právach akcionárov dlžníka
môže predkladateľ plánu postupovať primerane.

Zákon poskytuje právnu ochranu tým účastníkom plánu, ktorí hlasovali proti prijatiu plánu, ak účastník
vznesie odôvodnenú námietku do zápisnice na schvaľovacej schôdzi.

Jedným z dôvodov na vyslovenie neúčinnosti plánu je zaradenie pohľadávky veriteľa do inej skupiny
ako žiadal veriteľ, v dôsledku čoho sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu,
súd vychádza z výšky pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní.
Zákon umožňuje, aby predkladateľ rozdelil základné skupiny (zabezpečené pohľadávky a
nezabezpečené pohľadávky) na ďalšie samostatné skupiny. V týchto skupinách musia byť pohľadávky

veriteľov, ktorí majú rovnaké ekonomické záujmy. Kritériom na zaraďovanie pohľadávok by mala byť
najmä výška alebo právny dôvod vzniku pohľadávky.
Samostatne by mali byť zoskupené pracovnoprávne pohľadávky, pohľadávky, ktoré vznikli neplnením
daňových a odvodových povinností, a tak ďalej.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná nedôvodne.

Súd sa plne stotožňuje s právnou argumentáciou žalovaného, ktorá vyvracia dôvodnosť podanej žaloby.

Účastník plánu má právo žiadať o zaradenie svojej pohľadávky do inej skupiny, ako bola zaradená
predkladateľom plánu.

To znamená, že môže žiadať o preradenie pohľadávky do inej, už existujúcej skupiny, ktorá bola v pláne
vytvorená. Účastník plánu nemôže žiadať vytvorenie novej skupiny, ktorá v pláne neexistuje, a následne
do tejto skupiny zaradiť svoju pohľadávku.

Nevyhovenie žiadosti žalobcu na vytvorenie novej skupiny a následné nezaradenie pohľadávky žalobcu

do tejto skupiny nie je dôvodom podľa § 157 ods. 1 ZoKR, na základe ktorej by súd mohol žalobe
vyhovieť.

Žaloba by bola dôvodná, ak by sa žalobca domáhal preradenia svojej pohľadávky do inej skupiny, ktorá
už bola v pláne vytvorená, čo však v tomto prípade nebolo splnené.

Pre nesplnenie zákonného predpokladu oprávňujúceho žalobcu domáhať sa neúčinnosti plánu (§ 157
ods. 1 ZoKR), súd žalobu zamietol.

Na záver súd poznamenáva, že prijatím plánu súdom nedošlo k poskytnutiu štátnej pomoci dlžníkovi

a teda jeho zvýhodneniu.

Podľa § 5 zák. č. 231/1991 Z.z. o štátnej pomoci rozlišujeme formy štátnej pomoci na priamu štátnu
pomoc a nepriamu formu štátnej pomoci.

Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona sa poskytuje štátna pomoc (priama aj nepriama) na základe
žiadosti o ktorej rozhoduje ministerstvo alebo iná právnická osoba, prostredníctvom ktorej sa tieto
prostriedky poskytujú.
V konaní nebolo preukázané, že žalovaný požiadal o poskytnutie štátnej pomoci žalobcu, teda sa na
neho nemôže vzťahovať pre tento prípad zákon č. 231/1999 Z.z..

Súdu nebol predložený ani žiaden dôkaz, rozhodnutie žalobcu, ktoré by preukazovalo, že žalobca
rozhodol o žiadosti žalovaného o poskytnutie štátnej pomoci a táto by mu aj bola poskytnutá.

O štátnej pomoci zo štátneho rozpočtu podľa uvedeného zákona nemôže rozhodovať predkladateľ
reštrukturalizačného plánu.

Prijatý plán neodporuje právnym predpisom platným a účinným na území Slovenskej republiky.O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., žalovaný mal v konaní plný úspech a preto má
právo na náhradu trov konania. Žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil a preto mu nebola priznaná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd v
Nitre prostredníctvom Okresného súdu Nitra písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).