Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 20, 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 6C/399/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214208743
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Lengyelová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2214208743.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Erikou Lengyelovou v právnej veci

navrhovateľa:R.T.D.,D..O..M..,G.X,XXXXXJ.W.:XXXXXXXX,právnezastúpený:TOMÁŠKUŠNÍR
s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti odporcovi: G. L., L.. XX.XX.XXXX, J. T. XXXX/XX, XXX XX
K. D., o zaplatenie istiny 270,- € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Návrh sa z a m i e t a.

II. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom zo dňa 29.04.2014 sa domáhal na tunajšom súde od odporcu zaplatenia istiny
270,-€ s príslušenstvom.

Súd návrh podľa § 79 os. 4 a § 114 ods. 3 O.s.p. spolu s procesným poučením doručil odporcovi do
vlastných rúk ktorý sa k návrhu nevyjadril.
Vzhľadom na výšku uplatnenej istiny rozhodol súd vo veci rozsudkom bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea, ods. 1 O.s.p. ak v priebeh konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 € od toho
okamihu ide o drobný spor.
Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi, najmä Zmluvou

č. XXXXXXXX uzavretej medzi Všeobecnou úverovou bankou a.s. Bratislava a odporcom, zmluvou o
postúpení pohľadávok a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Všeobecná úverová banka a.s. a odporca dňa 08.12.2008 podpísali listinu označenú ako žiadosť
o vydanie a používanie pôžičkovej karty Quatro č. XXXXXXXX. V časti III tejto listiny je uvedená
maximálna výška pôžičky ( úverový rámec ) 30.000,-Sk a mesačná splátka vo výške 1.200,-Sk ktorou
mal predmetný úver odporca splácať. Na základe zmluvy bola odporcovi vydaná platobná karta ktorou
vykonal platby a výbery od 16.02.2009 do 21.10.2010. Nebolo zistené z doložených listinných dôkazov,

že by bol odporca zo strany Všeobecnej úverovej banky a.s. vyzvaný na úhradu dlžnej sumy. Dňa
11.03.2014 medzi postupcom Všeobecná úverová banka a.s. a navrhovateľom bola uzavretá Zmluva o
postúpení pohľadávok na základe ktorej postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi.
Táto zmluva obsahuje okrem iného tieto ustanovenia:

1. POJMY

Deň účinnosti: znamená deň, kedy bola uhradená celá kúpna cena, pričom každá platba kúpnej ceny
sa považuje za uhradenú dňom jej pripísania na účet2. POSTÚPENIE A ODPLATA ZA POSTÚPENIE

3.6 Postupník sa za nadobudnutie pohľadávok v zmysle tejto zmluvy zaväzuje uhradiť postupcovi kúpnu
cenu vo výške ( suma ne nečitateľná ) na účet postupcu.

Nebolo zistené či a kedy navrhovateľ zaplatil VÚB a.s. odplatu dohodnutú v ods. 3.6 Zmluvy o postúpení,
rovnako nebolo zistené, že by VÚB a.s. oznámila odporcovi, že postúpila pohľadávku na navrhovateľa.

Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov listinami doloženými navrhovateľom. V
tejto súvislosti treba zdôrazniť, že nebolo povinnosťou súdu v tomto smere nahrádzať dôkaznú aktivitu
navrhovateľa výzvou na odstránenie nedostatkov podania v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p. Nepredloženie
uvedených listín totiž nie je vadou ktorá by bránila prejednaniu žaloby ale má za následok nedokázanie
hmotnoprávnych skutočností o ktoré navrhovateľ opiera svoje uplatňované nároky ( navrhovateľ opiera
svoje uplatňované nároky - Uzn. NS SR 4Cdo 179/2012 ). Navrhovateľ si pritom musel byť vedomý, že

tieto skutočnosti musí dokázať, ak chce opodstatniť svoju aktívnu legitimáciu postupníka pohľadávky, o
to viac, ak jeho pôvodným veriteľom bola banka.
Čo sa týka právnej kvalifikácie uplatneného nároku, navrhovateľ svoje nároky voči odporcovi odvodzuje
zo zmluvy ktorú odporca uzavrel s VÚB a.s., teda bankou poskytujúcou úvery na základe bankovej
licencie, čo je všeobecne známa skutočnosť. Tieto nároky mal navrhovateľ získať postúpením, preto

bolo potrebné sa v 1.rade zaoberať otázkou, či zistený skutkový stav opodstatňuje záver, že postúpenie
je ( aspoň voči dlžníkovi ) platné a účinné.
Ust. § 524 ods. 1 OZ umožňuje postúpiť pohľadávku písomnou zmluvou. Táto zmluva musí byť platná
a zároveň účinná ( teda musia nastať v nej zamýšľané účinky ), aby sa postupník stal majiteľom
( veriteľom ) pohľadávky postupcu.

V predmetnej veci bolo zistené, že navrhovateľ a VÚB a.s. uzavreli zmluvu, ktorá je síce písomná, v
ktorej však bolo výslovne dohodnuté, že postúpenie ( prechod pohľadávky ) z VÚB a.s. na navrhovateľa
nastáva až dňom, kedy bude na účet VÚB a.s. pripísaná suma úhrady za postúpené pohľadávky. Až do
toho dňa zostáva veriteľom a majiteľom pohľadávky postupca , teda VÚB a.s.
Zo skutkového stavu vyplýva, že navrhovateľ nedokázal , že by k takejto úhrade došlo a teda že by

došlo k naplneniu predpokladu, za ktorého malo postúpenie pohľadávky nadobudnúť účinnosť. Tento
nedostatok by však mohol byť zhojený za podmienok upravených v § 526 OZ ktorý „ zmierňuje“
predpoklady účinnosti postúpenia voči dlžníkovi tým, že dáva na výber, či ho o postúpení informuje
postupca alebo postupník. Ak o postúpení informuje postupca, je tým postúpenie účinné voči dlžníkovi
bez ďalšieho ( s výnimkou prípadov § 525 OZ), aj keď zmluva o postúpení neexistuje alebo nie je účinná.

Ak však postúpenie oznamuje postupník, z § 526 ods. 2 OZ vyplýva, že preukázanie zmluvy o postúpení
je predpokladom toho, aby bol oprávnený pohľadávku od dlžníka vymáhať. Uvedená požiadavka je
logická,pretožeakpostupcaneoznámidlžníkovi,žepohľadávkupostúpil,môžedlžníkvychádzaťztoho,
že postupca je naďalej jeho veriteľom a že len plnenie jemu má účinky riadneho splnenia. Predpoklady
§ 526 OZ ( oznámenie postupcu alebo platnú a účinnú zmluvu o postúpení) môže postupník preukázať

kedykoľvek a prípadný nedostatok tohto dôkazu môže nahradiť preukázaním týchto skutočností aj počas
prebiehajúcehokonania vočidlžníkovi. V prerokúvanejveci však zo zisteného skutkového stavu vyplýva,
že navrhovateľovi ako tvrdenému postupníkovi sa žiadnu z týchto skutočností nepodarilo preukázať.
Nedokázal tak, že by bol odporca upovedomený o postúpení pôvodným veriteľom ani nedokázal, že
by zmluva o postúpení z ktorej odvodzoval svoju aktívnu legitimáciu nadobudla účinnosť v súlade s jej

ods. 3 bod 3.
Vzhľadom na to súd dospel k tomu záveru, že navrhovateľ nepreukázal svoje postavenie veriteľa
uplatnenejpohľadávky,tedanepreukázalsvojuaktívnulegitimáciu.Aktívnalegitimácianiejepreukázaná
aj z iného dôvodu. Ust. § 525 ods. 1 OZ zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých
obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Podľa názoru súdu pohľadávka banky voči svojim klientom je

práve takouto pohľadávkou. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené
špecificképovinnostiapožiadavkykladenénapodnikaniebánkvzmysle§27anasl.Zákonač.483/2001
Z.z. o bankách ako aj obsiahle bankové tajomstvo ( § 91 a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky a
povinnosti nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky
na iný subjekt ktorý týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho

vzťahu medzi veriteľom - postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom - postupcom
a dlžníkom. Preto treba vychádzať z toho, že ust. § 525 ods. 1 OZ bráni postupovaniu pohľadávok z
takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach
dlžníka.Podľa § 92 ods. 7 Zákona o bankách resp. § 92 os. 8 cit. zákona dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky
voči klientovi za splnenia určitých podmienok.
V zmysle cit.ust. tak predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je , aby bol ohľadom

tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak
tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni ust. § 525
ods. 1 OZ. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná, potom jej postúpenie je svojim obsahom a účelom v
priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 OZ a to nielen medzi stranami zmluvy
ale aj navonok voči dlžníkovi. Je to v podstate aj ochrana dlžníka pred tým, aby jeho dlh v prípadoch

uvedených v citovanom ust. zákona prešiel na inú osobu než toho veriteľa voči ktorému pôvodne vznikol.
Na absolútnu neplatnosť postúpenia pohľadávky prihliada súd aj bez námietky z úradnej povinnosti.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ bol povinný aj dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie ,
teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Možno síce považovať za dokázanú
požiadavku 90 dňového omeškania , čo vyplýva z výpisu z úverovej karty, avšak neoblo dokázané, že
by bol aj písomne vyzvaný na splnenie svojho záväzku pôvodným veriteľom. Navrhovateľ nedokázal, že

pohľadávka voči odporcovi bola v čase jej postúpenia na navrhovateľa spôsobilí na postúpenie v zmysle
§ 92 ods. 8 Zákona o bankách.
Vzhľadom na to je nepochybné, že navrhovateľ nepreukázal , že sa platne účinne stal veriteľom
uplatňovanej pohľadávky, teda nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu. Preto súd jeho návrh zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. Navrhovateľ si uplatnil trovy, no nebol úspešný,

odporca zase náhradu trov konania nežiadal a preukázateľne v tomto konaní mu ani trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania (§ 205 ods.3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (§ 251 ods. 1 O.s.p.). Ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (§ 251 ods. 2 O.s.p.).