Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. november 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Sd/332/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014202046
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milota Tóthová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014202046.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave samosudkyňou JUDr. Milotou Tóthovou v právnej veci navrhovateľa L. N., V. X.

XXXX/X, V., proti odporkyni Sociálnej poisťovni ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o starobný
dôchodok, takto

r o z h o d o l :

Súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 30. septembra 2014
p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 30. septembra 2014 odporkyňa podľa § 20, § 21 v spojení
s § 14 ods. 4, § 132 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov
a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. zamietla

žiadosť navrhovateľa zo dňa 18. augusta 2014 o priznanie starobného dôchodku od 16. júna 2011.
Rozhodla tak s odôvodnením, že navrhovateľovi bol od 15. januára 2002 priznaný starobný dôchodok
podľa § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ktorý sa od 1. júla 2002 považuje
za výsluhový dôchodok podľa § 125 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov
a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Navrhovateľovi bola
na určenie sumy starobného dôchodku zhodnotená preukázaná doba zabezpečenia, ktorou je doba
zamestnania, doba služobného pomeru a náhradná doba od 1. septembra 1962 do 26. septembra

1968 a od 1. októbra 1968 do 14. januára 2002. Poistencovi, ktorému už raz bol priznaný starobný
dôchodok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok za dobu zabezpečenia zhodnotenú na nárok a
určenie sumy starobného dôchodku nárok na ďalší starobný dôchodok nevznikne a vznik nároku na
starobný dôchodok a jeho priznanie podľa § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje
možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. Starobný dôchodok
priznaný podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. a vyplácaný iným orgánom sociálneho zabezpečenia je
naďalej starobným dôchodkom a za výsluhový dôchodok sa iba považuje. Nárok na priznanie ďalšieho

starobného dôchodku od 16. júna 2011 navrhovateľovi nevznikol a vzhľadom na preukázané skutočnosti
bola žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok bola zamietnutá.
Navrhovateľ návrhom zo dňa 13.10.2014 žiadal preskúmať toto rozhodnutie a poukazoval na to, že
doba strednej školy nebola pre výpočet dôchodku zohľadnená a žiadal posúdiť nárok na dôchodok podľa
zákona č. 461/2003 Z.z., nakoľko má odpracovaných 15 rokov.
Navrhovateľ v písomnom vyjadrení zo dňa 23.2.2015 a 1.6.2015 namietal, že odporkyňa neúplne, resp.
vôbec nezistila skutočný stav od 28.2.2002 až do 30.9.2014, a nezapočítala pre výpočet dôchodku dobu

štúdia na strednej škole. Poukazoval na to, že rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 30.3.2009,
ktoré nebolo nikdy zrušené a je pre neho záväzné odporkyňa rozhodla, že jeho žiadosť o dôchodok ku
dňu 15. januára 2009 zamieta, pretože nespĺňa podmienky uvedené v § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z.z. v znení zákona č. 555/2007 Z.z. s odôvodnením, že ku dňu 15.1.2009 nebol dôchodkovo poistenýnajmenej 15 rokov, do uvedeného obdobia získal 2557 dní obdobia dôchodkového poistenia, z čoho
vyplýva, že ku dňu 15.1.2009 získal 7 rokov a 2 dni dôchodkového poistenia. Poukazoval na to, že
ešte naďalej pracuje a je dôchodkovo poistený v sociálnej poisťovni. Uviedol, že odbor sociálneho

zabezpečenia, sekcia personálnych a sociálnych činností ho oznámením zo dňa 14.8.2002 upovedomil,
že od 1.7.2002 sa jeho starobný dôchodok považuje za výsluhový dôchodok a tento priznaný výsluhový
dôchodok je mu vyplácaný ako priznaný výsluhový dôchodok celú dobu až po súčasnosť. Na základe
týchto skutočností žiadal, aby mu bol v prípade jeho dôchodkového poistenia 15 rokov a viac priznaný
starobný dôchodok.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 4.12.2014 a 18.5.2015 uviedla, že navrhovateľovi
bol od 15. januára 2002 priznaný starobný dôchodok podľa § 132 a § 133 zákona č. 100/1988
Zb. o sociálnom zabezpečení, ktorý sa od 1. júla 2002 považuje za výsluhový dôchodok podľa §
125 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Poukázala na to, že nárok na starobný
dôchodok, zníženie dôchodkového veku vzhľadom na počet rokov služby zaradenej do I. kategórie

funkcií a suma starobného dôchodku boli navrhovateľovi určené útvarom sociálneho zabezpečenia
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Bratislava podľa ustanovení piatej časti zákona č. 100/1988
Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, pričom navrhovateľovi na určenie sumy
starobného dôchodku bola zhodnotená preukázaná doba zabezpečenia, ktorou je doba zamestnania,
doba služobného pomeru a náhradná doba od 1. septembra 1962 do 26. septembra 1968 a od

1. októbra 1968 do 14. januára 2002. Nakoľko navrhovateľ vykonával zamestnanie v služobnom
pomere zaradenom do I. kategórie funkcií v rozsahu najmenej 20 rokov a získal aspoň 25 rokov doby
zamestnania, dôchodkový vek dosiahol dovŕšením 55 rokov veku dňa 15. januára 2002. Zdôraznila,
že starobný dôchodok, ktorý sa naďalej vypláca príslušným útvarom Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky sa za výsluhový dôchodok iba považuje, avšak naďalej je starobným dôchodkom priznaným

podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Poukázala na to, že nároku na starobný
dôchodok a jeho výplatu podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení súčasne vylučuje vznik
nároku na starobný dôchodok aj podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (resp. podľa §
273 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. alebo podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb.). Taktiež poukázala na to,
že z rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednoznačne vyplýva, že žiadosť o zohľadnenie

ďalšej doby, ktorá nebola zohľadnená pri priznaní starobného dôchodku ako aj doby zamestnania po
vzniku nároku na starobný dôchodok je možné posúdiť len ako žiadosť o zvýšenie starobného dôchodku.
Napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 30. septembra 2014 žiadala ako vecne správne
potvrdiť.
Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 250l a nasl. O.s.p., prejednal návrh navrhovateľa a

dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.

Súdvykonaldokazovanievýsluchomúčastníkov,oboznámilsasdávkovýmspisomodporkynečísloXXX
XXX XXXX X, dôchodkovým spisom navrhovateľa vedeným na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky,
sekcia personálnych a sociálnych činností a osobný úrad, odbor sociálneho zabezpečenia Bratislava a

spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav.

Navrhovateľ žiadosťou spísanou dňa 18.8.2014 požiadal odporkyňu o priznanie starobného dôchodku
od 16.6.2011. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 30. septembra 2014 odporkyňa podľa § 20,
§ 21 v spojení s § 14 ods. 4, § 132 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších

predpisov a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004
Z.z. zamietla žiadosť navrhovateľa zo dňa 18. augusta 2014 o priznanie starobného dôchodku od 16.
júna 2011.
Navrhovateľ pri výsluchu v súdnom konaní zotrval na podanom návrhu. Poukazoval na rozhodnutie
odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 30. marca 2009, podľa ktorého mu bola žiadosť o starobný

dôchodok ku dňu 15.1.2009 zamietnutá z dôvodu, že k tomuto dátumu získal iba 7 rokov a 2 dní obdobia
dôchodkového poistenia. Uviedol, že nebol k tomuto dátumu dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a
v tom čase nemal nárok na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení, avšak v súčasnosti
túto podmienku má už splnenú. Zdôraznil, že toto rozhodnutie nebol zrušené a naďalej trvá. Potvrdil, že
proti tomuto rozhodnutiu nepodal opravný prostriedok.

Zástupkyňa odporkyne sa v plnom rozsahu pridŕžala písomných vyjadrení a uviedla, že rozhodnutie
z roku 2009 je právoplatné a je absolútne irelevantné pre súčasný stav. Uviedla, že v roku 2009
platili právne predpisy, podľa ktorých sa zhodnotila doba poistenia podľa § 60 zákona o sociálnom
poistení a poukázala na to, že v súčasnosti sa postupuje v súlade s judikatúrou Najvyššieho súduSlovenskej republiky. Zdôraznila, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia je presne poukázané,
z akých ustanovení zákona odporkyňa vychádzala a sú uvedenú právne názory Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, ktorými sa taktiež pri vydaní rozhodnutia riadila. Zdôraznila, že u navrhovateľa

je zrejmé, že dosiahol dôchodkový vek, ktorý môže byť iba jeden, čo v jeho prípade je dovŕšenie 55
rokov veku. Skutočnosť, že dovŕšenie dôchodkového veku môže byť len jedno je uvedené aj v judikatúre
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Je tiež zrejmé, že navrhovateľ dôchodkový vek dovŕšil pred
účinnosťou zákona č. 328/2002 Z.z. a bol mu priznaný starobný dôchodok podľa § 132 a § 133 zákona č.
100/1988 Zb., teda podľa piatej časti tohto zákona. Uviedla, že pokiaľ navrhovateľ poukazuje na ďalšiu

dobu poistenia, ktorú získal túto je kompetentný posúdiť osobitný útvar Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky. Poukázala tiež na to, že pokiaľ by odporkyňa v prípade navrhovateľa postupovala inak ako
v prípade iných poistencov v takýchto prípadoch, došlo by u neho k neprimeranému zvýhodneniu.
Napadnuté rozhodnutie žiadala ako vecne správne potvrdiť.

Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov v konaniach o nárokoch

na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu
dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody, spôsobenú pracovným
úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali
zgarančnéhofondu(ďalejlenpeňažná náhrada)aonárokunapodporuvnezamestnanosti,ktorévznikli
pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo

zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo
podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody,
peňažnejnáhradealebopodporevnezamestnanostiužboloprávoplatnerozhodnuté,sarozhodnepodľa
predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej uvedenými.

Podľa § 20 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov občan má
podľa dĺžky zamestnania a podľa dosiahnutého veku nárok na starobný dôchodok alebo na pomerný
starobný dôchodok.

Podľa § 21 ods. 1 cit. zákona občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25

rokov a dosiahol vek aspoň
a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo
najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,
b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak
bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e),

c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h),
d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až
l), alebo
e) 60 rokov.

Podľa § 132 ods. 1 cit. zákona vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný
najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
a) 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií,
b) 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch.

Podľa § 125 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov starobné dôchodky policajtov, ak ich služobný pomer trval najmenej 15
rokov, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto
zákona, sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo
výške, v akej patrili ku dňu účinnosti tohto zákona, ak sú k tomuto dňu vyplácané orgánom sociálneho

zabezpečenia ministerstva.

V preskúmavanej veci súd zistil, že na základe žiadosti navrhovateľa zo dňa 18.8.2014 o priznanie
starobného dôchodku od 16.6.2011 odporkyňa rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 30.
septembra 2014 podľa § 20, § 21 v spojení s § 14 ods. 4, § 132 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom

zabezpečení v znení neskorších predpisov a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. zamietla žiadosť navrhovateľa zo dňa 18. augusta 2014
o priznanie starobného dôchodku od 16. júna 2011 s odôvodnením, že navrhovateľovi bol od 15.
januára 2002 priznaný starobný dôchodok podľa § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnomzabezpečení, ktorý sa od 1. júla 2002 považuje za výsluhový dôchodok podľa § 125 ods. 1 zákona
č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov. Navrhovateľovi bola na určenie sumy starobného dôchodku

zhodnotená preukázaná doba zabezpečenia, ktorou je doba zamestnania, doba služobného pomeru a
náhradná doba od 1. septembra 1962 do 26. septembra 1968 a od 1. októbra 1968 do 14. januára 2002.
Poistencovi, ktorému už raz bol priznaný starobný dôchodok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok
za dobu zabezpečenia zhodnotenú na nárok a určenie sumy starobného dôchodku nárok na ďalší
starobný dôchodok nevznikne a vznik nároku na starobný dôchodok a jeho priznanie podľa § 132 a §

133 zákona č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 21
zákona č. 100/1988 Zb.. Starobný dôchodok priznaný podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. a vyplácaný
iným orgánom sociálneho zabezpečenia je naďalej starobným dôchodkom a za výsluhový dôchodok
sa iba považuje. Nárok na priznanie ďalšieho starobného dôchodku od 16. júna 2011 navrhovateľovi
nevznikol a vzhľadom na preukázané skutočnosti bola žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok bola
zamietnutá.

Z dávkového spisu navrhovateľa vedeného na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, sekcia
personálnych a sociálnych činností a osobný úrad, odbor sociálneho zabezpečenia Bratislava súd zistil,
že rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Č.p.: SPC-26.703-18/6-2002 zo dňa 28.2.2002
v spojení s rozhodnutím číslo Č.p.: 26.703-20/6-2002 zo dňa 12.4.2002 podľa § 132 a § 133 zákona

č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení navrhovateľovi patrí od 15. januára 2002 starobný dôchodok
v sume 7 639,- Sk mesačne spolu s úpravou podľa zákona č. 385/2001 Z.z. o zvýšení dôchodkov v
roku 2001, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2002 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
oblasti sociálneho zabezpečenia. Pre výmeru dôchodku bola zhodnotená doba 37 ukončených rokov,
z toho I. kategórii 22 rokov a v III. kategórii 15 rokov. Podľa oznámenia Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky, odbor sociálneho zabezpečenia, sekcie personálnych a sociálnych činností, Bratislava Č.
p.: SCP-26703/6-2002 zo dňa 14.8.2002 podľa § 125 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom
zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť
dňa 1. júla 2002 sa starobný dôchodok policajta, ak jeho služobný pomer trval najmenej 15 rokov,
na ktorý vznikol nárok podľa dovtedajších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona,

od účinnosti tohto zákona považuje sa za výsluhový dôchodok podľa tohto zákona vo výške, v akej
patril ku dňu účinnosti tohto zákona, ak je k tomuto dňu vyplácaný orgánom sociálneho zabezpečenia
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Na základe uvedeného od 1.7.2002 sa starobný dôchodok
navrhovateľa považuje za výsluhový dôchodok.

V preskúmavanej veci súd mal za preukázané, že navrhovateľovi bol priznaný od 15.1.2002 starobný
dôchodok podľa § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších
predpisov. Navrhovateľ splnil podmienky nároku na starobný dôchodok dovŕšením 55 rokov veku.
Navrhovateľovi pre nárok na tento dôchodok bola zhodnotená doba poistenia 37 ukončených rokov, z
toho I. kategórii 22 rokov a v III. kategórii 15 rokov.

Navrhovateľovi nebol priznaný výsluhový dôchodok, ale starobný dôchodok podľa § 132 a § 133 zákona
č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, pričom podľa § 125 ods. 1
zákona č. 328/2002 Z.z. policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol
účinnosť dňa 1. júla 2002 sa starobný dôchodok policajta, ak jeho služobný pomer trval najmenej

15 rokov, na ktorý vznikol nárok podľa dovtedajších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti
tohto zákona, od účinnosti tohto zákona považuje sa za výsluhový dôchodok podľa tohto zákona vo
výške, v akej patril ku dňu účinnosti tohto zákona, ak je k tomuto dňu vyplácaný orgánom sociálneho
zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

Súd v tejto súvislosti konštatuje, že pokiaľ zákonodarca v ustanovení § 125 ods. 1 zákona č. 328/2002
Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov uvádza,
že starobné dôchodky sa považujú za výsluhový dôchodok podľa tohto zákona je nepochybné, že tieto
starobné dôchodky sú naďalej starobnými dôchodkami a za výsluhový dôchodok sa podľa zákona č.
328/2002 Z.z. sa iba považujú aj za účelom ich zvyšovania počas trvania služby. Vzhľadom na odlišný

spôsob podmienok vzniku nároku na starobný dôchodok a výsluhový dôchodok ako aj priznania a
výpočtu týchto dôchodkov je nesporné, že sa nejedná o rovnaké druhy dôchodkov, a teda starobný
dôchodok priznaný podľa § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečí v znení
neskorších predpisov aj keď je vyplácaný Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, je aj naďalejstarobným dôchodkom a za výsluhový dôchodok sa iba považuje na účely jeho výplaty z osobitného
systému sociálneho zabezpečenia policajtov. Skutočnosť, že navrhovateľovi bol už starobný dôchodok
po dovŕšení dôchodkového veku od 15.1.2002 priznaný podľa § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb.

o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zároveň vylučuje vznik nároku na priznanie
starobného dôchodku, t.j. takého istého druhu dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov.

Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 9So/41/2008

zo dňa 29. septembra 2008, 9So/129/2010 zo dňa 24. novembra 2011, 9So/134/2010 zo dňa 24.
novembra 2011 a 7So/24/2011 zo dňa 29. februára 2012.

Ohľadom požiadavky navrhovateľa o zohľadnenie ďalšej doby zamestnania, ktorá nebola zohľadnená
pri priznaní starobného dôchodku ako aj doby zamestnania po vzniku nároku na starobný dôchodok súd
konštatuje, že navrhovateľ sa s touto požiadavkou musí obrátiť na príslušný útvar Ministerstva vnútra

Slovenskej republiky, nakoľko vzhľadom na uvedené odporkyňa nie je kompetentná o takejto žiadosti
rozhodovať.

Z dávkového spisu odporkyne súd zistil, že odporkyňa vydala rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo
dňa 30. marca 2009, ktorým zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok ku dňu 15. januára

2009, pretože navrhovateľ nespĺňa podmienky uvedené v § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení
zákona č. 555/2007 Z.z. Navrhovateľ proti tomuto rozhodnutiu nepodal opravný prostriedok, v dôsledku
čoho toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.

Súd upozorňuje na to, že v konaní o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu vo veci dôchodkového

poistenia sa súd môže zaoberať len posúdením zákonnosti toho rozhodnutia odporkyne, proti ktorému
navrhovateľ podal v zákonnej lehote opravný prostriedok a ktoré tak označil za predmet preskúmania,
a preto na námietky navrhovateľa, že odporkyňa v rozhodnutí číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 30.
marca 2009 vychádzala pri zamietnutí jeho žiadosti o starobný dôchodok z ustanovenia § 65 zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov neprihliadol, nakoľko výrok tohto

právoplatného rozhodnutia sa vzťahuje iba na situáciu, kedy odporkyňa v roku 2009 rozhodovala o
žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok a v súčasnosti toto rozhodnutie je pre posúdenie vzniku
nároku navrhovateľa na starobný dôchodok na základe žiadosti o starobný dôchodok spísanej dňa
18.8.2014 irelevantné.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 30. septembra

2014 podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ nebol
v konaní úspešný, a preto mu súd trovy konania nepriznal a odporkyni trovy konania neprislúchajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Krajskom súde v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./