Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 24, 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 6C/37/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214223349
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Lengyelová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2214223349.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Erikou Lengyelovou v právnej veci

navrhovateľa: S. E. B., P..B.., J.: XX XXX XXX, B. B.Í. C. XXXX/XXX, XXX XX W., právne zastúpený :
Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., pobočka kancelárie , adresa pre doručovanie:
Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, sídlo: Piaristická 707/25, 9011 01 Trenčín, proti odporcovi: D. A.,
N.. XX.XX.XXXX, C. A. F. XXX, XXX XX M. N. F. o zaplatenie 447,68 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 298,-€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% z tejto
sumy od 18.12.2014 do zaplatenia, vyčíslený úrok z omeškania 32,96 €, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a.

III. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom zo dňa 30.12.2014 sa domáhal na tunajšom súde od odporcu zaplatenia 447,68
€ s príslušenstvom a to vyčísleného ročného úroku z omeškania 49,52 € a úroku z omeškania vo výške
8,5% ročne zo sumy 447,68 € od 18.12.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žiadal súd aby
rozhodol vo veci platobným rozkazom. Nakoľko neboli splnené zákonné predpoklady pre rozhodnutie

veci platobným rozkazom, vzhľadom na výšku uplatnenej istiny rozhodol vo veci súd rozsudkom bez
nariadenia pojednávania.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch .
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000,- € , od toho
okamihu ide o drobný spor.
Súd návrh podľa § 79 ods. 4 a § 114 ods. 3 O.s.p. spolu s procesnými poučeniami doručil odporcovi do
vlastných rúk, ktorý sa k návrhu nevyjadril.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi, najmä Úverovou
zmluvou č. XXXXXXXXXX, Úverovými zmluvnými podmienkami, prehľadom čerpania úhrad zo strany
odporcu a zistil nasledovný skutkový a právne stav veci:
Navrhovateľ ako veriteľ uzatvoril s odporcom ako dlžníkom dňa 11.11.2012 Úverovú zmluvu č.
XXXXXXXXXXktorejneoddeliteľnousúčasťousúÚverovézmluvnépodmienkyspoločnostiHomeCredit
Slovakia a.s. Predmetom Úverovej zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 298,- €
zo strany navrhovateľa odporcovi. Odporca sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť v 6 pravidelných

mesačných splátkach po 61,78 €, termín prvej splátky bol dohodnutý na 11.02.2013, termín splatnosti
20.07.2013 a úhrada nasledujúcich splátok mala byť vždy realizovaná do 20.dňa toho ktorého mesiaca.
Odporca nerealizoval z poskytnutého úveru žiadnu splátku.Výsledkami vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľ poskytol odporcovi
spotrebiteľský úver na základe Zmluvy o úvere zo dňa 11.12.2012. Odporca sa zaviazal poskytnuté
peňažné prostriedky navrhovateľovi vrátiť v 6.mesačných splátkach vo výške 61,78 €.

Podľa ust. § 1 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
ide o spotrebiteľský úver.
Ust. § 1 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. vymedzuje prípady, kedy sa úver považuje sa bezúročný a
bez poplatkov. Ide vlastne o špeciálnu právnu úpravu absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Tým,

že zákon nedodržanie iba niektorých obsahových náležitostí zmluvy ako aj písomnej formy postihuje
neplatnosťou, robí z týchto náležitostí nevyhnutné podstatné obsahové náležitosti zmluvy. Východiskom
spotrebiteľskej ochrany je názor, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom nerovnom postavení s
profesionálnymdodávateľomatosohľadomnaokolnostizaktorýchdochádzakukontraktácii,vzhľadom
na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych
služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv.

Pre takého vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza z pravidla od
dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený , pri kontraktácii je využívaný
moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa.
Práve s ohľadom na koncepciu spotrebiteľského práva bol prijatý aj Zákon č. 129/2010 Z.z. a ustanovil
osobitné náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia vyššie uvedenej

faktickej nerovnováhy bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského
úveru a vedel lepšie ako pri nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky právne dôsledky
vyplývajúce pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Niektoré ustanovené náležitosti a to práve tie
uvedené v § 11 zákonodarca v prospech ochrany spotrebiteľa preferoval až do takej miery, že ich
neuvedenie v písomnej forme sa sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru ako sankciou

pre dodávateľa ktorý nerešpektuje zákon a tým spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu. Účelom
náležitostí ustanovených v § 9 ods. 2 písm. k) Zákona č. 129/2010 Z.z. je informovanie spotrebiteľa,
aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, čo mu tiež umožňuje
zorientovať sa v danej situácii , pretože potom nie je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude
s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a ďalšie poplatky, teda odplatu navrhovateľa.

Uvedené nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky ani keď z iných ustanovení zmluvy
vyplýva výška úrokov a poplatkov. Citované ustanovenie má za cieľ v zrozumiteľnej forme informovať
spotrebiteľa, ako bude s jeho splátkou naložené a najmä aká časť úveru bude ňou splatená okrem
odplaty veriteľa. Uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi účastníkmi neobsahuje, ide o absenciu
podstatnej náležitosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere , ktorú zákon sankcionuje bezpoplatkovosťou a

bezúročnosťou úveru.
V predmetnej veci je nepochybné že Zmluva o úvere neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k)
Zákona č. 129/2010 Z.z. a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné
poradie v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Zmluva síce obsahuje termín prvej splátky

ako aj termín poslednej splátky a sa v nej uvádza, že každá nasledujúca splátka má byť realizovaná
do 20.dňa toho ktorého mesiaca.
Tak, ako je však vyššie uvedené, toto neumožňuje spotrebiteľovi zorientovať sa v danej situácii, pretože
by malo byť jasné, akú časť úveru platí na úroky a ďalšie poplatky, teda odplatu navrhovateľa z
jednotlivých splátok. Uvedené nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keď z iných

ustanovení zmluvy vyplýva výška úrokov a poplatkov.
Citované ustanovenie má za cieľ v zrozumiteľnej forme informovať spotrebiteľa ak bude s jeho každou
splátkou naložené a najmä aká časť úveru bude ňou splatená okrem odplaty veriteľa.
Podľa § 11 ods. 1 cit. Zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov ,
ak :

a) Zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
b) ak je v Zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

V ďalšom treba poukázať na to, že úrok vo výške 38,29% dojednaný v Zmluve o úvere zo dňa
11.12.2012 je zároveň v rozpore s dobrými mravmi aj vzhľadom na skutočnosť, že v čase poskytnutia
spotrebiteľského úveru ( december 2012 ) bola priemerná výška úrokovej sadzby pri spotrebiteľskýchúveroch poskytovaných bankami domácnostiam s dobou konečnej splatnosti do jedného roka vo výške
13,43% ( zdroj štatistické údaje uverejňované NBS ).
Z vyššie uvedených dôvodov súd je toho názoru, že navrhovateľ od odporcu má právo iba na

vrátenie reálne poskytnutých finančných prostriedkov. V tomto konkrétnom prípade je nepochybné, že
navrhovateľ odporcovi poskytol finančné prostriedky vo výške 298,-€, pričom odporca nerealizoval ani
jednu splátku, teda k úhrade zostáva suma 298,-€.
S poukazom na § 517 ods. 2 OZ z tejto sumy súd priznal navrhovateľovi aj úrok z omeškania , nakoľko
odporca so svojim plnením sa dostal do omeškania . Úrok z omeškania je o 8%-nych bodov vyšší ako

základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Zároveň
súd priznal navrhovateľovi aj vyčíslený úrok z omeškania zo sumy 298,-€ od 30.08.2013 do 17.12.2014
t.j. do dňa vyhotovenia návrhu vo výške 32,96 €.
O náhrade trov konania rozhodol súd s poukazom na § 142 ods. 2 O.s.p. a vyslovil, že žiadny z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Navrhovateľ si uplatnil od odporcu zaplatenie sumy 447,68 € s príslušenstvom a vyčísleného úroku z
omeškania 49,52 €, súd mu priznal 298,-€ spolu s príslušenstvom a vyčíslený úrok z omeškania 32,96
€, teda navrhovateľ nebol v konaní plne úspešný, taktiež ani odporca, ktorému v konaní preukázateľne
ani trovy nevnikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.

Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania (§ 205 ods.3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (§ 251 ods. 1 O.s.p.). Ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (§ 251 ods. 2 O.s.p.).