Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. október 2015

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 1Er/1207/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4315209099
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martina Horňáková
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2015:4315209099.1

Uznesenie

Okresný súd Levice v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, Pribinova
25, 811 09 Bratislava, v konaní zast. Advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: Z. Z.Č.E., H.. XX.XX.XXXX, C. E. XX/XX, XXX
XX, Ž., o vymoženie sumy 249,96 eura s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom Záhradnícka 62, 821 08 Bratislava o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 17.03.2015 doručenú Okresnému súdu Levice dňa
15.05.2015 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

SúdnyexekútorJUDr.RudolfKrutý,sosídlomExekútorskéhoúraduvBratislave,Záhradnícka62,82108
Bratislava požiadal súd o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného na
vymoženie sumy 249,96 eura s príslušenstvom na podklade exekučného titulu , ktorým je rozhodcovský

rozsudok pod sp. zn. SR 23196/09 zo dňa 25.01.2010 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava,
IČO: 35 922 761, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.02.2010 a vykonateľnosť dňa 18.02.2010.
Uvedeným exekučným titulom rozhodca zaviazal povinného zaplatiť oprávnenému sumu 249,96 eura
s úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 217,76 eura od 07.10.2009 do zaplatenia a
nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 117,20 eura a to všetko do troch dní od právoplatnosti

rozhodcovského rozsudku.

Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe
zmluvyoúvereč.4094641zodňa31.10.2008.Žalovaný sisvojupovinnosťvyplývajúcuzozáväzkového
vzťahu riadne a včas neplnil, čím sa stali všetky aj neuhradené splátky splatnými v celku. V
odôvodnení sa ďalej uvádza, že účastníci konania sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto

zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené pred Stálym rozhodcovským
súdom, zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak žalujúca strana podá žalobu na
rozhodcovskom súde. Tento rozhodol a priznal oprávnenému hore špecifikované plnenia.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku /ďalej len EP / podľa tohto zákona možno vykonať
exekúciuajnapodkladevykonateľnýchrozhodnutí rozhodcovských komisií azmierovnimischválených

1Er/1207/2015

Podľa § 44, odsek 2 EP, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebonávrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Exekučný súd na základe citovaných ustanovení z úradnej povinnosti - ex offo skúmal, či žiadosť o
vydanie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom a zistil, že
uvedenépodanianiesúvsúladesozákonom,pretoževychádzajúzexekučnéhotitulu-rozhodcovského
rozsudku, ktorý čiastočne zaväzuje povinného na plnenia ktoré sú v rozpore so zákonom a dobrými
mravmi, teda na plnenia právom nedovolené, čo znamená, že exekučný titul má vady z materiálnej

stránky. Exekučný titul sa totiž skúma z materiálnej a formálnej stránky. Z formálnej stránky sa skúma
či exekučný titul v tomto prípade rozhodcovský rozsudok má všetky formálne náležitosti ktoré vyžaduje
§ 34 Rozhodcovského poriadku a z materiálnej stránky, či exekučný titul v tomto prípade rozhodcovský
rozsudok má splnené všetky hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu a to napríklad jeho rozpor
s právom, t.j. dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi a podobne.

Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a
doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov(ďalej len ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o

spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

Podľa § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý

spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 53 ods. 1, 4 písm. r) Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,

ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné zmluvné podmienky individuálne dohodnuté.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní

Podľa čl. 6 ods.1., smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách(ďalej len ako „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre

1Er/1207/2015

spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa čl. 2. písm. a) smernice, na účely tejto smernice „nekalé podmienky znamenajú zmluvné

podmienky definované v článku 3.

Podľa čl. 3 ods. 1., zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak
napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých
na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 3. smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré
môžu byť považované za nekalé.

Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať

od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.Súd preskúmal predmetnú žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul v zmysle ustanovenia § 44 ods.2 Exekučného poriadku, pričom zistil
nasledovný skutkový stav: oprávnený ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ uzavreli dňa 31.10.2008

zmluvu o úvere. Z obsahu zmluvy vyplýva, že medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o
spotrebiteľskom úvere ( §2 písm. a ) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko v danom prípade
je veriteľ - oprávnený podnikateľom ( podľa výpisu z obchodného registra ) a považuje sa teda za
dodávateľa a dlžník - povinný je jednoznačne spotrebiteľ v súlade s § 52, ods. 3,4 OZ a § 3, ods. 1,2
zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom veriteľ dočasne poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky vo

forme odloženej platby , úveru, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej
podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu.
Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou
podmienkou, ktorá je zmysle §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor súd opiera o

to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o
vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky
vopred pripravené dodávateľom bez toho aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah.

Treba tiež uviesť, že na spotrebiteľské právne vzťahy sa vždy aplikujú spotrebiteľské právne normy a

preto sa vždy použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve a ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa
výhodnejšie a v jeho prospech a to bez ohľadu na to podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva
uzavretá a bez ohľadu na to , či došlo k tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod. Na
základe uvedeného nemá význam ani skutočnosť, že Zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod podľa
Obchodného zákonníka, alebo či došlo k tzv. voľbe práva medzi účastníkmi. Rovnako nemá význam, že

si oprávnený v rozhodcovskom konaní uplatnil svoju pohľadávku ako pohľadávku zo zmenky vystavenej
podľa zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch. V takomto prípade ide o rozpor so zákonom, resp.
o snahu obísť právne normy o spotrebiteľských právnych vzťahoch. Normy
1Er/1207/2015

spotrebiteľského práva sú špeciálnymi ustanoveniami aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku aj vo
vzťahu k zmenkovému zákonu, pričom tu stále platí právna zásada, že sa použije špeciálna právna
úprava pred všeobecnou.

Znenia spotrebiteľských právnych noriem sú všeobecne známe a preto aj oprávnený - dodávateľ by

mal uzatvárať zmluvy a podmienky v nich v súlade s ustanovenia spotrebiteľského práva a nie v
rozpore s ním. Takýto výklad je aj v súlade so smernicou Rady Európskej únie č. 93/13 EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a to najmä článkom 3 ods. 1, ktorý ustanovuje, že zmluvná
podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery
spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vznikajúcich na základe zmluvy, ku škode

spotrebiteľa. Uvedená smernica bola prebratá do nášho právneho poriadku zákonom č. 150/2004
Z.z. , ktorý novelizoval Občiansky zákonník a okrem toho má smernica aj tzv. nepriame účinky, takže je
záväzná pre SR a slúži aj ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov.

Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky súd opiera aj o stanovisko

Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné
Győrfi bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej
medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/ES), ktorá nebola individuálne dohodnutá
a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa
nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice

93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle smernice
všetky podmienky „nekalosti“ už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej
zmluvy je všeobecný súd v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný zákonný súd
spotrebiteľa. V rozhodovanej veci na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej
doložky nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodcovský súd zvolený oprávneným.

Je namieste si uvedomiť aj okolnosť, že zriaďovateľom rozhodcovského súdu, ktorý v predmetnej
veci rozhodoval je podnikateľský subjekt - obchodná spoločnosť, právnická osoba založená v
zmysle Obchodného zákonníka za účelom podnikania, ktorého cieľom je dosahovanie zisku. Zámerom
zákonodarcu v zmysle § 35 zákona o rozhodcovskom konaní nebolo bezvýhradne viazať všetky štátneorgány účinkami rozhodcovského rozsudku, čo je pochopiteľné s ohľadom na to, že rozhodcovský súd
je súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním. Je preto nezlučiteľné
s povahou právneho štátu, aby boli súkromnoprávne orgány mocensky postavené plnohodnotne na

úroveň orgánom disponujúcich verejnou mocou.
V danom prípade je neprijateľnou zmluvnou podmienkou práve samotná rozhodcovská doložka,
ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve a znemožňuje voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu
na rozhodcovskom súde. Spotrebiteľ mohol zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým

Všeobecným obchodným podmienkam, resp. rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako
prvý.

Súd ďalej zistil, že uvedená zmluva obsahuje neprimerané podmienky ( § 53 OZ ) a to dojednania
o sankciách - zmluvných pokutách vo VOP ,ktoré neboli individuálne dojednané a spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto

neprimerané podmienky sú absolútne neplatné ( § 53, odsek 5 OZ )
1Er/1207/2015

a z tohto dôvodu v tejto časti exekučný titul - rozhodcovský rozsudok zaväzuje na plnenie ktoré je právom
nedovolené a je v rozpore so zákonom § 53, odsek 1, odsek 4, písmeno k) a odsekom 5 OZ aj v rozpore

s dobrými mravmi podľa § 39 a § 3 OZ a v rozpore so smernicou Rady EÚ č.93/13/1984 EHS.

Nie je možné v spotrebiteľskom práve kumulovať a nabaľovať sankcie a zabezpečenia za to isté
porušenie zmluvy zo strany spotrebiteľa tak, že to má za následok platiť ako kompenzáciu tak vysoké
sumy oproti sume reálne poskytnutého úveru, respektíve aj oproti sume pozostávajúcej z reálne

poskytnutého úveru, zmluvnej odmeny a poplatku za uzavretie zmluvy. Takýmto spôsobom ide o
neprimerané podmienky, ktoré sú neplatné.

Ide všetko o neprijateľné podmienky, ktoré spôsobuje hrubý nepomer a nerovnováhu v právach a
povinnostiach účastníkov zmluvy a sú teda neplatné pre rozpor so zákonom a to konkrétne § 53, odsek

1, odsek 4, písmeno k) a odsekom 5 Občianskeho zákonníka a okrem toho sú aj v rozpore s dobrými
mravmi podľa § 39 a § 3 Občianskeho zákonníka a v rozpore so smernicou Rady EÚ č.93/13/1984 EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Napriek tomu, že zmluva je v záhlaví označená ako „úverová“, teda uzavretá podľa ustanovení § 497

a nasl. Obchodného zákonníka č.513/1991Zb.z. a malo by sa jednať o tzv. absolútny obchod podľa §
261, odsek 3, písm. c) Obchodného zákonníka, ktorý by sa mal podľa klasického chápania spravovať
výlučne len Obchodným zákonníkom bez ohľadu na postavenie jej účastníkov, t.j. bez ohľadu či sa
jedná o podnikateľa alebo nepodnikateľa, ide tu o spotrebiteľskú zmluvu. Tak ako to bolo už vyššie
uvedené, svojou povahou s ohľadom na postavenie účastníkov zmluvy a jej obsah ide jednoznačne o

spotrebiteľskú zmluvu a vzťah medzi veriteľom - dodávateľom - podnikateľom a dlžníkom - spotrebiteľom
a preto sa na tento vzťah použijú ustanovenia spotrebiteľského práva.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka č.40/1964 Zb. ( ďalej len OZ ) , neplatný je právny úkon, ktorý svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 odsek 1 Občianskeho zákonníka č.40/1964 Zb. ( ďalej len OZ ) , výkon práv a povinností
vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a
oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa odseku 2, fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú o to,

aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné
rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.

Podľa § 52, odsek 1 Občianskeho zákonníka č.40/1964 Zb. ( ďalej len OZ ) , spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadne na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52, odsek 2 OZ , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obratom,
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.1Er/1207/2015

Podľa § 54, odsek 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54, odsek 2 OZ , v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 53, odsek 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ä ďalej len
„ neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľnú

podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53, odsek 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť sa oboznámiť pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53, odsek 4, písmeno k) OZ , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú mimo iného aj tie, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53, odsek 5 OZ , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 2 zákona č.258/201 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ( ďalej len ZSU ), na účely tohto zákona
sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 zákona č.258/201 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, odsek 1, veriteľom je fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania;3) v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. 4)
odsek 2 , spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na
výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

V prílohe Smernice Rady Európskej únie, v bode 1, písmeno e) je stanovené, že: Nekalá podmienka
uvedená v článku 3 smernice je okrem iných aj požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok,
aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu.

1Er/1207/2015

Najvyšší súd SR v uznesení z 27. februára 2013, sp. zn. 5 Cdo 232/2012 judikoval, že nedostatok
právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy,
má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského

rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej
úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné
odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach
a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.

Najvyšší súd SR taktiež v uznesení z 5. decembra 2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 judikoval, že osobitosť
postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednať a
rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je
teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnejzmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Ak teda právomoc rozhodcovského súdu je závislá od existencie
platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s

právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či
rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.
Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú
vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon
nebol nikdy uzavretý.

Treba uviesť, že takýto postup a chápanie v exekučných konaniach na základe rozhodcovských
rozsudkov pri spotrebiteľských právnych vzťahov vyplýva aj z judikatúry súdov Európskej únie,
napríkladrozsudokSúdnehodvora,vprípadeAsturcomTelecomunicacionesSLprotiCristinaRodríguez
Nogueira, číslo : C-40/08.

Uvedené ustanovenia sa totiž použijú vždy ak ide o spotrebiteľský právny vzťah medzi spotrebiteľom
- dlžníkom a veriteľom. Treba pritom zdôrazniť, že tieto právne normy o spotrebiteľských právnych
vzťahoch v zákone o spotrebiteľských zmluvách a v Občianskom zákonníku sú kogentnými právnymi
normami, ktoré teda nie je možné zmeniť dohodou zmluvných strán a ani inak.

V zmysle vyššieho uvedeného oprávnený nepreukázal splnenie podmienok na vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie podľa exekučného titulu, ktorým v danej veci je rozhodcovský rozsudok, a preto súd
žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia

uznesenia na Okresný súd Levice, písomne v troch vyhotoveniach (§ 374 ods.
4 prvá veta OSP). Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou
osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa,
proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 ods. 2 OSP), rozhodnutie sa
podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 posledná

veta OSP).

1Er/1207/2015

Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť;
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V Leviciach, dňa 14. októbra 2015