Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. október 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/123/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512010495
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Jarábek

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2512010495.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Jarábka a sudcov JUDr.

Pavla Sládka a JUDr. Kataríny Stanislavskej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 08. októbra 2015, v
trestnej veci obžalovaného G. O., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1
písmeno d/ Trestného zákona, prejednal odvolanie obžalovaného, ktoré podal proti rozsudku Okresného
súdu v Piešťanoch sp. zn. 2T/78/2012 zo dňa 17.02.2014, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno d/, odsek 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo
výroku o treste, ako aj v spôsobe jeho výkonu.
Na základe § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa

obžalovaný G. O., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom V. C. č. XXX, prechodne bytom X., X. č. X,

o d s u d z u j e

Podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona za použitia §§ 37 písmeno h/, písmeno m/, § 38 odsek 2, §
41 odsek 1, § 42 odsek 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 40 (štyridsať)
mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona sa obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona sa mu ukladá aj trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 5 (päť) rokov.
Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona z r u š u j e sa výrok o treste za skutky pod bodom 1, 2, 4, ako aj vo
výroku o treste zákazu činnosti uloženého v rozsudku Okresného súdu Piešťany sp. zn. 1T/215/2010 zo
dňa 16.9.2013 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave sp. zn. 6To/16/2014 zo dňa 08.10.2015,
ako všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej

došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného G. O. za vinného z prečinu marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 31.01.2012 v čase o 00.25 hod. v Hlohovci, z ulice Šulekovej po ulici Priemyselnej na námestie Sv.
Michala viedol osobné motorové vozidlo značky BMW 650i Coupe, EVČ: NR-615 GD, hoci v uvedenej
dobe mal rozsudkom Okresného súdu v Trnave, č.k. 4T 120/2005 zo dňa 17.12.2009, právoplatným dňa
17.12.2009, uložený zákaz činnosti viesť motorového vozidlá na dobu 36 mesiacov.

Za to mu bol podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona za použitia § 37 písmeno m/, § 38 ods. 4 Trestného
zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 48 ods. 2 písmeno b/ Trestného zákona bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona mu bol uložený aj trest zákazu činnosti riadiť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 4 (štyri) roky.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu.

Poukázal na to, že obžaloba v rámci prípravného konania neobjasňovala skutočnosti, ktoré by svedčili
v prospech obvineného, ale jednostranne len v skutočnosti v jeho neprospech. Pritom stačilo preveriť
výpovede svedkov, najmä svedka Y. I., svedkyne L. L. a O. K. lokalizáciu ich telefónov a zistením, či
naozaj svedok v kritickom čase niekomu telefonoval. Toto bol zásadný dôkaz obhajoby, ktorý odmietol
vykonať už vyšetrovateľ a potom ho odmietol vykonať i súd, napriek tomu, že išlo o dôkaz, z ktorého

by bolo jasné, kto hovorí pravdu a odpadli by ďalšie úvahy o tom, či obvinený vozidlo šoféroval, alebo
nie. Naproti tomu obžaloba takýmto spôsobom preverovala jednostranne len výpoveď obvineného a
svedka I. X.. Pritom poukazuje na to, že do vozidla BMW nemohol nikto zo svedkov vidieť, pretože
je vybavené špeciálnymi tónovanými sklami aj vpredu, pričom bola tma a ani bežne nie je možné pri
pouličnom osvetlení za tmy vidieť do idúceho vozidla. Taktiež bol odmietnutý dôkaz znalecky skúmať
kamerový záznam zabezpečený v trestnom konaní, z ktorého by bolo možné preveriť, či príslušníci PZ

hovoria pravdu o použití majákov. Súd sa ani len nezaoberal skutočnosťou, že kľúč, ktorý bol použitý na
jazdu vozidlom BMW, nebol nájdený u obvineného, ale ho mal pri sebe svedok I. X.. Okrem toho podľa
názoru obhajoby svedkovia vypovedali rozporne, najmä čo sa týka usvedčujúcich svedkov. T. W. a O.
K. v prvých výpovediach zo dňa 31.01.2012 vypovedali, že videli vystupovať obžalovaného z vozidla
v čase, keď aj oni zastavili a vystupovali zo svojho vozidla. To isté uviedli aj do úradného záznamu zo

dňa 31.12.2012. Neskôr ešte v prípravnom konaní T. W. uviedol, že obžalovaného nevidel z vozidla
vystupovať, videl len ako zamkol vozidlo. Na hlavnom pojednávaní tvrdil, že nevidel obžalovaného ani
ako vozidlo zamyká. Rovnako mal nezrovnalosti vo svojich výpovediach aj svedok O. K..
Obžalovaný preto v odvolaní navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu I.
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Na verejnom zasadnutí obžalovaný zotrval na svojom odvolaní.
Zástupkyňa krajskej prokuratúry navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.
Krajský súd podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku na základe odvolania obžalovaného preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj konanie, ktoré mu predchádzal a dospel k
záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Krajský súd v prvom rade konštatuje, že okresný súd po obdržaní obžaloby na G. O. vykonal
všetky dôkaz potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie, následne tieto dôkazy vyhodnotil
logickým spôsobom individuálne i v ich vzájomných súvislostiach a dospel k správnemu záveru o vine
obžalovaného, ako aj právnej kvalifikácii jeho konania.
Krajský súd sa v plnej miere stotožňuje so skutkovými zisteniami okresného súdu, pretože tieto

zodpovedajú obsahu vykonaných dôkazov.
Následne krajský súd tiež konštatuje, že okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku stručne
uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä, ak si navzájom odporujú. Z
odôvodnenia napadnutého rozsudku je aj zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel

návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a tiež, akými úvahami sa spravoval, keď posudzoval
dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a právnej kvalifikácie konania
obžalovaného.
Krajský súd považuje odôvodnenie napadnutého rozsudku za štandardné, súladné s ustanovením §
168 Trestného poriadku vystihujúce všetky relevantné dôkazy, či už z pohľadu obhajoby obžalovaného,

alebo z hľadiska usvedčujúcich dôkazov.
Krajský súd si odôvodnenie a predovšetkým záverečné vyhodnotenie dôkaznej situácie v plnej miere
osvojuje, stotožňuje sa s ním, pretože jednak zodpovedá obsahu jednotlivých dôkazov a jednak
zodpovedá logike pri ich hodnotení.
Krajský súd považuje za potrebné len doplniť, že aj podľa jeho názoru, napriek námietkam obhajoby a

obžalovaného je usvedčovaný výpoveďami T. W., O. K., Y. I., T. W., ako aj J. P., podporne sú výpovede
týchto príslušníkov PZ potvrdené svedkyňou L. L..
Títo svedkovia jednoznačne uviedli, že vo vozidle sa nachádzala iba jedna osoba, čo vyvracia obranu
obžalovaného v tom smere, že by sa vo vozidle nachádzala aj iná osoba a on v ňom bol iba ako
spolujazdec.

Výpoveď svedka I. X. v tom, že vozidlo viedol ako vodič on, bola vyvrátená jednak výpoveďami
horeuvedených svedkov, ale aj pachovými stopami zaistenými vo vozidle na sedadle vodiča a pedáli
plynu, kde sa nachádzala pachová stopa zanechaná práve obžalovaným. Tvrdenie obžalovaného, že on
vozidlo neriadil, vyvracajú však aj ďalšie dôkazy. Konkrétne jeho tvrdenia boli vyvrátené SMS správouz 31.1.2012 o 01.42 hod. s textom „som v HC na polícii, utekaj sem, zobrali ma“. SMS správu poslal
svojej vtedajšej priateľke L. L.. Tá mu následne odpísala telefónne čísla obhajcov. Túto správu zjavne
písal obžalovaný osobne.

Zo zabezpečeného výpisu hovorov je však aj zrejmé, že dňa 31.01.2012 do 00.26 hod. (je pritom
preukázané, že skutok sa mal stať o 00.25 hod.) sa uskutočnil dátový prenos - hovor v trvaní 9211
jednotiek, t.j. 2,5 hodiny. Je tak zjavné, že obžalovaný vytočil tento hovor tesne pred, alebo tesne
po zadržaní, resp. počas kontroly a druhá osoba tak mohla počuť celý priebeh zadržania, ako aj
skutočnosti,ktoréuvádzalzadržanýobžalovanýprisvojomvýsluchu.Následnebolizčíslaobžalovaného

uskutočnené viaceré konkrétne 6 telefonických hovorov na číslo: XXXX XXX XXX, t.j. na číslo L. L. a tri
hovory z číslo L. na číslo O.. V čase o 02.55 hod. toho istého dňa obžalovaný volal na číslo XXXX XXX
XXX, ktorý patrí I. X. a hovor trval 97 sekúnd. Je zrejmé, že obžalovaný za tejto situácie mal dosť času,
aj spôsob ako si zabezpečiť účelovú obranu, resp. osobu, ktorá mala v čase skutku vozidlo viesť.
V sumáre teda možno konštatovať, že obžalovaného prakticky usvedčuje 5 príslušníkov PZ, medzi
výpovede ktorých nie sú podstatnejšie rozpory, resp. niektoré rozpory v detailoch, na ktoré poukazuje

obhajoba, nemôžu zakladať ich nepravdivosť, či nevierohodnosť. Okrem toho treba však podotknúť, že
výpovede policajtov sú potvrdené aj kamerovými zábermi obsiahnutými v spise, z ktorých je zistiteľné,
že v inkriminovanom čase o 00.32.04 hod. na cestnom moste smerom na kruhový objazd do Hlohovca
veľkou rýchlosťou prichádza vozidlo nezisteného typu a značky a za ním išlo ďalšie vozidlo.
Za tejto situácie je teda nevierohodná obhajoba obžalovaného, že vozidlo riadil I. X., pretože obžalovaný

najskôr tvrdil, že jazdila iná osoba, meno ktorej nevie, potom, keď začal jeho neskoršiu obhajobu
potvrdzovať I. X. už obidvaja vypovedali odlišne. Obžalovaný priznával, že za ich vozidlom išlo policajné
vozidlo, podľa svedka I. X. ich však žiadne auto neprenasledovalo. Naviac nelogičnosť je v tom, že za
obžalovaným mal I. X. prísť vozidlom značky Fábia zo Šalgočky, toto odstavil a ďalej len za účelom
zábavy mali spolu jazdiť vozidlom obžalovaného BMW, ktoré mal užívať v tom čase obžalovaný. Jazdili

po Hlohovci a po Seredi a potom späť cez Šulekovo do Hlohovca, pričom za zábavou nepokračovali vo
vozidle I. X., čo je absolútne nelogické. Nelogické však je aj to, že I. X. zobral so sebou po údajnom
odstavení vozidla BMW kľúč od neho a mal odísť svojim motorovým vozidlom Fábia, a teda ponechať
obžalovaného bez kľúča od predmetného motorového vozidla, ktoré tak zostalo nepoužiteľné. Krajský
súd nevidí žiadne logické súvislosti v takomto prípadnom konaní obžalovaného a svedka I. X..

V sumáre krajský súd konštatuje, že je tu dostatok dôkazov, ktoré bezpečne a jednoznačne preukazujú
správanie sa obžalovaného G. O. a že dokazovanie, ktoré bolo vykonané, bolo vykonané v rozumnej
miere, pretože o výpovediach policajtov ani krajský súd nemá žiadne pochybnosti.
Správnu krajský súd považuje aj právnu kvalifikáciu konania obžalovaného, ako ju ustálil okresný súd.
Krajský súd však akceptoval návrh obhajcu na ukladanie súhrnného trestu, pretože zistil, že sú tu

podmienky pre ukladanie súhrnného trestu v zmysle § 42 ods. 1 Trestného zákona.
Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr,
ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný
trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom

páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Krajský súd pritom poukazuje na to, že základnou podmienkou možnosti uloženia súhrnného trestu
je viacčinný súbeh trestných činov, ktorý je daný vtedy, ak medzi spáchaným časovo najskoršieho
z nich a spáchaním najneskoršieho z nich, nebol súdom I. stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok.

Krajský súd konštatuje, že táto podmienka pre ukladanie súhrnného trestu je splnená vo vzťahu k
rozsudku Okresného súdu v Piešťanoch sp. zn. 1T/215/2010 zo dňa 16.09.2013 v spojení s rozhodnutím
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 6To/16/2014 zo dňa 08.10.2015. V tejto situácii potom krajský súd zrušil
napadnutý rozsudok vo výroku o treste aj v spôsobe jeho výkonu a na základe § 322 ods. 3 Trestného
poriadku obžalovaného odsúdil na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 40 mesiacov, pre výkon ktorého

bol zaradený tak ako v predchádzajúcom rozsudku do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia, pretože obžalovaný už bol viackrát vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.
Za súčasného zrušenia výroku o treste v citovanom rozsudku Okresného súdu v Piešťanoch sp. zn.
1T/215/2010 zo dňa 16.09.2013 uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu na 5 rokov.

Krajskýsúdjetohonázoru,žetotorozhodnutiejevprospechobžalovanéhoajeplnezákonnéavystihuje
tak aj požiadavku generálnej, ako aj individuálnej prevencie.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.