Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 30, 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 6T/16/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114010400
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baločko

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7114010400.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd S. I, samosudca JUDr. Martin Baločko na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX.

novembra XXXX v S. takto

r o z h o d o l :

V. § 285 písm. b/ Tr. poriadku súd obžalovanú
X. I., nar. X.X.XXXX v S., trvale bytom S., ul. X.
trieda XXXX/XX,
spod obžaloby prokurátora R. prokuratúry S. I, pod sp. zn. X Pv XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX zo skutku,
ktorého sa mala dopustiť tak, že :

- potom, čo dňa XX.XX.XXXX podala na R. prokuratúre S. I trestné oznámenie, vypovedala dňa
XX.X.XXXX, XX.X.XXXX a X.X.XXXX v S. v budove R. riaditeľstva PZ na ul. Y. č.7, pričom ako svedok
vo svojich výsluchoch uviedla, napriek predchádzajúcemu poučeniu o trestných následkoch krivého
obvinenia v trestnom konaní pod sp. zn. R.-XXXX/X-OVK-KE-XXXX o osobe Q. S. také okolnosti a
konkrétne údaje, ktoré mali viesť k vzneseniu obvinenia pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej
osoby podľa § 208 ods. X písm. a/ Tr. zákona, pričom k vydaniu uznesenia o vznesení nedošlo, nakoľko
trestné stíhanie bolo zastavené podľa § 2X5 ods. 1 písm. a/, ods. X Tr. poriadku, pretože ňou uvádzané

skutočnosti neboli dokázané,

v ktorom sa vidí prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods.X Tr. zákona

o s l o b o d z u j e,

pretože skutok nie je trestným činom.

V. § 288 ods.X Tr. poriadku súd poškodeného Q. S., nar. XX.X.XXXX v S., trvale bytom D. XX, S. , bez
prihlásenia I. W. 3, S. odkazuje s nárokom na náhradu škody na občiansko-súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

W. vykonal v predmetnej trestnej veci dokazovanie výsluchom obžalovanej, výsluchom svedkov,
výsluchom svedka - poškodeného, oboznámením listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav :

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá obžalovaná X. I., ktorá využila svoje právo a vo veci odmietla
vypovedať.

V prípravnom konaní uviedla, že nemala v úmysle niekoho obviniť, avšak Q. S. vykazoval známky
týrania, ktoré ona pociťovala. B. čo uviedla sa zakladá na pravde. P., že Q. S. ju neustále osočoval
a to slovami „ty piča sprostá, tlstá, nemôžem sa na teba dívať, si hlupaňa, všetko ti trvá XXX rokov,
nemôžeš pohnúť riťou“. T., že ho živila , on nikde nepracoval, robila nákupy. S. sa s ním nechcel hádaťa chcela predísť hádke, nemal problém po nej niečo hodiť, ťahať ju za vlasy, vykrúcať ruky, až nakoniec
mu vyhovela, čo očakával, to sa opakovalo dosť často. E. krát jej telefonoval s otázkami „kedy prídeš
konečne do piči domov?, či tu mám sám sedieť ako kokot?“. R. podrobne rozpísala vo svojej výpovedi,

v čom sa cítila byť týraná.
W. poškodený Q. S. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že jednoznačne obžalovaná
konala z pomsty. D. ho poškodiť, či už v práci, alebo v jeho osobnom živote. X. krivé obvinenie
je pravdivé, to znamená, že jeho trestné stíhanie sa skončilo zastavením. W. mu problémy v práci
vypisovaním rôznych listov, zverejňovaním lekárskych správ, konkrétne aj spermiogramu. W. mu

problémy doma. G. trvá na náhrade nemajetkovej ujmy vo výške XX XXX.- A.. G. dodal, že obžalovaná
urobila jemu a jeho rodine také peklo a psychické problémy, z ktorých vyplynul infarkt jeho otca. X.
mame, ktorá má rakovinu povedala, nech zdochne na rakovinu atď.
V prípravnom konaní vypovedal prakticky zhodne, kde podotkol, že v trestnom oznámení obžalovanej zo
dňa XX.XX.XXXX uviedla nepravdivé údaje, že sa mal dopustiť zločinu týrania blízkej osoby a zverenej
osoby.

W. F. G., svedok P. G., svedok Q.. Q. S., svedok X.. X. S., svedok O. B. vypovedali zhodne tak na
hlavnom pojednávaní, ako aj v prípravnom konaní, pričom v zásade zhodne vypovedali v tom zmysle,
že v ich prítomnosti sa obžalovaná a poškodený správali k sebe slušne, pričom nemali vedomosť o tom,
že by poškodený obžalovanú fyzicky týral a obžalovaná sa v tom zmysle ani nikdy nevyjadrovala. H.

stretnutia s obžalovanou a poškodeným boli sporadické.

W. B. I. - syn obžalovanej na hlavnom pojednávaní využil svoje právo nevypovedať. V prípravnom konaní
uviedol, že chvíľu žil s mamou a s poškodeným, pričom môže konštatovať, že medzi ním a poškodeným
sa nevytvoril nejaký blízky vzťah. Q. pocit, že tam nie je vítaný, preto sa rozhodol, že bude bývať u

starých rodičov. Q. pocit, že mama je s pánom S. šťastná, nechcel zavadzať, preto odišiel. K. nebol
svedkom toho, aby sa hádali, iba raz, keď pán S. sa hádal s mamou, pričom počul, že niekto tresol rukou
do stola. P., že mama naňho neplatila výživné, preto ju udal na sociálke, ale následne keď sa stretli, tak
mu kúpila všetko čo potreboval. K. svedkom toho, aby pán S. terorizoval, fyzicky napádal, alebo kričal
na jeho mamu. mama sa mu na S. nikdy nesťažovala.

6T XX/XXXX

W. U. H.-Q. vypovedala prakticky zhodne tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní,
pričom vo svojich výpovediach opisovala to, čo počula od obžalovanej, s ktorou je kamarátka a ktorú
pozná od XX rokov. R. nezhody spolužitia obžalovanej s poškodeným, pričom bola aj svedkom týchto

hádok prostredníctvom telefonického rozhovoru, keď obžalovaná bola u nej a hádala sa s poškodeným.
R. spôsobom počula hádku, keď s obžalovanou cestovala z
K. domov a obžalovaná mala zapnutý mobilný telefón nahlas, a vtedy počula ako poškodený jej vulgárne
nadával, hádal sa s ňou. X. situáciu opísala tak, že bola u obžalovanej a videla pooblievané jej veci s
vínom, na čo jej obžalovaná vysvetlila, že to urobil poškodený z dôvodu, že mal vypité a že sa hádali.

V. bola aj gaučovka a plno veci vo vani. P., že v zlom psychickom rozpoložení obžalovanú v poslednej
dobe videla permanentne.

W. H. O. na hlavnom pojednávaní uviedla to, čo počula z rozprávania od obžalovanej, pričom sa jednalo
o obdobnú výpoveď ako u svedkyne H.- Q.. S. v septembri roku XXXX, keď ju viezla zo stanice na

letisko spoločne s poškodeným a následne aj keď sa vrátili z dovolenky, tak zažila agresiu a hnev
poškodeného, ktorý všetko ofrflal, bol nepríjemný, vyhadzoval to na oči obžalovanej a podobne. Z
rozprávania obžalovanej vie, že keď bola tehotná, tak ju poškodený vyhodil z bytu, do ktorého si po
týždni nasťahoval novú priateľku. E. krát ju urážal ako vyzerá.

Na hlavnom pojednávaní bola v zmysle zákona prečítaná so súhlasom procesných strán aj výpoveď
svedka B. F. - brata obžalovanej, ktorý v prípravnom konaní uviedol, že bol svedkom viackrát, ako
poškodený na obžalovanú vystúpil, správal sa k nej vulgárne a hrubo. T. príklad, raz keď vstúpil do bytu
obžalovanej a poškodeného, pričom poškodený nevedel, že on v byte je, tak poškodený na obžalovanú
arogantným spôsobom vrieskal, nadával obžalovanej a až keď sa pozdravil poškodenému, tak vtedy

prestal a stíchol. P. mu, aby sa správal slušne a naučil chovať k žene. Zo správania obžalovanej videl,
že sa ho bojí, pretože sa tak predtým nesprávala. W. mu spomínala. že takéto výpadky máva poškodený
častejšie, ale že jeho matka ju utešovala, že to prejde.Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý znalec V.. A. E., ktorý vypracoval znalecký posudok na návrh
obhajoby pod por. číslom č. XX/XXXX, kde uviedol, že bol požiadaný advokátskou kanceláriou X.. Y. o
vypracovanieznaleckéhoposudkunaX.I.,čoajučinilabolnaňuvypracovanýznaleckýposudokpodev.

číslomXX/XXXX.Y.schopnostímenovanejsúnadpriemerné,tomuvpodstatezodpovedajúajpamäťové
schopnosti. Je schopná správne vnímať a reprodukovať prežité udalosti. K. tendencie ku konfabulácií
ani fabulácií. R. menovanej hodnotil ako emočné stabilnú s dobre fungujúcim brzdovým mechanizmom
osobnosti, agresivita nie je črtovej povahy, je cieľavedomá. V interakcií s prostredím je jej správanie
opatrnické, frustračná tolerancia je zvýšená, vo vzťahoch je podriadivá. V životnom štýle je snaha

po osobnej prestíži, prejavuje aj tendencie ku dominantnosti. K. patologickú štruktúru jej osobnosti.
X. všeobecnú aj špecifickú vierohodnosť hodnotil ako zachovanú. V závere uviedol, že uvádzal pri
vyšetrení aj numerické hodnoty podľa metód, na základe ktorých dospel k uvedeným záverom. P., že
nebol informovaný a oboznámený so zápisnicami o výpovedi, kde posudzovaná X.

6T XX/XXXX

I. bola vypočutá ako svedkyňa v inom trestnom konaní, vedenom pre zločin týrania blízkej osoby a
zverenej osoby.

V rámci vykonaného dokazovania bol prečítaný ako listinný dôkaz aj znalecký posudok V.. A. S., ktorý

vypracovala znalkyňa pod číslom XX/XXXX v už spomínanom pôvodnom spise, ktorý sa týkal zločinu
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.X Tr. zák. V záveroch tohto znaleckého posudku
znalkyňa uvádza, že klienta Q. S. hodnotí v intelektových skúškach pásmo vysokého nadpriemeru tak
v zložke verbálnej jazykových schopností a zložke performačnej, výkonových intelektových schopností.
V. klienta znalkyňa hodnotí ako neporušenú vo všetkých troch zložkách. V zložke recepcie, retencie

a reprodukcie. Q. schopnosti Q. S. sú rovnako vysoko nadpriemerné. Y. zapamätaných prvkov je
široký, presný, detailný, autentický. K osobe obžalovanej znalkyňa okrem iného uviedla, že vtedy
v postavení poškodenej X. I. má diagnostikované L (J.) skóre je štatisticky významné, vysoké. K.
reprodukcia deja je nepresná v detailoch, časovej chronológií, časových seqenciách, neautentická. G.
zaznamenala u X. I. vysoký sklon ku konfabuláciám, lživosti a skresľovaniu skutočnosti. S. skutočne

prežité nevierohodne a nepresne interpretuje, dopĺňa účelovo vymysleným. K. je reálne schopná úplne
identicky zopakovať uvádzaný text ani v krátkom časovom intervale. Má zdiagnostikovaný výrazný
sklon zveličovať, dramatizovať a tiež potrebu pomsty. G. zhodnotila, že výpoveď klientky z hľadiska
psychologického je nehodnoverná a nepoužiteľná v trestnom konaní.

B. na rozdielne znalecké posudky u osoby X. I. súd dal vypracovať znalecký posudok v L. pre znalečnú
činnosť v V. a V., spol. s.r.o. K. G. - znalecký ústav zapísaný v zozname znalcov, tlmočníkov a
prekladateľov MS SR v odbore psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia
dospelých, psychológia sexuality a dopravná psychológia. G. posudok bol vypracovaný pod číslom
XX/XXXX a bol prečítaný na hlavnom pojednávaní so súhlasom procesných strán, pričom zo záverov

tohto znaleckého posudku vyplýva, že intelektové schopnosti obžalovanej X. I. sú celkovo na úrovni
stredného pásma priemeru, názorovo - výkonová zložka intelektu je na podstatne vyššej úrovni ako
slovno-abstraktná, čo zodpovedá vzdelaniu a sociokultúrnemu pozadiu. G. nezistili u vyšetrenej známky
deteriorácie na báze organického poškodenia D.. Q. ( pamäťové ) schopnosti sú na úrovni mierneho
podpriemeru,tedaslabšiepriporovnanísúrovňouintelektu.K.saznámkykvalitatívnychporúchvzmysle

pohotovosti ku konfabuláciám. W. probandka zdôrazňuje negatívny vplyv napätia a celodennej únavy
na mnestický výkon. Z hľadiska osobnosti po vyšetrení nenachádzajú známky forenzne významnej
psychopatológie v zmysle psychózy, alebo známok organického poškodenia D.. Q. je primerané v
tempe,obsahovodostatočnevýpravné,bezznámokformálnychporúch.R.jenaznačenárelatívnenižšia
spoľahlivosť, v zmysle tendencie ku katatývnemu skresleniu. U. nie je zvýraznenou črtou osobnosti, je

dostatočne vyvážená prosociálnymi faktormi, vyšetrená sa indentifikuje skôr s rolou obete. R. lží skóre
znalci uviedli, že sa jedná len o pomocný testový ukazovateľ, ktorý súvisí viac s faktorom sociálnej
želateľnosti, než s vierohodnosťou. S., že všeobecná vierohodnosť vyšetrenej je mierne oslabená
slabšou úrovňou pamäti a afektívnou labilitou, ktorá sa prejavuje sklonom ku katatývnemu mysleniu
( ovplyvneniu obsahov myslenia negatívnymi emóciami a postojmi). K. je potrebné zdôrazniť, že v čase

podávania trestného oznámenia na svojho partnera bola po významných
6T XX/XXXXhormonálnych výkyvoch, ktoré subjektívne zle znášala, čo je pri tomto hodnotení forenzne významné.
G. uviedli znalci, že to, že u vyšetrenej konštatovali nižšiu všeobecnú a špecifickú vierohodnosť,
neznamená, že medzi partnermi nedochádzalo počas krízy k vyhroteným konfliktom a že obžalovaná o

partnerskej kríze vypovedala nepravdivo, či z jednoznačnou motiváciou poškodiť svojho partnera.

Zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria vyplýva, že obžalovaná
v čase spáchania činu netrpela duševnou poruchou, ani ňou v súčasnosti netrpí. V čase spáchania činu
boli jej rozpoznávacie a ovládacie schopnosti plne zachovalé, vedela a mohla svoje konanie ovládať,

je plne schopná chápať zmysel trestného konania. V. obžalovanej X. I. na slobode nie je z hľadiska
psychiatrického pre spoločnosť nebezpečný a nie je nutné žiadne ochranné liečenie.
B. ku skutočnosti, že tento znalecký posudok má jednoznačný záver bez akýchkoľvek pochybností, súd
uznesením v zmysle § 277 ods. X Tr. poriadku zamietol dôkaz na vykonanie osobného výsluchu znalca,
pričom na ďalšom hlavnom pojednávaní prokurátor aj obhajkyňa dali súhlas na čítanie tohto znaleckého
posudku.

V rámci vykonaného dokazovania boli na hlavnom pojednávaní prečítané ako dôkazy výpis z evidencie
priestupkov č.l. XXX-XXX, z ktorých vyplývajú väčšinou priestupky na úseku dopravy, odpis z registra
trestov, v ktorom nie je žiaden záznam, podstatný obsah spisu v pôvodnom konaní, týkajúci sa zločinu
týrania blízkej osoby a zverenej osoby, jeho závery.

W. na základe takto vykonaného dokazovania, podľa názoru súdu dostatočného pre náležité zistenie
skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie, po jeho objektívnom vyhodnotení
podľa svojho presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo
a v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. XX Tr. por., dospel k záveru o oslobodení

obžalovanej X. I. spod obžaloby prokurátora R. prokuratúry S. I.

V. názoru súdu nebolo v prípravnom konaní orgánmi činnými v trestnom konaní ani v konaní pred
súdom jednoznačne a nespochybniteľne preukázané, že skutok, tak ako je uvedený v obžalobe, je
trestným činom. V rámci všetkých štádií trestného konania v predmetnej veci nebolo bez rozumných

pochybností preukázané, že by obžalovaná svojim konaním naplnila znaky skutkovej podstaty prečinu
krivého obvinenia podľa § 345 ods. X Tr. zákona, účinného v čase spáchania skutku. V konečnom
dôsledku práve naopak, z výsluchu obžalovanej, znaleckého dokazovania, z výsluchu poškodeného,
svedkov a listinných dôkazov v rámci prípravného konania ako aj konania pred súdom vyplynuli
skutočnosti podľa názoru súdu v prospech neviny obžalovanej.

Na to, aby bol spáchaný skutok trestným činom, musia byť naplnené všetky obligatórne znaky
skutkovej podstaty trestného činu ( objekt, objektívna stránka, subjekt, subjektívna stránka ). I. znaky
musí obsahovať každá skutková podstata trestného činu. Sú nevyhnutné, rovnocenné a obligatórne
( povinné ). V.

6T XX/XXXX

absencii čo i len jedného z obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu, nepôjde o trestný čin.

W. stránka skutkovej podstaty trestného činu : V. by obžalovaná konala tak, ako je uvedené v obžalobe,

t.j. v tzv. v priamom alebo nepriamom úmysle ( dolus directus, resp. dolus eventualis ), musela by chcieť
a porušiť záujem chránený I. zákonom, resp. byť s následkami uvedenými v I. zákone uzrozumená. T. by
znamenalo, že vedome rátala s dvoma eventualitami v budúcom vývine jej činnosti, z ktorých minimálne
jedna je trestná a svoju vôľu chcela presadiť aj za cenu, že spácha trestný čin, o ktorom ako o jednej
alternatíve vie. U obžalovanej podľa súdu absentuje rozumová i vôľová zložka, nakoľko nemala žiaden

relevantný záujem na tom, aby úmyselne nepravdivo a lživo obvinila iné osoby zo spáchania trestnej
činnosti.

W., ktorý sa kladie obžalovanej za vinu, nie je trestným činom vzhľadom na to, že nedošlo k naplneniu
všetkých obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu, aby bolo možné konštatovať, že bol

spáchaný trestný čin - nebolo preukázané zavinenie.W. stránka trestného činu, či už zavinenie úmyselné v zmysle ustanovenia § 15 Tr. zák. alebo
nedbanlivostné podľa § 16 Tr. zák., v konkrétnom prípade žalované úmyselné zavinenie, musí byť
preukázaná zadováženými dôkazmi

tak, ako ktorákoľvek iná obligatórna zložka trestného činu. G. páchateľa trestného činu je najčastejšie
možné zistiť z jeho výsluchu a ak z akéhokoľvek dôvodu nie je možné takýto výsluch páchateľa
uskutočniť, potom je možné zavinenie odvodiť z okolností prípadu. V. zisťovaní okolností, ktoré majú
význam pre záver o zavinení, nemožno vopred prikladať osobitný význam žiadnemu dôkaznému
prostriedku, ale zavinenie a jeho formu treba vyvodzovať zo všetkých konkrétnych okolností, za ktorých

bol trestný čin spáchaný a zo všetkých dôkazov významných z tohto hľadiska, vrátane priznania sa
obvineného, pokiaľ existuje.

V.skutkovápodstatatrestnéhočinutzv.krivéhoobvineniatedavyžaduje,abyboloúmyselnýmzavinením
páchateľa pokryté to, že nevinnú osobu lživo a vedome obviňuje. H. povedané, pri posudzovaní viny
páchateľa trestného činu krivého obvinenia podľa § 345 Tr. zák. sa nestačí zaoberať iba otázkou, či

osoba alebo osoby, ktoré obvinil, skutočne spáchali trestný čin, prípadne či boli preň stíhaní a odsúdení.
R. činné v trestnom konaní musia zároveň preukázať, že si páchateľ trestného činu krivého obvinenia
bol vedomý toho, že obviňuje inú osobu nepravdivo.

K uvedeným právnym úvahám ohľadne zavinenia bude potrebné vo všeobecnosti konštatovať, že

zavinenie je vnútorný, psychický vzťah páchateľa k podstatným zložkám trestného činu, pričom
zavinenie (úmyselné ako aj nedbanlivostné) je vybudované na zložke vedomostnej, ktorá zahŕňa
vnímanie páchateľa a na zložke vôľovej, ktorá zahŕňa predovšetkým chcenie alebo uzrozumenie, teda
v podstate rozhodnutie konať určitým spôsobom so znalosťami podstaty veci. Ak páchateľ rozhodné
skutočnosti nechce a ani s nimi nie je uzrozumený, nie je tu žiadny vôľový vzťah. G. sa pritom vzťahuje

na priebeh páchateľovho činu, ktorý sa prejavil v objektívnej realite a ktorý zodpovedá znakom skutkovej
podstaty trestného činu. G. sa teda vzťahuje k podstatným
6T XX/XXXX

skutočnostiam, ktoré tvoria páchateľov skutok a musí sa vzťahovať na všetky skutočnosti, ktoré sú

znakom skutkovej podstaty trestného činu. V. by sa zavinenie k niektorej z požadovaných skutočností
nevzťahovalo, nie je daná subjektívna stránka trestného činu a preto je vylúčená trestná zodpovednosť
páchateľa. K naplneniu subjektívnej stránky trestného činu nestačí, že páchateľ len úmyselne konal
(teda,žekonaltakakokonaťchcel),alejepotrebné,abyúmyselneporušilaleboohrozilzáujemchránený
I. zákonom spôsobom v tomto zákone uvedenom (judikatúra R XX/XXXX).

V.spáchaniatrestnéhočinukrivéhoobvineniajelživéobvinenieinejosobyztrestnéhočinu.J.obvinením
nemožno v tomto zmysle chápať uvedenie akýchkoľvek skutočností, ale skutočnosti nepravdivých ,
pretože len uvedenie nepravdivých skutočností môže napĺňať pojmový znak lživého obvinenia. V skutku
absentujú konkrétne okolnosti, a konkrétne údaje, ktoré by mali napĺňať pojmový znak lživého obvinenia,

keďže nepravdivosť žiadnej zo skutočnosti, ktoré uviedla v uvedených výpovediach obžalovanej nebola
preukázaná. V. naplnenie skutkovej podstaty trestného činu krivého obvinenia nestačí skutočnosť,
že skutočnosti uvádzané oznamovateľkou neboli dokázané tak, ako je to uvedené v skutku, ktorý je
predmetomobžaloby,alemusíbyťpreukázanánepravdivosťtýchtokonkrétnychokolnostíakonkrétnych
údajov. W., že osoba oznámi skutočnosti a údaje, o ktorých orgány činné v trestnom konaní na základe

dokazovania, neboli preukázané neznamená, že nie sú pravdivé. Je potrebné poukázať na to, že
oznamovateľ trestného činu nie je tým, kto vedie dokazovanie a z tohto dôvodu ho nemožno robiť
zodpovedným za spôsob skončenia trestného konania začatého na základe jeho trestného oznámenia.

Z vykonaného dokazovania v predmetnej trestnej veci nebolo preukázané, aby obžalovaná vedome a

lživo obvinila osobu v pozícii svedka - poškodeného zo spáchania trestného činu. R. detailne a presne
opísala priebeh udalostí, ktoré s poškodeným vo vzájomnom spolužití prežívala.

W. skúmal i motív obžalovanej, t.j. určitú pohnútku páchateľa spáchať trestný čin. V tejto súvislosti
sa súd dôsledne zaoberal okolnosťami za ktorých bol spáchaný trestný čin, okolnosťami, ktoré

nasledovali bezprostredne po tejto udalosti ako aj správaním a konaním obžalovanej po inkriminovaných
udalostiach. B. tieto udalosti na seba nadväzujúce nenaznačujú žiadnym spôsobom, aby obžalovaná
konala s vedomím niekoho nevinného krivo obviniť. V celom trestnom konaní nebol preukázaný motív
a úmysel obžalovanej poškodiť poškodeného tým, že sa voči nemu bude viesť trestné stíhanie. V.toho čo vnímala obžalovaná bezprostredne pred a po nepríjemnej udalosti mala podozrenie, že bola
obeťou zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby. W. skutočnosti uvádzané oznamovateľkou v
trestnom oznámení, ktoré neboli v rámci trestného konania preukázané ešte nemožno hneď vyhodnotiť

ako nepravdivé.

To, že po tom , ako obžalovaná nabrala odvahu a po určitom čase podala na poškodeného
trestné oznámenie, nemôže zakladať trestnú zodpovednosť obžalovanej vo vzťahu k trestnému činu
krivého obvinenia. Z výpovedí poškodených ,svedkov, listinných dôkazov a ani z výpovede samotnej

obžalovanej nevyvstal žiaden zámer , aby účelovo niekoho obvinila a spôsobila mu tak ujmu. K takémuto
zámeru sa v konaní týkajúcom sa trestného činu týrania zverenej osoby
6T XX/XXXX

a blízkej osoby, ani v prejednávanom prípade nepriznala a nemožno ho spoľahlivo vyvodiť ani z iných
dôkazov.

K. je úlohou tohto trestného konania prehodnocovať či vyhodnocovať, kto v trestnom konaní začatom
na základe trestného oznámenia obžalovanej orgány činné v trestnom konaní vykonali všetko potrebné
dokazovanie na to, aby dospeli k záveru, ktorý bol podkladom pre uznesenie o zastavení trestného
stíhania. R. v tomto konaní má právo brániť sa aj skutočnosťami, ktoré sú významné pre posúdenie toho,

či skutočnosti ktoré oznámila vo svojom trestnom oznámení boli skutočnosťami, ktoré sa v kontakte
medzi obžalovanou a poškodeným v tomto trestnom konaní v čase ich spolužitia vyskytovali.
W. výpoveď poškodeného vyhodnotil ako pocit krivdy za podanie trestného oznámenia zo strany
obžalovanej, súd tým nechce povedať že určité nezhody medzi obžalovanou a poškodeným neboli ale
boli vzájomné aj z jednej strany a aj zo strany teda zo strany obžalovanej ale aj zo strany poškodeného,

čo dokumentujú výpovede svedkov B. I., B. F., U. H. - Q., H. O. ako aj zo záverov znaleckého skúmania.
B. títo svedkovia vypovedali o tom, že z vlastného vnímania majú vedomosti o spôsobe správania
poškodeného voči obžalovanej, ktoré zodpovedá obžalovanou oznámeným skutočnostiam, ako aj
skutočnostiam, o ktorých vypovedala v pozícií oznamovateľky poškodenej.
A predovšetkým je potrebné poukázať na závery dvoch znaleckých posudkov, ktorými boli vykonané

dokazovanie v tomto trestnom konaní a to znaleckým posudkom Q.. A. E. č. XX/XXXX, ako aj znaleckým
posudkom L. pre znal. činnosť psychológií a psychiatrií. Z obidvoch týchto znaleckých posudkov vyplýva,
že obžalovaná nemá sklon ku konfabuláciám v zmysle toho, že by si vymýšľala skutočnosti a udalosti, ku
ktorým nedošlo. Za osobitne významný súd považujem záver znaleckého posudku predmetného ústavu
z K. G., z ktorého jednoznačne vyplýva, že obžalovaná nemá sklon ku konfabuláciám a nepresnosti v

opise udalosti môžu byť ovplyvnené tým, ako tieto udalosti obžalovaná prežívala. I. záver však podľa
názoru súdu absolútne vylučuje možnosť, že by obžalovaná úmyselne lživo obvinila poškodeného z
toho, že by sa dopustil konania, ktoré vo svojich výpovediach opísala. Ak obžalovaná uviedla konkrétne
skutočnosti, nebolo preukázané, že by k týmto skutočnostiach nedošlo. To, že im obžalovaná pripísala
taký význam, aký im pripísala, jednoznačne súvisí s tým, akým spôsobom uvedené udalosti prežívala.

R. neopísala tieto udalosti lživo, opísala ich spôsobom, akým ich prežívala. U. osoba opíše udalosti, ich
dopad na nich a ich význam v jej živote spôsobom, ako ich ona prežívala, ťažko nájsť dôvod pre to, aby
k takémuto spôsobu bolo možné pričítať úmysel lživého obvinenia, teda klamstva

R. všetkých skutočností nevyhnutných pre objektívne rozhodnutie vo veci nebola venovaná orgánmi

činným v trestnom konaní dostatočná pozornosť zisteniu, či obžalovaná konala v úmysle nepravdivo
niekoho obviniť a tak dôkazy , ktoré má súd k dispozícii z prípravného konania, ale i tie, ktoré súd
vykonal, neodôvodňujú pri dôslednom dodržaní všetkých zásad trestného konania vydanie
odsudzujúceho rozsudku voči obžalovanej. V. celého priebehu konania bola obžalovaná presvedčená
a vystupovala vždy tak, že bola obeťou.

V. aplikačnú prax v trestnom konaní je významným pravidlom, že obžalovaný nie je povinný dokazovať
svoju nevinu, t.j. nenesie tzv. dôkazné
6T XX/XXXX

bremeno, ale je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní zisťovať skutkový stav a vykonávať
nielen dôkazy , ktoré obžalovaného usvedčujú ,ale aj tie, ktoré ho ospravedlňujú, v konečnom dôsledku
však zabezpečovať prednostne dôkazy, ktoré ho zo spáchania skutku usvedčujú.B. k tomuto, je nutné konštatovať, že v rámci celého prípravného konania ako aj konania pred súdom
nebol produkovaný jediný relevantný a zákonný dôkaz, ktorý by jednoznačne a bez akýchkoľvek
pochybností preukazoval to, že skutok obsiahnutý v obžalobe je trestným činom a k spomínanému

spornému momentu tak ani nie je zodpovedaná základná otázka, či obžalovaná skutočne úmyselne
lživo obvinila poškodeného zo spáchania trestného činu. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že
v celom doterajšom priebehu trestného konania bolo orgánmi činnými v trestnom konaní preukázané
len to, že obžalovaná označila poškodeného za možného páchateľa a o tom, či to urobila úmyselne a
s vedomím, že obviňuje nevinné osoby sa možno len domnievať. V tomto zmysle však dáva súd do

pozornosti tú skutočnosť, že dôkazy založené na domnienkach a dohadoch nie je možné považovať za
jednoznačné a nespochybniteľné dôkazy, ktoré by mali dokazovať to, že skutok uvedený vo výrokovej
časti tohto rozsudku je trestným činom.

Za tohto stavu je podľa názoru súdu absencia úmyslu obžalovanej namieste. R. rozhodnutie v
predmetnej trestnej veci vychádza z dôsledného objasnenia skutočností týkajúcich sa subjektívnej

stránky žalovaného trestného činu, keď v tomto smere boli vykonané všetky potrebné dôkazy. K
náležitému zisteniu skutkového stavu súd vykonal dokazovanie v otázke, či obžalovaná úmyselne a
zámerne obvinila páchateľov zo spáchania trestného činu znásilnenia.

I napriek tomu, že nedbanlivosť ako taká hraničí na jednej strane s eventuálnym úmyslom ( vedomá

nedbanlivosť sa s eventuálnym úmyslom zhoduje v intelektuálnej zložke ) a na druhej strane s
nezavineným konaním, pre spáchanie trestného činu krivého obvinenia v zmysle ustanovenia § 345
I. zákona presnejšie pre naplnenie subjektívnej stránky skutkovej podstaty tohto trestného činu sa
vyžaduje úmyselné zavinenie, či už vo forme priameho alebo nepriameho úmyslu, čo nebolo u konania
obžalovanej v rámci dokazovania jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané.

V. § 2 ods. XX Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolnostíprípadujednotlivoavichsúhrne,nezávisleodtoho,čiichobstaralsúd,orgányčinnévtrestnom
konaní, alebo niektorá zo strán.

V. § 2 ods. XX Tr. por. pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí, alebo na
neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané.

Potaktovykonanomdokazovanípodľanázorusúdudostatočnéhoprenáležitézistenieskutkovéhostavu

a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie dospel súd k záveru , že nebolo jednoznačne a
nespochybniteľne dokázané, že skutok, pre ktorý je obžalovaná trestne stíhaná, je trestným činom.

6T XX/XXXX

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd obžalovanú podľa § 285 písm. b/ Tr. por. spod podanej
obžaloby v celom rozsahu oslobodil

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením
rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil

v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech

- obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§

308/2)- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.