Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. december 2015

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 15C/3/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713216675
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Soliarová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2015:8713216675.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudkyňou JUDr. Dagmar Soliarovou, v právnej veci žalobcu EOS KSI

Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zast. TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému Ľ. Q., S.. XX.XX.XXXX, W. XX, F. S. S., Č. R., za účasti
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, IČO
42264154, Petrovská 10, Skalica, právne zast. JUDr. Jozefom Kempom, advokátom so sídlom Nám.
Josipa Andriča 1, Chorvátsky Grob, o zaplatenie sumy 3.682,80 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

III. Náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 05.11.2013, doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.11.2013 domáhal uloženia
povinnosti žalovanému zaplatiť sumu 3.682,80 eur, úrok z omeškania zo splátok za obdobie od
21.12.2010 do 10.05.2011 vo výške 5,06 eur, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 3.682,80 eur od
11.05.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania.

Svoj nárok odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok medzi ním ako postupníkom
a Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči
žalovanému. Postupca a žalovaný uzatvorilidňa 14.12.2006 Zmluvu o splátkovom úvere č. 0630814463,
ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky, a na základe ktorej mu poskytol postupca
peňažné prostriedky. Žalobca zastal názor, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné
náležitosti zmluvy o úvere.

Dňa 22.07.2014 bol vydaný platobný rozkaz č. k. 13Ro/1295/2013-27, ktorý sa žalovanému nepodarilo
doručiť. Platobný rozkaz bol zrušený uznesením č.k. 13Ro/1295/2013-33 zo dňa 19.11.2014.

Podaním zo dňa 14.05.2014 vstúpil do konania vedľajší účastník na strane žalovaného.
V konaní vedenom na Okresnom súde v Prešove pod sp. zn. 8C/156/2012 bolo vyžiadané od Národnej
banky Slovenska dňa 11.12.2013 na základe žiadosti súdu o poskytnutie odborného stanoviska, či
má žalobca povolenie NBS na poskytovanie a správu nezosplatnených úverov poskytnutých fyzickým

osobám bankami, či správa poskytnutého úveru, ktorý nebol zosplatnený, podlieha bankovému
povoleniu v zmysle zákona o bankách, a či je možný prevod takého nezosplatneného úveru zmluvou o
postúpení pohľadávky z banky na tretí subjekt, ktorý nemá postavenie banky a nemá bankové povolenie
na vykonávanie tejto činnosti, uviedla. Uviedla, že je potrebné rozlišovať medzi poskytovaním úverua správou úveru. Správu úveru si väčšinou vykonávajú samotní veritelia a odmena poplatok za správ
úveru je súčasťou príslušenstva úveru. Nerozlišuje sa medzi správou úveru pred splatnosťou a po
splatnosti, resp. vyhláseného za splatný. Správa poskytnutého úveru nie je samostatnou bankovou

činnosťou podľa § 2 zákona o bankách a nepodlieha bankového povoleniu podľa zákona o bankách. Ide
o súčasť bankovej činnosti, poskytovanie úverov. K možnosti prevodu nezosplatneného úveru, zmluvou
o postúpení pohľadávky z banky na nebanku NBS uviedla, že zákon o bankách upravuje a pripúšťa
možnosť banky postúpiť pohľadávku z úveru podľa § 92 ods. 8, ak je dlžník v omeškaní a to aj
osobe, ktorá nie je bankou. Postúpenie pohľadávky sa riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka

(ďalej len OZ) a to aj pri absolútnych obchodoch, čo sú úverové obchody. Pri odstúpení práv zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere sa postupuje podľa OZ. Zmluva o postúpení pohľadávky, ktorá by bola uzavretá
v rozpore s ustanovením § 525 ods. 2 OZ je absolútne neplatným právnym úkonom. Návrh na určenie
neplatnosti môže podať aj dlžník, ak preukáže že má na tomto určení naliehavý právny záujem. Išlo by
o prípady, ak by sa zmenou veriteľa obsah pohľadávky zmenil v neprospech dlžníka, spotrebiteľa alebo
ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom. NBS nie je oprávnená posudzovať možnosť prevodu

takého úveru zmluvou o postúpení pohľadávky z banky postupcu na tretí subjekt postupníka, ktorý nemá
postavenie banky a nemá bankové povolenie na vykonávanie tejto činnosti. Dispozícia pohľadávkou
banky nie je bankovým obchodom v zmysle zákona o bankách, ale je obchodom banky, vzniknutým v
súvislostisoskoršímbankovýmobchodom-úverovýmobchodom.Ideospôsobdispozíciesmajetkovým
právom veriteľa, ktorý nie je spojený iba s bankovými obchodmi, ale je všeobecný.

Podľa§524ods.1OZ,veriteľmôžesvojupohľadávkuajbezsúhlasudlžníkapostúpiťpísomnouzmluvou
inému.

Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou

spojené.

Podľa § 528 ods. 2 OZ, postupca je povinný odovzdať postupníkovi všetky doklady a poskytnúť všetky
potrebné informácie, ktoré sa týkajú postúpenej pohľadávky.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, o udelení bankového povolenia rozhoduje Národná

banka Slovenska. O udelení bankového povolenia pre banky podľa osobitného predpisu a o udelení
bankového povolenia na vykonávanie hypotekárnych obchodov rozhoduje Národná banka Slovenska po
prerokovaní s Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"). Žiadosť o udelenie
bankového povolenia sa predkladá Národnej banke Slovenska.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo
pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením
čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez

súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiaholjeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných

záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 120 ods. 1 OSP, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako

navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 132 OSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 153 ods. 1 OSP, súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich
pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Vykonaným dokazovaním, a to listinnými dôkazmi - Zmluvou o splátkovom úvere č. 0630814463,

VOP, oznámením o postúpení pohľadávky, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0568/2011/CE zo dňa
24.03.2011, prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok, výzvou k úhrade a oznámením o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 20.04.2011, súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Právny predchodca žalobcu, Slovenská sporiteľňa, a.s., uzavrel dňa 14.12.2006 so žalovaným Zmluvu
o splátkovom úvere č. 0630814463. V zmysle tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške

3.319,39 eur (100 000 Sk), s tým, že žalovaný mal splácať úver v mesačných splátkach po 51,15 eur
(1.541 Sk) s konečnou splatnosťou úveru dňa 20.11.2016. Jednalo sa o spotrebný úver bez účelu, výška
úrokovej sadzby bola 12.60 % p.a. a poplatok za poskytnutie úveru bol 66,39 eur (2.000 Sk). Ročná
percentuálna miera nákladov bola stanovená na 15,09 %.
Dňa 24.03.2011 uzatvorila Slovenská sporiteľňa, a.s., ako postupca a EOS KSI Slovensko, s.r.o., ako

postupník Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0568/2011/CE. Súčasťou Zmluvy o postúpení pohľadávok
bola Príloha č. 1, kde bolo uvedené, že poskytnutá suma úveru predstavovala 3.319,40 eur a zostatok
pohľadávky predstavoval sumu 5.388,26 eur. Úroky predstavovali 366,79 eur, riadne úroky 0 eur,
poplatky 0 eur, náklady 0 eur. V prílohe bolo uvedené, že žalovaný je v omeškaní 1220 dní a výška
omeškanej splátky 2.097,01 eur. Z listinných dôkazov ďalej vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s.

doručila žalovanému oznámenie zo dňa 12.04.2011 o postúpení pohľadávky vo výške 4.478,26 eur na
spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok. Z listinných dôkazov
priložených žalobcom ďalej vyplýva, že dňa 20.04.2011 vyzval žalobca žalovaného k úhrade a oznámil
mu vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 20.04.2011. Vo výzve uviedol, že sumu 5.571,69
eur má uhradiť najneskôr do 04.05.2011. Pokusom o zmier zo dňa 28.10.2013 žalobca v písomnom

podaní adresovanom žalovanému uviedol, že Slovenskou sporiteľňou, a.s. bola vyhlásená mimoriadna
splatnosť a vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 5.608,31 eur najneskôr do 04.11.2013.

S poukazom na ustanovenie § 23a zákona č. 634/1992 Zb. v znení novely vykonanej zákonom
č. 616/2004 Z.z., súd konštatuje, že zmluva o splátkovom úvere zo dňa 14. 12. 2006 je zmluvou

spotrebiteľskou, ktorú je potrebné posudzovať v režime Občianskeho zákonníka, ale aj predpisov
špeciálnej úpravy najmä zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zákona č. 483/2001 Z.z.
o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona o ochrane spotrebiteľa.

Kto je účastníkom konania vymedzuje právo procesné. Od podmienok, za ktorých sa niekto stáva

účastníkom konania je potrebné rozlišovať tzv. vecnú legitimáciu, ktorou sa rozumie stav vyplývajúci
výlučne z hmotného práva, podľa ktorého účastník je subjektom práva (povinností), ktorá je predmetom
konania. V dvojstranných právnych vzťahoch (sporových konaniach) ide o vecnú legitimáciu aktívnu na
strane navrhovateľa, žalobcu a pasívnu na strane odporcu, žalovaného. Nedostatok vecnej legitimácie
aktívnej znamená, že niekto kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia jej nositeľom nie je,

resp.nepreukážesúduvkonaní,žejenositeľomhmotnéhooprávnenia,ktoréjepredmetomkonkrétneho
súdneho sporu.Predmetom konania je záväzkový vzťah, ktorého predmetom je bankový úver, ktorý na rozdiel od
úverov, napr. od nebankových spoločností, je regulovaný aj osobitnou právnou úpravou vyplývajúcou zo
Zákona o bankách. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle § 2 ods. 3 zákona o

bankách podlieha bankovému povoleniu a na činnosťou bánk zároveň vykonáva dohľad Národná banka
Slovenska. Bez bankového povolenia nemôže nikto prijímať vklady, vydávať bankové platobné karty,
poskytovať z vkladov úroky alebo iné odplaty, ktoré sú daňovým výdavkom podľa osobitného predpisu,
poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti,
z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy, vykonávať

platobný styk a zúčtovanie pre iného v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej
činnosti (§ 3 Zákona o bankách).

V prípade bankových úverov § 92 ods. 8 zákona o bankách poskytuje dlžníkom zákonnú ochranu
pred zhoršením ich situácie v záväzkovo-právnom vzťahu z bankového úveru, teda pred tým ako
postúpi úver inému veriteľovi. Teda v zmysle citovaného ustanovenia sa vyžaduje písomná výzva banky

klientovi, ktorý je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní s plnením čo len časťou svojho
peňažného záväzku.
Súd dospel k záveru, že v zmysle vyššie citovaného § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť spôsobilým
predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sú
už splatné ako dospelé splátky. Predtým ako Slovenská sporiteľňa postúpila pohľadávku bola povinná

predčasne vyhlásiť mimoriadnu splatnosť celého úveru.

Žalobca súdu nepredložil taký listinný dôkaz, ktorý by preukazoval, že právny predchodca žalobcu,
Slovenská sporiteľňa a.s., vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Súd poukazuje na § 528 ods. 2 OZ,
podľa ktorého je postupca povinný odovzdať postupníkovi všetky doklady a poskytnúť všetky potrebné

informácie, ktoré sa týkajú postúpenej pohľadávky. Žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno,
nakoľko nepreukázal, že ku dňu postúpenia pohľadávky bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru.
Žalobca nepreukázal, že jeho právny predchodca vyzval žalovaného na úhradu jeho dlhu potom,
čo bol 90 kalendárnych dní v omeškaní so splácaním v zmysle prvej vety § 92 ods. 8 zákona o
bankách a nepreukázal ani, že na neho boli postúpené len splatné splátky úveru. Nakoľko žalobca

nepreukázal vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, súd mohol len konštatovať, že k predčasnej
splatnosti jednotlivých splátok úveru zo strany pôvodného veriteľa ako banky nedošlo. Žalobca teda
nemohol platne nadobudnúť pohľadávku v uvedenej výške, keďže úverový vzťah medzi pôvodným
veriteľom a žalovanými nebol ukončený.
Ak mala byť predmetom postúpenej pohľadávky suma 5.388,26 eur je zrejmé, že pôvodný veriteľ,

Slovenská sporiteľňa, a.s., ako banka postúpila zmluvou zo dňa 24.03.2011 nebankovej inštitúcii
aj splátky nezročné, pričom k ich predčasnej splatnosti nedošlo. Predmetom zmluvy o postúpení
pohľadávok na žalobcu bola tak neexistujúca pohľadávka, preto toto postúpenie je neplatné. V zmysle
zásady ,,nemo plus iuris, nemôže byť platnou ani následná cesia uplatňovanej pohľadávky.

Právny predchodca žalobcu bol oprávnený na žalobcu postúpiť aj pohľadávku z celého úverového
vzťahu, ale len pokiaľ je úverový vzťah lege artis ukončený, teda po vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru. Až následne môže banka v súlade so zákonom postúpiť splatný úver aj osobe, ktorá nie je
bankou, napr. žalobcovi. Právny zástupca žalobcu nepredložil listinné dôkazy, ktoré svedčia v prospech
týchto tvrdení. Tieto v konaní neboli preukázané. Teda súd vychádzal z toho, že mimoriadna splatnosť

predmetného úveru nebola vyhlásená a preto došlo k neoprávnenému postúpeniu čoho právnym
následkom je neplatné postúpenie pohľadávky. Žalobca nemohol platne nadobudnúť pohľadávku v takej
výške, keďže úverový vzťah medzi pôvodným veriteľom a žalovaným nebol ukončený. Takýmto konaním
by došlo k obchádzaniu zákona o bankách čo je v neprospech spotrebiteľa. Nepreukázaním vyššie
uvedených skutočností, mal súd za to, že žalobca nepreukázal splnenie procesnej podmienky, aktívnu

legitimáciu na podanie žaloby, keďže zmluva o postúpení pohľadávky nemohla byť platným právnym
úkonom v zmysle ktorého mohol žalobca nadobudnúť právo na uplatnenie predmetnej pohľadávky.

Súd poukázal ma rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č. k. 4Co/145/2014-341 zo dňa 11.03.2015,
ktorý vo svojom rozhodnutí uviedol, že vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva. Táto

otázka posúdenia zákonných podmienok pre postúpenie pohľadávky z bankového úveru na iný subjekt
bez bankového oprávnenia nie je otázkou, ktorá by bola odlišným spôsobom riešená v rozhodnutiach
súdov. Zákonné podmienky pre postúpenie pohľadávky splatnej za predpokladu predchádzajúcej
písomnej výzvy v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, sú zákonnými predpokladmi pre platnépostúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Z dôvodu, že tieto
skutočnosti v predmetnej veci preukázané neboli, správne súd prvého stupňa dospel k záveru, že
žalobca nemá aktívnu legitimáciu na podanie žaloby, ani oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť

úveru, lebo nie je oprávnený na vykonávanie bankovej činnosti.

S poukazom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu súd žalobu zamietol.

Súd považoval ďalej za potrebné vyjadriť sa k listinnému dôkazu - Výzve k úhrade zo dňa 20.04.2011,

adresovanej žalovanému. Žalobca ako postupník v nej vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu
20.04.2011, teda až po dni kedy bola postúpená pohľadávka právnym predchodcom žalobcu. Súd
tomuto úkonu neprikladal právny význam, pretože k takémuto právnemu úkonu nebol žalobca v zmysle
zákona oprávnený.

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Keďže v konaní bol úspešný žalovaný, vzniklo mu právo na náhradu trov konania. Zo spisu nevyplynulo,
žeby žalovanému trovy konania vznikli, preto mu právo na ich náhradu súd nepriznal.

Na strane žalovaného vystupoval vedľajší účastník, ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešný,
no jediným jeho úkonom bolo Oznámenie o vstupe do konania, takže mu súd náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch
vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1, 2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v
§ 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.