Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. október 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14C/121/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712216988
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6712216988.4

Rozhodnutie

Okresný súd Zvolen, v právnej veci navrhovateľa Bohemia Faktoring, s.r.o., so sídlom Letenská 121/8,
11800Praha,IČO:27242617,ČeskárepublikaprotiodporcoviJ.Y.,nar.XX.XX.XXXX,bytomX.náměstí
XX, XXX XX J. U., Česká republika, občan Y. republiky a A. republiky, o zaplatenie 17.910,34 Kč s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

Súd v r a c i a navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 36,30 Eur prostredníctvom Slovenskej pošty
a.s. v lehote do 30 dní od doručenia právoplatného uznesenia Slovenskej pošte a.s.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 24.09.2012, doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.10.2012, domáhal voči
odporcovi zaplatenia 17.910,34 Kč s príslušenstvom.

Súd vydal platobný rozkaz č.k. 22Ro/197/2012-57 zo dňa 09.01.2013.

Súd uznesením č.k. 22Ro/197/2012-70 zo dňa 28.01.2014 zrušil platobný rozkaz č.k. 22Ro/197/2012-57

zo dňa 09.01.2013 nakoľko sa nepodarilo odporcovi doručiť platobný rozkaz do vlastných rúk.

Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), kedykoľvek za konania prihliada súd
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd

konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Predmetom tohto konania je nárok navrhovateľa na zaplatenie 17.910,34 Kč na základde Zmluvy
o poskytovaní bankových produktov a služieb, ktorú uzavrel právny predchodca navrhovateľa ako

právnická osoba v rámci predmetu svojej činnosti s odporcom ako fyzickou osobou - nepodnikateľom
dňa27.06.2005,keďpotomuvedenúzmluvumožnopodľajejobsahuposúdiťakospotrebiteľskúzmluvu.

V prípade, že v konaní vystupuje účastník, ktorý má sídlo resp. bydlisko mimo územia Slovenskej
republiky, ide o tzv. konanie s cudzím prvkom, kedy na prejednanie právnej veci s takýmto prvkom musí
byť ako základná podmienka splnená podmienka právomoci súdu na konanie. Právomoc súdu môže

byť založená buď mnohostrannou či dvojstrannou medzinárodnou zmluvou alebo právnymi predpismiEurópskych spoločenstiev, ktoré majú prednosť pred zákonom, prípadne právomoc súdu na konanie
môže byť založená zákonom v prípade neexistencie uvedených noriem.

Súd preto skúmal, či v predmetnej veci je daná právomoc súdu na konanie.

Právnu úpravu právnych vzťahov s cudzím prvkom obsahuje zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom
práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o MPS“), ktorý v § 37 a
nasledujúcich upravuje právomoc slovenských justičných orgánov. § 37 citovaného zákona stanovuje,

že ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje
návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak
tu má majetok. V konaní je zrejmé, že žalovaným je fyzická osoba s bydliskom mimo územia Slovenskej
republiky. Preto na uvedenom ustanovení § 37 zákona o MPS nemožno založiť právomoc slovenského
súdu na konanie.

Ustanovenia§37aaž37czákonaoMPSupravujúprávomocslovenskýchsúdovvoveciachpracovných,
poistných, spotrebiteľských resp. iných zmlúv ako aj vo veciach náhrady škody a právomoc pri vzájomne
súvisiacich právach a vzájomných nárokoch, pričom z ustanovenia § 37a písm. c) zákona o MPS
vyplýva, že vo veciach týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv je daná právomoc slovenského súdu, ak
je žalobcom spotrebiteľ, ktorý má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky. Nasledujúce

ustanovenia § 37d až 47 upravujú výlučnú právomoc, voľbu právomoci a právomoc v rodinných veciach,
vo veciach spôsobilosti na právne úkony, poručníctva a opatrovníctva, právomoc vo veciach vyhlásenia
za mŕtveho a v dedičských veciach a pri umorení listín a napokon vyňatie z právomoci slovenských
súdov.Súdkonštatuje,žeožiadenzuvedenýchprípadovsavtomtokonanínejedná,pretonauvedených
ustanoveniach zákona o MPS upravujúcich právomoc, nemožno právomoc slovenského súdu založiť.

Potom sa súd zaoberal otázkou, či právomoc možno založiť na ustanoveniach nariadenia Rady (ES) č.
44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len
„nariadenie“), ktoré stanovuje podmienky právomoci súdu členského štátu na konanie o určitej veci.

Podľa článku 2 ods. 1 nariadenia, ak nie je v nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území
členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. Ide o
základnú zásadu právomoci súdu členského štátu na konanie, podľa ktorej sa žaloba proti žalovanému
podáva zásadne na súde toho štátu, v ktorom má žalovaný bydlisko (sídlo) bez ohľadu na jeho štátne
občianstvo. Nariadenie teda vychádza zo zásady, že pre určenie právomoci súdu je rozhodujúce

kritérium bydliska (respektíve sídla) žalovaného, pričom podľa článku 3 odsek 1 nariadenia, osoby s
bydliskom na území členského štátu (kde má táto osoba bydlisko) možno žalovať na súdoch iného
členského štátu len na základe princípov upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly. Oddiely 2 až
7 kapitoly II nariadenia, určujú právomoc súdu napr. vo veciach určenia výživného, náhrady škody,
poistných, spotrebiteľských a pracovných zmlúv, výlučnú právomoc a iné situácie, pričom z článku 16

ods. 2 predmetného nariadenia vyplýva, že spotrebiteľa možno žalovať len na súde toho štátu, v ktorom
má spotrebiteľ bydlisko, preto ani podľa predmetného nariadenia nie je na konanie daná právomoc
slovenského súdu, pretože je zrejmé, že žalovaný má bydlisko na území Českej republiky, teda v zmysle
Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a
obchodných veciach je daná právomoc súdu Českej republiky.

Podľa článku 16 ods. 1 nariadenia, spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na
súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo na súdoch podľa miesta bydliska
spotrebiteľa.

Podľa článku 16 ods. 2 nariadenia, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch
členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

Medzinárodná zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci
poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných

veciach (oznámenie č. 193/1993 Z.z.) neobsahuje ustanovenia týkajúce sa právomoci súdov zmluvných
strán.Zuvedenýchdôvodovjezrejmé,ženakonanievoveciniejedanáprávomocsúdovSlovenskejrepubliky,
keď odporcom je osoba s bydliskom na území Českej republiky. Pod bydliskom odporcu v zmysle
ustanovení nariadení treba rozumieť miesto, kde sa fyzická osoba zdržiava s úmyslom zotrvať na danom

mieste dlhodobo. Súd podľa lustrácii v Registri obyvateľov SR zistil, že odporca sa na adrese Detva, bez
uvedenia bližšej adresy pobytu na území Slovenskej republiky nezdržiava dlhodobo, ale je prihlásený
na trvalý pobyt v Českej republike na adrese Komenského náměstí 61, 293 01 Mladá Boleslav.

S ohľadom na uvedené skutočnosti, právomoc súdov Slovenskej republiky nemožno založiť na žiadnom

ustanovení relevantného právneho predpisu. Nedostatok právomoci súdu na konanie je prekážkou
neodstrániteľnou, ktorej výsledkom môže byť podľa § 104 ods. 1 O.s.p. jedine zastavenie konania.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keď konanie bolo zastavené.

Podľa § 11 ods. 3 zákona číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v
znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákona o súdnych poplatkoch“) poplatok splatný podaním návrhu
na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie
vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred
prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie. Ak sa

návrh na začatie konania o rozvode manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnom stupni
súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní o preskúmaní rozhodnutia orgánu
verejnej správy sa poplatok vráti, ak sa návrh na začatie konania vzal späť pred prejednaním veci alebo
ak bolo konanie zastavené z dôvodu, že účastník nebol v konaní riadne zastúpený.

Podľa § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý
sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však
6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

Súčasne so zastavením konania súd vracia navrhovateľovi súdny poplatok, pretože navrhovateľ s

podaním návrhu zaplatil súdny poplatok za návrh vo výške 43,- Eur a po zastavení konania sa mu
má podľa § 11 ods. 3 a 4 zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch vrátiť časť poplatku (preplatok)
krátený o 1 %, najmenej však o 6,70 €. Súdny poplatok vo výške 36,30 Eur sa navrhovateľovi vráti
prostredníctvom Slovenskej pošty a.s.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach ( § 204 ods. 1 prvá
veta O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden

rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).