Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 22, 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/156/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615205112
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5615205112.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľa V.

C. D., C. D. č. XX, zastúpeného JUDr. Jiřím Martausom, advokátom so sídlom Liptovský Mikuláš, Ul.
1. mája 113/19, proti odporcovi Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku Kráľova Lehota,
IČO: 31902596, Kráľova Lehota 70, zastúpeného Jakubčák, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom
Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706 v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a .
Odporcovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania a to náhrada trov právneho zastúpenia vo výške

2 178,05 eur, ktoré je navrhovateľ povinný zaplatiť Jakubčák, advokátska kancelária, s. r. o., Bratislava,
v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Písomným návrhom, doručeným súdu dňa 05. 06. 2015, navrhovateľ žiadala určiť, že je vlastníkom
nehnuteľností - pozemkov v katastrálnom území C. D. O. T. N. P.-J. Č.. XXXX - trvalé trávne porasty
o výmere 3812 m2, P.-J. Č.. XXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 877 m2, P.-J. Č.. XXX/X - trvalé
trávne porasty o výmere 45 m2, P.-J. Č.. XXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 13 m2, P.-J. Č..
XXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 92 m2, P.-J. Č.. XXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 250
m2, nehnuteľnosti zapísané v Katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálneho

odboru v liste vlastníctva č. XXX, J. Ú. C. D., V. C. D., V. Q. K.. Návrh odôvodnil tým, že právnym
titulom, od ktorého odporca odvodzuje nadobudnutie vlastníckeho práva k pôvodnej parcele č. J. XXX/
X - trávnatý porast o výmere 1277 m2, má byť podľa listu vlastníctva č. XXX, J.. Ú.. C. D. Dohoda o
vydaní nehnuteľností zo dňa 10. 05. 1996. Túto dohodu uzavrel za Obec Vyšná Boca vtedajší starosta
obce X.. N. P. s Cirkevným zborom Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku so sídlom vo Vyšnej Boci,
v mene ktorej konal farár, administrátor N. N., C. H., zborová dozorkyňa a D. Q., kurátor. Dohoda o
vydaní nehnuteľností zo dňa 10. 05. 1996 bola však viazaná na súhlas obecného zastupiteľstva Obce

Vyšná Boca a toto nielenže súhlas nedalo, ale dokonca prejavilo vôľu nevydať pozemky, na ktorých
sa nachádza parkovisko. Tento fakt zakladá v prípade dohody o vydaní nehnuteľnosti v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka, absolútnu neplatnosť. O prejavenom nesúhlase s vydaním pozemkov pod
parkoviskom vo Vyšnej Boci svedčí zápisnica č. 7/95, napísaná dňa 28. 09. 1995 na zasadnutí obecného
zastupiteľstva vo Vyšnej Boci a zápisnica č. 4, napísaná dňa 31. 03. 1995 na zasadnutí obecného
zastupiteľstva vo Vyšnej Boci. O prejavenom nesúhlase zo strany Obce Vyšná Boca informoval obecný
úrad dňa 06. 04. 1995 i Ministerstvo kultúry SR, cirkevný odbor. V zmysle § 7 ods. 1 písm. b/ zákona

č. 289/1993 Z. z. bolo zákonom vylúčené, aby sa vydávali zastavané pozemky. Na pozemku - parcela
č. XXXX - tráv. por. o výmere 3 812 m2, sa nachádza čistiareň odpadových vôd a tento pozemok
mal byť odovzdaný evanjelickej cirkvi dohodou o vydaní nehnuteľnosti zo dňa 10. 05. 1996 aj napriek
tomu, že evanjelická cirkev o vydanie tohto pozemku nežiadala. Preto takýto úkon nikdy nemohol byťpredmetomschvaľovaniaobecnéhozastupiteľstvaObceVyšnáBoca.Absolútnaneplatnosťtejtodohody
o vydaní nehnuteľnosti sa tak dotýka i tohto pozemku. Navrhovateľ tvrdil, že nehnuteľnosti, ktoré označil
v návrhu, ktoré sú zapísané na Q. Č.. XXX, k. ú. Vyšná Boca, neboli nikdy právne relevantným spôsobom

prevedené a ani nikdy neprešli na iného nadobúdateľa, a preto vlastníkom týchto pozemkov je stále
navrhovateľ.

Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal tento zamietnuť. Zdôraznil, že navrhovateľ bol v čase vydania
veci povinnou osobou v zmysle § 282/1993 Z. z. o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených

cirkvám a náboženským spoločnostiam v znení neskorších predpisov. Uviedol, že ustanovenie § 4
ods. 1 tohto zákona ukladá jednoznačne vyjadrenú povinnosť povinnej osobe vydať nehnuteľnú vec
a neumožňuje a nepredpokladá nesplnenie zákonnej povinnosti, resp. neskoršie napadnutie splnenia
povinnosti údajným predpokladaným a podmieňovaným postupom - súhlasom obecného zastupiteľstva.
Navrhovateľ pritom ani netvrdí a neuvádza, ktoré zákonné ustanovenia zákona č. 282/1993 Z. z. by
takýto postup umožňovalo, takže záver navrhovateľa nie je ničím podložený. Poukázal ba to, že odporca

vyzval oprávnenú osobu - navrhovateľa, podľa zákona č. 282/1993 Z. z. včas a výzvu doručil osobe,
ktorá bola ako vlastník nehnuteľností uvedená v katastri nehnuteľností. Ku dňu účinnosti tohto zákona,
ako aj v čase doručenia výzvy na vydanie, bol v evidencii nehnuteľností vedený ako vlastník navrhovateľ,
tento bol povinnou osobou v zmysle § 3 ods. 1 zákona. Neobstojí ani tvrdenie navrhovateľa, že obec
pred vydaním nehnuteľností vykonala rekonštrukciu parkoviska, nakoľko v dôkazoch predložených

navrhovateľom absentuje stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie a pozemok je stále vedený v
zmysle katastrálneho zákona ako trvalé trávne porasty a nie zastavané plochy a nádvoria. Potom
sa ani nemôže jednať o legálnu stavbu. Na základe výzvy boli nehnuteľnosti vydané odporcovi ako
oprávnenej osobe a následne navrhovateľ s odporcom uzavrel viacero nájomných zmlúv a navrhovateľ
z týchto nájomných zmlúv odporcovi platil nájomné. Toto bol stav, ktorý nebol prechodný, trval skoro

20 rokov, takže nemožno predpokladať nejakú nedobromyseľnosť odporcu, ako oprávnenej osoby.
Navrhovateľ bol X rokov v nájomnom vzťahu s odporcom (platil nájomné), žiadal odporcu o uzavretie
kúpnej zmluvy, žiadal o zriadenie vecného bremena, takže navrhovateľ sa po vydaní vecí dlhodobo
správal ako nevlastník. Navrhovateľ nepreukázal ani naliehavý právny záujem na určení vlastníctva.

Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že nehnuteľnosti, ktoré sú teraz zapísané na Q. Č.. XXX, J..
Ú.. C. D., boli pôvodne zapísané v pozemnoknižných vložkách č. 494, 401 a 400, k. ú. Vyšná Boca.
Tieto nehnuteľnosti pôvodne vlastnila Evanjelická cirkev a. v. vo Vyšnej Boci, následne boli zoštátnené
a vlastnícke právo bolo vložené v období rokov 1951 - 1969 na Československý štát. Na základe
zákona č. 289/1993 Zb. o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským

spoločnostiam, v zmysle zákona č. 682/1993 Zb. (ďalej len zákon č. 682/1993 Zb.), odporca nadobudol
vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam na základe dohôd o vydaní nehnuteľností, ktoré uzavrel s povinnými
osobami v zmysle § 3 citovaného zákona - dohoda uzavretá dňa 29. 03. 1996 so Severoslovenskými
lesmi, š. p. Žilina a Slovenským pozemkovým fondom Bratislava, ktorej vklad vlastníckeho práva bol
povolený dňa 15. 07. 1997 pod V 1078/1996, dohoda o vydaní nehnuteľností zo dňa 29. 03. 1996

uzatvorená medzi Slovenským pozemkovým fondom Bratislava, vklad povolený 21. 04. 1998 pod V
795/1997 a dohoda o vydaní nehnuteľností uzatvorená s Obcou Vyšná Boca dňa 10. 05. 1996, vklad
povolený dňa 17. 12. 1998 pod V 929/1996. Ako vlastník nehnuteľností, v súčasnom období zapísaných
na Q. Č.. XXX, J.. Ú.. C. D., je pod B1 zapísaná CZ ECAV na Slovensku Kráľova Lehota v celosti.
Predmetom dohody o vydaní nehnuteľností, ktorú uzatvoril odporca s navrhovateľom dňa 10. 05. 1996,

boli okrem iného nehnuteľnosti v kat. území C. D., Č. N. XXX/X, trávny porast o výmere 1277 m2 a
parcela Č.. XXXX - tráv. por. o výmere 3812 m2 v celosti. Parcely P.-J. Č.. XXX/X, X, X, X, X boli
vytvorené geometrickým plánom č. 10854096-014/2003 z parcely J. Č.. XXX/X, ktorá mala výmeru 1277
m2. Pozemok, parcelu č. XXXX o výmere 3812 m2, zapísaný na Q. Č.. XXX, J.. Ú.. C. D., odporca
prenajal navrhovateľovi zmluvou zo dňa 01. 02. 2002 na dobu neurčitú. Na tejto nehnuteľnosti neskôr

bola vybudovaná čistička odpadových vôd, pričom odporca, ako vlastník nehnuteľnosti, dal dňa 26. 11.
2001 súhlas s výstavbou tejto čističky. Nehnuteľnosti zapísané na Q. Č.. XXX, J.. Ú.. C. D., pozemok
parcelné číslo 289/1 o výmere 1277 m2, odporca prenajal navrhovateľovi zmluvou uzavretou dňa 05.
03. 2004 a to na účel „parkovacia plocha v obci“. Predmetom nájmu však bola len časť tohto pozemku
o výmere 1127 m2, t. j. mimo zastavanej plochy dočasnou stavbou K. N.. J., t. j. 150 m2. Listom zo dňa

19. 12. 2014 odporca vypovedal obidve nájomné zmluvy z dôvodu, že nedošlo k uzavretiu dodatkov k
nájomným zmluvám o výške nájomného.Navrhovateľ tvrdil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností označených v žalobnom petite, z dôvodu
absolútnej neplatnosti dohody o vydaní nehnuteľností, uzavretej dňa 10. 05. 1996. Nakoľko ako výlučný
vlastník týchto nehnuteľností je na Q. Č.. XXX, J.. Ú.. C. D. zapísaný odporca, mal navrhovateľ naliehavý

právny záujem na určení vlastníckeho práva
(§ 80 písm. c/ O. s. p.) - v prípade úspechu v tomto konaní by totiž navrhovateľ mohol dosiahnuť zmenu
zápisu osoby vlastníka na list vlastníctva.

Navrhovateľ odôvodňoval nárok tým, že dohoda o vydaní nehnuteľností, uzavretá s odporcom dňa

10. 05. 1996, je neplatným právnym úkonom z dôvodu, že k nej nedalo súhlas obecné zastupiteľstvo
navrhovateľa - tieto výhrady sa týkajú nehnuteľností, ktoré v čase uzavretia dohody boli označené
ako parcela J. Č.. XXX/X a pokiaľ ide o parcelu J. Č.. XXXX, absolútnu neplatnosť právneho úkonu
navrhovateľ videl v tom, že odporca, ako oprávnená osoba, neoznačil túto parcelu v písomnej výzve,
a potom takýto úkon ani nemohol byť predmetom schvaľovania Obecného zastupiteľstva Obce Vyšná
Boca. Vyhodnotením všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomných súvislostiach mal

súd preukázané, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Odporca získal nehnuteľnosti, ktoré navrhovateľ
označil v návrhu na začatie tohto konania, reštitúciou v zmysle zákona č. 282/1993 Zb. Tento zákon sa
vzťahoval na zmiernenie následkov niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským
spoločnostiam, pričom predmetom vrátenia majetku boli nehnuteľností a aj hnuteľné veci. V konaní
bolo nesporné, že v čase uzatvárania tejto dohody bol navrhovateľ povinnou osobou v zmysle § 3

tohto zákona a odporca bol oprávnenou osobou v zmysle § 2 zákona. Potom za predpokladu, že boli
splnené podmienky stanovené zákonom, navrhovateľ, ako povinná osoba, bol povinný vydať odporcovi
majetok, ktorý spravoval ku dňu účinnosti tohto zákona (01. 01. 1994) a ktorý bol odporcovi odňatý
rozhodnutím štátnych orgánov v období od 08. 05. 1945 do 01. 01. 1990. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval
na absenciu súhlasu obecného zastupiteľstva, zrejme sa mienil odvolávať na zákon č. 369/1990 Zb.

o obecnom zriadení. V zmysle ust. § 12 ods. 2 tohto zákona, v znení platnom ku dňu 10. 05. 1996,
sa vyžadoval súhlas obecného zastupiteľstva len na prijímanie uznesení a nariadení. Ustanovenie § 11
ods. 3 písm. a/ zákona o obecnom zriadení síce vyhradzovalo obecnému zastupiteľstvu určovať zásady
hospodárenia a nakladania s majetkom obcí a s majetkom štátu dočasne ponechaným do hospodárenia
obce a schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním,

ale pokiaľ obec hospodárila s majetkom, na ktorý sa vzťahovala reštitúcia (zákon č. 282/1993 Zb.),
nezáležalo na vôli obce (obecného zastupiteľstva), či takýto majetok vydá alebo nie, pretože takúto
povinnosť mala obec určenú zákonom.

Navrhovateľ a odporca uzavreli dohodu o vydaní nehnuteľnosti, na základe ktorej bol povolený vklad

vlastníckeho práva dňa 19. 12. 1998 a odvtedy sa odporca správal ako vlastník nehnuteľností, ktoré mu
boli vydané. Preukazujú to nájomné zmluvy, ktoré odporca, ako prenajímateľ, uzavrel s navrhovateľom,
ako nájomcom, pričom navrhovateľ dlhé roky platil nájomné za tieto nehnuteľnosti. Časť reštituovaných
nehnuteľností navrhovateľ odpredal tretím osobám, konkrétne sa jedná o kúpnu zmluvu, ktorú odporca
uzavrel s Hornonitrianskymi baňami Prievidza, a. s. dňa 14. 06. 2013 a časť nehnuteľností prenajal

fyzickej osobe, N. J. v roku 2004. Odporca, ako vlastník nehnuteľností, bol účastníkom stavebného
konania, čo potvrdzuje jeho súhlas zo dňa 26. 11. 2001, adresovaný navrhovateľovi - súhlas s výstavbou
ČOV a prístupovej komunikácie pre stavbu „Vyšná Boca - kanalizácia a ČOV“ na parcele č. 1360.
Uvedené zistenia potvrdzujú, že navrhovateľ aj odporca nespochybňovali až do začatia tohto súdneho
konaniareštitúciunehnuteľností,ktorábolarealizovanádohodouovydanínehnuteľnostípodľazákonač.

282/1993. Navrhovateľ potom dlhodobo považoval odporcu za vlastníka nehnuteľností a jeho vlastnícke
právo začal spochybňovať až ako reakciu na zvýšené nájomné, ktorého sa odporca domáhal v
roku 2014. Vo svetle týchto zistení je možné preto posudzovať výhrady navrhovateľa, uvádzané v
tomto konaní, za účelové. Nakoľko navrhovateľ nepreukázal opak, súd vyhodnotil dohodu o vydaní
nehnuteľností, uzavretú účastníkmi konania 10. 05. 1996, ako platnú. Iný záver súdu by bol navyše aj v

rozpore s princípom spravodlivosti, nakoľko zákon č. 282/1993 v ust. § 5 stanovoval prekluzívne lehoty
na uzavretie dohody o vydaní veci a v prípade, že k takejto dohode nedošlo, oprávnená osoba mala
lehotu 15 mesiacov od doručenia výzvy, na uplatnenie nárokov na súde. Pokiaľ by absencia súhlasu
obecného zastupiteľstva mala mať s odstupom 19-tich rokov za následok neplatnosť dohody o vydaní
nehnuteľností, bola by tým odňatá možnosť odporcovi domáhať sa reštitučných nárokov na súde.

Súd navyše poukazuje na dobu pokojného a nerušeného užívania nehnuteľností odporcom, pričom z
jeho správania je zrejmé, že bol po celú dobu v dobrej viere, že mu tieto patria. Potom aj keby bol
nejaký dôvod neplatnosti dohody o vydaní nehnuteľností zo dňa 10. 05. 1996, odporca by v zmysle ust.§ 134 ods. 1 Obč. zák. nadobudol vlastníctvo vydržaním. Súd preto návrh navrhovateľa zamietol ako
nedôvodný.

Odporca, ktorý bol v konaní úspešný, si podľa § 151 ods. 1 O. s. p. uplatnil náhradu trov konania a to trov
právneho zastúpenia vo výške 2 216,18 eur. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), označil sumu 66
513,23 eur za tarifnú hodnotu nehnuteľnosti, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor. Na preukázanie hodnoty
nehnuteľností predložil právny zástupca odporcu znalecký posudok X.. S. N. zo dňa 13. 04. 2015, ktorým

boli ohodnotené nehnuteľnosti zapísané na Q. Č.. XXX, parcela č. 289/1, 289/3, 289/4, 289/5 a 289/6
jednotkovou hodnotou 13,07 eur/m2, čo vzhľadom na výmery vyššie označených nehnuteľností, bolo 16
700,-eur. Právny zástupca odporcu poukázal na hodnoty nehnuteľností v kat. území C. D., inzerované
na internete v cenách 18,43 eur až 27,-eur/m2, takže pre určenie hodnoty veci v tomto konaní vychádzal
zo sumy 13,07 eur za 1 m2, čo pri výmere pozemkov 5089 m2 je 66 513,3 eur.

Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného
plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania
právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o
ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

Podľa § 15 vyhlášky, advokát má popri nároku na odmenu aj nárok
a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním
právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a
výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy,
b) na náhradu za stratu času (§ 17).

Vzhľadom k tomu, že právny zástupca odporcu doložil znalecký posudok z ktorého vyplýva všeobecná
hodnota niektorých nehnuteľností zapísaných na Q. Č.. XXX vo výške 13,07 eur za 1 m2, súd z tejto
ceny pozemkov vychádzal aj pri určovaní tarifnej hodnoty. Parcela P.-J. Č.. XXXX je zapísaná na tom
istom liste vlastníctva ako parcely Č.. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X O. XXX/X, všetky nehnuteľnosti

sú podľa údajov listu vlastníctva umiestnené v zastavanom území obce. Časť parcely č. XXXX je v
súčasnom období dokonca zastavaná, keď na nej je postavená čistička odpadových vôd. Pokiaľ preto
právny zástupca odporcu pri vyčíslení trov právneho zastúpenia vychádzal z hodnoty nehnuteľností 66
513,23 eur, súd si túto hodnotu osvojil. Navrhovateľ sa domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom
všetkých nehnuteľností označených v návrhu, takže súd pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia

vychádzal z tarifnej hodnoty 66 513,23 eur, a potom podľa § 10 ods. 1 vyhlášky predstavuje odmena za
každý úkon právnej služby 559,33 eur. Táto odmena patrí právnemu zástupcovi navrhovateľa za 3 úkony
právnej služby a to prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (dňa 15. 06. 2015), písomné
vyjadrenie k návrhu navrhovateľa zo dňa 28. 07. 2015 a za účasť právneho zástupcu na pojednávaní
dňa 22. 09. 2015. Vzhľadom k tomu, že právny zástupca navrhovateľa preukázal, že je platiteľom danie

z pridanej hodnoty od 04. 08. 2015, zvyšuje sa odmena a náhrady advokáta vykonané po 04. 08. 2015
o 20 % DPH. Potom súd priznal advokátovi za prvé dva úkony odmenu po 559,33 eur, čo je 1 118,66
eur s tým, že za každý z týchto úkonov patrí advokátovi podľa § 16 ods. 3 aj náhrada po 8,39 eur, čo
je 16,78 eur. Za účasť na pojednávaní dňa 22. 09. 2015 advokátovi patrí odmena 559,33 eur, náhrada
8,39 eur, čo je spolu 567,72 eur, pričom táto suma sa zvyšuje o 20 % DPH, t. j. o 113,54 eur, na 681,26

eur. Advokát cestoval na pojednávanie dňa 22. 09. 2015 motorovým vozidlom zn. BMW, ev. č. BL117EA.
Podľa údajov v technickom preukaze spotreba tohto motorového vozidla bola 6 litrov/100 km, takže pri
cene pohonných hmôt 1,054 eur/l, patrí právnemu zástupcovi odporcu náhrada za pohonné hmoty 36,81
eur, pričom sa jedná už o cenu vrátane DPH. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných
náhradách v spojení s § 1 písm. b/ opatrenia č. 632/2008 Z. z., patrí advokátovi základná náhrada

po 0,183 eur/1 km, čo pri ubehnutých 582 km predstavuje 106,51 eur plus 20 % DPH, čo je 127,23
eur. Sídlom splnomocneného zástupcu odporcu je Bratislava, a preto advokátovi, ktorý sa zúčastnil
pojednávanie na tunajšom súde dňa 22. 09. 2015, patrí v zmysle § 17 ods. 1 vyhlášky náhrada za čas
strávený cestou po 13,98 eur za 12 začatých polhodín (vzhľadom na vzdialenosť je primeraná doba
cesty obojsmerne 6 hodín). Náhrada za stratu času vo výške 167,76 eur sa zvyšuje o 20 % DPH, t. j.

o 33,55 eur na 201,31 eur.Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody potom súd priznal odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia
spolu vo výške 2178,05 eur (odmena za tri úkony právnej služby 1 816,70 eur, cestovné 160,04 eur a
náhrada za stratu času 201,31 eur). Podľa § 149 ods. 1

O. s. p. náhradu trov konania je navrhovateľ povinný zaplatiť advokátskej kancelárii na účet označený
právnym zástupcom, t. j. T., O.. I., Č.I. Ú.: XXXXXXXXXX/XXXX. Uloženú povinnosť je navrhovateľ
povinný splniť v zmysle § 160 ods. 1 O. s. p. v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.