Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 14, 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/153/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114241507
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Chamula
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114241507.1

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní vedenom samosudcom Mgr. Dušanom Chamulom v právnej veci žalobcu:
Home Credit Slovakia, a.s. so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO 36 234 176, právne
zastúpeného Advokátska kancelária Goliašová Gabriela, s.r.o. so sídlom Teplická 7434/147, 921 22
Piešťany, proti žalovanej: H. S., nar. X.X.XXXX, bytom Petzvalova 3374/41, Žilina, v konaní o zaplatenie
326,75 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á z a p l a t i ť žalobcovi 282,91 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne
zo sumy 282,91 Eur od 28.06.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

Žalovaná j e p o v i n n á z a p l a t i ť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu Advokátska kancelária

GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s.r.o. náhradu trov konania vo výške 19,50 Eur do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 12.12.2014 sa žalobca od žalovanej domáhal zaplatenia 326,75 Eur, s vyčísleným
úrokom z omeškania vo výške 39,64 Eur a s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy
326,75 Eur za obdobie od 13.12.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že

pri podpise zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 4.12.2012, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú aj Úverové
zmluvné podmienky, žalovaný ako dlžník prevzal aj Príručku pre držiteľa, ktorej súčasťou je aj Sadzobník
poplatkov, podpisom zmluvy dlžník potvrdil, že sa oboznámil s Úverovými zmluvnými podmienkami,
ako aj s metodickou príručkou, ktorej súčasťou je aj Sadzobník poplatkov. Predmetom úverovej zmluvy
bolo, že veriteľ poskytol dlžníkovi revolvingový úver vo výške 320,- Eur prostredníctvom úverovej karty.
Žalobca poukazuje na povahu revolvingového úveru a na rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 6Co

95/2010 zo dňa 27.1.2011, podľa obsahu ktorého keďže predmetná vec sa týka revolvingového úveru
a RPMN nie je možné stanoviť, nebolo možné stotožniť sa s prvostupňovým súdom, že pre neuvedenie
RPMN je úver podľa § 4 zákona bez úrokov a bez poplatkov. Dlžník úver riadne nesplácal, dostal sa do
omeškania, ako vyplýva z príloh žaloby.
Plnenie uplatnené v tunajšom konaní tvorí :
istina 286,33 Eur,

úrok 34,27 Eur,
opravné úroky 6,15 Eur,
vyčíslený je úrok z omeškania 8,50 % ročne za obdobie od 17.7.2013 do 12.12.2014.

Žalovaná sa k veci samej písomne nevyjadrila, aj keď bola na vyjadrenie riadne vyzvaná.Súd vo veci dňa 14.12.2015 vyhlásil rozsudok podľa § 115a ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku v znení nesk. predpisov (ďalej OSP) bez nariadenia pojednávania, lebo primerane
podľa § 200ea OSP ide o drobný spor, keďže v danom štádiu konania predmet konania nedosahuje

1.000,- Eur a za týchto okolností pre možnosť vyhlásenia rozsudku bez nariadenia pojednávania nie je
potrebné splnenie ďalších procesných podmienok.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil:

Žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
4.12.2012, podľa obsahu ktorej veriteľ mal poskytnúť dlžníkovi úver vo výške kreditného limitu -
úverového rámca 320,- Eur, ktorý sa dlžník mal zaviazať splatiť v splátkach jednotlivo vo výške 4% „z
dlžnej čiastky“. Zmluva obsahovala údaj o ročnej úrokovej sadzbe 26,28%, tiež 11,88% (s odkazom na

drobný text o predpokladoch údaja a Sadzobník), ako aj informácie o priemernej RPMN 26,7 %.
Podľa drobného textu na podpisovanej listine zmluvy neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Úverové
zmluvné podmienky žalobcu, ktorých oboznámenie a zrozumiteľnosť mal dlžník svojím podpisom
potvrdiť. Tieto (na 6 husto písaných stranách textu - pozn. súdu) obsahovali bližšiu úpravu zmluvných
vzťahov, najmä v hlave 3, 4 - čerpanie revolvingového úveru používaním platobnej karty a v hlave 5

- podmienky splácania úveru, a to v mesačných splátkach dohodnutých v úverovej zmluve, s úrokom
dohodnutým v úverovej zmluve. Dlžníkovi tiež podľa priložených výtlačkov boli dané informácie (č.l. 26
- 27 spisu) o poistení úveru a o kreditnej karte.

Podľa výpisu čerpania, splátok a úhrad (č.l. 32 spisu) dlžník čerpal spolu 303,42 Eur a zaplatil 20,51 Eur.

Podľa § 34 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej OZ) Právny úkon
je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne

predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej ObZ) Zmluvou
o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do

určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 ObZ Za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno
dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 506 ObZ Ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po
dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú
sumu s úrokmi.

Podľa § 1 ods. 1), 2) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného od 11.6.2010, ďalej tiež iba „zák.
č. 129/2010 Z.z.“)
1) Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z.z. Na účely tohto zákona sa rozumie ...g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov

patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,
h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,

i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

Podľa § 9 ods. 2 písm. i), j), k) zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 31.5.2014
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti: ...

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia ...

Podľa § 11 zák. č. 129/2010 Z.z. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 52 OZ:
1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom.
2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 10 OZ v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2014:
1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli

neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.
5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata
podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v
obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu
spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov
a lehotu splatnosti.

10) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na
ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia
zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne

dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Listinné dôkazy predložené žalobcom boli všetky pre súd skutkovo hodnoverné a bolo možné vychádzať

z vyhlásenia žalobcu bez jeho dôkazného bremena o čiastočnom splnení dlhu pred začatím konania
vo výške 20,51 Eur. Spor bol tiež predmetom právneho hodnotenia k priznaniu uplatneného plnenia,
osobitne vo vzťahu k postaveniu žalovaného ako dlžníka zo spotrebiteľského úveru a zo spotrebiteľskej
zmluvy podľa občianskeho zákonníka, lebo jej charakter nasvedčuje tomu, že bola poskytnutá zo strany
veriteľa ako dodávateľa - podnikateľa dlžníkovi ako spotrebiteľovi - nepodnikateľovi, ako predtlačená a

v tomto zmysle hromadne predložená.

Súd skutkovo a právne vyhodnotil, že predmetná zmluva uzatvorená s dlžníkom smerovala k poskytnutiu
spotrebiteľského úveru podľa zák. č. 129/2010 Z.z., a to z foriem podľa cit. ust. § 1 ods. 2 vo forme

zmluvy o úvere podľa obchodného zákonníka. Súd však považuje zmluvu o „revolvingovom“ úvere
podľa skutkovo oboznámenej koncepcie žalobcu je neplatnú podľa cit. ust. § 39 OZ pre obchádzanie
zákona, s ohľadom na účel zmluvy o úvere podľa cit. ust. § 497 ObZ, ako aj osobitne zmluvy o
spotrebiteľskom úvere podľa cit. ust. § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z.. Obchádzanie zákona súd
vidí v nedojednaní konečnej výšky úveru, iba úverového rámca, pričom veriteľ poskytnutím úverového

rámca vôbec nespravuje peniaze dlžníka, v spojení s ďalším obsahom predmetnej zmluvy, keď ďalšie
zmluvné ustanovenia boli uvedené s odkazom na Úverové podmienky na osobitnej listine.

Systematicky nezávisle súd považuje takúto zmluvu o „revolvingovom“ za neplatnú pre nedojednanie

úveru s jasným dojednaním výšky, počtu a termínov splátok úveru (istiny, úrokov a iných poplatkov)
podľa cit. ust. § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 31.5.2014, resp. obdobne
písm. l) tohto ustanovenia účinného v súčasnosti. Na uvedenom podľa názoru súdu nič nemení ani
potenciálna interpretovateľnosť dojednania o povinnosti dlžníka platiť úver v splátkach jednotlivo vo
výške 4% „z dlžnej čiastky“, lebo by išlo o údaj závislý od príliš premenlivej skutočnosti, akou je podľa

skutkovej koncepcie tejto zmluvy opakované čerpanie peňazí do výšky úverového rámca. Napríklad
ak by výsledkom interpretácie malo byť dojednanie o splátkach počítaných percentuálnou sadzbou z
úverového rámca, tak pri nedojednaní ich počtu (napr. 25 x 4% = 100%) by trvala neistota o rozsahu
úhrady v splátkach aj nákladov úveru, s ktorými predkladateľ zmluvy počíta v ďalších zmluvných
ustanoveniach.

Účelom zmluvy u úvere podľa cit. ust. § 497 ObZ, ako aj osobitne zmluvy o spotrebiteľskom úvere
podľa cit. ust. § 2 písm. a), b) zákona zák. č. 129/2010 Z.z. je dočasné preklenutie potreby použitím
cudzích peňazí. Samotný pojem „revolvingový úver“ použitý v predmetnej zmluve podlieha v súčasnosti

vývojupredovšetkýmprávečinnosťouveriteľovposkytujúcichúvery,čiužbankovýchalebonebankových
subjektov, ako je žalobca. V súčasných učebniciach ekonómie sa tento pojem vyskytuje u foriem
financovania podnikov, teda podnikajúcich subjektov aj v postavení dlžníka : Prof. Ing. Štefan Cisko,
Csc., doc. Ing. Tomáš Klieštik, Phd.: Finančný manažment podniku I, vyd. Žilinská univerzita v Žiline, r.2009, str. 392: „Revolvingový úver je určitou modifikáciou kontokorentného úveru. V rámci dohodnutého
revolvingového úveru banka poskytuje klientovi krátkodobý úver do určitej výšky, ktorá sa nesmie
prekročiť - požiadavky nad dohodnutú sumu sa berú ako nový úver. Tento úver sa poskytuje spoľahlivým

a bonitným podnikom, ktoré v určitých intervaloch opakovane žiadajú úver na tie isté účely“, obdobne
podľakontextuoformáchfinancovaniapodniku(akodlžníka)viďtiežDoc.Ing.IgnácPrno:Bankovníctvo,
vyd. IRIS, r. 2000, str. 67. Na rozdiel od toho keď veľké množstvo subjektov (väčšina podľa prednostných
výsledkov internetového vyhľadávania hesla „revolvingový úver“) ponúka takto koncipované úvery aj
nepodnikateľom - spotrebiteľom, podľa názoru súdu tieto obchádzajú zákon, a to bez ohľadu na ich

dominanciu, fakticky až s dopadom na ich stanovovanie noriem správania v súčasných pomeroch. Títo
veritelia tak nedodržiavajú zásadu, že spotrebu je možné zásadne vykonávať iba z vlastných peňazí,
zatiaľ čo úver musí predstavovať výnimočný spôsob financovania spotreby. Je príznačné, že na rozdiel
od podnikania, ktorého účelom je dosiahnutie zisku, teda ďalších peňazí, ktoré umožňujú splácať úvery
aj s ich nákladmi, spotreba podľa jej účelu takéto peniaze negeneruje.

Základný obsah prejavu vôle v zmluve uzatvorenej podľa účelu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa
názoru súdu má spočívať na jednej strane v dojednaní povinnosti veriteľa dočasne poskytnúť plnenie
v dojednanej výške úveru a na druhej strane v dojednaní povinnosti dlžníka peniaze vrátiť, spravidla v
splátkach v dojednanej výške a lehotách ich splatnosti, spravidla aj s odplatou za úver dojednanou v

splátkach. Čo sa týka odplaty za úver, tak východisková právna terminológia o hlavných náležitostiach
úveru v cit. ust. § 497 ObZ pomenúva akúkoľvek odplatu za poskytnutie úveru ako úrok (podľa staršej
právnej literatúry vo všeobecnosti ani nemusel byť dojednaný ročne - pozn. súdu). Terminológia cit. ust. §
499 ObZ, ako aj terminológia zákona o spotrebiteľských úveroch, zavádza pojem aj inej odplaty spojenej
s úverom, osobitne zákon o spotrebiteľských úveroch pritom narába so všeobecným pojmom nákladov

spotrebiteľského úveru. Vo vzťahu k zložito vyžadovaným náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere
je príznačné, že keby v písomnej zmluve nebolo jasne uvedené určité záväzné dojednanie, zmluva
by bola minimálne v príslušnej časti neplatná už aj podľa základných interpretačných pravidiel, aj
bez tejto osobitnej právnej úpravy. Preto vysoké množstvo zdanlivo rovnorodých ustanovení zákona
o črtách spotrebiteľského úveru, je v skutočnosti zakotvením nielen základných náležitostí zmluvy,

podľa názoru súdu vyjadrených vyššie, ale aj ďalších osobitných požiadaviek podľa obsahu zákona.
Na tento stav právnej terminológie zákona o spotrebiteľských úveroch nadväzuje osobitná povinnosť
podnikajúceho veriteľa podľa cit. ust. § 11 ods. 1 písm. b), d) zák. č. 129/2010 Z.z. (obdobne ako §
4 ods. 3 predchádzajúceho zák. č. 258/2001 Z.z.,) uviesť celkovú sumu splatnú spotrebiteľom, ako
aj ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN), pod špecifickým právnym následkom bezodplatnosti a

bezúročnosti úveru. Preto súd uvedenie RPMN považuje nie za konštitutívne dojednanie o právach a
povinnostiach zmluvných strán, ale za osobitnú informačnú povinnosť veriteľa, ktorá má význam ako
jednotková cena u nákupu fyzického tovaru, udávaná spravidla za 100 gramov alebo 100 mililitrov.
Táto informácia musí materiálne zodpovedať záväzným ustanoveniam zmluvy, a to podľa prílohy
zákona podľa matematického vzorca, ktorý v prípade viacerých poskytnutí, alebo viacerých splátok,

vyžaduje špeciálnu matematickú vzdelanosť, ktorého činiteľmi sú náklady úveru a časové aspekty jeho
splácania. Riadne uvedenie RPMN, v spojení s budovaním finančnej gramotnosti obyvateľov, by mohlo
byť faktorom orientácie spotrebiteľa v poskytovanom úvere. Aj to podľa názoru súdu podporne ilustruje
neprípustnosť takto koncipovaného úveru poskytovaného spotrebiteľovi, na uvedenom podľa názoru
súdu nič nemení, že v ust. § 19 zák. č. 129/2010 Z.z. je zakotvená možnosť oznamovať RPMN úveru

aj iba z predpokladaných údajov.

Pritom zo strany veriteľa ide o marketingovú pomôcku predaja, ak predloží dlžníkovi možnosť
obnovovania úveru, ktorý by inak aj s jeho ďalšími nákladmi musel opakovane ponúkať s požiadavkou

vždy nového prejavu vôle dlžníka, príznačne s požiadavkou zásadne skúmať bonitu klienta. Na dosiaľ
uvedenom podľa názoru súdu nič nemení ani to, že zák. č. 129/2010 Z.z. v § 10 príznačne upravuje aj
úver poskytnutý formou prečerpania, lebo žalobca ako tunajší veriteľ nie je subjektom, ktorý by spravoval
účet jeho klienta, obdobne ako banka, ktorá ako doplnkovú službu poskytuje kontokorentný úver jej
známemu klientovi, ale úverový účet je v tomto prípade účtovnou pomôckou veriteľa.

Je tiež pravdou, že zmluvu na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú alebo
opakovanú činnosť, možno vypovedať v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka podľa §582Občianskehozákonníka.Lenžeanitopodľanázorusúduniejeokolnosť,ktorábyprávneaprobovala
zmluvuorevolvingovomúverepodľaskutkovejkoncepciežalobcu,lebonaopakpodľanázorusúdunieje
v súlade s účelom cit. ust. § 497 Obchodného zákonníka, aby úverová zmluva predložená spotrebiteľovi

bola podľa tejto koncepcie fakticky uzatvorená na dobu neurčitú.

Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere vykazuje znaky hromadného predloženia spotrebiteľovi
zo strany dodávateľa, preto súd zároveň právne podriadil hodnotenie tejto zmluvy aj ustanoveniam

§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv súd interpretuje ako
systematicky špecifický okruh ustanovení o prejave vôle, vedúci k materiálnej ochranu spotrebiteľov
pred podmienkami, ktoré zákon označuje ako neprijateľné, teda podľa interpretácie súdu ako bežne
nepredvídateľné u obstarania tovaru alebo služby, ak neboli individuálne dojednané, teda s ohľadom na
pozornosť, čas a energiu, akú môže spotrebiteľ tomuto bežnému obstaraniu venovať. V tomto fakticky
zákon uprednostňuje úpravu vzájomných zmluvných práv a povinností v hlavných ustanoveniach

zmluvy, teda v predmete a cene plnenia, a to určito, jasne, zrozumiteľne (viď cit. ust. § 53 ods. 1
OZ). Automatický prieskum platnosti týchto podmienok súdom navyše podľa názoru tunajšieho súdu
znamená, že ich platnosť je súčasťou samotného sporu o právo, t.j. bez ohľadu na vzdelanostné
alebo sociálne postavenie spotrebiteľa. Právnym následkom tohto právneho preskúmania by mohlo
byť nepriznanie časti plnenia ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá by bola z toho dôvodu bola

absolútne neplatná. Pre neplatnosť zmluvy, podľa názoru súdu už v jej základných dojednaniach, už súd
osobitné neprijateľné zmluvné podmienky neskúmal.

Súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 282,91 Eur ako rozdielu skutočne čerpaných peňazí vo výške

303,42 Eur a vrátených vo výške 20,51 Eur. V podrobnostiach súd vychádzal z oznámenia žalobcu, lebo
východiskový prejav vôle bol formálne preukázaný, poskytnutie úveru formou používania platobnej karty
bolo vierohodné a žalovaný v rámci svojho dôkazného bremena inú úhradu tohto úveru ani len netvrdil.
Vo zvyšnej časti podľa vyššie uvedeného právneho názoru súd žalobu zamietol.

Úrok z omeškania bol v tomto konaní podľa § 369 ods. 1 poslednej vety Obchodného zákonníka
uplatnený podľa predpisov občianskeho práva, a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v
spojení § 3 Nar. vl. č. 87/1995 Z.z., v sadzbe 5,50 %. Pri procesnej pasivite dlžníka týkajúcej sa
konkrétneho priebehu splácania v rámci jeho dôkazného bremena, k nesplatenej istine súd uznal

omeškanie žalovaného od dátumu zosplatnenia pohľadávky podľa príloh podania žalobcu 28.6.2013,
keď už časť splátok úveru zo strany dlžníka bola splatná.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v tomto konaní bol

prevažne úspešný žalobca, a to v miere (priznaných 282,91 : uplatnených 326,75 x 100 =) 87%. Žalobca
si uplatnil trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 19,50
Eur a z trov právneho zastúpenia.
Lenže súd zohľadnil navyše aj ust. § 105 ods. 1 OSP, podľa ktorého nepriznal žalobcovi časť trov
konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Súd vidí dôvod hodný osobitného zreteľa vo fakticky

právneneaprobovanejzmluvepredkladanejzostranypodnikajúcehoveriteľasvojmudlžníkovi,zktorejsi
plnenie uplatnil žalobca, ako súd v podrobnostiach poukázal vyššie, v podrobnostiach aj s predžalobnou
výzvu veriteľa na zaplatenie sumy. Tento faktický stav nedával právnu istotu dlžníkovi, ktorý by si inak
svojho právneho postavenia mal byť vedomý z právne aprobovaných a jasne uzatvorených zmlúv. Na
druhú stranu dlžník je vo svojom postavení dlžníka už aj v bilancii fakticky čerpaných a vrátených peňazí.

Na základe právnej úvahy, ktorá vedie k nižšiemu celkovému výsledku, než keby súd priznal všetky
formálne nárokovateľné trovy konania podľa aritmetického výsledku sporu, súd nepriznal náhradu trov
konania v rozsahu trov právneho zastúpenia, ale iba v rozsahu iných trov konania za súdny poplatok
vo výške 19,50 Eur.
Podľa § l49 ods. l O. s. p. súd uložil žalovanému zaplatiť trovy konania k rukám právneho zástupcu

žalobcu, ktorý v žalobe, ani ospravedlnení na pojednávanie svoje bankové spojenie neuvádza, je však
možné s ním komunikovať na adresu sídla advokátskej kancelárie.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.), t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O. s. p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred
súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím
dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 O. s. p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).