Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 29, 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 7T/30/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112011139
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Poprocký

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7112011139.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd L. B., samosudca C.. C. D., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29. októbra 2015 v

L. takto

r o z h o d o l :

Súd podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku obžalovaného

A.. L. A.T., U.. X.X.XXXX v Košiciach, trvale bytom Košice, Č.,

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry L. B. sp. zn. X D. XXX/XX pre skutok, ktorý mal spáchať
tak,

ž e

ako štatutárny zástupca spoločnosti K., K..E.., so sídlom L., Č. Č.. XX, B.: XXXXXXXX,
- podal na Daňovom úrade L. B. daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
07-09/2010, za 10/2010 a za obdobie 11-12/2010, v ktorom priznal vlastnú daňovú povinnosť vo výške
23.692,20 EUR, ktorú nezaplatil v deň splatnosti a to aj napriek tomu, že spoločnosť K., K..E.. mala

dostatok finančných prostriedkov na plnú úhradu splatnej dane z pridanej hodnoty v dňoch jej splatnosti,
- nezaplatil Daňovému úradu L. B. preddavkovú daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti za
zdaňovacie obdobie 05-08/2010, 09/2010, 10-11/2010 a 12/2010 vo výške 30.579,28 EUR a za obdobie
01/2010 a 03-11/2010 nezaplatil zrážkovú daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti vo výške
255,55 EUR a to aj napriek tomu, že spoločnosť K., K..E.. mala dostatok finančných prostriedkov na
plnú úhradu v dňoch jej splatnosti,
- nezaplatil Daňovému úradu L. B. daň z motorových vozidiel vo výške 132,78 EUR, a to aj napriek tomu,
že spoločnosť K., K..E.. mala dostatok finančných prostriedkov na plnú úhradu splatnej dane z pridanej

hodnoty v dňoch jej splatnosti,
čím takto svojim konaním spôsobil škodu štátnemu rozpočtu SR v zastúpení Daňového úradu L. B. vo
výške 54.659,81 EUR,

-vktoromsavidíprečinnezaplateniadanepodľa§278ods.1,ods.2Trestnéhozákona,vcelomrozsahu

o s l o b o d z u j e ,

a to pri dôslednom dodržaní zásady „in dubio pro reo“, teda v pochybnostiach v prospech obžalovaného.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd poškodenú stranu Slovenskú republiku v zastúpení Daňového úradu L.,
A. X, Košice s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie. o d ô v o d n e n i e :

V predmetnej veci už súd rozhodol rozsudkom zo dňa 2. mája 2013 a to po vykonanom dokazovaní
výsluchom obžalovaného, zástupkyne poškodenej strany, znalkýň, svedkov a listinnými dôkazmi.

Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. XTo/XXX/XXXX zo dňa XX. K. XXXX bol
rozsudok súdu prvého stupňa, vyššie uvedený, zrušený a vec bola vrátená Okresnému súdu L. B. na
opätovné prejednanie v potrebnom rozsahu a rozhodnutie.

Po doplnení dokazovania v intenciách uvedených vo vyššie citovanom uznesení Krajského súdu v

Košiciach, súd doplnil dokazovanie listinnými dôkazmi a zároveň ustálil skutkový stav, plne rešpektujúc
právny názor Krajského súdu H. L., a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný L. A. na hlavnom pojednávaní k skutku uviedol, že urobil maximum, aby firmu K., K..E..,
vytiahol z finančných problémov. Firma podľa tvrdenia obžalovaného zaplatila štátu viac ako boli jej

príjmy, lebo obžalovaný si aj ako súkromná osoba bral pôžičky, ktoré nemusí splácať firma, ale on a
svojím konaním predišiel pádu komplexných informačných systémov na piatich ministerstvách, siedmich
rozpočtových organizáciách a 17 samosprávach. Uvedené má dokázať aj súdno-znalecký posudok č.
13/2012,ktorýpredložilobžalovanýakoďalšídôkaz.Obžalovanýoboznámilobsahspomínanéhosúdno-
znaleckého posudku, v ktorom sa nachádzajú zmluvy o pôžičkách aj s identifikáciou veriteľov - jedná

sa o osoby: B.. G. L., je to na firmu K. 140.000,- EUR zo dňa 28.5.2010, z tejto pôžičky firma vrátila
40.000,- EUR. Pôžička od firmy U., s.r.o. na sumu 165.969,59 EUR zo dňa 31.12.2009. Potom pôžička
od súkromnej osoby B.. G. E. pre osobu obžalovaného vo výške 15.600,- EUR zo dňa 26.9.2009. Taktiež
pôžička od B.. A. E. - október 2010 pre obžalovaného v sume 15.000,- EUR. Ďalej išlo o pôžičku firmy
K. O. B.. G. D. na sumu 15.000,- EUR. Taktiež pôžička od T. V. E. na 7.000,- EUR pre obžalovaného.

Niektoré platby išli cez účet firmy K., niektoré platby išli priamo na účty zamestnancov ako úhrada výplat.
Tieto príjmy sú evidované v účtovníctve spoločnosti ako záväzky voči tým veriteľom alebo voči osobe
obžalovaného. Pôžička firmy U. je krytá zmenkou na osobu obžalovaného.

Mechanizmus firmy K. bol jednoduchý, ekonómka predkladala obžalovanému platby, ktoré by mali platiť,

následneobžalovanýpodľacashflowfirmyrozhodovaloprioritách.Takmerzacelýrok2010bolasituácia
firmy taká, že disponibilných prostriedkov bolo menej ako potrebných úhrad. Spoločnosť má od apríla
tohto roku vyhlásený a neskôr aj schválený konkurz.

V reakcii na pohľadávku voči Ministerstvu školstva, ktorú spomínal počas výsluchu v prípravnom konaní,

obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že v r. 2007 navrhol vtedajšiemu ministrovi
školstvanovýrezortnýsystémnasledovanieaplikovateľnostiabsolventovvpraxiaodbúranieformulárov
v školstve. Tento systém schválila vláda SR následne s rozpočtom 3 milióny EUR. Výberové konanie,
ktoré sa konalo na dodanie tohto systému, už bolo koncipované na sumu 10 miliónov EUR, vyhrala ho
firma N. a keďže obžalovaný bol autorom tohto projektu, pán minister ich požiadal, aby bol subdodávateľ.

Subdodávku dostal na úrovni 600.000,- EUR. Práce odviedli a bolo im povedané, že boli jedinou firmou
v celom reťazci, voči ktorej neboli žiadne reklamácie. Po nástupe novej vlády v r. 2010 a nového
ministra školstva bolo firme N. povedané, že ak nechcú skončiť s touto zákazkou, musia do 48 hodín
vymeniť všetkých subdodávateľov tohto systému a dať ako subdodávateľa jedinú firmu, ktorá predtým
nebola v projekte - firmu K.-K.. Na výsluchu v rámci prípravného konania uviedol, že celková škoda

bude 12 miliónov a nebude funkčný. Terajší minister školstva dňa 15.11.2012 mal
tlačovúkonferenciuovýsledkochmedzinárodnéhoauditu,vktorompánministermenovalrovnakéosoby
zodpovedné za zlyhanie projektu, ktoré označil obžalovaný v trestnom oznámení a sumu škody vyčíslil
rovnako. Obžalovaný nebol s ministrom v žiadnom kontakte.

Počas výpovede na hlavnom pojednávaní obžalovaný špecifikoval spoločnosť, resp. subjekt, voči
ktorému ako subdodávateľ vykonal práce tak, že zmluva so spoločnosťou B. bola na 600.000,- EUR,
avšak dostala len 230.000,- EUR. Firma B. bola rovnako poškodená ako firma obžalovaného, t. z., že
musela ukončiť všetky práce. Za to dostala od firmy N. 200.000,- EUR a za to, že firma obžalovaného
podpísala ukončenie s firmou B., dostala jeho firma z tých 200.000,- EUR 100.000,- EUR. Keďžeobžalovaný 100.000,- EUR súrne potreboval, akceptoval ponuku firmy B. na 100.000,- EUR. Stalo sa
mu však, že vymenil fakturáciu 470.000,- EUR za 100.000,- EUR.

Medzi spomenutými firmami sú majetkové vzťahy vyrovnané, pohľadávky sú vymáhame od Ústavu
informatizácie a prognóz školstva z titulu náhrady škody. Ministerstvo školstva a uvedený ústav boli
priamymi zákazníkmi firmy obžalovaného, kde bol prevádzkovaný komplexný systém. V marci 2011
na porade s vedúcim úradu Ministerstva školstva D.. E., obžalovaný odmietol podpísať predĺženie
zmluvy s Ministerstvom školstva, pokiaľ sa nevyriešia zmiznuté peniaze na Ústave

informatizácie a prognóz školstva. Keďže vedúci úradu nechcel uveriť obžalovanému, že k niečomu
takému došlo, zavolal D.. Š., ktorý bol generálnym riaditeľom Informatizácie školstva, ktorý sa po
vyjadrení obžalovaného ohľadom jeho úlohy pri výmene subdodávateľov len usmial.

Spoločnosť K. sa stala nesolventnou 22.2.2011, kedy mala zablokované účty začatím daňovej exekúcie
a dôvod, prečo pokračovala v činnosti, bola snaha udržať informačné systémy v prevádzke, plus

ubezpečovanie niektorých ľudí z E., že budú obžalovanému tieto peniaze do firmy vrátené.

Obžalovaný s daňovým úradom dňa 31.5.2010 uzavrel splátkový kalendár. Dňa 22.3.2011 zistil
zablokovanie účtu, v ktorom daňový úrad upozornil, že ak nezastaví exekúciu, bude to mať za následok
zánik spoločnosti a neschopnosť dostať svoje záväzky. Dňa 13.4. daňový úrad listom oznámil, že bude

pokračovať v exekúcii, t.j. 3 dni po blokácii účtu. Keď sa obžalovaný pýtal daňových úradníkov, prečo
na neho zaútočili, keď im dňa 3.1.2011 poslal 30.000,- EUR, pán C., ktorý je uvedený na platobnom
kalendári povedal, že museli konať, lebo boli tam ľudia z operatívky, ktorí ho informovali, že voči mne je
vedené trestné konanie a on ako správca daní tým pádom musel konať.

Obžalovaný taktiež uviedol, že daňový exekútor nám ako spoločnosti 23.6.2011 stiahol sumu 34.500,-
EUR a 30.8.2011 sumu 45.790,- EUR. Kde skončila suma 45.790,- EUR obžalovaný nevie. Nevie akú
dlžobu splatili sumou 45.790,- EUR. Čo sa týka sumy 34.500,- EUR je zrejmé, že tá suma mala byť
použitá za dlh z r. 2010 na základe exekúcie.

Svedkyňa zároveň zástupkyňa poškodenej strany C.. C. T. sa ako počas výsluchu v prípravnom konaní,
tak aj na hlavnom pojednávaní vyjadrila k škode štátneho rozpočtu spôsobenou daňovým subjektom K..

Taktiež uviedla, že zo strany obžalovaného boli vykonané kroky k postupnému uhrádzaniu daňových
nedoplatkov. V zmysle zákona o správe daní platného ako v minulosti, tak aj v súčasnosti, nie sú možné

dohody o splátkach v čase po odstúpení na vymáhanie daňovým exekútorom. Dohody nie sú v zmysle
tohto procesného predpisu povolené. Daňový dlžník v prípade, ak požiada o splátky, resp. o odklad
platenia dane, zákon o správe daní má iný režim ako spísanie dohody o splátkach dane už vymáhanej
daňovým úradom.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá svedkyňa B.. Q. Č., zamestnankyňa vo firme K. K..E.., ktorá
uviedla, že o všetkých úhradách rozhodoval pán A.. V roku 2010 sa neuhrádzali dane z dôvodu, že
došlo k situáciám, keď neboli finančné prostriedky. Obžalovaný po výpočte miezd dostal k dispozícii na
zostave zoznam, čo treba uhradiť, t. z. zamestnancom, aj dane a všetky odvody a následne rozhodoval,
či sa to uhradí alebo nie, taktiež mal prístup k bankovému účtu, vedel každý deň aký je stav na účte.

Svedkyňa mala taktiež vedomosť o tom, že obžalovaný si požičiaval peniaze na chod firmy, na mzdy
zamestnancov, keďže finančná situácia firmy bola nepriaznivá v dôsledku nedostatku zákaziek.

Svedok O. C. sa bližšie k skutku vyjadriť nevedel. Uviedol len, že obžalovaný si požičal vzhľadom na zlú
situáciu vo firme od jeho matky 10.000,- EUR na výplaty zamestnancom.

Znalkyňa z odboru Y. K. G., Q. O. Ú.Í. K. N., D. B.. K. R., ktorá v predmetnej trestnej veci vypracovala
znalecký posudok na základe dokladov predložených vyšetrovateľom, na hlavnom pojednávaní uviedla,
že zisťovala finančnú situáciu splatnosti jednotlivých daní a zistila, že v určitých dňoch splatnosti
spoločnosť nemala dostatok finančných prostriedkov na ich úhradu v deň splatnosti a v určitých dňoch

dostatok finančných prostriedkov mala. V mesiaci splatnosti DPH za 10/2010 spoločnosť mala dostatok
finančných prostriedkov a túto DPH mohla uhradiť, rovnako mala dostatok finančných prostriedkov na
úhradu /preddavkov/ na dani z prímov zo závislej činnosti za mesiace 05, 06, 07, 08/2010
a za mesiace 10/2010 a 11/2010 Taktiež znalkyňa konštatovala v predloženom znaleckom posudku,že spoločnosť mala aj dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie zrážkovej dane prakticky vo
všetkých obdobiach s výnimkou mesiaca 12/2010 a rovnako mala dostatok finančných prostriedkov
aj na zaplatenie dane z motorových vozidiel za rok 2009 a túto v platobnej výške uhradiť. Spoločnosť

mohla v plnej výške uhradiť z celkových povinností daň vo výške 90.718,12 EUR, z tejto
sumy spoločnosť mohla v plnej výške uhradiť sumu 26.911,66 EUR a čiastočne sumu vo
výške 27.748,15 EUR.

Pri vypracovaní znaleckého posudku mala znalkyňa k dispozícii pokladničné knihy, bankové výpisy.

K znaleckému posudku vypracovanému Y. K. Y. B. R. K. E. Č.. XX/XXXX uviedla, že to nie je znalecký
posudok, ale hodnotenie finančnej situácie spoločnosti za uplynulé obdobie, ide o klasickú finančnú
analýzu, ktorá hovorí o rôznych ukazovateľoch, ktoré posudzujú firmu z hľadiska jej ekonomickej
situácie, z hľadiska hospodárenia, z hľadiska tržieb, čiže ide o nejaký rozbor alebo analýzu situácie
podniku.

Znalkyňa taktiež uviedla, že u nás v našej republike už asi cez 15 rokov neexistuje zákon, ktorý by
hovoril, ktoré pohľadávky alebo záväzky sú prednostné, je to vyslovene všetko dané na konateľovi
spoločnosti, čiže na štatutárnom orgáne ako sa on sám rozhodne.

Pri výpovedi ohľadom finančnej situácie uviedla, že túto skúmala z pokladničnej knihy firmy K., z jej
bankových účtov a uviedla sumu, ktorú mala firma po výplate miezd. Zohľadnila všetky výdavky firmy,
ktoré firma mala vrátane drobných nákupov, čiže dala už len peniaze, ktoré firme ostali po všetkých
výplatách. Je to v kompetencii manažmentu firmy, že on musí vedieť, že má 15-teho výplaty, že 5 dní
po výplate musí zaplatiť preddavky na odvody, že posledný deň v mesiaci sú splatné odvody, a že má

faktúry splatné, on zase vie kedy jeho faktúry sú splatné. Znalkyňa v posudku vykázala po vyplatení
všetkýchpeňazítočofirmeostalo,čižeto,čoostalokeďbolivyplatenémzdy,ajdane,ajodvody,záväzky.
Znalkyňa brala to, čo po všetkom vyplatení firme ostalo a tu nikde firma nemala nejaké také nenormálne
výkyvy vo finančných prostriedkoch, že odrazu je 100,- EUR a odrazu je 1.000.000,- EUR, lebo zajtra
je výplata. Z toho vyzerá, že ten tok peňazí bol taký, že obžalovaný vedel tento takýmto spôsobom

usporiadať tak, že mal stále dosť na to, čo potreboval a v takých výškach mu ešte peniaze ostávali.

Znalkyňa B.. H. L. na hlavnom pojednávaní uviedla, že ňou vypracovaný znalecký posudok bol
vypracovaný ako kontrolný posudok na 3 ďalšie posudky vypracované pani R., jednalo sa o neodvedenie
viacerých odvodov na zdravotné poistenie, sociálne poistenie a dane. Pri jeho vyhotovení posudzovala

finančnú situáciu v akej sa spoločnosť nachádzala a hľadala dôvody, prečo neboli tieto odvody
odvedené, schopnosť spoločnosti tie odvody zaplatiť alebo nezaplatiť. Vykonala celkovú finančnú
analýzu firmy, ktorá posúdila jej zdravie, schopnosť platiť alebo neplatiť odvody. Sledovala koľko
spoločnosť za celé to ročné obdobie prijala, aké mala výnosy, aké boli jej náklady, zároveň pozrela
koľko odvodov jednotlivých mala zaplatiť, respektíve koľko zaplatila a ešte koľko jej zostalo zaplatiť za

jednotlivé odvody. Z uvedeného vyplynulo, že spoločnosť vykázala výnosy v objeme 551.000,- EUR
za rok 2010, pričom jej náklady boli 885.000,- EUR, že vyprodukovala stratu 334.000,- EUR, keďže
niečo zaplatila už z tej straty, nemohla urobiť ku koncu roka plus, aby z toho zaplatila tie zvyšné ešte
neodvedené dane a odvody na poistné.

Daňovému úradu za rok 2010 zaplatila firma K. 114.718,48 EUR, dlžná suma je 90.718,- EUR.

Pôžička, ktorú si firma zobrala znamenala príjem do spoločnosti, čiže spoločnosti na účte pribudli
peniaze a to znamená, že spoločnosť mala fyzicky peniaze na účte, ktoré mohla ďalej používať, ale
neboli to peniaze v jej majetku, ale na zdroje krytia, čiže ovplyvniť to mohlo platenie odvodov.

Pri vyhotovení znaleckého posudku znalkyňa nemala k dispozícii bankové výpisy a pokladničné, teda
bankové výpisy. Vypracovala ich na základe súvahy, predovšetkým účtovného denníka, v ktorom sa
uvádzajú pohyby nie zostatky, vychádzala z existujúcich znaleckých posudkov.

Na otázku samosudcu, či ide v prípade jej znaleckého posudku len o analýzu podnikateľskej činnosti,
reagovala tak, že nejde o znalecký posudok týkajúci sa predmetnej žalovanej trestnej činnosti
obžalovaného, ale skôr o analýzu podnikateľskej činnosti.Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov.

Súd oboznámil obsahy daňových priznaní firmy K., K..E.., protokoly z daňových úradov o výsledku

zistenia z vykonanej daňovej kontroly, výpisy o vedení účtu z H., zmluvu o pôžičke medzi obžalovaným a
B..A.E.,zmluvuopôžičkemedziK.,K..E..aB..G.L.,kópiupríkazunaúhradu,obsahomktorejjepôžička
príkazcu U., E..A..O.. pre príjemcu K., K..E.., správy z daňového úradu ohľadom daňových exekučných
konaní týkajúcich sa spoločnosti K., K..E.., hromadný platobný rozkaz Daňového úradu L. B..

Obžalovaný L. A. je rozvedený. Je absolventom D.Í. W. Z. D. C. Š. H. L.. V mieste bydliska nie je bližšie
charakterizovaný, nemá záznam v registri trestov.

Súd v intenciách zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v L. sp. zn. XTo/XXX/XXXX zo dňa XX. K.
XXXX, pribral uznesením do konania znaleckú organizáciu Y. Z. H. R. na podanie znaleckého posudku
v zmysle ustanovenia § 142 Trestného poriadku.

Zo záverov z oboznámeného znaleckého posudku č. X/XXXX, vypracovaného Znaleckou organizáciou
Y. Z. H. R., vyplýva, že spoločnosť K., K..E.. mala v období od februára 2010 do januára 2011 finančné
prostriedky len na čiastočné plnenie daňových povinností. Ďalej z predmetného znaleckého posudku
vyplýva, že spol. K., K..E.. naplnila v rokoch 2008 až 2010 predpoklady úpadku v zmysle Zákona o

konkurze a reštrukturalizácii, ktorý úpadok znamená, že dlžník je platobne neschopný alebo v predĺžení.
Ďalejbolosúduobhajcomobžalovanéhopredloženéuznesenieozastavenítrestnéhostíhaniavdruhovo
obdobnej veci Okresnej prokuratúry L. B. sp. zn. XPv XXX/XX/XXXX zo dňa XX. C. XXXX, z ktorého je
zrejmé, že prokurátor Okresnej prokuratúry L. B. zastavil trestné stíhanie voči obvinenému z dôvodu, že
konanie obvineného nenaplnilo všetky pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu neodvedenia

dane, predovšetkým s poukazom na absenciu subjektívnej stránky a to úmyselné nezaplatenie dane.

Súd zhrnúc takto vykonané doplnené dokazovanie nepochybne dospel k záveru, že obžalovaný
vystupujúc ako konateľ obchodnej spoločnosti K., K..E.. nenaplnil všetky pojmové znaky skutkovej
podstaty trestného činu nezaplatenia dane tak, ako to má na mysli ustanovenie § 278 ods. 1, ods. 2

Trestného zákona. Konanie obžalovaného smerujúce k urovnaniu pohľadávok voči správcovi dane bolo
preukázanétakvýpoveďamisvedkov,akoajlistinnýmidôkazmi,predovšetkýmznaleckýmiposudkami.Z
výpovedí svedkov a zo znaleckých posudkov vyhotovených v tejto trestnej veci vyplýva, že ekonomická
situácia spoločnosti obžalovaného K., K..E.., v skúmanom období bola taká, že neumožňovala platiť
súčasne dane, mzdy zamestnancom a hradiť ďalšie prevádzkové náklady spoločnosti. Obžalovaný túto

finančnú situáciu spoločnosti riešil rôznymi pôžičkami, ktoré umožňovali zabezpečiť chod spoločnosti a
situáciu s platením daní riešil v spolupráci s Daňovým úradom L. tým spôsobom, že sa snažil dosiahnuť
postupnú úhradu daňových nedoplatkov. Z uvedeného je teda zrejmé, že obžalovaný podnikal kroky
smerujúce k vyriešeniu situácie, a teda je nepochybné, že konal v úmysle zaplatiť daň a nie naopak.

Z vykonaného doplneného dokazovania má teda súd za preukázané, že obžalovaný vykonal všetky
potrebné kroky na to, aby svoje záväzky voči daňovému úradu splnil a to dokonca takým spôsobom, že
si požičiaval finančné prostriedky v mene svojej osoby, ako súkromnej osoby a tieto finančné prostriedky
používal na chod spol. K., K..E.. Z vykonaného dokazovania taktiež vyplýva, že v roku 2011 obdržal
daňový úrad niekoľko platieb od spol. K., K..E.. na úhradu daňových nedoplatkov, z čoho taktiež

jednoznačne vyplýva snaha obžalovaného o úhradu týchto nedoplatkov.

Súd vyhodnotiac vyššie uvedené produkované dôkazy dospel k jednoznačnému záveru, že obžalovaný
svojím konaním nenaplnil subjektívnu stránku trestného činu nezaplatenia dane, ktorá vyžaduje, aby
bolodokázané,žeobžalovanýkonalvúmyslenezaplatiťdaň.Obžalovanémusanepodarilnepochybným

spôsobom preukázať úmysel nezaplatiť daň v inkriminovanom období a to aj napriek tomu, že v danom
období spol. K., K..E.. disponovala voľnými finančnými prostriedkami. Z vykonaného dokazovania
taktiež vyplýva, že obžalovaný 10,64 % voľných finančných prostriedkov použil na uhradenie daní
a zvyšné voľné finančné prostriedky na zabezpečenie chodu spoločnosti (mzdy, odvody, exekúcie,
režijné náklady). Táto skutočnosť taktiež poukazuje na absenciu subjektívnej stránky skutkovej podstaty

trestného činu nezaplatenia dane, teda že obžalovaný konal v úmysle nezaplatiť daň.

Súd,vyhodnotiacprodukovanédôkazytakjednotlivo,akoajvichsúhrne, maldôvodnépochybnosti,
vzhľadom na vyššie uvedené, o vine obžalovaného a dôsledne aplikujúc zásadu „in dubio pro reo“, tedav pochybnostiach v prospech obžalovaného, tohto spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry L.
B. sp. zn. X D. XXX/XX zo dňa X. K. XXXX v celom rozsahu oslobodil, nakoľko nebolo nepochybne
dokázané, že skutok je trestným činom, teda skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku súd obligatórne poškodenú stranu, Slovenská republika v zastúpení
Daňový úrad L., A. X, L., s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho oznámenia
na Okresný súd Košice I.