Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, September 29, 2015

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 6C/76/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6311201284
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Kekeňák, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBR:2015:6311201284.19

Uznesenie

Okresný súd Brezno v právnej veci navrhovateľa S.. V. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX/XX,
C. proti odporcom 1/ Literárne informačné centrum so sídlom Nám. SNP 12, Bratislava, IČO: 31 752 381,
zast. Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s. r. o. so sídlom Dobšinského 12, Bratislava,
IČO: 47 238 232, 2/ K.. A. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. C. H. 6, D., o ochranu osobnosti s náhradou
nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie voči odporcovi 2/ K.. A. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. C. H. 6, D. z a s t a v u j e.

II. Odporcovi 2/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Z a s t a v u j e konanie v časti zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 300
000,- Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 01.03.2011 domáha, aby súd určil, že
zverejnením nepravdivých informácii o osobe navrhovateľa v časopise Knižná Revue zo dňa 08.07.2009
a následne na internete došlo zo strany odporcu 1/ k zásahu do práva navrhovateľa na ochranu
osobnosti, a to ľudskej dôstojnosti a osobnej cti. Ďalej sa domáha, aby súd zaviazal odporcu 1/
povinnosťou zverejniť v najbližšom vydaní Knižnej Revue, ako aj na internete po dobu desať mesiacov

ospravedlnenie bližšie špecifikované v návrhu. Taktiež sa domáha, aby súd zaviazal odporcu 1/ zaplatiť
750 000,- Eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Uplatnil si aj nárok na náhradu trov
konania.

Navrhovateľ podaním doručeným na tunajší súd dňa 24.06.2011 navrhol rozšírenie návrhu v časti
náhrady nemajetkovej ujmy zo sumy 750 000,- Eur na 900 000,- Eur a žiadal pripustiť rozšírenie návrhu

tak, aby súd zaviazal odporcu 1/ povinnosťou zaplatiť mu náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo
výške 900 000,- Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Uznesením č.k. 6C/76/2011-73 zo dňa 20.07.2011 súd pripustil zmenu návrhu v nasledovnom znení:
„Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 900 000,-
Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.“ V zostávajúcej časti zostal návrh nezmenený.

Podaním doručeným súdu dňa 14.02.2012 navrhol navrhovateľ rozšírenie okruhu účastníkov na strane
odporcu o K.. A. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. C. H.
6, D., ktorý bude ďalej vystupovať v konaní ako odporca 2/. V zostávajúcej časti zostal podaný návrh
navrhovateľa nezmenený.Uznesením č.k. 6C/76/2011-110 zo dňa 16.02.2012 súd pripustil, aby do konania na strane odporcu
vstúpil K.. A. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. C. H. 6, D., ktorý bude ďalej v konaní označený ako odporca
2/.

Podanímdoručenýmsúdudňa15.07.2015označenýmakozmenanávrhu,okreminéhovzalnavrhovateľ
návrhnazačatiekonaniaspäťvočiodporcovi2/apožiadalsúd,abykonanievočinemuzastavil.Rovnako
vzal späť konanie v časti zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 300 000,- Eur. Predmetom
konania by tak ostalo rozhodnutie súdu o nárokoch navrhovateľa, ktorými sa domáha, I. aby súd určil, že

zverejnením nepravdivých informácii o osobe navrhovateľa v časopise Knižná Revue zo dňa 08.07.2009
a následne na internete došlo zo strany odporcu k zásahu do práva navrhovateľa na ochranu osobnosti,
a to ľudskej dôstojnosti a osobnej cti, II. aby súd zaviazal odporcu 1/ povinnosťou zverejniť v najbližšom
vydaní Knižnej Revue, ako aj na internete po dobu desať mesiacov ospravedlnenie bližšie uvedené v
návrhu, III. aby súd uložil odporcovi 1/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch vo výške 600 000,- Eur, ako aj povinnosť nahradiť trovy konania. Navrhovateľ predmetné

podanie okrem iného odôvodnil aj tým, že odporca 2/ konal na podnet odporcu 1/ a za svoju recenziu
dostal zaplatené. Preto nie je daná jeho pasívna legitimácia, lebo za zásah do jeho práv zodpovedá
výhradne odporca 1/.

Podaním doručeným súdu dňa 31.07.2015 odporca 1/ uviedol, že so späťvzatím návrhu v časti náhrady

nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 300 000,- Eur súhlasí.

Podaním doručeným súdu dňa 31.07.2015 prejavil odporca 2/ nesúhlas so späťvzatím návrhu. Svoje
podanie odôvodnil v podstate tým, že verí v skoré rozhodnutie tejto prejednávanej veci a jeho súhlas by
umožnil navrhovateľovi naďalej nezmyselne obťažovať odporcov.

Súd pri rozhodovaní postupoval najmä podľa týchto zákonných ustanovení:

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd

konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O.s.p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., žiaden z účastníkov, nemá právo na náhradu trov konania podľa
jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je

povinný uhradiť trovy konania odporca.

Vážne dôvody, ktoré opodstatňujú nesúhlas žalovanej strany so späťvzatím návrhu, spravidla spočívajú
v tom, že odporca alebo iný účastník konania má právny alebo iný (morálny, ekonomický, a pod.)
záujem na tom, aby o žalobe (návrhu) bolo meritórne rozhodnuté. Vážny dôvod nesúhlasu so späťvzatím

žaloby (návrhu) má odporca aj vtedy, ak dokazovanie vo veci postúpilo tak ďaleko, že možno očakávať
rozhodnutie súdu (Uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 26.11.2014, sp. zn. 22Cdo/2149/2014 (SR
3/2015)).

Späťvzatie návrhu na začatie konania je procesný úkon navrhovateľa, z obsahu ktorého jednoznačne

vyplýva, že na prejednaní svojho návrhu celkom alebo v určenej časti nemá záujem a je uzrozumený s
tým, že o jeho návrhu (resp. časti jeho podaného návrhu) nebude súdom meritórne rozhodnuté (viď tiež §
96 ods. 1 O.s.p.). Pretože späťvzatie návrhu môže byť v rozpore so záujmom odporcu, aby konanie bolo
dokončené meritórnym rozhodnutím súdu, odporca má procesné právo (oprávnenie) vyjadriť nesúhlas
s týmto procesným úkonom navrhovateľa (viď tiež § 96 ods. 2 O.s.p.).

Uvedenému procesnému právu odporcu zodpovedá procesná povinnosť súdu vyzvať odporcu pred
rozhodnutím o tomto úkone navrhovateľa, aby sa vyjadril, či so späťvzatím návrhu súhlasí.Vážne dôvody, ktoré opodstatňujú nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu spravidla spočívajú v tom,
že odporca alebo iný účastník konania má právny alebo iný záujem na tom, aby o návrhu bolo meritórne
rozhodnuté (morálny, procesne ekonomický, a pod.). To, že má vážne dôvody, tvrdí a preukazuje ten,

kto so späťvzatím návrhu nesúhlasí.

V konaní na súde prvého stupňa platí, že ak odporca so späťvzatím návrhu na začatie konania účinne
prejaví svoj nesúhlas z vážnych dôvodov, súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní (nesúhlas
odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný v prípadoch uvedených v § 96 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosť, že odporca 2/ uviedol, že verí v skoré ukončenie tejto veci rozhodnutím súdu vo veci samej
a jeho súhlas so späťvzatím návrhu by umožnil navrhovateľovi naďalej nezmyselne obťažovať odporcov,
podľa názoru súdu nepredstavuje vážny dôvod predpokladaný ustanovením § 96 ods. 2 O.s.p., pre ktorý
by bolo potrebné pokračovať v konaní o časti pôvodne podaného návrhu predstavujúceho povinnosť
odporcu 1/ zaplatiť navrhovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 300 000,- Eur

a voči odporcovi 2/. Súd konštatuje, že zo spisovného materiálu vyplýva, že navrhovateľ v priebehu
konania neuplatnil žiadny nárok voči odporcovi 2/, teda aj meritórne rozhodnutie súdu by nezabránilo
ďalším konaniam navrhovateľa voči tomuto odporcovi, pretože predmetné súdne rozhodnutie by vo
vzťahu k odporcovi 2/ s ohľadom na neexistenciu akéhokoľvek nároku, ktorý by bol voči nemu zo
strany navrhovateľa uplatnený, nebolo rozhodnutím meritórnym a nezabraňovalo by možným budúcim

návrhom (žalobám) navrhovateľa smerujúcim voči odporcovi 2/.

Vychádzajúc z týchto skutočností a vyššie citovaných zákonných ustanovení, súd konanie v predmetnej
právnej veci voči odporcovi 2/ zastavil napriek jeho nesúhlasu so späťvzatím návrhu zo strany
navrhovateľa.

Súd s ohľadom na prejavenú vôľu navrhovateľa a s ohľadom na vyjadrenie sa odporcu 1/ k späťvzatiu
návrhu navrhovateľom v časti týkajúcej sa zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške
300 000,- Eur postupoval v súlade s vyššie citovaným zákonným
ustanovenímObčianskehosúdnehoporiadkuakonaniezastavilvčastizaplatenianáhradynemajetkovej

ujmy v peniazoch vo výške 300 000,- Eur. Predmetom konania tak ostalo rozhodnutie súdu o nárokoch
navrhovateľa, ktorými sa domáha, I. aby súd určil, že zverejnením nepravdivých informácii o osobe
navrhovateľa v časopise Knižná Revue zo dňa 08.07.2009 a následne na internete došlo zo strany
odporcu 1/ k zásahu do práva navrhovateľa na ochranu osobnosti, a to ľudskej dôstojnosti a osobnej
cti, II. aby súd zaviazal odporcu 1/ povinnosťou zverejniť v najbližšom vydaní Knižnej Revue, ako aj

na internete po dobu desať mesiacov ospravedlnenie bližšie uvedené v návrhu a III. aby súd uložil
odporcovi 1/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 600 000,- Eur, ako
aj povinnosť nahradiť mu trovy konania.

Z ustanovení § 146 ods. 1 O.sp. vyplýva, že ak došlo k zastaveniu konania, v zásade žiaden z účastníkov

konania nemá právo na náhradu trov konania. Možnosť, aby niektorému z účastníkov konania bola
uložená povinnosť nahradiť trovy konania nastáva až vtedy, ak sú v prípade zastavenia konania splnené
podmienky uvedené v ustanovení § 146 ods. 2 O.s.p.. Ustanovenie druhého odseku § 146 O.s.p.
je v pomere k ustanoveniu prvého odseku špeciálnou úpravou. Preto súd, ktorý o trovách konania
rozhoduje, musí v prvom rade skúmať existenciu procesných podmienok uvedených v druhom odseku

citovaného ustanovenia a v prípade, ak existenciu týchto podmienok zistí, musí o trovách konania
rozhodnúť v súlade s odsekom 2 citovaného ustanovenia, teda musí uložiť niektorému z účastníkov
konania povinnosť nahradiť trovy konania (za predpokladu, že trovy konania vznikli a boli v konaní riadne
uplatnené).

Ustanovenie § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. ukladá povinnosť nahradiť trovy konania účastníkovi
alebo jeho zástupcovi, ak zavinili, že konanie sa muselo zastaviť. Zavinenie účastníka v zmysle tohto
ustanovenia je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska.

Navrhovateľ vzal podaním doručeným súdu dňa 15.07.2015 svoj návrh na začatie konania späť voči

odporcovi 2/, čo odôvodnil tým, že odporca 2/ konal na podnet odporcu 1/ a za svoju recenziu dostal
zaplatené; preto nie je daná jeho pasívna legitimácia, lebo za zásah do jeho práv zodpovedá výhradne
odporca 1/. Navrhovateľ teda vzal svoj návrh na začatie konania späť v celom rozsahu voči odporcovi 2/.
Do úvahy by teda pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádzala aplikácia ust. § 146 ods. 1 písm.c) O.s.p. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ vzal návrh na začatie konania späť voči odporcovi 2/
z dôvodu chýbajúcej pasívnej vecnej legitimácie odporcu 2/.

Na základe prejavu vôle navrhovateľa, ktorý vzal svoj návrh na začatie konania späť voči odporcovi 2/,
musel súd konanie zastaviť, pretože ide o sporové konanie a navrhovateľ v rámci svojej dispozičnej
právomoci môže kedykoľvek v priebehu konania vziať podaný návrh na jeho začatie späť. Prejavom
jeho vôle je súd viazaný a odhliadnuc od prípadov, kedy odporca so späťvzatím návrhu na začatie
konania z vážnych dôvodov nesúhlasí (za splnenia zákonom stanovených procesných predpokladov),

súd musí konanie obligatórne zastaviť. K zastaveniu konania teda došlo, ako je uvedené vyššie, na
základe späťvzatia návrhu. Navrhovateľ späťvzatím návrhu spôsobil, že konanie muselo byť zastavené
a uvedeným postupom naplnil ustanovenie § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p. Vznikla mu tak povinnosť
nahradiť odporcovi 2/, ktoré mu v priebehu konania vznikli a ktoré boli uplatnené.

Odporcovi 2/ síce s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti vzniklo právo na náhradu trov konania,

avšak v priebehu konania si náhradu trov konania neuplatnil. Preto súd odporcovi 2/ náhradu trov
konania nepriznal.
Súd pre úplnosť záverom konštatuje, že z podania navrhovateľa zo dňa 15.07.2015 vyplýva, že týmto
podaním mení aj pôvodne podaný návrh voči odporcovi 1/. O tejto časti jeho podania súd rozhodne
samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní (§
204 ods. 1, 2 O.s.p.) odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v troch rovnopisoch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
a nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že

- v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p.,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.