Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 6, 2015

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 17C/113/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512209599
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Tatranská

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2015:7512209599.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie, sudkyňa JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s r. o., so sídlom:
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: P. I., E.. XX.XX.XXXX, I. I. X, J.. Č.. E. E. A.,
zast. opatrovníkom: JUDr. Lucián Tőrők, zamestnanec Okresného súdu Košice I, za účasti vedľajšieho
účastníka: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom: Važecká 16, Prešov, IČO: 42
176 778, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom: Ul. Sov. hrdinov 163/66,
Svidník, v konaní 2 078,81 eura s prísl. takt

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 690,44 eura spolu s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od

2.8.2011 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcom rozsahu sa žaloba zamieta.

Žalobcovi a ani vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 2078,81 eura s úrokom z omeškania v sadzbe
9,5 % ročne zo sumy 1418,13 eura od 2.8.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Žalovaný sa zdržiava na neznámom mieste, preto mu bol ustanovený opatrovník, ktorý zostal pasívny.

Vedľajší účastník, ktorý vstúpil do konania na strane žalovaného, sa vyjadril k žalobe dňa 14.8.2013
veľmi všeobecne a navrhol priznať mu trovy právneho zastúpenia.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, ktorých obsah uvádza nižšie, na
základe čoho zistil tento skutkový a právny stav:

Žalobca v žalobe tvrdil, že právny predchodca žalobcu Československá obchodná banka a.s. po zlúčení
s Istrobankou a.s. stala právnym nástupcom zaniknuvšej banky a pohľadávku, ktorú nadobudla voči
žalovanému, previedla Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 9.12.2011 na žalobcu ako postupníka
(správne má byť 12.12.2011, pozn.)

Žalobca tvrdil, že na základe žiadosti žalovaného o vydanie kreditnej karty KOZ právny predchodca

žalobcu poskytol žalovanému finančné prostriedky s výškou celkového limitu do 20 000 Sk (663,88 eura)
asvýškoumesačnejsplátky600 Sk(19,92eura).Žalovanýsazaviazal, poskytnutéfinančnéprostriedky
vrátiť v pravidelných mesačných splátkach spolu s úrokmi určenými podľa III bod 1 Obchodnýchpodmienok Istrobanky a.s. Dňa 15.6.2005 došlo k navýšeniu rámca na sumu 40 000 Sk (1327,77 eura)
s výškou mesačnej splátky 1200 Sk (39,83 eura)

Nakoľko nastali okolnosti odôvodňujúce vyhlásenie úveru za predčasne splatný, predchodca postupcu
tak učinil ku dňu 8.6.2009 a výšku pohľadávky vyčíslil sumou 2078,81 eura, z čoho istina činí 1418,133
eura.

Za účelom preukázania svojich tvrdení predložil súdu

1/ Žiadosť - zmluvu o vydanie kreditnej karty KOZ zo dňa 11.12.2003 (čl. 19) z obsahu ktorej vyplýva
jedine
- označenie zmluvných strán
- údaje o zamestnaní a príjme klienta (Slovenská pošta a.s. s výškou príjmu 10 771 Sk)
- že je členom odborového zväzu

- že schválený úverový rámec činí 20 000 Sk a výška splátky je 600 Sk a číslo kartového účtu je
XXXXX-XXXXXXXXX/XXXX
- vyhlásenia klienta
- záverečné ustanovenia a podpisy účastníkov, z ktorých toto tlačivo žalovaný podpísal 13.11.2003 a
veriteľ dňa 11.12.2003

Žiadne iné, pre vec dôležité skutočnosti zo zmluvy nevyplývajú.

2/ na základe žiadosti žalovaného o zmenu úverového rámca kreditnej karty KOZ zo dňa 15.6.2005
pôvodnýveriteľdňa23.6.2005tútozmenuschválilaúverovýrámecnavýšilnasumu40000Skapovinná

splátka činil a1200 Sk

3/ Zmluvou o postúpení pohľadávok, uzavretou medzi postupcom ČSOB a.s. a žalobcom zo dňa
12.12.201 (čl. 13 a nasl.) pohľadávku voči žalovanému v tomto konaní nadobudol žalobca.

4/ z výpisu kartového účtu žalovaného (čl. 8-10) vyplýva, že posledná platba od žalovaného bola na
tento účet pripísaná dňa 19.2.2009 s evidovaným zostatkom po tejto úhrade vo výške mínus 1288,23
eura. Súd zároveň zistil, že ku dňu 31.10.2007 ČSOB a.s. prevzala stav na kartovom účte žalovaného
so zostatkom kreditu 16 920 Sk a debetu vo výške 56 672,64 Sk. Po zarátaní kreditných platieb v období
po 31.10.2007 do 3.3.2009 ( v tento deň bola vykonaná opravná položka v prospech žalovaného vo

výške 20 eur) súd zistil, že celková čiastka uhradená žalovaným činila 19 199,90 Sk.

5/ pôvodný veriteľ Istrobanka a.s. úver zosplatnil listom zo dňa 8.6.2009 (čl. 5) dňom 8.6.2009 a
lehotu na vrátenie dlhu, ktorá ku dňu 31.5.2009 činila 1419,79 eura, určil lehotou 5 dní od doručenia
oznámenia. Toto oznámenie bolo žalovanému doručené 26.6.2009 (doručenka čl. 6) a teda lehota na

plnenie uplynula dňa 1.10.2009.

Žalovaný, resp. jeho opatrovník bol v konaní nečinný

Vedľajší účastník, ktorý na stane žalovaného vstúpil do konania, svojím podaním zo dňa 14.8.2013 (čl.

75) podal vyjadrenie k žalobe, v ktorom odcitoval znenie ust. § 52 ods. 2 OZ, 53 ods. 2 OZ. 53 ods. 3
OZ, § 53 ods. 5 OZ a § 54 ods. 1 OZ a na základe toho uviedol, že, súd cituje: je potrebné,
- aby žalobca presne špecifikoval z čoho pozostáva uplatnená suma, to znamená z ktorých splátok,
každá v akej výške a akou splatnosťou a špecifikáciou, čo všetko každá dlžná splátka obsahuje
- rovnako je potrebné špecifikovať, čo spotrebiteľ zaplatil a na čo boli jednotlivé splátky započítané

- že je totiž vysoko pravdepodobné, že žalobca si v dlžných splátkach uplatňuje aj plnenia z
neprijateľných zmluvných pokút a ďalších sankčných mechanizmov, prípadne upomienok a že platby
spotrebiteľa započítaval v rozpore s § 566 OZ.

Zároveň pri splátkach, u ktorých nastala splatnosť 3 roky pred podaním žaloby, vzniesol námietku

premlčania. Pre prípad hoci aj čiastočného úspechu si uplatnil zatiaľ náhradu trov konania len z neurčitej
hodnoty, aj keď podľa jeho názoru by mu v takom prípade patrila náhrada trov, čo sa týka trov právneho
zastúpenia, z hodnoty, ktorá predstavuje rozdiel medzi sumou, ktorú si žalobca uplatňuje a sumou,
ktorá mu bude priznaná. Týmto odaním uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia sumou 161,04 euravychádzajúc z neurčitej hodnoty podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. 65/2004 Z.z. a to za dva úkony á 58,69
eura plus režijné náhrady.

Žalobca na súde prezentoval, že odo dňa podania žaloby nedošlo k žiadnej zmene v stave
prejednávanej veci, zo strany žalovaného nedošlo k žiadnej, a to ani čiastkovej úhrade žalovanej sumy,
a preto navrhol, aby súd o veci rozhodol v zmysle písomne podanej žaloby s tým, že si žalobca uplatňuje
náhradu trov konania, ktorých presnú výšku vyšpecifikuje v písomnej forme v zákonnej lehote odo dňa
vyhlásenia meritórneho rozhodnutia vo veci samej.

Z predložených listín, ktorých obsah súd vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, súd za právne
relevantné vzal do úvahy najmä skutočnosť,
- medzi účastníkmi síce bola uzavretá písomná zmluva ohľadom spotrebiteľského úveru, avšak len veľmi
všeobecne
- že pôvodný veriteľ vydal žalovanému úverovú kartu s úverovým rámcom 20.000 Sk ktorý sa následne

navýšil na sumu 40 00 Sk

Súd právne uzatvára:

Hoci predmetný právny vzťah vznikol dňa 11.12.2003, t. j. v čase pred vstupom Slovenskej republiky

do Európskej únie, nemožno prehliadnuť, že svojím vznikom a povahou ide o vzťah, vzniknutý na
základe tzv. spotrebiteľských zmlúv lebo je nepochybné, že žalovaný bol v danom vzťahu v postavení
spotrebiteľa a žalobca v postavení predávajúceho (dodávateľa).

Podľa ust. § 497 Obch. zák. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v

jehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ust. § 502 Obch. zák. (1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť
z nich úroky v dojednanej výške,
Režim spotrebiteľských zmlúv na ochranu spotrebiteľa bol výslovne upravený Zákonom č. 150/2004

Z. z. účinným 1.4.2004, ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, do ktorého bola prebratá smernica
Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný
vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) (ďalej len smernica). Jej cieľom bolo
zabezpečiť harmonizáciu slovenského zmluvného práva s európskym spotrebiteľským právom, resp.
s acquis communautaire, dosiahnutú Smenicou Rady 93/13/EHS zo dňa 5. 4. 1993 o neprimeraných

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
V tom čase už platil zákon ač. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a podľa jeho znenie § 4 zákona
v čase vzniku právneho vzťahu:
(1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej

miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.(4) Pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol
spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

(5) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.

Na základe skutočností, uvedených vyššie má súd za to, že zmluva zo dňa 11.12.2003 v znení jej zmeny
dňa 23.6.2005 nie je neplatná, pretože bola uzavretá písomne a na jej základe žalovaný tieto prostriedky
reálne čerpal (ods. 4 vyššie cit. ustanovenia), avšak bez nároku žalobcu domáhať iného plnenia než
dlhu, zisteného ako rozdiel medzi poskytnutou a reálne vyčerpanou - použitou sumou, v danom prípade
medzi sumou 40 000,- Sk a sumou 19.199,90 Sk, čo činí 20.800,10 Sk (690,44 eura). Uvedené vyplýva
z § 4 ods. 5) zákona 258/2001 Z.z.

Takto ustálenú dlžnú sumu súd žalobcovi priznal s tým, že zvyšok uplatneného nároku ako nedôvodný
zamietol.

Podľa § 517 Obč. zákonníka:

(1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej
lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže
sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

(2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení

úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.:
1) Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Žalovaný bol v zmysle výzvy pôvodného veriteľa povinný uhradiť dlh do 1.10.2009, no žalobca sa úroku
z omeškania domáhal od 2.8.2011, preto mu súd priznal úrok z omeškania zo sumy 690,44 eura od
tohto dňa. V čase 2.8.2011 bola základná sadzba ECB 1,5 %, takže žalobcovi náleží úrok z omeškania

9,5 % ročne.

V predmetnom konaní bol žalobca i vedľajší účastník zastúpený právny zástupcom. Súd vychádza
zo zásady účelnosti, vo vzťahu k čomu zaujal stanovisko aj NS SR, keď vo veci sp. zn. 4 M Cdo
21/2009 uviedol, že „Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. je

povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom konania
v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza
svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto
potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej, právnickej osoby, štátneho orgánu) na
právnupomocanárokomnanáhradutrovkonaniazaposkytnutúprávnupomoc.Trovykonaniapotrebné

na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník
má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať
samostatne.“

Súd má za to, že vedľajší účastník v tomto konkrétnom konaní vystupoval čisto formálne. Už zo znenia

jeho vyjadrenia k návrhu nevyplývajú žiadne konkrétnosti týkajúce sa prejednávanej veci, je postavené
na všeobecne, no nevecne postavených argumentoch keď napr. ani neoznačil, v akom počte a ktorých
konkrétnych splátok by sa premlčanie malo týkať a v akej celkovej sume, a ani to, ktoré plnenia z
neprijateľných zmluvných pokút či ďalšie sankčné mechanizmy má vedľajší účastník na mysli. Navyše,
súd na existenciu týchto skutočností prihliada ex offo. Z uvedených dôvodov súd trovy vedľajšieho

účastníka, spočívajúce v právnom zastúpení, posúdil ako vynaložené neúčelne.Žalobca bol v konaní úspešný v pomere 33,58 % teda prevažne neúspešný, trovy vedľajšieho účastníka
boli neúčelné a žalovaný návrh na návrhu trov nepodal preto súd vyslovil, že žalobca ani vedľajší
účastník nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 2
vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávnerozhodnutievoveci,c)súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.