Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 5, 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 12Cpr/2/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114203404
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Knociková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3114203404.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Juditou Knocikovou v právnej veci navrhovateľky I.. T. A.,

trvale bytom U., P. XX, štátnej občianky Slovenskej republiky, zast. JUDr. Jiřím Choutkom, advokátom
so sídlom Trenčín, Štúrovo námestie 121 proti odporcovi Slovenská republika - Ozbrojené sily SR,
zast. Ministerstvom obrany Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Kutuzovova 8, IČO 30 845 572
o zaplatenie 545,73 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Návrh s a z a m i e t a.

Odporcovi s a n e p r i z n á v a náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 26.3.2014, č.k. 12Cpr/2/2014-47 súd zamietol žalobný

návrh navrhovateľky a odporcovi nepriznal náhradu trov konania. Na základe odvolania navrhovateľky
bolo toto rozhodnutie zrušené uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28.5.2015, č.k.
17CoPr/4/2014-68 a vec bola vrátená na ďalšie Konanie z dôvodu, že procesný postup prvostupňového
súdu podľa § 115a ods. 2 O.s.p. (rozhodnutie bez nariadenia pojednávania- drobný spor) nebol správny.
Tunajší súd vo veci nariadil pojednávanie a vo veci znovu rozhodol.

Navrhovateľka sa proti odporcovi domáhala zaplatenia náhrady na návštevu rodiny podľa § 162 ods. 3

písm. c) zák. č. 346/2005 Z.z. vo výške 545,73 eur s úrokmi z omeškania. Uviedla, že je profesionálnym
vojakom Ozbrojených síl SR a personálnym rozkazom zo dňa 18.3.2013 jej bolo zmenené doterajšie
miesto výkonu štátnej služby z U. do A.. Na základe jej žiadosti podpísala s odporcom dňa 5.4.2013
Dohodu o použití súkromného cestného motorového vozidla za účelom návštevy jej rodiny vlastným
vozidlom každý týždeň s nárokom na náhradu za cestu A. - B. vo výške 39,90 eur. Veliteľ VÚ XXXX
A. jej písomným rozkazom č. 82 zastavil vyplácanie týchto cestovných náhrad na základe odborného
stanoviska z úradu legislatívy a práva a písomným rozkazom č. 99 zrušil vyplácanie cestovných náhrad.

Na základe týchto rozhodnutí jej nebola vyplatená cestovná náhrada za september 2013 vo výške
179,55 eur, za október 2013 vo výške 99,75 eur. Zároveň bola vyzvaná na vrátenie sumy 698,25 eur z
titulu neoprávnene priznaných a vyplácaných cestovných náhrad. Dňom 1.11.2013 bolo navrhovateľke
zmenené služobné zaradenie z VÚ XXXX A. k VÚ XXXX A., kde bola uzavretá s odporcom Dohoda
o použití súkromného cestného motorového vozidla a s nárokom na náhradu cestovného za cestu A.-
B. vo výške 35,38 eur. Vyplácanie cestovných náhrad bolo tiež zrušené na základe stanoviska úradu
legislatívy a práva a neboli jej vyplatené cestovné náhrady za mesiac november 2013 vo výške 88,45

eur, za december 2013 vo výške 71,30 eur a január 2014 vo výške 106,68 eur. Uviedla, že v súčasnosti
je vlastníčkou bytu v U., kde má nahlásený trvalý pobyt, ale tento prenajala tretej osobe. Po rozvode
manželstva v roku 2007 jej boli zverené do výchovy 2 maloleté deti a to T. a M., s ktorými býva nájomnom
byte, ktorý si sama zabezpečila, nakoľko ubytovanie v rezortnej ubytovni nebolo pre deti vhodné a boloaj finančne náročnejšie. V rodinnom dome svojich rodičov v B. má nahlásený prechodný pobyt. Svojich
rodičov navštevuje každý víkend, sviatky a finančne im prispieva na domácnosť určitou čiastkou. Jej
maloleté deti trávia prázdniny u jej rodičov. S jej rodičmi býva v dome aj jej nezamestnaná sestra a

vytvorila si s nimi spoločnú domácnosť. Každý z nich prispieva podľa svojich schopností na úhradu
nákladovnabývanieastravuavybaveniedomácnosti.Idetrvaléspoločenstvo,čovyplývaajzpovinnosti
v budúcnosti zostať v tomto spoločenstve minimálne so sestrou navrhovateľky, ktorá jej bude povinná
vzhľadom na telesné postihnutie poskytovať pomoc. Ďalej ešte uviedla, že spoločná domácnosť s jej
rodičmi vznikla na základe jej sociálnej situácie a ako aj sociálnej situácie rodičov, stále ju vedie a aj

mieni viesť. Na tejto spoločnej domácnosti sa podieľa aj finančne, trávia spolu voľný čas, podieľa sa
aj na spoločných rozhodnutiach ohľadne zabezpečovania tejto domácnosti, pri zabezpečovaní opráv
domu, nákupe hodnotnejších hnuteľných vecí do domácnosti. Rovnako aj jej deti tam trávia svoj voľný
čas, ktorý je možný a to z dôvodu, že je rozvedenou matkou a boli jej zverené deti. Nemôže, ako vydatá,
využívať výhody dovolenky manžela, ktorý si plní iba vyživovaciu povinnosť stanovenú súdom, rodičia
jej v tomto smere vychádzajú v ústrety. Jej zotrvanie v posádke A. nie je trvalého charakteru, vzhľadom

k tomu, že podľa zákona o štátnej službe, môže byť preložená do ktorejkoľvek inej posádky, bez
časového obmedzenia a bez prihliadnutia na odpracované roky. Ubytovanie, ktoré využíva v posádke
TN je dočasné, ani vnútorné zariadenie bytu jej nepatrí, svoje zariadenie má u rodičov. V mieste výkonu
práce má iba najnutnejšie sezónne oblečenie, ostatné má u rodičov. Zdôraznila, že forma jej bývania je
iba prechodná a ešte aj z dôvodu, že žiadna ubytovňa v pôsobnosti Q. v A. jej neumožňovala bývať s

deťmi. Nevidela rozdiel medzi ubytovaním profesionálneho vojaka na ubytovni a ubytovaním vojaka v
nájomnom byte. Navrhovateľka od začiatku svojho pôsobenia v A. bývala v podnájme a už sa trikrát
sťahovala, ide iba o prechodné bývanie. Žiadala aj náhradu trov konania.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že vychádza z platnej právnej úpravy. Navrhovateľke bol

poskytnutý príspevok na úpravu bytu, teda na jeho zabezpečenie, ďalej príspevok na bývanie, ktorý
slúži na to, aby si zabezpečila bývanie podľa vlastného výberu. Podľa neho navrhovateľka má spoločnú
domácnosť so svojimi deťmi v mieste výkonu štátnej služby a netvorí spoločnú domácnosť s rodičmi, i
keď s nimi trávi svoj voľný čas a prispieva im finančne na domácnosť. Navrhovateľka v A. uhrádza všetky
svojenákladynabývanie,školudetí,všetkyichnáklady.To,ženavrhovateľkanavštevujesvojichrodičov,

neznamená, že s nimi tvorí spoločnú domácnosť a akákoľvek finančná výpomoc nezakladá spoločnú
domácnosť. Zdôraznil, že sociálna situácia alebo okolnosti osobného stavu navrhovateľky nemajú a
nemôžu mať vplyv na to, s kým bude tvoriť spoločnú domácnosť. V uvedenom prípade navrhovateľka
tvorí spoločnú domácnosť so svojimi deťmi, čo bolo preukázané. Náhradu trov konania nežiadal.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením žalobného návrhu, personálnych
rozkazov, dohôd o použití súkromného motorového vozidla, rozkazov veliteľa, vyúčtovaní náhrad,
vyjadrenia odporcu, rozvodového rozsudku, nájomnej zmluvy, potvrdení o návšteve školy mal. detí a
zistil tento a skutkový stav veci:

Podľa žalobného návrhu a vyjadrenie odporcu medzi účastníkmi bolo sporné, či navrhovateľke patrí
cestovná náhrada za cesty na návštevu jeho rodiny podľa § 162 ods. 3 zák. č. 346/2005 Z.z.

Podľa § 162 ods. 3,4,5,7 zák. č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl
Slovenskej republiky (3) profesionálnemu vojakovi patrí náhrada cestovných výdavkov alebo náhrada

za použitie súkromného cestného motorového vozidla (ďalej len "náhrada na návštevu rodiny"), ak sa na
jeho použití písomne dohodol s vedúcim služobného úradu alebo veliteľom, a to v sume zodpovedajúcej
cene cestovného lístka verejnej osobnej dopravy na dráhe 29b) alebo verejnej pravidelnej autobusovej
dopravy 29c) za cesty na návštevu jeho rodiny do vopred dohodnutého miesta na území Slovenskej
republiky a späť jedenkrát za každý kalendárny týždeň odo dňa

a) vymenovania do dočasnej štátnej služby,
b) prijatia do dočasnej štátnej služby,
c) premiestnenia,
d) ustanovenia do funkcie,
e) dočasného vyčlenenia alebo

f) zaradenia do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov.

(4) Náhrada na návštevu rodiny podľa odseku 3 profesionálnemu vojakovi patrí aj odo dňa
a) uzavretia manželstva,b) zverenia dieťaťa do trvalej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti alebo
c) narodenia dieťaťa profesionálneho vojaka, ak nejde o prípady uvedené v písmene a) alebo b).

(5) Náhrada na návštevu rodiny nepatrí profesionálnemu vojakovi, ktorého

a) miesto trvalého pobytu je obec, v ktorej je sídlo pracoviska, v ktorom profesionálny vojak vykonáva
štátnu službu, alebo jej blízke okolie,
b) miesto výkonu štátnej služby je mimo územia Slovenskej republiky.

(7) Za rodinu sa na účely poskytovania náhrady na návštevu rodiny považujú osoby, s ktorými žije
profesionálny vojak v domácnosti, 31)- t.j. § 115 OZ a to
a) manželka (manžel) profesionálneho vojaka,
b)vlastnédeti,osvojenédetialebodetizverenéprofesionálnemuvojakovidostarostlivostinahrádzajúcej
starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu,

c) vlastní rodičia, osvojitelia, opatrovníci alebo pestúni,
d) súrodenci alebo
e) iné osoby.

Podľa § 115 Občianskeho zákonníka domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne

uhradzujú náklady na svoje potreby.

Navrhovateľka tvrdila, že má nárok na cestovné náhrady podľa § 162 ods. 3 cit. zák.

Odporca v písomnej odpovedi navrhovateľke uviedol, že navrhovateľka ako rozvedená vojačka si v A.,

t.j. v mieste výkonu štátnej služby, zabezpečila byt - trvalé bývanie, na ktorý jej bol podľa § 173 cit. zák.
246/2005 Z.z. poskytnutý príspevok na úpravu bytu pri presťahovaní, hoci je vlastníčkou bytu v Prešove,
kdemáajtrvalýpobyt. KeďževuvedenombytevA.bývaspolusosvojimideťmi,ktoréjejboliporozvode
manželstva zverené do starostlivosti, uhrádza tu všetky náklady na bývanie, stravu, ošatenie, výlety,
dovolenky, školské zariadenie, ktoré tu deti navštevujú, je odporca názoru, že navrhovateľka skutočne

žije (býva) v mieste výkonu štátnej služby a spoločnú domácnosť má tam so svojimi deťmi. Skutočnosť,
že navrhovateľka má u svojich rodičov v obci B., okres L. nahlásený prechodný pobyt, je vo vzťahu
k poskytovaniu cestovných náhrad na návštevu rodiny bezpredmetná. Zároveň to, že svojich rodičov
( matku) navštevuje a finančne im prispieva na domácnosť určitou čiastkou ešte neznamená, že má
naozaj s nimi spoločnú domácnosť, hoci to uviedla v čestnom prehlásení. Podľa odporcu navrhovateľka

so svojimi rodičmi v spoločnej domácnosti skutočne nežije, preto nemá nárok na uvedené cestovné
náhrady.

Podľa § 115 Občianskeho zákonníka domácnosť je historicky aj v súčasnosti spoločenstvo fyzických
osôb, ktoré síce nemá právnu subjektivitu, avšak bez priznania tejto kvality právneho postavenia

spôsobuje vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov, práv a povinností determinovaných existenciou
pomeru určitej skupiny fyzických osôb. Domácnosť vzniká splnením dvoch kumulatívnych podmienok.
Fyzické osoby (najmenej dve, inak však počet nie je obmedzený) musia spolu trvale žiť a spoločne
uhrádzať náklady na svoje potreby. Tieto pojmové znaky možno stručnejšie vymedziť ako trvalé
spotrebné spoločenstvo. Trvalé spolužitie spravidla predpokladá spoločné bývanie. Nie je to však

bezvýnimočná podmienka. Pri nedostatku bytov a finančných možností novovznikajúcich rodín sa preto
musí skúmať obzvlášť diferencovane. V tejto spojitosti nie je zásadne rozhodujúce ani to, či člen
domácnosti je v nej prihlásený na prechodný alebo trvalý pobyt. Ide totiž o administratívnu vec, ktorá
nič nemení na úmysle žiť natrvalo v určitej spoločnej domácnosti. Pri skúmaní, či fyzická osoba žila
v spoločnej domácnosti, sa nemožno obmedziť iba na dĺžku trvania tohto spotrebného spoločenstva.

Dĺžka trvania je bezvýznamná, ak sa nepochybne preukáže, že fyzická osoba po určitý čas mala úmysel
trvale žiť v spotrebnom spoločenstve s inými osobami. V určitých, zákonom ustanovených prípadoch sa
však vyžaduje aj minimálna dĺžka trvania spoločnej domácnosti (napríklad v § 706 ods. 1). Aj v takýchto
prípadoch je však rozhodujúce zistenie, či domácnosť vôbec vznikla. Maloleté deti sú členmi domácnosti
rodičov. Môžu byť však príslušníkmi domácnosti len toho z rodičov, ktorému boli zverené do výchovy,

alebo len tých osôb, do ktorých opatery boli zverené súdnym rozhodnutím (náhradná rodinná výchova).

Z predložených listinných dokladov a vyjadrenia navrhovateľky vyplýva, že navrhovateľka pracuje - má
miesto výkonu štátnej správy v A., býva nájomnom byte v A. spolu s deťmi, na ktorý podľa odporcudostala finančný príspevok. Je rozvedená od roku 2007 a po rozvode jej boli zverené do výchovy 2
maloleté deti, ktoré navštevujú základnú školu v A. a bývajú s ňou v prenajatom byte. V súčasnosti je
vlastníčkou bytu v U., kde má nahlásený trvalý pobyt, ale tento prenajala tretej osobe. Býva v nájomnom

byte, ktorý si sama zabezpečila, nakoľko ubytovanie v rezortnej ubytovni nebolo pre deti vhodné a bolo
aj finančne náročnejšie. V rodinnom dome svojich rodičov B. má nahlásený prechodný pobyt. Svojich
rodičov navštevuje každý víkend, sviatky a finančne im prispieva na domácnosť určitou čiastkou. Jej
maloleté deti trávia prázdniny u jej rodičov. S jej rodičmi býva v dome aj jej nezamestnaná sestra a
vytvorila si s nimi spoločnú domácnosť. Každý z nich prispieva podľa svojich schopností na úhradu

nákladov na bývanie a stravu a vybavenie domácnosti.

Súd nevypočul navrhovateľkou navrhnutých svedkov T. Y. a L. Y., rodičov navrhovateľky, pretože
skutočnosti, uvedené navrhovateľkou ohľadne návštev rodičov a finančných úhrad, ktoré mali potvrdiť,
neboli sporné. Nikto z účastníkov ich nerozporoval a ani súd nemal dôvod neveriť navrhovateľke, že
navštevuje svojich rodičov s deťmi a finančne im prispieva.

Súd bol názoru, že skutočnú spoločnú domácnosť tvorí rozvedená navrhovateľka a jej 2 maloleté
a to v mieste bydliska v A., pretože v A. pracuje, býva tu s deťmi a deti v A. navštevujú základnú
školu. Administratívne vyznačenie si trvalého a prechodného bydliska v A., bývanie v podnájme v A. ,
časté návštevy rodičov, finančná výpomoc rodičom, úhrada nákladov bývania rodičom nemá vplyv na

skutočnýúmyselnavrhovateľkyžiťvA..Návštevyrodičovdeťmi,vnúčatami,finančnáaosobnávýpomoc
medzi nimi je obvyklá medzi takýmito príbuznými a nezakladá spoločnú domácnosť. Teda navrhovateľka
nespĺňa podmienky pre priznanie cestovných náhrad podľa § 162 ods. 3 zák. č. 346/2005 Z.z. a súd
žalobu zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. súd nepriznal úspešnému odporcovi náhradu trov konania proti neúspešnej
navrhovateľke, pretože mu žiadna nevznikla.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu písomne, dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov

účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez

svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).