Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prievidza

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Róbert Matulák

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12C/16/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812211523
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3812211523.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI

Slovensko, s.r.o. Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO 35724803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. Bratislava,
Pajštúnska č. 5, IČO 36613843, proti odporcom: 1. S. K., nar. XX.X. XXXX, bytom K. F. XXX, zastúpený
JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Lučenec, J. Kráľa č. 5/A, 2. S. K., nar. XX.X. XXXX, trvale
bytom K. F. č. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu v 2. rade: Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove, Námestie legionárov 5, zastúpené JUDr. Andrejom
Cifrom, advokátom so sídlom Lučenec, J. Kráľa č. 5/A, o zaplatenie 6.925,60 eur s príslušenstvom a o
vzájomnom návrhu odporcu v 1. rade o určenie neplatnosti zmluvných podmienok, takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Vzájomný návrh odporcu v 1. rade a vedľajšieho účastníka na strane odporcu v 2. rade z a m i e t a.
O trovách konania rozhodne súd samostatným uznesením do 30. dní po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom podaným na súd dňa 2.7. 2012 si uplatnil voči odporcom nárok na zaplatenie
istiny 10.128,10 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 9.245,70 eur od 26.4.
2011 do zaplatenia ako i nárok na náhradu trov konania. Návrh zdôvodnil tým, že na základe zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 4.11. 2009 uzavretej medzi postupcom, Slovenská sporiteľňa, a.s., so

sídlom v Bratislave a navrhovateľom, postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporcom.
Právny predchodca navrhovateľa a odporca uzavreli dňa 22.2. 2005 Zmluvu č. 372343063 (ďalej
len „UZ“), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení dodatkov (ďalej len
„VOP“). Predmetom úveru bolo poskytnutie úveru odporcovi v 1. rade vo výške 200.000 Sk. Odporca v 2.
rade prevzal na seba ručiteľský záväzok. Odporca sa zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky
v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Túto svoju povinnosť si nesplnil, čím sa dostal
do omeškania a postupca od UZ odstúpil. Ku dňu postúpenia pohľadávky pohľadávka navrhovateľa

predstavovala sumu 10.128,10 eur, a pozostávala z istiny vo výške 9.245,70 eur a z úroku z omeškania
vo výške 882,40 eur. Odporca v 1. rade vyššie uvedený záväzok v Dohode o uznaní záväzku uznal.

Odporca v 1. rade aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal návrh na začatie konania
zamietnuť.

Miesto súčasného pobytu odporcu v 2. rade sa súdu, jemu dostupnými prostriedkami, zistiť nepodarilo.

Takisto sa súdu nepodarilo zistiť ani osobu, ktorá by bola ochotná a súčasne spôsobilá odporcu v 2.
rade v konaní ako opatrovník podľa § 29 ods. 2 a 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“)
zastupovať, preto uznesením č. k. 12C/16/2013-53 zo dňa 28.6. 2013 rozhodol súd podľa § 48 ods. 4O.s.p. tak, že písomnosti určené odporcovi v 2. rade sa budú odporcovi v 2. rade doručovať uložením
v súdnom spise až do právoplatného skončenia tohto konania.

Podaním zo dňa 9.10. 2012 vstúpil do konania na strane oboch odporcov vedľajší účastník, Združenie
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove, ktorý žiadal návrh navrhovateľa ako
nedôvodný zamietnuť. Následne Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS doručilo súdu
oznámenie (21.11. 2012) o vystúpení z konania ohľadom odporcu v 1. rade. Uznesením č. k.
12C/16/2013-133 zo dňa 24.7. 2015 súd pripustil vedľajšie účastníctvo vedľajšieho účastníka: Združenie

na ochranu občana spotrebiteľa HOOS na strane odporcu v 2. rade.

Písomným podaním zo dňa 10.2. 2014, vzal navrhovateľ, v časti istiny vo výške 3.202,50 eur, návrh na
začatie konania sčasti späť a takisto žiadal pripustiť zmenu návrhu.

Uznesením č. k. 12C/16/2013-84 zo dňa 24.2. 2014 súd podľa § 96 ods. 1 O.s.p. konanie proti odporcom

v časti žalovanej sumy 3.202,50 eur zastavil a podľa § 95 ods. 1 a 2 O.s.p. pripustil zmenu návrhu v
tomto znení: Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť navrhovateľovi do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku sumu vo výške 6.925,60 eur spolu s úrokom z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 86,57 eur od
21.7. 2008 do zaplatenia, zo sumy 86,57 eur od 21.8. 2008 do zaplatenia, zo sumy 86,57 eur od 21.9.
2008 do zaplatenia, zo sumy 86,57 eur od 21.10. 2008 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 6,5 % ročne

zo sumy 86,57 eur od 21.11. 2008 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 86,57 eur
od 21.12. 2008 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 10 % ročne zo sumy 86,57 eur od 21.1. 2009 do
zaplatenia, zo sumy 86,57 eur od 21.2. 2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9,5 % ročne zo sumy
86,57 eur od 21.3. 2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 86,57 eur od 21.4.
2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 86,57 eur od 21.5. 2009 do zaplatenia,

zo sumy 86,57 eur od 21.6. 2009 do zaplatenia, zo sumy 86,57 eur od 21.7. 2009 do zaplatenia, zo
sumy 86,57 eur od 21.8. 2009 do zaplatenia, zo sumy 86,57 eur od 21.9. 2009 do zaplatenia, zo sumy
86,57 eur od 21.10. 2009 do zaplatenia, zo sumy 86,57 eur od 21.11. 2009 do zaplatenia, zo sumy
86,57 eur od 21.12. 2009 do zaplatenia, zo sumy 86,57 eur od 21.1. 2010 do zaplatenia, zo sumy 86,57
eur od 21.2. 2010 do zaplatenia, zo sumy 86,57 eur od 21.3. 2010 do zaplatenia, zo sumy 86,57 eur

od 21.4. 2010 do zaplatenia, zo sumy 86,57 eur od 21.5. 2010 do zaplatenia, zo sumy 86,57 eur od
21.6. 2010 do zaplatenia, zo sumy 86,57 eur od 21.7. 2010 do zaplatenia, zo sumy 86,57 eur od 21.8.
2010 do zaplatenia, zo sumy 86,57 eur od 21.9. 2010 do zaplatenia, zo sumy 86,57 eur od 21.10. 2010
do zaplatenia, zo sumy 86,57 eur od 21.11. 2010 do zaplatenia, zo sumy 86,57 eur od 21.12. 2010
do zaplatenia, zo sumy 86,57 eur od 21.1. 2011 do zaplatenia, zo sumy 86,57 eur od 21.2. 2011 do

zaplatenia, zo sumy 86,57 eur od 21.3. 2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9,25 % ročne zo
sumy 86,57 eur od 21.4. 2011 do zaplatenia, zo sumy 86,57 eur od 21.5. 2011 do zaplatenia, zo sumy
86,57 eur od 21.6. 2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 86,57 eur od 21.7.
2011 do zaplatenia, zo sumy 86,57 eur od 21.8. 2011 do zaplatenia, zo sumy 86,57 eur od 21.9. 2011
do zaplatenia, zo sumy 86,57 eur od 21.10. 2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9,25 % ročne

zo sumy 86,57 eur od 21.11. 2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 86,57
eur od 21.12. 2011 do zaplatenia, zo sumy 86,57 eur od 21.1. 2012 do zaplatenia, zo sumy 86,57 eur
od 21.2. 2012 do zaplatenia, zo sumy 86,57 eur od 21.3. 2012 do zaplatenia, zo sumy 86,57 eur od
21.4. 2012 do zaplatenia, zo sumy 86,57 eur od 21.5. 2012 do zaplatenia, zo sumy 86,57 eur od 21.6.
2012 do zaplatenia a s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 2.770,24 eur od 21.7. 2012 do

zaplatenia s tým, že splnením povinnosti jedným z odporcov zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť
plnenia ostatných odporcov.

Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.3. 2014.

Odporca v 2. rade sa ani na jedno z nariadených pojednávaní vo veci neustanovil, neúčasť na ňom
neospravedlnil. Za splnenia podmienok ust. § 101 ods. 2 O.s.p., pojednával súd vo veci v neprítomnosti
odporcu v 2. rade.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporcu v 1. rade a zástupcu vedľajšieho účastníka

na strane odporcu v 2. rade, obsahom listinných dôkazov, a to zmluvou o splátkovom úvere č.
0372343,63 zo dňa 22.2. 2005, Zmluvou o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 22.2. 2005, Dohodou
o zabezpečení úveru životným poistením zo dňa 22.2. 2005, Dohodou o ručení zo dňa 22.2. 2005,
Oznámeniami o postúpení pohľadávky zo dňa 22.2. 2009, Všeobecnými obchodnými podmienkami,Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. (ďalej len „SLSP“), ako
postupcom a navrhovateľom ako postupníkom dňa 4.11. 2009 spolu s prílohou č. 1, Dohodou o uznaní
záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 23.3. 2011 (ďalej len „Dohoda“), Pokusmi o zmier zo

dňa 12.6. 2012, výpisom z úverového účtu, písomnými podaniami navrhovateľa a vedľajšieho účastníka
na strane odporcu v 2. rade a písomnými správami SLSP, na základe čoho mal zistený tento skutkový
stav veci:

Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 4.11. 2009 uzavretej medzi postupcom, SLSP a

navrhovateľom, postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporcom.

Právny predchodca navrhovateľa (SLSP) a odporca v 1. rade uzavreli dňa 22.2. 2005 Zmluvu o
splátkovom úvere na základe ktorej bol odporcovi v 1. rade poskytnutý úver vo výške 200.000 Sk s
mesačnými splátkami vo výške 2.608 Sk. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá dňa 20.3. 2005,
konečná splatnosť úveru dňa 20.2. 2015, splatnosť úrokov v posledný deň kalendárneho mesiaca, výška

úrokovej sadzby 9,10 % ročne, poplatok za poskytnutie úveru vo výške 4.000 Sk splatný pri podpise UZ a
poplatok za správu úveru vo výške 50 Sk mesačne, ročná percentuálna miera nákladov 4,71. Súčasťou
UZ sú VOP. Účelom úveru bola investícia do nehnuteľnosti.

Dňa 22.2. 2005 uzatvorila SLSP s odporcom v 2. rade Dohodu ručení, podľa ktorej odporca v 2. rade

vyhlásil, že podľa ust. § 303 a nasl. Obchodného zákonníka uspokojí a/ pohľadávku veriteľa (SLSP) z
UZ, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi (odporca v 1. rade) úver a ktorú tvorí istina vo výške
200.000 Sk, úroky, úroky z omeškania a všetky poplatky a náklady spojené s UZ, b/ pohľadávku a
jej príslušenstvo, ktorá vznikne v dôsledku alebo v súvislosti s odstúpením alebo vypovedaním UZ,
c/ pohľadávku na uhradenie nákladov podľa UZ, tejto dohody a všetkých ostatných zmlúv uzavretých

medzi veriteľom a dlžníkom, d/ pohľadávku a jej príslušenstvo, ktorá vznikne v dôsledku alebo v
súvislosti so zánikom UZ iným spôsobom ako splnením, odstúpením alebo vypovedaním, e/ pohľadávku
a jej príslušenstvo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vznikne, resp. vznikla v dôsledku
alebo v súvislosti s plnením veriteľa dlžníkovi bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho
úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, f/ pohľadávku a jej príslušenstvo, ktorá

vznikne na základe zmeny právneho vzťahu založeného UZ.....a to v prípade, ak dlžník neuhradí
veriteľovi pohľadávku riadne a včas, a to aj bez doručenia výzvy na plnenie dlžníkovi. Zmluvné
strany sa dohodli na vylúčení ust. § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka. Ručiteľ sa neodvolateľne a
bezpodmienečne zaväzuje, že na prvú písomnú výzvu veriteľa obsahujúcu jeho vyhlásenie, že dlžník
neuhradil pohľadávku riadne a včas, uhradí túto pohľadávku veriteľovi v lehote určenej veriteľom vo

výzve a ak táto lehota vo výzve určená nie je, tak v lehote 10 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy,
a to aj bez doručenia výzvy na plnenie dlžníkovi.

Zmluvou o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 22.2. 2005 uzatvorenou medzi SLSP a odporcom
v 1. rade a Dohodou o zabezpečení úveru životným poistením zo dňa 22.2. 2005 uzatvorenou medzi

SLSP, odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade, sa právny predchodca navrhovateľa snažil zabezpečiť
splnenie povinnosti odporcami z UZ a z Dohody o ručení.

Svoje zmluvné povinnosti si odporca riadne neplnil, dostal sa do omeškania a ku dňu postúpenia
pohľadávky, teda ku dňu 4.11. 2009, podľa tvrdenia navrhovateľa a podľa prílohy č. 1 k Zmluve o

postúpení pohľadávok, dlhoval odporca v 1. rade z UZ sumu 10.128,10 eur, ktorá suma pozostávala z
istiny do splatnosti vo výške 9.245,70 eur a z úrokov vo výške 882,40 eur.

Z výpisu z úverového účtu, ale i z písomného vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 4.4. 2013 mal súd zistené,
že odporca v 1. rade z poskytnutého mu úveru z UZ vo výške 200.000 Sk (6.638,78 eur) vrátil právnemu

predchodcovi navrhovateľa (SLSP) spolu sumu 1.070,02 eur (úhrady odporcu v 1. rade sú vo výpise z
úverového účtu označené ako „Bezhot. splátka úveru obyv.“ a „Bezhot. splátka úveru“.

Postúpenie pohľadávky vo výške 10.128,10 eur oznámil právny predchodca navrhovateľa (SLSP) obom
odporcom listami zo dňa 20.11. 2009.

Z Dohody zo dňa 23.3. 2011 mal súd zistené, že ako veriteľ na dohode je uvedený navrhovateľ a ako
dlžník odporca v 1. rade. V bode 2 Dohody je uvedené, že odporca uznáva čo do právneho dôvodu a
výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe UZ. Celková dlžná suma pozostáva z istiny vovýške 9.245,70 eur, z ostatného príslušenstva a z nákladov na inkasné konanie vo výške 150 eur. Podľa
Dohody sa odporca v 1. rade zaviazal navrhovateľovi zaplatiť dlh v 200 eur mesačných splátkach vždy
k 25. dňu v mesiaci s dátumom prvej splátky dňa 25.4. 2011.

Z oznámenia SLSP zo dňa 19.12. 2013 mal súd zistené, že zo strany SLSP nedošlo do dňa postúpenia
pohľadávky z UZ k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Z e-mailového podania SLSP zo dňa 11.4.
2014 mal súd takisto zistené, že SLSP od UZ pred postúpením pohľadávky na navrhovateľa neodstúpila.

Na výzvu súdu o doručenie písomnej výzvy odporcom na plnenie omeškaných splátok úveru pred
postúpením pohľadávky a dôkazu, že táto výzva bola odporcovi aj doručená (ak bola doručovaná), SLSP
súdu oznámila, že v súlade s ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách odovzdala UZ a
súvisiacu dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla pohľadávka, postupníkovi
(navrhovateľ).

Navrhovateľ aj napriek výzve súdu, nepredložil súdu dôkaz o svojom tvrdení (návrh na začatie konania),
že zo strany postupcu (SLSP) došlo k odstúpeniu od UZ. Takisto navrhovateľ nepredložil súdu žiaden
dôkaz o tom, že by pred postúpením žalovanej pohľadávky zo strany SLSP na navrhovateľa, SLSP
vyzvala odporcov na plnenie omeškaných splátok úveru pred postúpením pohľadávky na navrhovateľa
a teda ani dôkaz, že takáto výzva bola odporcom aj doručená, resp. doručovaná v súlade s ust. § 92

ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.. Naopak, v ďalšom priebehu konania tvrdil, že zo strany SLSP nebola
pohľadávka z UZ zosplatnená pred jej postúpením navrhovateľovi.

V podaní zo dňa 21.11. 2012 právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane odporcu v 2. rade
poukázal na ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a uviedol, že predložená

dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ
pre dlžníka a dlžník nemá možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť jeho obsah. Táto dohoda obsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky, a to predĺženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskú
doložku. Tieto dojednania sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a preto sú neplatné. Prehlásenie
dlžníka o vedomosti premlčania dlhu je sofistikovane skryté do dohody o splátkach, pričom by malo

byť súčasťou uznania záväzku. Navrhovateľovi ako dodávateľovi išlo o to, aby pod zámienkou ponuky
splátok dosiahol predĺženie premlčacej lehoty. Takáto dohoda je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle §
4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v planom znení, pretože pri jej uzatváraní neboli
splnené princípy dobromyseľnosti, čestnosti a navrhovateľom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť
uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa. Podpisom formulárovej dohody si spotrebiteľ zhoršil svoje

zmluvné postavenie a uzatvorenie tejto dohody privodilo spotrebiteľovi značnú ujmu, čo je v rozpore s
ustanovením § 54 ods. 1 OZ. Okolnosti, za ktorých navrhovateľ so spotrebiteľmi uzatvára formulárové
dohodyouzavretísplátkovéhokalendáraauznanízáväzkupovynútenejnávštevesplnomocnenejosoby
navrhovateľa s vysvetlením, že ide iba o dohodu o splátkach dlhu, je potrebné považovať za nekalú
obchodnú praktiku a posudzovať ju najmä podľa § 8 ods. 4 citovaného zákona. Žiadal, aby navrhovateľ

predložil súdu listiny, z ktorých je zrejmé, kedy sa uplatnená pohľadávka stala predčasne splatnou,
ako to tvrdí navrhovateľ v žalobe. Pokiaľ navrhovateľ nepreukáže opak, je jeho návrh v celom rozsahu
premlčaný, pretože predložené uznanie dlhu je potrebné považovať za absolútne neplatné dojednanie
a nemožno naň prihliadať. V pochybnostiach je potrebné použiť výklad priaznivejší pre spotrebiteľa.
Navrhovateľ podal žalobu dňa 2.7. 2012, jeho nárok sa stal splatný zjavne v čase pred 2.7. 2009 a preto

je ako celok premlčaný; navrhovateľ by sa inak nepokúšal ľstivým spôsobom získať od odporcu v 1.
rade uznanie záväzku. Odporca v 2. rade vystupoval v predmetnom zmluvnom vzťahu v pozícii ručiteľa.
Podľa § 548 ods. 3 OZ je uznanie dlhu dlžníkom účinné voči ručiteľovi, len keď s ním vysloví súhlas,
ale odporca v 2. rade takýto súhlas nedal, resp. k platnému uznaniu dlhu ani nikdy nedošlo. Vzniesol v
mene odporcu v 2. rade námietku premlčania a návrh navrhovateľa voči odporcovi v 2. rade zamietnuť.

V písomnom podaní zo dňa 27.3. 2013 právny zástupca odporcu v 1. rade a vedľajšieho účastníka na
strane odporcu v 2. rade okrem iného uviedol, že odporca v 1. rade prišiel do domu svojich rodičov,
kde ho navštívila osoba poverená navrhovateľom a predložila mu na podpis formulár „Dohody“ s
vysvetlením,žeideosplátkovýkalendárkjehodlhu.Odporcoviv1.radeosobapoverenánavrhovateľom

pohrozila, že ak „Dohodu“ nepodpíše, bude postihnutý jeho majetok. Odporca v 1. rade mal za daných
okolností záujem o splátky a pretože si po vyjadrení zástupcu navrhovateľa myslel, že uzatvára iba
splátkový kalendár, s takýmto vedomím Dohodu podpísal. Odporca si Dohodu neprečítal, iba ju podpísal
a nepredpokladal, že obsahuje aj niečo iné, ako ponúknuté dojednanie o splátkach. Celé stretnutie spracovníkom navrhovateľa prebiehalo na dvore rodičov odporcu v 1. rade a trvalo asi 10 minút. Odporca
nevedel, aké právne následky zamýšľa navrhovateľ uzatvorením „Dohody“ dosiahnuť a osoba poverená
navrhovateľomhopredpodpisomnijakooskutočnom,resp.celomvýznameDohodynepoučila.Vzniesol

námietku premlčania za odporcu v 1. rade. Odporca v 1. rade úver splácal iba v roku 2005, presný počet
splátok si nepamätá a pretože následne prišiel o zamestnanie, nemal ďalej prostriedky na splácanie
úveru. Dohoda ako právny úkon, je pre svoju nezrozumiteľnosť, neurčitosť, rozpor s dobrými mravmi a
rozporskogentnýmiust.spotrebiteľskéhoprávaneplatná.Jenelogickéavylúčené,abyspotrebiteľ,akby
mal vedomosť o stave veci, mal záujem na uznaní záväzku a predĺžení premlčacej doby. Navrhovateľ má

tendenciu prezentovať formulárovú dohodu ako legitímny spôsob uznania dlhu a predĺženia premlčacej
doby, poukazujúc na inštitúty klasickej civilistiky uznanie práva dlžníkom podľa § 110 ods. 1 OZ, resp.
na dohodu o uznaní dlhu podľa § 558 OZ. Predĺženie premlčacej doby navrhovateľ so spotrebiteľmi
nesporne dojednáva podľa ust. § 558 OZ (čo zodpovedá aj obsahu dojednaní podľa formulára „Dohody“,
viď bod 3.1 posledná veta: Osoby....majú vedomosť o premlčaní dlhu), pretože odchýlne dojednania,
ktoré by neboli spotrebiteľovi na prospech sú neplatné (§ 52 ods. 2 OZ), pričom v pochybnostiach je

na mieste použiť výklad priaznivejší pre spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 OZ). Mal za to, že ust. § 558 O je
vo vzťahu k ust. § 110 ods. 1 druhá veta OZ ustanovením špeciálnym, a jeho aplikácia je na mieste
vždy (výkladové pravidlo § 2 ods. 3 OZ), keď ide o uznanie práva spočívajúceho v povinnosti zaplatiť
peňažné plnenie, čo súčasne logicky odôvodňuje podmienku formulovanú zákonodarcom „....len ak ten,
kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní“. Navrhovateľ pri predkladaní Dohody zjavne ignoruje a porušuje

predpisyspotrebiteľskéhopráva,apokiaľsaajpokúšazakaždúcenudaťsvojmuprotiprávnemukonaniu
pláštik vo forme uznania práva, resp. dohody o uznaní dlhu (§ 110 ods. 1 OZ a § 558 OZ), je to
iba snaha o zahmlievanie skutočnej podstaty, pretože pod týmto pláštikom sa nachádzajú neprijateľné
zmluvné podmienky a a nekalé obchodné praktiky. Preukázateľná kumulácia nekalých obchodných
praktík navrhovateľa (§ 7 a § 8 ods. 1,4 zákona o ochrane spotrebiteľa), ktoré odporujú dobrým mravom

(§ 4 ods. 8 ZOS a § 3 ods. 1 OZ) súčasne s neurčitosťou Dohody je dôvodom na posúdenie „uznania“
ako neplatného právneho úkonu (§ 39 OZ, § 37 ods. 1 OZ).

V elektronickom podaní zo dňa 25.3. 2014 právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane odporcu
v 2. rade uviedol, že v UZ dohodnutá periodická mesačná splátka úveru má zahŕňať istinu, t. j. riadny

úrok a poplatky. V prejednávanej veci je preto potrebné skúmať, z čoho pozostávajú jednotlivé splátky
úveru resp. akú časť každej jednotlivej splátky úveru tvorí skutočná pôvodná istina pohľadávky, potom,
čo sa odporca v 1. rade dostal do omeškania s úhradami splátok. A to s ohľadom na neodôvodnenosť
požadovanéhopríslušenstvapohľadávky,ktorájesúčasťoukaždejjednotlivejsplátkyúveru.Navrhovateľ
môže od odporcu, ktorý je v omeškaní, požadovať iba skutočne poskytnutú istinu úveru s úrokom

z omeškania podľa zákona platného pre občianskoprávne vzťahy. Žiadal, aby navrhovateľ preukázal
a vysvetlil, na základe akého konkrétneho platného zákonného a zmluvného ustanovenia požaduje
príslušenstvo pohľadávky, presahujúceho zákonný úrok ako súčasť istiny. UZ, VOP k tejto UZ v znení
dodatku č. 3 účinného od 1.9. 2004, Dohoda o ručení uzatvorená medzi SLSP a odporcom v 2. rade,
obsahujú viaceré neplatné zmluvné podmienky v dôsledku ich neprijateľnosti. Poukázal predovšetkým

na možnosť jednostrannej zmeny úrokovej sadzby alebo termínov splatnosti zo strany úverového
veriteľa, ktorá je účinná rozhodnutím veriteľa zverejnením iba prostredníctvom internetovej stránky na
obchodných miestach veriteľa (bod 7.4.7 a 7.4.8 VOP). Pokiaľ nie je dlžníkovi úverový veriteľ podľa
VOP povinný zaslať informáciu o zmene úrokovej sadzby písomne, dlžník nemá reálnu možnosť sa o
takejto mene dozvedieť a v prípade jednostrannej zmeny úrokovej sadzby a jej splatnosti, zmluvný vzťah

nemá možnosť dlžník ani ukončiť (bod 7.6.3 VOP), ocitá sa dlžník vo vazalskom postavení. Pri súčasnej
nemožnosti úverového dlžníka jednostranne ukončiť úverovú zmluvu, umožňovali veriteľovi vopred
predformulované neprijateľné zmluvné podmienky skryté do neprehľadných VOP účelovú kapitalizáciu
pohľadávky na základe jednostranného zvyšovania zmluvných úrokov a úrokov z omeškania v spojení
s využitím plynutia času, čo možno jednoznačne považovať za výkon práva v rozpore s dobrými

mravmi. UZ a ani VO neobsahujú dojednania, ktoré by umožňovali odporcovi jednostranné ukončenie
UZ pre prípad jeho neschopnosti splácať riadne a včas poskytnutý úver. S poukazom na vyššie
uvedené odporca v 1. rade a vedľajší účastník na strane odporcu v 2. rade, v súlade s § 97 O.s.p.,
navrhli prostredníctvom splnomocneného advokáta, aby po pripustení vzájomného návrhu rozhodol o
neplatnosti konkrétnych zmluvných podmienok, a síce, aby súd určil, že zmluvné podmienky časti

zmluvných podmienok uvedené v Zmluve o splátkovom úvere č. 0372343063 a vo Všeobecných
obchodných podmienkach, ktoré sú súčasťou Zmluvy o splátkovom úvere č. 0372343063 zo dňa
22.02.2005, ktorú odporca v 1. rade uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa, SLSP, bod 3. článku
II. Zmluvy o splátkovom úvere č. 0372343063 Poskytnutie úveru „Zmluvné strany sa dohodli, že splatnéúroky a splatné poplatky sa dňom ich splatnosti, uvedenej v Základných podmienkach Zmluvy, pripíšu k
istine a stávajú sa jej súčasťou“, bod 2. článku IV. Zmluvy o splátkovom úvere č. 0372343063 Úročenie
Úveru ,,Veriteľ je oprávnený meniť výšku Úrokovej sadzby dohodnutú v Základných podmienkach tejto

zmluvy. Zmena výšky úrokovej sadzby je účinná rozhodnutím Veriteľa a Zverejnením“ časť bodu 7.3.2.
Všeobecných obchodných podmienok
Splácanie splátkového úveru ,,Pohľadávku z úveru, ktorá sa skladá z istiny, jej súčasti a príslušenstva
spláca Klient pravidelnými splátkami, periodicitou dohodnutou v základných podmienkach zmluvy o
úvere: c) započítaním pohľadávky za akéhokoľvek Účtu Klienta zriadeného Bankou voči Pohľadávke

Banky zo zmluvy o úvere alebo jej časti. Pre započítací prejav bude dostatočné následné doručenie
výpisu, z ktorého bude zrejmý deď a rozsah započítania. Banka je oprávnená rozhodnúť o spôsobe
splácania úveru pred poskytnutím úveru a kedykoľvek počas trvania úverového vzťahu.“, časť bodu
7.4.1. Všeobecných obchodných podmienok Úročenie ,,Zmluva o úvere stanoví výšku a typ úrokovej
sadzby, t.j. sadzby, na základe ktorej sa vypočítajú úroky, ktoré je Klient povinný zaplatiť Banke počas
trvania úrokového obdobia a ktorá môže byť: Premenlivá je určovaná Bankou a jej aktuálnu výšku

určujeBankaZverejnením,pričomBankajeoprávnenázmeniťdohodnutúÚrokovúsadzbujednostranne
v nadväznosti na úverovú politiku Banky, zmenu rizikovosti úverového obchodu alebo v prípade
zmeny vývoja na peňažnom a kapitálovom trhu, aktuálna výška úrokovej sadzby v čase uzatvorenia
zmluvy o úvere je spravidla uvedená v zmluve o úvere.“, bod 7.4.7. Všeobecných obchodných
podmienok ,,Banka je oprávnená jednostranne meniť výšku úrokovej sadzby alebo termín splatnosti

úrokov. Zmena výšky úrokovej sadzby je účinná rozhodnutím Banky. Aktuálnu výšku úrokovej sadzby
určí Banka Zverejnením.“, bod 7.4.8. Všeobecných obchodných podmienok ,,Banka je oprávnená
jednostranne meniť výšku úrokov z omeškania alebo úrokov z prečerpania. Zmena výšky úrokov je
účinná rozhodnutím Banky. Aktuálnu výšku úrokov z omeškania alebo úrokov z prečerpania určí Banky
Zverejnením.“ časť bodu 7.5.2. Všeobecných obchodných podmienok Zásadné negatívne záväzky

Klienta - dlžníka: ,,d) Klient nevypovedá počas trvania úverového vzťahu Zmluvu o bežnom účte, e)
Klient nezruší počas trvania úverového vzťahu súhlas s inkasom.“, bod 7.6.3. Všeobecných obchodných
podmienok ,,Klient je oprávnený vypovedať zmluvu o úvere v lehote 15 dní zmeny výšky úrokovej
sadzby určenej Zverejnením. Výpovedná lehota začne plynúť prvým dňom doručenia výpovede a
končí uplynutím 15 dní od jej doručenia. Počas výpovednej doby ostáva v platnosti úroková sadzba

dohodnutá v zmluve o úvere. Najneskôr do uplynutia výpovednej doby je Klient povinný splatiť celú
Pohľadávku Banky. V prípade, ak Klient zmluvu o úvere nevypovie v určenej lehote, platí, že so zmenou
úrokovej sadzby súhlasí.“, bod 14.5. Všeobecných obchodných podmienok ,,Pokiaľ nie je dohodnuté
inak, Klient nie je oprávnený jednostranne započítať svoje pohľadávky voči Banke proti akýmkoľvek
Pohľadávkam Banky voči Klientovi.“ časť bodu 17.2. Všeobecných obchodných podmienok Banka je

oprávnená odstúpiť od Zmluvy, najmä: ,,g) ak bude voči Banke začaté súdne konanie, ktoré sa bude
týkať akéhokoľvek zmluvného vzťahu medzi Bankou a Klientom.“ bod 19.16. Všeobecných obchodných
podmienok ,,Klient výslovne súhlasí s tým, že Banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje
Pohľadávky to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez
ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či Banka vzniesla v súvislosti

a takouto Pohľadávkou akúkoľvek požiadavku, alebo nie, voči Klientovi na tretiu osobu, alebo previesť
akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči Banke
alebo previesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom
Banky.“ bod 19.17. Všeobecných obchodných podmienok ,,Banka je oprávnená VOP, v nadväznosti
na vývoj právneho a podnikateľského prostredia, a s ohľadom na svoju obchodnú politiku, kedykoľvek

meniť alebo dopĺňať, pričom zmenou sa rozumie aj čiastočné alebo úplné nahradenie VOP osobitnými
obchodnými podmienkami. Banka určí Zverejnením aktuálne znenie VOP. Klient je oprávnený vyjadriť
svoj nesúhlas so zmenou VOP písomným oznámením doručeným Banke do 15 dní od kedy boli ručené
Zverejnením. Ak sa tak nestane, zmeny a doplnky nadobúdajú účinnosť v deň v nich uvedený, ak Klient
(i) po Zverejnení VOP vykoná tak, že z danej situácie je zrejmé, že má vôľu danom zmluvnom vzťahu s

Bankou pokračovať alebo (iii) svojim konaním potvrdí, že sa so znením zmenených alebo doplnených
VOP oboznámi. Ak Klient v uvedenej lehote vyjadrí svoj nesúhlas so zmenou VOP a nedôjde k dohode,
je Banka oprávnená svoj zmluvný vzťah s Klientom vypovedať s okamžitou účinnosťou a vyhlásiť svoje
Pohľadávky voči Klientovi za okamžite splatné.“ sú neplatné. Takisto vzájomným návrhom žiadali, aby
súd určil, že zmluvné podmienky a časti zmluvných podmienok uvedené v Dohode o ručení zo dňa

22.02.2005, ktorú odporca v 2. rade uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa, SLSP, písm. c) bod
1. článku II. Dohody o ručení časť bodu 3. článku II. Dohody o ručení -
Ručiteľ týmto vyhlasuje, že podľa ustanovenia § 303 a nasl. Obchodného zákonníka uspokojí
nasledovné pohľadávky veriteľa: ,,pohľadávka na uhradenie nákladov podľa úverovej zmluvy, tejtodohody a všetkých ostatných zmlúv uzavretých medzi veriteľom a dlžníkom“ - ,,a to aj bez doručenia
výzvy na plnenie dlžníkovi.“, sú neplatné.

V písomnom podaní zo dňa 5.4. 2013, právny zástupca navrhovateľa nesúhlasil s tvrdením právneho
zástupcu odporcu v 1. rade a vedľajšieho účastníka na strane odporcu v 2. rade, že uzatvorenie Dohody
je v rozpore s dobrými mravmi a predstavuje nekalú obchodnú praktiku, pretože predmetná Dohoda
spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, teda má
písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh

zaplatiť, čo má za následok predpoklad, že záväzok trval aj v čase uznania. Zároveň odporca aj potvrdil
podpisom Dohody, že mal vedomosť o premlčaní dlhu, pričom zákon túto vedomosť o premlčaní dlhu
v čase jeho uznania nevyžaduje. Poukázal tiež na to, že uznanie práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta
OZ nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 OZ, čo potvrdzujú aj odlišné právne
dôsledky, ktoré s nimi zákon spája. Uznanie premlčaného práva nie je podľa účinkov spojených s § 110
ods. 1 OZ viazané na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané právo. K prerušeniu plynutia pôvodnej

premlčacej doby a začatiu plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby dochádza bez ohľadu na to, či
dlžník v čase uznania o premlčaní vedel alebo nie. Na rozdiel od uvedeného, úprava obsiahnutá v §
558 OZ pre vznik vyvrátiteľnej domnienky, že dlh v čase uznania trval, vyžaduje, aby ten, kto uznal
premlčaný dlh, vedel o jeho premlčaní. Z uvedeného potom vyplýva, že ak by aj odporca v čase uznania
dlhu nevedel o jeho premlčaní, právny účinok spojený s uznaním práva, ktorý predpokladá § 110 ods.

1 druhá veta OZ, teda prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a začiatok plynutia novej 10
ročnej premlčacej doby v takomto prípade nastupuje. Dohoda o zmene obsahu záväzku je zmluvný
vzťah, ktorý vznikol medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom, pričom navrhovateľ
ako postupník tu nemá postavenie dodávateľa. Dohodu nemožno považovať za Dodatok k predbežne
formulovanej spotrebiteľskej zmluve, od ktorej navrhovateľ odvodzuje svoj nárok, ale ide len o zmenu

obsahu záväzku dohodou zmluvných strán. V danom vzťahu nevystupuje navrhovateľ ako dodávateľ, a
preto na predmetnú Dohodu nemožno aplikovať ustanovenia zamerané na ochranu spotrebiteľa, ktoré
uvádza vo svojom stanovisku vedľajší účastník. Súčasne uviedol, že vedľajší účastník nemôže sám,
bez súhlasu účastníka vzniesť v konaní námietku premlčania.

V písomnom podaní zo dňa 21.3. 2014 právny zástupca navrhovateľa okrem iného poukázal na
to, že právny predchodca navrhovateľa, SLSP, neukončil záväzkovoprávny vzťah uzatvorený medzi
postupcom na jednej strane a odporcom v 1. rade na druhej strane, pretože nebola vyhlásená
mimoriadna splatnosť úveru, zmluva nebola vypovedaná a taktiež nedošlo k odstúpeniu od zmluvy
a navrhovateľ nedisponuje dokladmi, ktoré by danú skutočnosť - ukončenie zmluvy zo strany

postupcu pohľadávky - preukázali. Výkladom ustanovení VOP možno dospieť k záveru, že postupca
a následne postúpením pohľadávky navrhovateľ, boli oprávnení, nie však povinní predčasne ukončiť
záväzkovoprávny vzťah.

V písomnom podaní zo dňa 30.9. 2015 právny zástupca odporcu v 1. rade uviedol, že považuje za

nevyhnutné skúmať, či navrhovateľ je v predmetnom konaní aktívne legitimovaným subjektom. Dal do
pozornosti dojednanie bodu 19.16 VOP, ktoré boli prílohou k UZ a podľa ktorého ustanovenia „Klient
výslovne súhlasí s tým, že Banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky a
to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na
právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či Banka vzniesla v súvislosti s takouto

Pohľadávkou akúkoľvek požiadavku, alebo nie, voči Klientovi na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek
svoje záväzky na tretiu osobu. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči Banke alebo previesť
svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom Banky“. Ak
uvedené dojednanie o postúpení pohľadávky vylučuje možnosť dlžníka postúpiť svoje pohľadávky
voči Banke na tretiu osobu bez súhlasu Banky a na druhej strane si Banka vymedzuje oprávnenie

postúpiť akúkoľvek svoju pohľadávku na tretiu osobu aj bez súhlasu dlžníka, ide o zjavný nepomer a
nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach, ktorý môžu podstatne sťažiť uplatnenie nárokov
dlžníka (klienta) voči Banke. Pre prípad, že by sa preukázalo, že predmetné dojednanie zakladá
vyššie uvedenú zjavnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, je potom potrebné
posúdiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku (rozhodnutie NS SR 4Cdo/277/2012 zo dňa 28.5. 2013).

Pohľadávka z UZ mala byť dňa 4.11. 2009, t. j. v čase pred lehotou splatnosti postúpená Zmluvou
o postúpení pohľadávok na právneho nástupcu, na navrhovateľa. Z čl. 7.6.1 VOP SLSP vyplýva, že
právny predchodca je oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, vypovedať zmluvu o úvere alebo
od nej odstúpiť. Právny predchodca (SLSP) podľa všetkého nevyužil možnosť odstúpenia od zmluvy apodľa obsahu spisu je zrejmé, že k ukončeniu úverového vzťahu do postúpenia predmetnej pohľadávky
navrhovateľovi nedošlo. Z § 92 ods. 8 (predtým ods. 7) zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách vyplýva, že
banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá nezodpovedá nesplácanému dlhu.

Právny predchodca navrhovateľa nepristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, a teda nebol
oprávnený, v kontexte vyššie uvedeného, postúpiť pohľadávku na ďalší subjekt. Postupník navyše nie
je držiteľom bankového oprávnenia v dôsledku čoho nemohol vykonávať úkony súvisiace so správou
úveru (napr. vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru). V prípade, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
úveru zo strany právneho predchodcu navrhovateľa nedošlo, došlo k porušeniu § 92 ods. 8 zákona

č. 483/2001 Z.z. a je nutné posudzovať úkon postúpenia pohľadávky na základe zmluvy o postúpení
ako neplatný právny úkon podľa § 39 OZ, v dôsledku čoho nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu
pohľadávky (uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/203/2015). Navrhovateľovi preto chýba
v konaní aktívna vecná legitimácia, t. j. žaloba trpí procesnou vadou, ktorej jediným dôsledkom môže
byť zamietnutie žaloby v celom rozsahu.

V písomnom podaní zo dňa 19.11. 2015 právny zástupca navrhovateľa uviedol, že v konaní predložil
relevantné oznámenia postupcu odporcom o postúpení pohľadávky spolu s doručenkami, ktoré bez
ďalšieho zakladajú aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má
povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a
platnosť zmluvy o postúpení. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. nemožno spájať s

aktívnou legitimáciou navrhovateľa ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je
úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok,
ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Zo zákona
nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho
úkonu postúpenia pohľadávky. Podľa názoru doc. JUDr. Kristiána Csacha, PhD. LL.M. publikovanom

v časopise Súkromné právo č. 1/2015, účelom § 92 ods. 8 zákona o bankách je úprava z výnimiek
bankového tajomstva. Z vyššie uvedeného vyplýva, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v
zmysle§92ods.8zákonaobankáchniejepodmienkoupreplatnépostúpeniepohľadávky.Toznamená,
že ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na
platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 OZ. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené

len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách. V tejto súvislosti poukázal aj na rovnaký právny názor
Okresného súdu Prievidza v konaní vedenom pod sp. zn. 12C/63/2014.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní pred súdom tvrdil, že pohľadávka voči odporcovi nebola
zosplatnená zo strany právneho predchodcu navrhovateľa a zmluva nebola ukončená, táto pohľadávka

bola postúpená na navrhovateľa a to zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 4.11.2009 a to vo výške,
ktorá je špecifikovaná v prílohe č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok. Dohodou o uzavretí splátkového
kalendáraauznanízáväzkuzodňa23.3.2011odporcav1.radeuznalsvojzáväzokvočinavrhovateľovia
zároveňsadohodolnapostupnomsplácanídlžnejsumy. Dlžnásuma10.128,10eurpozostávazdlžných
splátok úveru od doby, keď sa odporca v 1. rade dostal do omeškania. Splatnosť každej splátky bola

dohodnutá k 20 - temu dňu v tom ktorom mesiaci. Pokiaľ ide o žalovanú istinu, táto pozostáva zo sumy
9.245,70 eur a s úrokov z omeškania vo výške 882,40 eur. Pokiaľ ide o sumu 9.245,70 eur, v tejto sume
sú už zahrnuté okrem samotnej istiny aj úroky a poplatky, všetko v zmysle zmluvy o splátkovom úvere v
zmysle čl. I zmluvy o splátkovom úvere. Odporca až doteraz zaplatil spolu z tohto úveru sumu 1.070,02
eur. Splátkovým kalendárom nedisponujú a zrejme ním nedisponuje ani ich právny predchodca. V UZ je

konkretizovaná výška každej splátky, takisto aj to, ku ktorému dňu v mesiaci je každá zo splátok splatná.
Pokiaľ ide o možnosť zmeny výšky úrokovej sadzby, táto sa síce podľa UZ, resp. VOP mohla eventuálne
zvýšiť, avšak v nepatrnej výške, napr. z výške 9,10 % ročne na 9,20 % ročne, s tým, že v prípade, ak by
odporca s touto zmenou výšky úrokovej sadzby nesúhlasil, mal možnosť UZ vypovedať. Zmluvný úrok je
započítaný v splátke vo výške 9,1 % ročne a poplatok za správu úveru vo výške 50 Sk mesačne. V sume

882,40 eur, ktorú žalujú v rámci istiny ako úrok z omeškania, táto suma je vypočítaná vždy z omeškania
so zaplatením tej ktorej konkrétnej splátky, pričom sa vychádza z dohodnutého úroku z omeškania vo
výške 26,4 % ročne s tým, že tento úrok z omeškania je vyčíslený ku dňu postúpenia pohľadávky na
navrhovateľa. Poukázal na to, že v bode 7.6.1 VOP k UZ sú upravené podmienky porušenia zmluvy
ako aj podmienky, kedy právny predchodca navrhovateľa môže vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru.

Vyslovene z tohto ustanovenia vyplýva, že ide o právo predchodcu navrhovateľa, nie o jeho povinnosť.
Nepredložili ani žiadny dôkaz o tom, že by bol predmetný záväzkový vzťah nejakým spôsobom ukončený
výpoveďou alebo že by došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, takýto doklad neexistuje, preto ním
nedisponujú. Poukázal aj na prílohu č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde je výslovne uvedené,že konečná splatnosť mala nastať až v roku 2015. Mal za to, že základným právom veriteľa podľa §
488 OZ je plnenie zo strany dlžníka. Prvýkrát sa odporca o tom, že navrhovateľ od neho požaduje
žalovanú istinu mohol dozvedieť najneskôr z doručenia žalobného návrhu vo veci, pričom za dátum

zosplatnenia úveru považujú doručenie návrhu vo veci samej odporcovi. Ak by súd vychádzal z toho,
že splatnosť každej jednotlivej splátky nastala jednotlivo, odporca je povinný zaplatiť splátky minimálne
spred troch rokov od podania návrhu na súd a takisto aj všetky splátky do konečnej splatnosti úveru,
teda do 20.5.2015. Potvrdil, že navrhovateľ žiadnymi ďalšími písomnosťami okrem tých, ktoré už založili
do spisu, nedisponuje.

Právny zástupca odporcu v 1 rade a vedľajšieho účastníka na strane odporcu v 2. rade na pojednávaní
poukázal na spôsob, resp. na okolnosti, za ktorých došlo k podpisu Dohody, k podpisu ktorej došlo
v rýchlom časovom slede, pričom odporca v 1. rade v čase podpisu tejto Dohody nemal vedomosť o
tom, čo v skutočnosti podpisuje a aké budú právne dôsledky po podpísanie uvedenej Dohody. Odporca,
ktorý podpísal túto dohodu nevedel, že uznáva premlčaný dlh. V čase uznania, resp. podpisu Dohody

bol dlh navrhovateľa premlčaný s poukazom na ust. § 558 OZ, podľa ktorého právne účinky uznania
premlčaného dlhy nastávajú len vtedy, pokiaľ ten, kto dlh uznáva, vedel o jeho premlčaní. Odporca v 1.
rade bol v tom, že podpisuje splátkový kalendár, a nebol si vedomý toho, že dlh uznáva. Navrhovateľovi
išlo pod zámienkou ponuky splátok o predĺženie premlčacej lehoty nekalým spôsobom a pri uzatváraní
Dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti a navrhovateľ využil lesť a omyl v snahe dosiahnuť

uznanie premlčaného záväzku. V Dohode nenachádza právny dôvod vzniku uznávaného záväzku,
keďže sa v nej nachádza odkaz na pôvodnú zmluvu, z ktorej tento záväzok vznikol. Z uvedených
dôvodov pokladá Dohodu pre neurčitosť, nezrozumiteľnosť a rozpor s kogentnými ustanovenia zákona
spotrebiteľskéhoprávarozporsdobrýmimravmizaneplatnýprávnyúkon.Pokiaľideoodporcuv2.rade,
ktorý vystupuje v predmetom vzťahu ako ručiteľ, v zmysle ust . 548 ods. 3 OZ je uznanie dlhu účinné voči

ručiteľovi len v prípade, keď s týmto uznaním vysloví sám súhlas, pričom odporca v 2. rade takýto súhlas
nedal. Mal za to, že došlo k odstúpeniu od UZ zo strany právneho predchodcu navrhovateľa, čo vyplýva
aj zo samotnej žaloby, konkrétne bodu 3, kde sa uvádza, že pre porušenie povinností zo strany dlžníka
došlo zo strany postupcu k odstúpeniu od zmluvy. Uvedené vyplýva aj z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení
pohľadávok zo dňa 4.11.2009, na základe ktorej bol už ku dňu postúpenia tejto pohľadávky odporca

v 1. rade v omeškaní v počte dní 1.203. Aj v liste, pokuse o zmier, sa tiež uvádza, že došlo k tomuto
jednostrannému ukončeniu zmluvného vzťahu, čo tiež vyplýva z výpisu z úverového účtu, kde je zrejmé,
že právny predchodca žalobcu podpisoval celú nominálnu hodnotu čerpaného úveru, čo naznačuje, že k
takémuto jednostrannému ukončeniu zmluvného vzťahu muselo zjavne dôjsť. Keďže navrhovateľ podal
žalobu dňa 2.7.2012, jeho nárok sa stal splatný zjavne v čase pred dňom 2.7.2009, čo vyplýva aj z

uvedených skutočností a dôkazov, preto považoval nárok navrhovateľa v celom rozsahu za premlčaný.
Pokiaľ by bol súd toho právneho názoru, že k takémuto jednostrannému právnemu úkonu k ukončeniu
zmluvného vzťahu s odporcom zo strany navrhovateľa nedošlo, mal za to, že sa jedná o predčasne
žalovaný nárok. Osobitne poukázal na čl. 2 bod 3 UZ, podľa ktorej sa splatné úroky a splatné poplatky
dňom splatnosti pripisovali k istine a stávali sa jej súčasťou. Aj navrhovateľ si na začiatku súdneho

konania uplatňoval práve takto nakumulovanú pohľadávku. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že odporca mohol
odstúpiť od úverovej zmluvy v prípade zmeny výšky úrokovej sadzby, táto zmena mu bola oznámená len
zverejnením, čo predstavovalo vývesku na obchodnom mieste právneho predchodcu žalobcu, prípadne
internetovú stránku. Pokiaľ odporca nebol o tejto zmene informovaný písomne, nemal reálnu možnosť
sa o takejto zmene dozvedieť. Trvali na ich dôkaznom návrhu, aby bola skúmaná výška pôvodnej istiny

úveru nepremlčaných splátkach podľa OZ, nakoľko splátka obsahovala aj platbu úrokov a poplatkov
a pričom z dôvodu neprijateľnosti týchto zmluvných podmienok navrhovateľ nemá právo na úroky a
poplatky a teda aj na ich splátky obsiahnuté v nepremlčaných splátkach. Má vedomosť o tom, že právny
predchodca navrhovateľa by bol spôsobilý vyšpecifikovať výšku istinu každej tejto splátky, výšku úroku
a takisto výšku poplatku. Dá sa to zistiť podľa aj z výpisu z úverového účtu.

Odporca v 1. rade na pojednávaní pred súdom tvrdil, že sa v celom rozsahu stotožňuje s vyjadrením
svojho právneho zástupcu. UZ podpísal. S obsahom UZ sa pred jej podpisom riadne oboznámil, bol
si vedomý toho, čo podpisuje, že mu bude poskytnutý úver a v akej výške, v akých splátkach bude
úver splácať, že v týchto splátkach je zahrnutá istina úveru, úroky, poplatky a takisto aj v akej výške.

Potreboval investovať peniaze do bytu, preto UZ uzavrel. Odporca v 2. rade je jeho krstný otec. Kontakt
na neho nemá žiaden, menovaný by mal byť v Amerike, v New Yorku, niekedy od roku 2007. Je naozaj
pravda, že splatil len časť úveru a to v roku 2005, celkovo môže ísť o sumu 1.070 eur ako tvrdila
právna zástupkyňa navrhovateľa. Bol osobne v SLSP, komunikoval s ňou aj telefonicky, mal záujemvec nejako riešiť. Nároky SLSP v tom čase boli vyššie, ako boli jeho možnosti, preto sa s právnym
predchodcom navrhovateľa na ničom nedohodol. Suma 200.000 Sk mu bola poskytnutá. Pokiaľ ide o
Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, prišiel za ním pán A., ktorého už predtým

poznal, s už vypísanou listinou, v ktorej nesúhlasila ani jeho adresa podľa občianskeho preukazu, teda
nemohla byť vypísaná s jeho súhlasom. S obsahom Dohody nebol navrhovateľom oboznámený, prečítal
si len sumu, ktorú mal mesačne splácať. Bolo mu povedané, že ak nechce, aby sa mu suma navýšila,
tak je potrebné túto Dohodu podpísať. Bol toho názoru, že podpisuje zmluvu o splátkach, ktoré mal
zameškané. To, že by sa zaväzoval aj k niečomu inému, o tom vedomosť nemal. V čase, keď sa stretol s

pánom Demkom, ktorý mu dal Dohodu podpísať, bol u rodičov. V kontakte s p. Demkom bol pri podpise
Dohody maximálne 10 minút. Je pravda, že Dohodu podpísal, splátku však nezaplatil žiadnu. Splátka
vo výške 200 eur, ktorú do Dohody napísal pán Demko, bola pre neho vysoká. Až doteraz nevedel, že
existuje niečo ako premlčanie. Keby vedel o tom, k čomu sa zaväzuje, resp. že dlh navrhovateľa je čo
i len sčasti premlčaný, určite by dohodu o uznaní záväzku nepodpísal.

Právny zástupca odporcu v 1. rade a vedľajšieho účastníka na strane odporcu v 2. rade na pojednávaní
pred súdom dňa 26.11. 2015 uviedol, že v konaní namietajú nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na
strane navrhovateľa, ktorý v konaní nepreukázal v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách
požadovanú výzvu, resp. jej odoslanie, resp. doručenie odporcovi v 1. rade, a preto nemôžu mať za
to, že bola naplnená podmienka postúpenia v zmysle citovaného ustanovenia. Takisto v konaní nie je

sporné, že pohľadávka právneho predchodcu žalobcu nebola pred postúpením zosplatnená a preto ju
právny predchodca nemohol postúpiť na navrhovateľa, pretože v zmysle citovaného ustanovenia možno
postúpiť len zosplatnenú pohľadávku. Predmetná úprava Zákona o bankách je špeciálnou úpravou
postupovania pohľadávok vo vzťahu k bankovému spotrebiteľovi a je potrebné na nej zotrvať. Teda
vo vzťahu k všeobecnej úprave postúpenia pohľadávok podľa § 524 a nasl. OZ, touto úpravou sa má

zabrániť tomu, aby sa bankový spotrebiteľ ocitol po relatívne krátkej dobe omeškania 90 dní v zmluvnom
vzťahu s absolútne iným veriteľom. Preto je jednoznačne potrebné vykladať predmetné ustanovenie
tak, že banka môže postúpiť na postupníka len zosplatnenú pohľadávku. Poukázal v tomto smere aj na
dôvodovú správu § 92 ods. 8, z ktorej podľa neho vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba
tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Čiže aj dôvodová správa jasne poukazuje na

možnosť postúpenia len zročného dlhu, s ktorým má byť dlžník v omeškaní. V súčasnosti sa judikatúra
súdov vyvíja v prospech tohto právneho názoru, podľa ich vedomosti už tak rozhodujú aj niektoré senáty
tunajšieho súdu a poukázal aj na stanovisko zo zasadnutia občiansko-právneho kolégia Krajského súdu
v Trenčíne, ktoré považoval za aktuálne (zo zápisnice občiansko-právneho kolégia Krajského súdu v
Trenčíne zo dňa 11.11. 2015 okrem iného vyplýva, že pokiaľ účastníci konania namietajú postúpenie

pohľadávky, je potrebné skúmať, či banka zaslala písomnú výzvu dlžníkovi tak, ako to predpokladá §
92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.. Za tejto situácie potom postačí, ak banka preukáže odoslanie tejto
výzvy. Následne jedine za predpokladu, že dlžník namietne jej prevzatie, je potrebné skúmať, či sa aj
výzva doručila. Systémové začlenenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. do časti Ochrana klientov
a bankové tajomstvo neznamená, že by toto ustanovenie neupravovalo postup banky pri postúpení

pohľadávky). K názoru doc. Csacha v poslednom vyjadrení žalobcu, uviedol, že tento právny názor je
ojedinelým právnym názorom judikatúry súdov, ktorá aktuálne vykladá platné právo a ktorá je iného
názoru. Poukázal aj na neprijateľnú zmluvnú podmienku právneho predchodcu navrhovateľa obsiahnutú
vo VOP (bod 19.16), keď v zmysle tejto podmienky banka mohla svoje pohľadávky zo zmluvy postúpiť na
tretiu osobu kedykoľvek bez súhlasu klienta, pričom spotrebiteľ mohol tak urobiť len s predchádzajúcim

súhlasom banky, čo zakladá zjavnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach v neprospech spotrebiteľa
a je to potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Z dôvodu aj neprijateľnej zmluvnej
podmienky možno považovať úkon postúpenia pohľadávky za neplatný, v rozpore so zákonom a
navrhovateľ nedisponuje v konaní aktívnou vecnou legitimáciou, pričom z dôvodu nerovnováhy zmluvou
dohodnutých podmienok a rozporu tohto úkonu postúpenia s dobrými mravmi, nemožno aplikovať

ani všeobecné ustanovenie OZ o postúpení pohľadávky. S poukazom na nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie navrhovateľa v tomto konaní už z uvádzaných dôvodov, nechal na úvahe súdu vyhodnotenie
ich vzájomného návrhu, pričom poukázal na aktuálny rozsudok OS Martin č. k. 9C/155/2013-296 zo dňa
12.11.2015, kedy v obdobnej veci žalobcu bola žaloba žalobcu v celom rozsahu zamietnutá na základe
ichprávnehonázoru,pričomsúdzamietolajvzájomnýnávrhžalovanýchvznesenomvtomtokonaní.Pre

prípad, že sa súd nestotožní s ich právnym názorom ohľadne nestotožnenej aktívnej vecnej legitimácie
na strane navrhovateľa v tomto konaní, zotrvali na tom dôkaznom návrhu, aby navrhovateľ v konaní
špecifikoval jednotlivé splátky, a to, aká časť z každej splátky pripadla na istinu, úroky a poplatky. Z
iných konaní s navrhovateľom je im známe, že je schopný vyšpecifikovať prostredníctvom amortizačnejtabuľky. Vo vzťahu k namietanej zmluvnej podmienke ohľadom ručiteľského záväzku poukázal na tú
skutočnosť, že táto bola vyhlásená za neprijateľnú iným senátom tunajšieho súdu. Pokiaľ by sa súd
nestotožnil s nedostatkom legitimácie navrhovateľa v tomto konaní, časť pohľadávky navrhovateľa by

bola žalovaná predčasne s poukazom na to, že konečná splatnosť mala nastať až dňa 20.3.2015 a
žalobu podal navrhovateľ na súd v roku 2012.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní dňa 26.11. 2015 potvrdil, že nedisponujú žiadnym takým
dokladom, že by právny predchodca navrhovateľa pred postúpením pohľadávky vyzval odporcu k

tomu, aby zaplatil odporca svoj dlh banke pred postúpením pohľadávky na navrhovateľa. Judikatúra
ohľadne ustanovenia § 92 ods. 8 Z.z. o bankách sa vyvíja a mení názor. Obsah tohto ustanovenia nie
je jednoznačný, podľa nich jeho účelom je úprava výnimky z bankového tajomstva, nie obmedzenie
postupovania pohľadávok, preto trvajú na tom, že nie je potrebná písomná výzva, resp. jej doručenie
dlžníkovi pre platnosť zmluvy o postúpení. Pojem nesplácaný dlh je nutné chápať vo význame dlhu
ako poskytnutého úveru, pričom dlžník mal možnosť splácania po častiach, teda splátkach. Čo sa týka

zosplatnenia, vyslovenie mimoriadnej splatnosti úveru veriteľom nie je povinnosťou ale právom.

Podľa §2zákona Č.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaozmeneadoplnenízákonaSlovenskej
národnej rady 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii platného a účinného v čase uzavretia UZ,
t.j. ku dňu 22.2. 2005, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. cit. zákona, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na

iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Súd mal v konaní preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa - SLSP, a.s. a odporcom
v 1. rade vznikol spotrebiteľský vzťah uzavretím UZ, ku ktorému Dohodou o ručení pristúpil aj odporca v
2. rade. Na predmetný vzťah sa použijú ustanovenia zákona č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,

ako aj ust. zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, keďže išlo o dočasné poskytnutie
finančných prostriedkov, ktoré sa odporcovia v 1. a v 2. rade v postavení spotrebiteľov zaviazali veriteľovi
v určenom čase vrátiť. UZ je zmluvou typovou, vyhotovenou pre širší okruh spotrebiteľov. Na základe
UZ bol odporcovi v 1. rade poskytnutý úver, ktorý sa zaviazal v pravidelných mesačných splátkach
splácať. Tiež mal súd v konaní vykonanými dôkazmi preukázané, že medzi navrhovateľom a SLSP, bola

dňa 4.11. 2009 uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávok, na základe ktorej mala byt' na navrhovateľa
postúpená aj pohľadávka uplatnená v tomto konaní, čo vyplýva z Prílohy Č. 1 k Zmluve o postúpení
pohľadávok, pričom postúpenie pohľadávky z UZ právny predchodca navrhovateľa odporcom omámil.
Odporca v 1. rade a vedľajší účastník na strane odporcu v 2. rade až v písomnom podaní zo dňa
30.9. 2015, resp. na pojednávaní pred súdom dňa 26.11. 2015 namietali, že došlo k porušeniu ust. § 92

ods. 8 zákona Č. 483/2001 Z.z. o bankách, s tým, že z tohto dôvodu je potrebné posudzovať samotné
postúpenie pohľadávky z pôvodného veriteľa na navrhovateľa ako neplatný právny úkon podľa § 39
OZ, v dôsledku čoho nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky. Navrhovateľ s týmito tvrdeniami
nesúhlasil a postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu navrhovateľa na navrhovateľa považoval
z vyššie uvádzaných dôvodov za platné.

Z vyššie uvedených dôvodov, aj napriek predchádzajúcemu rozsiahlemu dokazovaniu vo veci samej,
bolo potrebné v konaní predovšetkým posúdiť, či navrhovateľ je v predmetnom konaní aktívne
legitimovaným subjektom.

Podľa ust. § 524 ods. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvouinému.Spostúpenoupohl'adávkouprechádzaajjejpríslušenstvoavšetkyprávasňouspojené.Podľa § 92 ods. 8 zákona Č. 483/2001 Z. z. o bankách ( ďalej len "zákon o bankách") účinného v
čase postúpenia dlhu, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného

záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej
banky svoju pohľadávku, zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej
osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo
banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky
uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane

jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri
postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu

ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V súlade s vykonaným dokazovaním a v zmysle citovaných ustanovení zákonov, súd v konaní nemal
preukázané, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky uplatnenej v predmetnom konaní, ku ktorému
malo dôjsť na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 4.11. 2009 medzi navrhovateľom
a jeho právnym predchodcom, SLSP.
Súd sa stotožnil s písomným vyjadrením právneho zástupcu odporcu v 1. rade a prednesom právneho

zástupcu odporcu v 1. rade a vedľajšieho účastníka na strane odporcu v 2. rade na pojednávaní
pred súdom, v ktorých vyjadreniach namietal aktívnu legitimáciu navrhovateľa, pretože argumentácia
právneho zástupcu bola v súlade so stále sa vyvíjajúcou judikatúrou súdov a v podstate aj s právnym
názorom občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Trenčíne.
Aby pohľadávka podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách mohla byť postúpená z banky na nebankový

subjekt, je potrebné, aby bol klient banky bol s plnením svojho záväzku v omeškaní aspoň 90 dní, a aby
banka na splnenie záväzku klienta písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka
banky nie je postupiteľná, a teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, v priamom rozpore so
zákonom. Postúpenie pohľadávky je v takomto prípade neplatné, a to nielen medzi stranami Zmluvy o
postúpení pohľadávok, ale aj voči odporcom.

Vo všeobecnosti vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého
fyzická či právnická osoba je subjektom práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom konania. Pokiaľ ide
o dvojstranné právne vzťahy, v ktorých účastníci konania stoja svojimi návrhmi proti sebe, možno hovoriť
buď o vecnej legitimácii aktívnej (na strane navrhovateľa), alebo o vecnej legitimácii pasívnej (na strane
odporcu). Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne oprávnenie,

alebo o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti toto oprávnenie nemá,
alebo nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide.
Navrhovateľ svoje nároky voči odporcovi v 1. rade odvodzuje z UZ, ktorú odporca v 1. rade uzavrel so
SLSP, a.s., teda bankou, poskytujúcou úvery na základe bankovej licencie, čo je skutočnosť všeobecne
známa a voči odporcovi v 2. rade na základe Dohody o ručení, uzavretej medzi veriteľom - SLSP a

odporcom v 2. rade, ktorý sa v Dohode o ručení „zaručil“ za zaplatenie pohľadávky pôvodného veriteľa
voči odporcovi v 1. rade. Tieto nároky mal navrhovateľ získať postúpením.
Podľa § 525 ods. 1 OZ, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo
ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť
postihnutá výkonom rozhodnutia.

Vyššie citované ustanovenie zákona zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by
sa zmenou veriteľa zmenil. Podľa názoru súdu pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať
za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené
špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona o bankách,
ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky a povinnosti nevyplývajú

pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu,
ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi
veriteľom - postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom - postupcom (bankou) a
dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie § 525 ods. 1 OZ bráni postupovaniupohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť
o záležitostiach dlžníka.
Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách, dovoľuje banke

postúpiťjejpohľadávkyvočiklientovizasplnenieurčitýchvyššieuvedenýchpodmienok,ktorýchsplnenie
však súd v danom konaní preukázané nemal. Postúpenie pohľadávky v danom prípade tak bolo v
priamom rozpore s ustanovením § 525 ods. 1 OZ. Účelom uvedeného ustanovenia je totiž okrem iného
aj ochrana dlžníka pred tým, aby jeho dlh v prípadoch uvedených v cit. ustanovení zákona prešiel na
inú osobu z pôvodného veriteľa, voči ktorému pôvodne vznikol. Kým teda v iných prípadoch neplatnosti

zmluvy o postúpení (napr. kvôli nedostatočnej identifikácii pohľadávky) sa účinky tejto neplatnosti
prejavia len medzi postupcom a postupníkom, no voči dlžníkovi je takéto postúpenie podľa § 526 ods.
2 OZ účinné, ak mu ho oznámi postupca, v prípadoch uvedených v § 525 OZ, ani prípadné oznámenie
postupcu v zmysle § 526 OZ, nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť
postupníkovi bez toho, aby bol oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení.
Z uvedeného teda vyplýva absolútna neplatnosť postúpenia, pričom postupca v súdnom konaní, v

ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, je povinný v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. tvrdiť a dokázať
predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia.
Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a
dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho
záväzku, pričom musí preukázať, že klient si výzvu aj prevzal, a zároveň že klient napriek tomu zostal v

omeškanísosplatením,svojhozáväzkuaspoň90dní.Nepreukázanietýchtoskutočnostímázanásledok
nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. Navrhovateľ v konaní nepredložil žiadne dôkazy, ktoré
by preukazovali splnenie vyššie uvedených podmienok, ktoré vyžaduje zákon o bankách v súvislosti s
postúpením pohľadávok, pričom zákon vyžaduje na ich splnenie písomnú formu.
Pre úplnosť súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že počas trvania úverového vzťahu je banka (v tomto

prípade SLSP) držiteľom bankového povolenia, a teda vzťahuje sa, tak, ako už bolo vyššie uvedené,
na ňu zákon o bankách, ktorý je lex specialis vo vzťahu k OZ. Ako už bolo vyššie uvedené, pre
platné postúpenie pohľadávky zo strany banky, ako postupcu, musia byť splnené okrem všeobecných
podmienok ust. § 524 OZ aj podmienky uvedené práve v citovanom ust. § 92 ods. 8 zákon o bankách.
Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že predmetom postúpenia z banky na „nebankovku'' môžu

byť len splátky úveru, ktoré sú nepretržite viac ako 90 dní po lehote splatnosti a zároveň musí byť
splnená aj podmienka, že banka písomne vyzve svojho klienta na úhradu peňažného záväzku s tým,
že je v omeškaní nepretržite 90 dní. Pokiaľ by došlo k výkladu, že banka je oprávnená postúpiť celý
úver po uplynutí 90 dní omeškania dlžníka, musel by súd dospieť k záveru, že banka môže postúpiť
úverovévzťahybežneuzatváranénaakýkoľveksubjekt,tedaajnanebankovku,čojevrozporesúčelom

zákona o bankách a viedlo by to k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa, ktorý vstúpil do zmluvného vzťahu
s bankou, ktorej činnosť podlieha dozoru NBS a stal by sa dlžníkom nebanky.
Z ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť
pohľadávky,ktorázodpovedánesplácanémudlhu.Dôvodovásprávakust.§92ods.7zákonaobankách
(teraz § 92 ods. 8) uvádza, že uvedené ustanovenie upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej

pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Pokiaľ teda SLSP
postúpila zmluvou zo dňa 4.11. 2009 predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu navrhovateľovi,
postupovala v rozpore s ust. § 92 ods. 8, keďže ku dňu postúpenia pohl'adávky nebol splatným celý
úver, resp. nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti, SLSP nebola oprávnená postúpiť svoju
pohľadávku z úveru, vrátane úrokov inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 4.11. 2009

je preto neplatným právnym úkonom aj v zmysle § 39 OZ.
Na základe vyššie uvedeného súd návrh v celom rozsahu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej
legitimácie žalobcu v konaní.
Podľa § 153 ods. 3 O.s.p., súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy,
aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľmi je

neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ak bolo
dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Podľa § 153 ods. 4 O.s.p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo
všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,

nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo na základe takejto podmienky uloží
súd povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej
podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.Podľa § 154 ods. 1 O.s.p., pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Vzhľadom k tomu, že súd žalobu navrhovateľa zamietol z dôvodu jeho nedostatku aktívnej legitimácie,
v kontexte toho bolo potrebné rozhodnúť aj o vzájomnom návrhu odporcu v 1. rade a vedľajšieho
účastníka na strane odporcu v 2. rade. Súd sa nemohol zaoberať samotnou UZ, jej VOP a v rámci
týchto právnych úkonov podmienkami, ktoré boli v nich upravené a rozhodovať o týchto podmienkach
vo vzťahu k navrhovateľovi ako účastníkovi, ktorý nebol aktívne legitimovaný v konaní. Ust. § 153

ods. 3 a 4 O.s.p. uvádza, kedy má súd vo výroku rozsudku vyhlásiť zmluvnú podmienku za
neprijateľnú, a to z tých dôvodov, ak nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie. Keďže súd právne uzavrel, že navrhovateľ nebol oprávnenou osobu na
podanie predmetnej žaloby, tak vzájomný návrh týkajúci sa práv a povinností z UZ, ktorú uzavrela SLSP,
ktorá však nie je účastníkom konania, je nedôvodný. Z tohto dôvodu súd vzájomný návrh odporcu v 1.

rade a vedľajšieho účastníka na strane odporcu v 2. rade v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodne súd samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej podľa § 151 ods. 3 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
tunaj. súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v troch rovnopisoch.

Podľa § 205 ods.1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.