Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, December 4, 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 19C/32/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113202621
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7113202621.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Stolárovou v právnej veci žalobcu: R.. J. Z., nar.

XX.X.XXXX, bytom v N., Ž. XX, proti žalovaným: 1/ W.. F. Š., Exekútorský úrad N., Ž. X, Košice, 2/ N.
L., bytom M., B. XXX, v konaní o zaplatenie 4.000 EUR a trovy konania, takto

r o z h o d o l :

Žalobu voči žalovanému v 1. rade z a m i e t a .

Žalobu voči žalovanej v 2. rade z a m i e t a .

Žalobca vo vzťahu k žalovanému v 1. rade n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

Žalovanej v 2. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Súd n e p r i p ú š ť a , aby do konania vstúpili ďalší účastníci na strane žalovaných, a to Slovenská
komora exekútorov ako žalovaný v 3. rade a Slovenská republika zastúpená MS SR ako žalovaný v
4. rade.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 04.02.2013 domáhal pôvodne voči žalovaným v 1. až 4. rade (tiež
voči žalovanému v 3. rade: Slovenská komora exekútorov a v 4. rade: Slovenská republika v zastúpení

MS SR) zaplatenia sumy 4.000 EUR a trov konania titulom nečinnosti, neplnením si základných
povinností, zbytočných prieťahov v exekučnom konaní súdneho exekútora F.. Š. v exekučnej veci Ex
160/2006.

Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým zobral žalobu voči žalovaným v 3. a 4. rade späť, súd
konanie voči týmto dvom subjektom zastavil uznesením zo dňa 27.10.2014, č. k. 19C/32/2013-185,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.11.2014, na základe čoho žalovanými zostali W.. F. Š. ako súdny

exekútor v pozícii žalovaného v 1. rade a N. L. ako bývalá tajomníčka SKE v pozícií žalovanej v 2. rade.

Vzhľadom na dispozitívny návrh žalobcu súd pripustil zmenu návrhu na začatie konania tak, že žalovaný
v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.700 EUR a žalovaná v 2. rade je povinná zaplatiť
žalobcovi sumu 1.600 EUR, a to uznesením zo dňa 08.06.2015, č. k. 19C/32/2013-208, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 17.8.2015. Súčasne predmetným uznesením súd nepripustil navrhovanú zmenu
žaloby zo dňa 6.11.2013, zo dňa 2.12.2013, zo dňa 9.6.2014 a zo dňa 1.5.2015. To znamená, že

predmetom konania tak zostala dlžná čiastka 3.300 EUR, pretože zastavujúce konanie voči žalovaným
v 3. a v 4. rade sa týkalo dlžnej čiastky do pôvodne žalovanej sumy 4000 EUR.

Žalovaný v 1. rade žiadal žalobu zamietnuť.Žalovaná v 2. rade žiadala žalobu zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Zo žalobného návrhu vyplýva, že na základe vykonateľného exekučného titulu Okresného súdu Košice I
sp. zn. 19C/735/2002 zo 04.10.2005 sa žalobca obrátil na žalovaného v 1. rade ako súdneho exekútora,
na základe čoho začala exekúcia pod sp. zn. Ex 160/2006; súdny exekútor vypracoval upovedomenie

o začatí exekúcie dňa 07.07.2006 a zaslal ho na adresu dlžníka - J. XX, N., na ktorej sa však povinný
nezdržiava, nebýva tam a úmyselne sa vyhýba prevzatiu listu od exekútora. Od rozsudku súdu uplynulo
už vyše 7 rokov a od začiatku exekučného konania vyše 6,5 roka, ale exekútor ešte ani nedoručil
povinnému upovedomenie. Žalobca však cez internet zistil, že povinný má luxusne zariadenú kanceláriu
na B. X O. N., kde si veselo podniká. Súdny exekútor by mal vedieť po cca 5 ročnej praxi, ako sa dopátrať
k skutočnej adrese hľadanej osoby, mal sa okamžite obrátiť na políciu, vyšetrovateľov a kriminalistov,

on však iba zasielal opakovane listy na Sociálnu poisťovňu v Košiciach a v Bratislave, či nemajú o
povinnom nejaký záznam. Tak má súdny exekútor vyše 40 úkonov, ktoré vo veci urobil, do ktorých
úkonov si započítava aj čítanie negatívnych odpovedí z týchto poisťovní, že žiaľ poisťovne o povinnom
stále nemajú žiaden záznam. Na exekútora preto pre jeho nečinnosť napísal 2 sťažnosti a poslal ich
Slovenskej komore exekútorov s negatívnym výsledkom, veď sú to kolegovia a musia preto držať spolu.

Zo stanoviska od tajomníčky N. L. sa dozvedel, že súdny exekútor hľadal presne tam kde nemal, okrem
sociálnej poisťovne ešte aj v Registri obyvateľov SR, na daňovom úrade a Obvodnom úrade v Košiciach,
avšak pokiaľ by sa za tie roky obrátil na políciu alebo to skúsil cez internet, dozvedel by sa, že povinný
je majiteľom Golden klubu, s USA dostáva mesačne po 6.200 dolárov v čistom po zdanení, že poskytuje
ľuďom pôžičky, je spolumajiteľom či spoločníkom vo viacerých spoločnostiach, robí aj na burze, je

zberateľom obrazov, zbraní a podobne, inkasuje od ľudí členské za vstup do Golden klubu po 24 tisíc Sk,
inkasuje od dôverčivých peniaze, za ktoré im sľubuje 100 % zhodnotenie; je boháč a nie je nemajetný
ako to tvrdí pani L. z komory. Z tohto dôvodu podal predmetnú žalobu.

Žalovaný v 1. rade vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe z 13.11.2013 poukázal na konkrétne úkony,

ktoré v predmetnom exekučnom konaní ako súdny exekútor realizoval so záverom, že celkovo bolo
vykonaných 34 úkonov s tým, že povinný sa v súčasnosti blíži k dosiahnutiu dôchodkového veku, avšak
vzhľadom na množstvo exekúcií a na to, že dlhuje samotnej sociálnej poisťovni najmenej 6.631,64 EUR,
je úspech v konaní nepravdepodobný. Pokiaľ sa povinný v súčasnosti prezentuje ako majiteľ, resp. ako
guru akéhosi Golden klubu, čo prezentuje na internetovej stránke, nie je jasné, či za tým je nejaké reálne

podnikanie, alebo sa jedná iba o pokus o získavanie občanov pre rôzne pyramídové hry a plnení iných
snov, ako to sama stránka uvádza. Na adrese B. X O. N., kde by sa mali vykonávať tieto aktivity a kde
by mal mať sídlom aj povinný, však pôsobí iba pani F. B., ktorá môže ale nemusí byť v príbuzenskom
vzťahu s povinným. Tiež poukázal na to, že o uvedených skutočnostiach bol žalobca ako oprávnený v
plnom rozsahu informovaný pri svojich viacerých osobných návštevách v kancelárií súdneho exekútora,

nenechal si však situáciu vysvetliť, pričom neustále prichádzal s nereálnymi návrhmi, napr. aby bola
exekúcia vedená proti deťom povinného. Bol tiež informovaný o možnosti podať trestné oznámenie na
povinného, nakoľko tento prípad má zjavne aj trestnoprávnu dimenziu. Na základe toho považuje žalobu
za neopodstatnenú, nakoľko exekučné konanie riadne pokračuje, do súčasnosti nebol zistený majetok
povinného, ktorý by bolo možné speňažiť na úhradu pohľadávky oprávneného, prípadne majetok nie je

možné z objektívnych príčin speňažiť. Záverom poukázal na to, že škoda vznikla oprávnenému už pred
začatím exekučného konania a súdny exekútor vykonal úkony, ktoré sú vo svojom rozsahu primerané
výške vymáhanej pohľadávky, pri súčasnom zachovaní zásady hospodárnosti exekučného konania.

Žalovaná v 2. rade vo svojom písomnom vyjadrení z 24.08.2015 namietala pasívnu legitimáciu s

odôvodnením, že v súvislosti s konaním o sťažnosti žalobcu v predmetnej exekučnej veci vystupovala
ako zamestnanec vykonávajúci činnosť na základe pracovnej zmluvy u zamestnávateľa Slovenská
komora exekútorov, preto pokiaľ by žalobcovi i vznikla prípadná škoda v súvislosti s jej konaním (čo
ale nevznikla), v tomto prípade by bola daná všeobecná zodpovednosť zamestnávateľa za škodu, ktorá
je založená na princípe objektívnej zodpovednosti. Súčasne poukázala na to, že neporušila právnu

povinnosť, preto žalobcovi jej konaním nemohla vzniknúť materiálna škoda a ani žiadna iná ujma. Z
tohto dôvodu žiadala žalobu zamietnuť.Z písomného podania žalobcu došlého súdu dňa 17.09.2015 vyplýva, že predmetným podaním žalobca
považuje svoju žiadosť o stiahnutie žaloby na žalovaných v 3. a 4. rade z 23.09.2014 za zmätočnú,
tiež uznesenie súdu o zastavení konania voči týmto subjektom, na základe čoho žiadal súd o zrušenie

uznesenia z 27.10.2014, eventuálne o znovurozšírenie žaloby tiež na žalovaných v 3. rade - Slovenskú
komoru exekútorov a v 4. rade - Slovenskú republiku - MS SR.

Z listinného dokladu - Sťažnosť na súdneho exekútora z 27.08.2008 vyplýva, že žalobca podal
predmetnú sťažnosť na exekútora W.. Š. v exekučnej veci Ex 160/2006, ktorú súčasne adresoval

Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky.

Z listinného dokladu - list zo 06.10.2008 vo veci „Oznámenie o prijatí sťažnosti“ súd zistil, že predmetný
listadresovalaSlovenskákomoraexekútorovžalobcovi,zktoréhoobsahuvyplýva,žeSlovenskákomora
exekútorov dňa 06.10.2008 obdržala sťažnosť žalobcu na postup súdneho exekútora W.. F. Š., a že
sťažnosť postúpili kontrolórovi Slovenskej komory exekútorov a súdnemu exekútorovi na vyjadrenie

sa vo veci s tým, že po obdržaní stanoviska a nahliadnutí do spisu bude sťažnosť prešetrená v
zákonnej lehote najneskôr do 2 mesiacov a o výsledku šetrenia ho budú informovať. Pod predmetný
list je podpísaná N. L. ako tajomníčka Slovenskej komory exekútorov s pripojenou pečiatkou Slovenská
komora exekútorov.

Z listinného dokladu - list z 28.10.2008 vo veci „Stanovisko k sťažnosti č. 612-4741/08“ súd zistil,
že predmetné stanovisko vypracovala Slovenská komora exekútorov v súvislosti so sťažnosťou, ktorá
bola SKE odstúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky v predmetnej exekučnej veci s
tým záverom, že Slovenská komora exekútorov predmetnú sťažnosť považuje za neopodstatnenú a
prešetrovanie z ich strany za ukončené. Pod predmetné stanovisko sa podpísala N. L. ako tajomník

Slovenskej komory exekútorov, pričom súčasťou tohto podpisu je vytlačená pečiatka Slovenskej komory
exekútorov.

Zlistinnéhodokladu-Sťažnosťzo06.07.2010vyplýva,žežalobcapredmetnýmlistompodalsťažnosťna
súdneho exekútora W.. F. Š. v predmetnej exekučnej veci, ktorú súčasne adresoval Slovenskej komore

exekútorov. Z obsahu predmetnej sťažnosti vyplýva, že ide o v poradí druhú sťažnosť v tej istej veci na
súdneho exekútora vo veci nevybavenia zaplatenia pohľadávky 31.500 Sk a príslušenstva v exekučnej
veci Ex 160/2006 z dôvodu podozrenia, že exekútor povinného chráni, lebo bol ním podplatený alebo z
iných dôvodov, na základe čoho žiada o prešetrenie, prečo exekútor ani po 4 rokoch peniaze nevymohol,
a či tak nerobí úmyselne.

Z listinného dokladu - list zo 14.02.2011 vo veci „Zaujatie stanoviska k sťažnosti č. 410-6280/2010“ súd
zistil, že ide o reakciu Slovenskej komory exekútorov na vyššie uvedenú sťažnosť žalobcu, z obsahu
ktorého vyplýva, že Slovenská komora exekútorov prijala sťažnosť dňa 09.07.2010, pričom bolo zistené,
že povinný je vlastníkom nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX, kat. územie M., na nehnuteľnosť sú

vedené exekučné konania W.. Ľ. M. a V.. Z. K. od roku 2000, že súdny exekútor zisťoval adresu
cez register obyvateľov SR, avšak iná adresa o akej má vedomosť súdny exekútor zistená nebola,
že prostredníctvom Daňového úradu Košice II boli zisťované evidované účty povinného, vykonaná
súčinnosť na Obvodný úrad Košice a celkovo za účelom zistenia majetku bolo vykonaných 34 úkonov.
Vzhľadomnato,žepovinnýnikdedlhodobonepracuje,zrejmepracujelennačierno,nepodnikávžiadnej

konkrétnej prevádzke, nevykonáva bezhotovostné finančné operácie, na jeho majetok vedú exekúciu
viacerí exekútori, nie je predpoklad, že by prišlo v blízkej budúcnosti k vymoženiu tejto pohľadávky.
Predmetný list obsahuje záver o tom, že súdny exekútor postupoval pri vykonávaní exekúcie v súlade s
ustanoveniami zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, v súlade s ostatnými osobitnými
predpismi, preto považujú sťažnosť za neopodstatnenú a prešetrovanie za ukončené. Pod predmetné

stanovisko je podpísaná N. L. ako tajomník Slovenskej komory exekútorov s pripojenou pečiatkou
Slovenskej komory exekútorov.

Žalobca vo svojom písomnom podaní z 11.08.2013, ktorým reagoval na písomné vyjadrenie žalovaného
v 1. rade uviedol, že súdny exekútor od začatia exekučného konania nedokázal za 7 rokov ani len

doručiť oznámenie o exekúcií povinnému; postup súdneho exekútora ohľadne zisťovania adresy pobytu
povinného považuje za dôkaz toho, že exekútor nemá záujem vec riešiť, že vedome chráni povinného
a zneužíva tak svoju funkciu, úmyselne sa snaží pomáhať povinnému a škodiť oprávnenému. Exekútor
sa vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe nevyslovil k tomu, prečo vo veci nekoná, avšak on to viecelkom presne; povinný si veľmi dobre porozumel s jedným krajským sudcom v Košiciach, volá sa W. M.
a robí povinnému tichého advokáta. Vyslovil záver, že takto sa na Slovensku tvorí súdnictvo, exekučno-
podvodnícka mafia, ktorá nemá záujem pomáhať štátu a občanom, ale len sebe, štát i občan mali mať

už dávno svoje peniaze a to nie malú čiastku na svojich kontách, podvodníci, sudcovia a exekútori sú
proti a neskutočne sa na ich úkor obohacujú.

Žalobca na pojednávaní konanom dňa 15.11.2013 uplatňovaný nárok voči žalovanej v 2. rade odôvodnil
tak, že žalovaná ako tajomníčka Slovenskej komory exekútorov nepostupovala správne pri riešení

sťažnosti, ktorú podal v súvislosti s exekútorom a jeho postupom v predmetnej exekučnej veci.

V písomnom podaní žalobcu z 13.09.2013 došlého súdu dňa 17.09.2013 žalobca vyšpecifikoval
nesprávny postup exekútora nasledovne:
- zbytočne posielal listy na sociálnu poisťovňu,
- zbytočne posielal oznámenia o začatí exekúcie opakovane na J. XX O. N., aj keď dobre vedel, že O..

B. tam nebýva,
- zbytočne sa pokúšal získať skutočné miesto bývanie O.. B. na nesprávnych úradoch a inštitúciách,
- zbytočne od neho žiadal 2.000 Sk, keď ich používal len na opakované písanie listov na nesprávne
inštitúcie,
- exekútor do dnešného dňa nepožiadal tú správnu inštitúciu o zistenie bydliska povinného, t.j. útvar

kriminálnej alebo inej polície v Košiciach,
- exekútorovi nepomohla k zvýšenej aktivite podaná sťažnosť, naopak pochvala od komory, kolegov,
kamarátov v jeho nič nerobení vo veci ho povzbudili, aby bol činný ešte menej,
- preto musel podať druhú sťažnosť, z prešetrenia ktorej vyplýva, že Š. je asi najlepší exekútor v strednej
Európe,

- takmer pred rokom exekútorovi oznámil, že na internete v googli po napísaní mena O. B. sa dozvie,
kde tá osoba podniká v N., kde má luxusne zariadenú kanceláriu, že je boháč, že nie je nemajetný ...,
- hore uvedené je hrubé zneužívanie funkcie verejného činiteľa a exekútor si hlúpo myslím, že keď
neporušuje benevolentný zákon, tak je nepostihnuteľný,
- porušil aj ustanovenie čl. 48 Ústavy SR tým, že vec nevybavil bez zbytočných prieťahov a jeho

postupom sa zhoršilo žalobcovo zdravie,
- exekútor spôsobil škodu podľa ust. § 424 Občianskeho zákonníka.

Žalobca v písomnom podaní z 01.05.2015, došlého súdu dňa 07.05.2015 k upresneniu zavinenia
spôsobenej škody žalovanou v 2. rade uviedol, že zo stanovísk komory k sťažnostiam nevyplýva, že vec

dala žalovaná preskúmať kontrolórovi a vyzerá to, že stanoviská písala sama a o veci neinformovala
ani predsedu Slovenskej komory exekútorov. Obidve stanoviská komory sú neobjektívne a možno
aj neplatné, keď tam chýbajú ich podpisy a napísala ich osoba, ktorá na to nemala oprávnenie a
možno ani právnické vzdelanie. Tak závažné stanoviská komory k sťažnostiam občanov na exekútorov,
tobôž opakované nemôže napísať ani podpísať jediná osoba bez vedomia predsedu a kontrolóra.

Súčasne žiadal, aby súd znovu preskúmal objektívne stanoviská Slovenskej komory exekútorov k jeho
sťažnostiam, a to z 28.10.2008 a z 20.08.2010.

Žalovaná v 2. rade na pojednávaní konanom dňa 04.12.2015 uviedla, že pôsobila v Slovenskej
komore exekútorov ako zamestnanec na základe trvalého pracovného pomeru od 01.02.1999 do

31.03.2011, pričom od 01.01.2005 až do ukončenia pracovného pomeru, u ktorého vykonávala funkciu
tajomníka Slovenskej komory exekútorov. Uviedla, že pokiaľ príde akákoľvek sťažnosť, táto sa zaeviduje
tajomníkom Slovenskej komory exekútorov, ďalej ju tajomník posunie na kontrolné oddelenie, na
ktorom príslušný pracovník sa predmetnou vecou zaoberá a v prípade, že sťažnosť je neodôvodnená,
sťažovateľovi a tiež exekútorovi je zasielané oznámenie o tom, a v prípade, že by mala byť odôvodnená,

oznamovalo sa to prezidentovi komory exekútorov, ktorý následne posudzoval, či podá návrh na
disciplinárne konanie. V prípade, pokiaľ sťažovateľ nebol s vybavením sťažnosti spokojný, mohol
požiadať Ministerstvo spravodlivosti SR o prešetrenie vybavenia jeho sťažnosti. Uviedla, že aj v
predmetnom konkrétnom prípade to bolo urobené obdobným spôsobom a podotkla, že ako tajomník
komory exekútorov nemala v právomoci posúdiť sťažnosť, nikdy to neurobila a skutočnosť, že len

oznámila výsledok vybavenia sťažnosti žalobcovi ako sťažovateľovi neodporuje tomu, čo povedala.
Všetko pripravovalo kontrolné oddelenie a v podstate to išlo iba pod hlavičkou Slovenskej komory
exekútorov s jej podpisom. Skutočnosť, že list bol ňou podpísaný neznamená, že ona tú kontrolu, resp.
že sťažnosť aj posudzovala.Z písomného oznámenia Slovenskej komory exekútorov zo dňa 29.06.2015 súd zistil, že žalovaná v
2. rade bola zamestnaná v Slovenskej komore exekútorov od 01.02.1999 do 31.03.2011 v riadnom

trvalom pomere na dobu neurčitú s tým, že v období od 01.11.2005 až do ukončenia pracovného pomeru
pracovala ako tajomníčka SKE.

Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy SR, každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.

Podľa ust. § 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov, tento zákon upravuje
a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,

c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa ust. § 2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov, na účely tohto zákona
a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom

chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,
b) orgán verejnej moci je
1. štátny orgán,
2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

Podľa ust. § 3 ods. 1, ods. 2 citovaného zákona, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným
pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o

väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
(2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. a) bodu 3. citovaného zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia

súdu podľa osobitného predpisu, 2).
Podľa ust. § 9 ods. 1, ods. 2 citovaného zákona v znení účinnom od 01.01.2013,
(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup
sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné

prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej
radySlovenskejrepublikyprivýkonejejpôsobnostipodľačl.86písm.a)ad)ÚstavySlovenskejrepubliky
a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm.
b) Ústavy Slovenskej republiky.

(2) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré

má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.

Podľa ust. § 33 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom od 01.07.2004 do 31.10.2013, ak
osobitný zákon3a) neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo
jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.Podľa ust. § 33 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom od 01.11.2013, ak osobitný zákon3j)

neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec
v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.

Podľa ust. § 212 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších zmien a predpisov,

(1) Zriaďuje sa Slovenská komora exekútorov (§ 7) so sídlom v Bratislave. Komora je právnická osoba.
(2) Komora je samosprávnou stavovskou organizáciou, ktorá združuje všetkých exekútorov a vedie ich
zoznam. Exekútor sa stáva členom komory dňom jeho vymenovania za exekútora. Členstvo v komore
zaniká jeho odvolaním, smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho.
(3) Poslaním komory a jej orgánov je chrániť záujmy exekútorského stavu, dohliadať na činnosť
exekútorov a obstarávať ďalšie záležitosti, ktoré sú jej zverené týmto zákonom.

Podľa ust. § 218a ods. 1 cit. zákona, fyzické osoby a právnické osoby (ďalej len "sťažovateľ") sa môžu
obracať na ministerstvo a na komoru so sťažnosťami na činnosť komory a na činnosť exekútorov.
Sťažnosti na činnosť komory vybavuje ministerstvo. Sťažnosti na činnosť exekútorov vybavuje komora.
Sťažovateľ môže požiadať ministerstvo o prešetrenie vybavenia jeho sťažnosti komorou.

Podľa ust. § 218b ods. 1 cit. zákona, komora je povinná vybaviť sťažnosť na činnosť exekútora
bezodkladne, najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa jej doručenia. Túto lehotu možno predĺžiť, ak v
jej priebehu nemožno zabezpečiť podklady na riadne vybavenie sťažnosti; o tejto skutočnosti musí byť
sťažovateľ upovedomený.

Podľa ust. § 218b ods. 2 cit. zákona, exekútor, proti ktorému sťažnosť smeruje, má právo vyjadriť sa
o sťažnosti, podať vysvetlenia a poskytnúť dôkazy. Ak je to na včasné a riadne vybavenie sťažnosti
potrebné, možno sťažovateľa vypočuť, ako aj osoby, ktoré môžu prispieť k prešetreniu sťažnosti.

Podľa ust. § 218b ods. 3 cit. zákona, o spôsobe vybavenia sťažnosti musí byť sťažovateľ písomne
upovedomený.

Podľa ust. § 218b ods. 4 cit. zákona, ak je sťažovateľ toho názoru, že sťažnosť nebola komorou riadne
a včas vybavená, môže požiadať ministerstvo o prešetrenie vybavenia jeho sťažnosti komorou.

Podľa ust. § 218b ods. 5 cit. zákona, na vybavovanie sťažnosti proti činnosti komory a na prešetrovanie
vybavenia sťažnosti komorou sa použijú ustanovenia odsekov 1 až 3.

Podľa ust. 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

Podľa ust. 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych

predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa ust. 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

Podľa ust. 92 ods. 1 O.s.p., na návrh účastníka môže súd pripustiť, aby do konania vstúpil ďalší účastník.
Súhlas toho, kto má takto do konania vstúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane navrhovateľa.

Zprevedenéhodokazovaniamásúdpreukázané,žepredmetomžalobysúuplatnenénárokynanáhradu
škody jednak voči žalovanému v 1. rade v súvislosti s exekučným konaním Ex 160/2006 a jednak voči

žalovanej v 2. rade v súvislosti s vybavovaním jeho sťažností v predmetnej exekučnej veci.

A/ Vo vzťahu k nároku žalobcu voči žalovanému v 1. rade súd poukazuje na to, že exekútor je v
zmysle § 2 Exekučného poriadku štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonanie nútenéhovýkonu súdnych a iných rozhodnutí, vykonáva úlohy štátneho orgánu a je potrebné naň hľadieť ako na
orgán, ktorému bol zverený výkon verejnej moci v rozsahu ustanovenom zákonom, a to Exekučným
poriadkom a subsidiárne Občianskym súdnym poriadkom. Súd má za to, že v danom prípade ide o

nárok na náhradu škody, ktorá má svoj základ jednak v zákone č. 514/2003 Z. z., vychádzajúc pritom zo
žalobcovho skutkového vymedzenia tohto nároku, ktorý má spočívať v nesprávnom postupe exekútora
pri vykonávaní exekučnej činnosti, v jeho prieťahoch; súd v tomto smere poukazuje na znenie ust. §
3 zák. č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého namietané konanie exekútora v predmetnej exekučnej veci
spadá pod zodpovednosť štátu podľa písm. c/ tohto zákonného ustanovenia, a to v kontexte s ust.

§ 33 ods. 1 EP v znení od 1.7.2004, podľa ktorého exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju
spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona, ak osobitný zákon3j)
neustanovuje inak (týmto osobitným zákonom je práve uvádzaný zákon č. 514/2003 Z. z.; pôvodne išlo o
označenie čísla poznámky 3a)). Zatiaľ čo podľa toho istého ust. § 33 ods. 1 EP v znení do 30.6.2004 bolo
možné uvažovať o spoločnej zodpovednosti tak štátu ako súdneho exekútora v prípade namietaného
nesprávnehopostupu(vrátaneprieťahov)vexekučnejveci,podľanázorusúdusúčinnosťouod1.7.2004

zodpovednosť súdneho exekútora podľa exekučného poriadku je daná vo všetkých tých ostatných
prípadoch, v ktorých nie je daná podľa z.č. 514/2003 Z. z. Za daného právneho posúdenia nároku
žalovaný v 1. rade v konaní nie je pasívne legitimovaný, teda nie je nositeľom uplatneného nároku
na náhradu škody podľa hmotného práva. Vo vzťahu k nároku žalobcu voči žalovanému v 1. rade
súd má ďalej za to, že v ostatných prípadoch (teda všetky tie žalobcove skutkové tvrdenia, ktoré

nespadajú pod nesprávny úradný postup, vrátane prieťahov), je daná zodpovednosť súdneho exekútora
podľa exekučného poriadku; zodpovednosť súdneho exekútora za škodu spôsobenú činnosťou podľa
Exekučného konania je osobitným druhom zodpovednosti za škodu. Ide o objektívnu zodpovednosť, t.j.
bez ohľadu na zavinenie, ktorej sa podľa ust. § 33 ods. 1 Exekučného poriadku v znení do 30.06.2004,
exekútor mohol zbaviť, ak preukázal, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré

možno od neho požadovať (tzv. liberácia). Predpokladmi tejto zodpovednosti sú: 1/ protiprávne konanie
exekútora pri výkone exekučnej činnosti, 2/ vznik škody, 3/príčinná súvislosť medzi nimi, pričom platí,
že tieto predpoklady musia byť splnené kumulatívne, teda nesplnenie čo i len jedného z predpokladov,
nezakladá danú zodpovednosť. Pri posudzovaní, či na strane súdneho exekútora v exekučnom konaní
došlo k protiprávnemu konaniu, súd vychádzal z toho, že protiprávnosť jeho konania v exekučnom

konaní musí vyplývať z porušenia zákonom ustanovenej povinnosti (pozri napr. rozhodnutie Krajského
súdu v Košiciach zo dňa 29.11.2013, sp. zn. 3Co 138/2012 - str. 12 jeho odôvodnenia, pozn. súdu). Súd
nezistil v činnosti žalovaného ako súdneho exekútora porušenie žiadnej konkrétnej zákonnej povinnosti,
na jeho strane teda chýba protiprávne konanie ako jeden zo základných predpokladov zodpovednosti
žalovaného, na základe čoho nie je daná zodpovednosť exekútora. Z uvedených dôvodov súd žalobou

uplatnený nárok voči žalovanému v 1. rade zamietol ako nedôvodný.

B/ Vo vzťahu k nároku žalobcu voči žalovanej v 2. rade, súd má preukázané, že žalovaná ako
zamestnanec Slovenskej komory exekútorov, konkrétne v pozícii tajomníka komory, zabezpečovala
korešpondenciu v súvislosti so sťažnosťami žalobcu podanej proti súdnemu exekútorovi v predmetnej

exekučnej veci, pričom skutočnosť, že bola pod odpovede komory podpísaná neznamená, že sama
podanésťažnostiposudzovalaaonichrozhodovala,naopakkonalavsúladesjejpracovnýmzaradením,
a teda na jej strane nemožno hovoriť o protiprávnom konaní ako základnom predpoklade uplatneného
nároku na náhradu škody. Navyše, súd má za to, zhodne s argumentáciou žalovanej, že ani jej prípadné
protiprávne konanie, nezakladá jej osobnú zodpovednosť vo vzťahu k žalobcovi, pretože podľa ust.

§ 420 ods. 2 OZ mohli by sme uvažovať nanajvýš o škode spôsobenej Slovenskou komorou
exekútorov ako právnickou osobou, keďže ku škode by malo dôjsť prostredníctvom žalovanej ako
vtedajšejzamestnankynekomory.Niesútedasplnenézákonnépredpokladypreúspešnosťuplatneného
nároku v tejto časti, na základe čoho súd žalobu voči žalovanej v 2. rade zamietol.

Výrok o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade sa opiera o ust. § 142
ods. 1 O.s.p., podľa ktorého žalobca ako neúspešný účastník nemá právo na náhradu trov konania; súd
o trovách žalovaného v 1. rade nerozhodol z dôvodu absencie takéhoto návrhu (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Výrok o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade sa opiera o ust. § 142

ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 151 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého žalovaná ako úspešná účastníčka by
mala právo na náhradu trov konania; žalovaná si trovy konania nevyčíslila vôbec, zo spisu jej žiadne
trovy ani nevyplývajú, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal (v tomto prípade súd nie je viazanýrozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí).

Vzhľadom na skutočnosť, že súd posúdil nárok žalobcu voči obom žalovaným ako nedôvodný, posúdil
jeho dispozitívny návrh došlý súdu dňa 17.9.2015, ktorý podľa obsahu je návrhom na pripustenie ďalších
žalovaných do konania, tak, že navrhovaný vstup nepripustil. K úvahe pri posúdení tohto nároku súd
poukazuje na nasledujúce okolnosti:
1/ žalobca sa pôvodne domáhal svojho nároku na náhradu škody tiež voči tým žalovaným, ktorých

opätovne navrhol do konania a voči ktorým súd konanie v priebehu konania zastavil na základe
dispozitívneho návrhu žalobcu,
2/žalobcasavočivšetkýmžalovaným(t.j.ajpôvodným)domáhalsamostatnéhoplnenia,niesolidárneho
plnenia,
3/ žalobca podal predmetný návrh až potom, čo mu súd nepriznal viaceré návrhy na rozšírenie žaloby
(t.j. petitu vo vzťahu k obom žalovaným),

4/ žalobca svojimi opakovanými písomnými podaniami (vrátane dispozitívnych úkonov) zneprehľadňuje
konanie (napriek tomu, že súd každé písomné podanie a vyjadrenie žalobcu v konečnom dôsledku
náležite posúdil a príp. o nich tiež rozhodol),
5/ žalobcovi týmto rozhodnutím nie je uprené právo podať voči týmto subjektom samostatnú žalobu,
6/ okruh účastníkov konania by sa v priebehu konania mal meniť iba minimálne a v nevyhnutnej miere,

pretojevstupďalšiehoúčastníkadokonaniaviazanýnaschváleniesúdom,ktorýprisvojomrozhodovaní
bude vychádzať z hľadísk hospodárnosti konania. Ak súd dospeje k názoru, že hospodárnejšie je vstup
ďalšieho účastníka do konania pripustiť, uznesením pripustí tento vstup- v opačnom prípade rovnako
uznesením tento návrh zamietne (pozri tiež Občiansky súdny poriadok, Komentár - I. diel, 2. vydanie,
Števček/Ficová a kol., str. 318, pozn. súdu),

7/posúdením vyššie uvedených okolností jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti súd predmetný návrh
považuje za nehospodárny, na základe čoho o ňom rozhodol tak, ako vyplýva z výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona

(§ 251 O.s.p.).