Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. november 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/456/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115228134
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8115228134.1

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcov: X/ K. P., J.. XX.X.XXXX, G. I.Q. X, XXX XX K., X/ N. P.,
J.. XX.X.XXXX, G. I.Q. X, XXX XX K. p r o t i žalovanému: Československá obchodná banka, a.s., so
sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, o zdržanie sa výkonu záložného práva a o
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, predmetom

ktorej sú nehnuteľnosti:

a/ byt č. X, X.K.., I. I. X, K., v bytovom dome súp. č. XXXX na parcele CKN č. XXXXX a podiel XX/XXXX
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, všetko zapísané na LV č. XXXXX podľa výpisu
z LV zo dňa 1.10.2010, vydanom Správou katastra Prešov v katastrálnom území Prešov,
b/ podiel k pozemku na parc. CKN č. XXXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 579 m2,

všetko zapísané na LV č. XXXXX podľa výpisu z V zo dňa 1.10.2010, vydanom Správou katastra
Prešov v katastrálnom území Prešov, vklad povolený Správou katastra Prešov I. XXXX/XXXX, až do
právoplatného skončenia konania vo veci samej.

O trovách konania o nariadení predbežného opatrenia bude rozhodnuté v konaní vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia v 1. a 2. rade sa žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.11.2015 domáhali,
aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou,
predmetom ktorej sú nehnuteľnosti:

a/ byt č. 4, 1.p., vchod Višňova 7, Prešov, v bytovom dome súp. č. XXXX na parcele CKN č. XXXXX
a podiel 62/XXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, všetko zapísané na LV č.

XXXXX podľa výpisu z LV zo dňa 1.10.2010, vydanom Správou katastra Prešov v katastrálnom území
Prešov,
b/ podiel k pozemku na parc. CKN č. XXXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 579 m2, všetko
zapísané na LV č. XXXXX podľa výpisu z V zo dňa 1.10.2010, vydanom Správou katastra Prešov v
katastrálnom území Prešov, vklad povolený Správou katastra Prešov I. XXXX/XXXX.
Zároveň sa domáhali, aby im žalovaný nahradil trovy konania.

Taktiež sa domáhali, aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým uloží žalovanému povinnosť zdržať
sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti:

a/ byt č. X, X.K.., I. I. X, K., v bytovom dome súp. č. XXXX na parcele CKN č. XXXXX a podiel 62/XXXX
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, všetko zapísané na LV č. XXXXX podľa výpisu

z LV zo dňa 1.10.2010, vydanom Správou katastra Prešov v katastrálnom území Prešov,b/ podiel k pozemku na parc. CKN č. XXXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 579 m2,
všetko zapísané na LV č. XXXXX podľa výpisu z V zo dňa 1.10.2010, vydanom Správou katastra
Prešov v katastrálnom území Prešov, vklad povolený Správou katastra Prešov I. XXXX/XXXX, až do

právoplatného skončenia konania vo veci samej.

V odôvodnení svojej žaloby uviedli, že so žalovaným dňa 7.10.2010 uzavreli Zmluvu o poskytnutí úveru,
reg. č. XXXXXX, na sumu 47.850 Eur, s lehotou splatnosti 27 rokov.

Na zabezpečenie úveru bola dňa 7.10.2010 uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva nehnuteľnosti,
reg. č. XXXXXX/Zal/1, pričom predmetom záložného práva bol záloh:

a/ byt č. X, X.K.., I. I. X, K., v bytovom dome súp. č. XXXX na parcele CKN č. XXXXX a podiel XX/XXXX
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, všetko zapísané na LV č. XXXXX, k. ú. Prešov,
b/ podiel k pozemku na parc. CKN č. XXXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 579 m2, všetko

zapísané na LV č. XXXXX, k. ú. Prešov.

Ďalej uviedli, že úver, ktorý si zobrali, riadne splácali až do doby, kým sa nedostali do finančnej krízy, od
kedy platili splátky už len podľa možnosti. Z predmetného úveru uhradili asi 5.000 Eur.

Listom zo dňa 18.12.2013 označeným ako „Oznámenie - Začatie výkonu záložného práva“ žalovaný
oznámil žalobcom, že úver bol z dôvodu porušenia podmienok zosplatnený k 26.8.2013 a zároveň im
oznámil, že pristupuje k výkonu záložného práva dražbou.

Poukázali na to, že zmluva o úvere obsahuje aj neprijateľné zmluvné podmienky, ako napr. poplatok za

poskytnutie úveru; poplatok za vedenie úveru, poplatok za upomienku; poplatok za výzvu, poplatok za
čerpanie úveru; zmluvnú pokutu vo výške 10 % z úveru; dohodu o zrážkach zo mzdy, ktoré považujú
za neprijateľné zmluvné podmienky, pre spotrebiteľa neprinášajú žiadnu pridanú hodnotu a žiadne
materiálne plnenie. Navyše zmluva obsahuje aj neprijateľnú rozhodcovskú doložku.

Dražobná spoločnosť, a.s. Bratislava im zaslala výzvu na umožnenie vykonania ohodnotenia
nehnuteľnosti a obhliadky nehnuteľnosti v deň 27.11.2015. V predmetnom byte pritom bývajú s
maloletými deťmi a je neprípustné, aby sa výkon záložného práva vykonával bez sudcu na pohľadávku,
ktorej časť predstavuje plnenie z neprijateľných podmienok a plnenie v rozpore s kogentnými
ustanoveniami zákona. Protiprávny stav vyvolaný začatím výkonu záložného práva sa týka najmä

neprijateľných sankcii, ktoré sú podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka neplatné.

Uviedli, že reálne hrozí, že sa vykoná záložné právo v rozpore s pravidlami verejného poriadku (bod 50
uznes. Súdneho dvora EÚ C-76/10 POHOTOVOSŤ/H.), pretože o výške pohľadávky rozhodne nie súd,
ale podnikateľ a nútené postihnutie majetku vykoná nie súdny exekútor, ale podnikateľ. Veriteľ sa snaží

zjavne postihnúť majetok nad rámec skutočnej výšky dlhu.

Zdôraznili tiež, že záložná zmluva obsahuje možnosť výkonu záložného práva aj mimosúdne. Najmenej
v tejto časti považujú zmluvu za neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

Slovenský právny poriadok, na rozdiel od vyspelejších demokracií, dovoľuje vykonať záložné práva bez
schválenia súdu či iného nezávislého tribunálu (§ 151 jods. 1 Občianskeho zákonníka). Či sa siahne na
majetky spotrebiteľov v miliónových hodnotách, o tom rozhoduje živnostník (veriteľ) a ďalší živnostník
(dražobník) a na objednávku prvého živnostníka dražbu aj vykoná. Teda nie súd, ale živnostníci podľa
slovenského právneho poriadku rozhodujú, či sa postihnú miliónové hodnoty spotrebiteľov, vrátane

najdôležitejších vecí spojených s bývaním.

Zároveň dali do pozornosti, že napr. v Rakúsku alebo Nemecku sa vyžaduje na takýto vážny zásah
súhlas sudcu. V Českej republike sudca odobruje výkon záložného práva, tzv. zástavní žalobou. Na
Slovensku dlhodobo rezonujú až neľudské spôsoby výkonu záložného práva a najextrémnejšie situácie

vznikajú tzv. „dobrovoľnými dražbami“, v ktorých ide od navrhovateľa cez dražobníka a notára všetkým
o zisk a len na nich zostáva posúdenie primeranosti výkonu záložného práva. Obavy z nedostatku
nestranného procesu výkonu záložného práva potvrdzujú aj medializované prípady.Inštitút dobrovoľnej dražby je inštitútom, ktorý vo svojej podstate vážnym spôsobom zasahuje do práva
vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa čl. 19 v spojení s
čl. 20 ústavy (ako je tomu aj v prejednávanej veci), a to bez akejkoľvek (preventívnej) ingerencie súdnej

moci. Záložca je tak počas celého trvania záložného práva vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu
záložného veriteľa, ktorého písomné vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú
sa navrhuje výkon záložného práva, a o tom, že predmet dražby je možné dražiť, plní na účely
výkonu záložného práva funkciu „exekučného titulu“ s priamym dosahom na ústavné práva záložcu.
Je otázne, či takáto konštrukcia neodporuje základným súkromnoprávnym zásadám, najmä zásade

rovnosti účastníkov súkromnoprávnych vzťahov (§ 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka) s dosahom na
čl. 20 Ústavy SR, kedy je vlastníckemu právu nadradené iné vecné právo vykonávané bez verifikácie
oprávnenosti a dôvodnosti jeho výkonu zmocneným orgánom štátnej moci (súdom). Líniu ingerencie
súdnej moci pri nútenom výkone súkromného práva podporuje aj ustálená judikatúra Európskeho súdu
pre ľudské práva najmä k čl. 8 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd v znení jeho dodatkových
protokolov (porov. napr. rozsudok vo veci K. v. Chorvátsko z 1. marca 2010, rozsudok J. v. Ukrajina ).

Tiež poukázali na nález Ústavného súdu ČR z 8. marca 2005 sp. zn. PI. ÚS 47/04, ktorým ústavný súd
zrušil ustanovenie § 36 ods. 2 českého zákona o verejných dražbách z dôvodu, že umožňovalo nútenú
dražbu majetku bez toho, aby pohľadávka bola priznaná vykonateľným súdnym rozhodnutím alebo iným
kvalifikovaným aktom poskytujúcim záruku vierohodnosti a kontrolovateľnosti.

Súkromné osoby - podnikatelia sú pritom v pozícii osôb, ktoré majú garantovať ochranu práv osôb
zúčastnených na dražobnom procese. Nevedia si predstaviť, ako záložný veriteľ a dražobník v jednej
osobe môžu garantovať nezávislý a nestranný výkon záložného práva, ktorého nezávislú a nestrannú
verifikáciu by inak (ako je tomu v okolitých krajinách s príbuznou právnou tradíciou) garantoval

súd. Atribút nezávislosti a nestrannosti je potrebné navyše posúdiť v kontexte, že záložný veriteľ si
svojou úvahou a posúdením plnenia podmienok zmluvného vzťahu zabezpečuje „exekučný titul“, ktorý
následne, ak je aj v pozícii dražobníka, sám nútene voči dlžníkovi vykonáva. Nezávislosť a nestrannosť
je len jednou, aj keď mimoriadne dôležitou, z ústavných požiadaviek, ktoré musia byť kladené na
dražobníkov, a ktoré právna úprava svojou konštrukciou nezabezpečuje. Z dražobnej praxe sú pritom

vážne indície, že dražobné spoločnosti sú prepojené s veriteľmi a že doslova každý záložný veriteľ má
„svojho“ dražobníka ak nie je dokonca v jednej osobe aj veriteľ aj dražobník.

Aj preto sa v praxi presadzuje názor, že najľahšia a najrýchlejšia „exekúcia“ dlžníkov a neplatičov
je dražba a nie je neobvyklé, že dražba sa (pravidelne), dokonca ako hrozba, vyvoláva pri hrubom

nepomere pohľadávky a hodnoty zálohu. Tento model správania, medzičasom hromadne uplatňovaný
účastníkmi právnych vzťahov, vo svojej podstate vážne deformuje a popiera základné ústavné princípy
ochrany práv a prispieva k realizácii práva vžitím tak, že účastníci záložných právnych vzťahov pri
vymáhaní pohľadávky už ani neuvažujú nad primeranejšou súdnou exekúciou, ale rovno žiadajú
„dobrovoľne“ predať majetok dlžníkov (záložcov). Takáto aplikačná prax majúca svoj základ a pôvod

v platnej právnej úprave mimosúdneho výkonu záložného práva je nežiaducim až spoločensky
nebezpečným obchádzaním a spochybňovaním inštitútov núteného výkonu rozhodnutia, (v ktorých sa
v demokratickej spoločnosti štandardne prejavuje súdnou mocou garantovaný oprávnený vynucovací
rozmer štátomocenskej autority), a to neraz pri popieraní ochrany práv dlžníkov a porušovaní ústavného
princípu primeranosti (výkonu práva). Sú presvedčení, že pri naplnení ústavného princípu primeranosti

musí byť pri výkone záložného práva dražba nad akúkoľvek pochybnosť inštitútom uspokojenia
pohľadávky, ktorý má povahu ultima rotio; o to nebezpečnejšie sú výkony záložného práva priamym
predajom.

Absentuje akákoľvek súdna kontrola dôvodnosti, oprávnenosti a najmä primeranosti výkonu záložného

práva, ktorá by bola normatívnym pretavením základných hodnôt ústavného poriadku Slovenskej
republiky. Súdna kontrola je pritom atribútom, ktorému nemôže byť vyčítané, že je iba na prospech
záložcu (dlžníka), práve naopak preventívna súdna kontrola by umožnila zásadným spôsobom odstrániť
aj právnu neistotu potenciálneho vydražiteľa v otázke nadobudnutia vlastníckeho práva, ak by nútený
výkon záložného práva cez prizmu jeho dôvodnosti, oprávnenosti a najmä primeranosti ešte pred jeho

uskutočnením verifikovala nezávislá a nestranná súdna autorita.

Vnútroštátne predpisy umožňujú veriteľovi bez judikovania výšky pohľadávky zo strany nestranného
súdu vykonať záložné právo. Tak vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukážena nekalé podmienky (Océano C-240/98 až C-244/98, Godard čl.61) a veriteľ vymôže plnenie z
neprijateľnýchpodmienok.ObchádzasatýmdôležitýprvokprávaEurópskejúnie-exoffosúdnakontrola
zmluvných podmienok z hľadiska otázka, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach

v neprospech spotrebiteľa.

Žalobcovia uviedli, že nepoznajú výšku nesplateného úveru a veriteľ sám stanovil výšku svojej
pohľadávky, pričom v zmluve o úvere sa problematickým zdajú rôzne poplatky, uvedené v čl. IX bod 2/
ako napr. poplatok za poskytnutie úveru; poplatok za vedenie úveru; poplatky za upomienku; poplatok

za čerpanie úveru; čo indikuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa podľa formulárovej
spotrebiteľskej zmluvy. Tým je spochybnená aj výška pohľadávky.

Občiansky zákonník umožňuje vykonať záložné právo tak, že veriteľ sám určí výšku dlhu. V krátkej
lehote (30 dní ;§ 151mods.l Občianskeho zákonníka) po oznámení výkonu záložného práva už veriteľovi
nič nebráni, aby predal záloh dlžníka. Tak sa môže stať, že veriteľ do výšky dlhu zahrnie aj neprijateľné

podmienky a nekontroluje to žiadny nezávislý súd, ktorý bez návrhu ex offo má zabrániť uspokojeniu
pohľadávky z neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve.

Poukázali aj na to, že bytové vzťahy sú rovnako chránené európskym spotrebiteľským právom, pretože
dobrovoľné dražby sú spomínané ako jeden z prostriedkov na obchádzanie a porušovanie práv

spotrebiteľov.

Výkon záložného práva bol už avizovaný a veriteľovi nič nebráni, aby k nemu pristúpil. Vznikol by však
stav, ktorý by sa ťažko naprával a dotknuté by boli aj práva tretích osôb najmä vydražiteľa. Pritom môže
ísť o neplatnú dražbu. Aby sa predišlo možným vážnym následkom, je dôvodné dočasne upraviť pomery

tak, aby sa vyriešila zásadná právna otázka eurokonformnosti mimosúdneho výkonu záložného práva.
Veriteľovi pritom nič nebráni vykonať záložné právo podľa osobitného predpisu, ktorým je Občiansky
súdnyporiadokanásledneExekučnýporiadokvzmysle§151jods.1Občianskehozákonníka.Veriteľby
teda predbežným opatrením nebol nijako ukrátený, len by sa mu zúžil okruh spôsobov výkonu záložného
práva. Proti súdnemu spôsobu výkonu záložného práva žalobcovia nemajú námietky, pretože takýto

proces zahŕňa ex offo kontrolu zmluvných podmienok a princípy ochrany spotrebiteľa.

Súdnou cestou je možné výkonom záložného práva uspokojiť všetkých, dobrovoľnou dražbou len dôjde
k výkonu záložného práva výlučne v prospech podnikateľa. Je evidentné, že tí sledujú jednoznačne len
predaj zálohu.

Pokiaľ ide o účinnú a odrádzajúcu povahu, je zjavné, že v priebehu konania o mimosúdnom výkone
záložného práva môže príslušný vnútroštátny súd prijať všetky predbežné opatrenia zakazujúce
pokračovanie v uskutočnení tohto predaja.

Čo sa týka primeranej povahy sankcie, Súdny dvor zdôrazňuje, že osobitnú pozornosť treba venovať
okolnosti, že majetok dotknutý záložným právom je nehnuteľnosť určená na bývanie spotrebiteľa a jeho
rodiny. Právo na obydlie totiž v práve Únie predstavuje základné právo zaručené Chartou základných
práv, ktoré vnútroštátny sud musí zohľadniť pri vykonávaní smernice 93/13.
Podľa § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo

zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len z veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa § 75 ods. 1 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o
predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

Podľa § 75 ods. 2 O.s.p., návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok
dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme

maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou
osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu
žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať
návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloletédieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má
byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu
ujmy.

Podľa§75ods.6O.s.p.,súdmôževydaťrozhodnutieopredbežnomopatreníajbezvýsluchuúčastníkov
a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 75 ods. 8 O.s.p., o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia

ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom
až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie
predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie
o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu
im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.

Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Podľa § 76 ods. 4 O.s.p., ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie
a stotožňuje sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd

to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.

Účelom predbežného opatrenia je rýchla, avšak dočasná úprava pomerov účastníkov v prípadoch,
kedy účastník podávajúci návrh na takéto rozhodnutie osvedčí naliehavosť potreby takéhoto postupu
odrážajúcu nemožnosť vyčkať do konečného rozhodnutia vo veci samej, alebo zabezpečenie výkonu

existujúceho, prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia.

Znakompredbežnéhoopatreniajejehopredbežný-dočasnýcharakter,nakoľkosanímupravujúpomery
účastníkov do doby, než súd rozhodne v merite veci. Predbežné opatrenie musí mať preto vzťah k
právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom súdneho konania vo veci samej.

Predbežné opatrenie je dôvodné nariadiť vtedy, ak je danosť práva aspoň osvedčená alebo ak je aspoň
osvedčené bezprostredné ohrozenie tohto práva, t.j. rozhodné skutočnosti nemusia byť preukázané,
postačuje ak sa javia aspoň ako pravdepodobné a pritom nesmú existovať vážnejšie pochybnosti o
potrebe predbežnej úpravy pomerov účastníkov konania.

Súd sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podaného
žalobcami dňa 20.11.2015 stotožnil, preto návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu
vyhovel a v súlade s § 76 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

O náhrade trov konania o nariadenie predbežného opatrenia bude rozhodnuté až v konečnom
rozhodnutí vo veci samej s poukazom na § 145 O.s.p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorému súd prizná
náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho

súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.