Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Zvolen
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Zuzana Štubniaková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 9C/15/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714215560
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana ŠtubniakováKochanová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714215560.7
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Štubniakovou Kochanovou, v právnej veci
navrhovateľky N. Y., A. M. O. R. U. X, XXX XX K., T.: XXXXXXXX, zast. Advokátskou kanceláriou
Patajová, Pataj, s.r.o. so sídlom J. Chalupku 8, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36867519 proti odporcovi
K. M., G.. XX.XX.XXXX, K. E. XX, XXX XX J., občanovi SR, o zaplatenie 2998,51 Eur, takto
r o z h o d o l :
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke 2.998,51 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9
% ročne zo sumy 147,12 Eur od 16.08.2011 do zaplatenia; vo výške 8,5 % ročne zo sumy 425,- Eur
od 16.08.2013 do zaplatenia; zo sumy 425,- Eur od 16.09.2013 do zaplatenia; zo sumy 425 Eur od
16.10.2013 do zaplatenia; vo výške 8,25 % ročne zo sumy 425 Eur od 16.11.2013 do zaplatenia; zo
sumy 425,- Eur od 16.01.2014 do zaplatenia; vo výške 9 % ročne zo sumy 110,26 Eur od 15.09.2011 do
zaplatenia; vo výške 8,25 % ročne zo sumy 102,40 Eur od 29.01.2014 do zaplatenia; zo sumy 88,73 Eur
od 21.02.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku
vo výške 179,50 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 1.161,97 Eur na účet právneho zástupcu
navrhovateľa, do 3 (troch) dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšujúcej časti návrh navrhovateľky z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 03.11.2014 doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.11.2014 domáhala
od odporcu zaplatenia sumy 2998,51 Eur na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej
dňa 21.05.2007, ktorú uzavrela s odporcom a na základe ktorej odporcovi prenajala nebytové priestory
na ulici O. Č..XX Z. J.. Odporca zmluvne stanovený termín na uhrádzanie nájomného nedodržiaval a
dňa 20.10.2011 bola s odporcom uzavretá dohoda o splátkovom kalendári, ktorú tiež dodržiaval len
čiastočne. Vzhľadom k tomu si navrhovateľka voči odporcovi uplatnila právo na zaplatenie nájomného, a
to za mesiac august 2011, kde dlžná čiastka je vo výške 147,12 Eur, pričom nájomné za celý mesiac bolo
vo výške 425,- Eur, z toho dňa 14.01.2013 bola zaplatená čiastka 127,88 Eur a dňa 28.02.2013 čiastka
150,- Eur a ostala dlžná suma 147,12 Eur. Túto sumu navrhovateľka žiadala zaplatiť spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne od 15.08.2011 do zaplatenia a to v zmysle Obchodného zákonníka. Ďalej
si navrhovateľka uplatnila nárok na zaplatenie nájomného za mesiac august 2013 vo výške 425,- Eur s
úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 15.08.2011 do zaplatenia, nájomné za mesiac september
2013 vo výške 425,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 15.09.2013 do zaplatenia,
nájomné za mesiac október 2013 vo výške 425,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od
15.10.2013 do zaplatenia, nájomné za mesiac november 2013 vo výške 425,- Eur s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne od 15.11.2013 do zaplatenia, nájomné za mesiac december 2013 vo výške 425,-
Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 15.12.2013 do zaplatenia, nájomné za mesiac január
2014 vo výške 425,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 15.01.2014 do zaplatenia. Titulom
nezaplatenej faktúry č. 2011142 za vodné a stočné za mesiac august 2011 si navrhovateľka uplatnilaprávo na zaplatenie 30,09 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 14.09.2011 do zaplatenia;
titulom nezaplatenej faktúry č. 2011145 za elektrickú energiu za mesiac august 2011 si navrhovateľka
uplatnila právo na zaplatenie 80,21 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 14.09.2011 do
zaplatenia, titulom nezaplatenej faktúry č. 13178 za spotrebované energie za mesiac december 2013
navrhovateľka uplatnila právo na zaplatenie 102,40 Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne od 14.09.2011
do zaplatenia a titulom nezaplatenej faktúry č. 14013 za spotrebované energie za mesiac január 2014
si navrhovateľka uplatnila právo na zaplatenie 88,73 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
od 14.09.2011 do zaplatenia.
Vo veci bol vydaný platobný rozkaz sp.zn. 8Ro/245/2014-31 zo dňa 20.01.2015, ktorým súd návrhu
navrhovateľky v celom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal v zákonnej lehote odporca
odpor, v ktorom uviedol, že považuje návrh navrhovateľky za nedôvodný, nakoľko ako právny podklad
na vydanie platobného rozkazu navrhovateľka v návrhu uvádza faktúry z roku 2011, na ktoré sa vzťahuje
doba premlčania.
Podaním zo dňa 07.05.2015, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 11.05.2015 navrhovateľka
prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že čo sa týka existencie pohľadávok, ktoré sa
stali splatnými v roku 2012 a neskôr a ktoré sú presne špecifikované v návrhu na začatie konania,
odporca tieto žiadnym spôsobom nespochybňoval, a čo sa týka námietky premlčania, ktorú vzniesol
odporca v podanom odpore proti platobnému rozkazu, má zato, že v čase vzniku právneho vzťahu medzi
navrhovateľkou a odporcom, ktorý bol založený Zmluvou o nájme zo dňa 21.05.2007 boli obaja účastníci
konania podnikateľskými subjektmi, a teda v zmysle § 261 ods.1 Obchodného zákonníka sa právny
vzťah medzi nimi riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka, ak pri vzniku je zrejmé s prihliadnutím
na všetky okolnosti, čo sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Navrhovateľka uviedla, že zmluvný vzťah
medzi navrhovateľkou a odporcom je typickým príkladom tzv. absolútneho neobchodu, keď sa všetky
práva a povinnosti navrhovateľky a odporcu riadia ustanoveniami zákona č. 116/1990 Zb. o nájme
a podnájme nebytových priestorov a ustanoveniami Obchodného zákonníka v tých otázkach, ktoré
nie sú vyslovené upravené zákonom č.116/1990 Zb. Na skutočnosti, že právny vzťah navrhovateľky a
odporcu sa subsidiárne riadi právnymi normami obsiahnutými v Obchodnom zákonníku s prihliadnutím
na znenie ustanovenia § 261 ods. l Obchodného zákonníka nemení nič ani to, že odporca ukončil
svoju podnikateľskú činnosť dňa 17.04.2014. Pre posúdenie dôvodnosti odporcom vznesenej námietky
premlčania je potom nevyhnutné posúdiť premlčanie nároku uplatneného navrhovateľkou v súlade s
príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Najskôr splatnou pohľadávkou, zaplatenia ktorej
sa navrhovateľka domáha, je nárok na zaplatenie časti nájomného za mesiac august 2011, ktoré sa
stalo splatným dňa 15.08.2011. Premlčacia doba v tomto prípade začala plynúť dňa 16.08.2011 a
uplynie najskôr dňa 16.08.2015. Navyše je potrebné zdôrazniť, že pôvodná výška nájomného za mesiac
august 2011 predstavovala sumu vo výške 425,- Eur, ktorú odporca čiastočne plnil dňa 14.01.2013
plnením vo výške 127,88 Eur a dňa 28.02.2013 plnením vo výške 150,- Eur. S prihliadnutím na
ustanovenie § 407 ods.1 a ods.3 Obchodného zákonníka je možné konštatovať, že odporca plnením zo
dňa 28.02.2013 uznal svoj záväzok zaplatiť navrhovateľovi dohodnuté nájomné za mesiac august 2011.
Odo dňa 01.03.2013 začal vo vzťahu k tejto pohľadávke navrhovateľke plynúť nová 4-ročná premlčacia
lehota, ktorá uplynie dňa 01.03.2017.
Dňa 01.06.2015 doručil odporca súdu podanie zo dňa 30.05.2015, označené ako „Vyjadrenie k
platobnému rozkazu“, v ktorom uviedol, že nechá na rozhodnutie súdu určiť premlčaciu dobu faktúr.
Ďalej uviedol, že uvedené nebytové priestory prevzal do užívania v tom čase v stave vhodnom na účely
pohostinstva,alenakoľkoprebiehalarekonštrukciaobjektunaposchodízostranynavrhovateľky,nastalo
už čiastočné obmedzenie jeho činnosti a ďalšie obmedzenia nastali novými smernicami hygienických
noriem EÚ. Ďalej uviedol, že uvedené nájomné neuhradil z dôvodu čakania na riešenie situácie s
rekonštrukciou jeho nájomných priestorov, nakoľko ako nájomca nebol oprávnený vykonávať zmeny
na predmete nájmu bez súhlasu majiteľa objektu. Keďže už 15.08.2011 bolo kontrolou Regionálnym
úradom verejného zdravotníctva nariadené vykonať opravy na predmetných priestoroch, on niekoľkokrát
navrhovateľku telefonicky žiadal o riešenie rekonštrukcie priestorov so započítaním sumy s nájmom
priestorov. Navrhovateľka však nebola ochotná sa ani prísť pozrieť do uvedených priestorov, čo
jej vyplýva aj zo zákona, t.j. pravidelne kontrolovať uvedené priestory pre zabezpečenie riadneho
chodu nájomných priestorov. Pre funkčnosť nájomných priestorov musel teda začať s čiastočnou
rekonštrukciou nájomných priestorov, aj bez súhlasu navrhovateľky. Navrhovateľka pri rekonštrukcii
priestorov na poschodí mu zabránila používanie priestorov pre zamestnancov a to používanie toaliet,
vody, umývadla, čo už vtedy nespĺňalo hygienické nariadenia v pohostinských službách. Na jehotelefonáty nebola navrhovateľka ochotná reagovať, teda začal stavať nové priestory pre zamestnanecké
WC a umývadlo, ale k tomu bola potrebná elektroinštalácia, vodoinštalácia, keďže sa jednalo o
pivničné priestory. Následne bolo potrebné opravovať popraskaný sadrokartónový strop po rekonštrukcii
poschodia navrhovateľkou. Konštatovaním Regionálneho úradu verejného zdravotníctva a novými
nariadeniami EÚ bolo potrebné prerobiť tiež barový pult, nakoľko pôvodne bolo jedno malé cca 30
ročné umývadlo a boli potrebné dve, tiež pracovné plochy barového pultu boli z obkladačiek, ktoré
opadávali a nevyhovovali hygienickým štandardom a tiež celý barový pult bol betónový, a teda nebolo
možné dorobiť k nemu skrinky na zatváranie a ľahko čistiteľné. Tiež na podlahe nebola dlažba, ale
betón. Navrhovateľku tiež ohľadne toho žiadal neúspešne o opravu. Taktiež na pánskych WC bola
pleseň, ktorá bola z hlavného prívodu vody, a o ktorom navrhovateľka vedela, nakoľko jej pracovníci
to boli pozrieť, ale nič sa neurobilo, nakoľko údajne malo byť s tým veľa práce. Pánske WC sa stali
nevyhovujúce, preto začal v iných priľahlých priestoroch stavať úplne nové, ktoré sú dnes využívané
novým nájomcom. Bolo potrebné vybudovať elektroinštaláciu, ako aj vodoinštaláciu, nakoľko to boli holé
pivničné priestory. Tiež omietky priestorov boli nevyhovujúce, bol tam tzv. hrubý špric, a neboli ľahko
udržiavateľné. Uvedenú rekonštrukciu prevádzal za plnej prevádzky a nakoľko všetko rekonštruoval z
vlastných prostriedkov, žiadal aspoň čiastočnú kompenzáciu z nájmu priestorov, avšak navrhovateľka
na jeho podnet nereagovala. Až 09.12.2013 navrhovateľke zaslal žiadosť o prehodnotenie výšky
nájmu z fotodokumentáciou, na čo navrhovateľka reagovala výpoveďou z nájomných priestorov.
Vzhľadom na uvedené odporca vzniesol započítaciu námietku v rozsahu 1.579,63 Eur voči nároku
navrhovateľky z dôvodu zľavy z nájmu. K uvedenému vyjadreniu odporca priložil fotodokumentáciu,
ako aj zápisnicu z kontroly Regionálnym úradom verejného zdravotníctva zo dňa 15.08.2011, ako aj
fotokópie pokladničných dokladov. Ďalej súdu predložil žiadosť zo dňa 09.12.2013 (čl.71), ktorou žiadal
navrhovateľku o prehodnotenie výšky nájmu v uvedených priestoroch.
Dňa 29.06.2015 bolo súdu doručené podanie navrhovateľky zo dňa 26.06.2015 označené ako
„vyjadrenie navrhovateľa k písomnému podaniu odporcu zo dňa 30.05.2015“, v ktorom navrhovateľka
prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že zo stanoviska odporcu je zrejmé, že odporca
právne odôvodňuje svoj nárok voči navrhovateľke raz ako nárok na zľavu z nájomného, raz ako nárok
na úhradu nákladov vynaložených na zhodnotenie prenajatých nebytových priestorov. Uviedla, že pokiaľ
teda odporca tvrdí, že mu vzniklo právo na zľavu z nájomného z dôvodu nevyhovujúceho technického
stavu predmetu nájmu, bol povinný uplatniť si toto právo u navrhovateľky ako prenajímateľky v 6-
mesačnej prekluzívnej lehote a v tejto lehote bol súčasne povinný tento svoj nárok kvantifikovať.
Nakoľko odporca si uplatnil nárok na zľavu z nájomného listom zo dňa 09.12.2013, teoreticky mu mohol
vzniknúť nárok na zľavu z nájomného len za obdobie od 09.06.2013 do 09.12.2013 za predpokladu,
že odporcom tvrdené technické vady predmetu nájmu nespadajú pod vady predmetu nájmu, ktoré
bol povinný v zmysle zmluvy alebo v zmysle zákona na vlastné náklady odstraňovať odporca v rámci
vykonávania bežných udržiavacích prác na predmete nájmu. Vychádzajúc z obsahu zápisnice z kontroly
Regionálneho úradu verejného zdravotníctva je zrejmé, že z vytýkaných technických nedostatkov
predmetu nájmu presahujú rozsah bežných udržiavacích prác len vybudovanie samostatného WC s
umývadlom pre zamestnancov odporcu a možno aj montáž druhého umývadla na umývanie výčapného
skla, pričom tento technický nedostatok predmetu nájmu podľa vlastných písomných vyjadrení odstránil
samotný odporca, pravdepodobne ešte v roku 2011. Ostatné technické nedostatky, ako znečistené
steny a poškodené podlahy je potrebné subsumovať pod bežnú údržbu definovanú ustanovením § 6
Nariadenia vlády č.87/1995 Z.z., ktorú bol povinný vykonávať odporca. Ďalej je potrebné zdôrazniť, že
odporca nebytový priestor v stave, ktorý aktuálne označuje za nevyhovujúci, bez námietok prevzal pri
vzniku nájomného pomeru. Odporcom namietaný technický stav predmetu nájmu paradoxne žiadnym
spôsobom neobmedzoval odporcu v užívaní prenajatých nebytových priestorov, čo je potvrdené tým,
že odporca nebytové priestory užíval až do skončenia platnosti nájomnej zmluvy a tieto priestory sú
v súčasnej dobe užívané iným nájomcom. Rovnako je potrebné poukázať nato, že Regionálny úrad
verejného zdravotníctva nezakázal odporcovi prevádzkovať pohostinstvo v prenajatých priestoroch
z dôvodu ich nevyhovujúceho technického stavu a súčasne mu z dôvodu údajne nevyhovujúceho
technického stavu prenajatých nebytových priestorov neudelil ani žiadnu pokutu. Z vyššie uvedených
skutočností je podľa názoru navrhovateľa nepochybné, že odporcovi nevznikol ním tvrdený nárok na
zľavu z dohodnutého nájomného. Na druhej strane navrhovateľka žiadnym spôsobom nespochybňuje,
že prenajaté nebytové priestory neboli a nie sú nebytovými priestormi špičkového technického
štandardu, avšak odporca bol s týmto technickým stavom nebytových priestorov riadne oboznámený
v čase pred uzavretím nájomnej zmluvy a tento jemu známy technický stav nebytových technických
priestorov v celom rozsahu a bez akýchkoľvek výhrad akceptoval. V neposlednom rade výškadohodnutého nájomného v celom rozsahu zodpovedá lokalite, v ktorej sa prenajaté nebytové priestory
nachádzajú a rovnako tak zodpovedala aj ich technickému stavu. Ďalej navrhovateľka uviedla, že
podľa § 667 Občianskeho zákonníka zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom
prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to
prenajímateľ zaviazal. Ďalej ustanovenie článku VI. bod 6 Zmluvy o nájme zo dňa 21.05.2007 určuje,
že nájomca nie je oprávnený vykonávať zmeny na predmete nájmu bez súhlasu prenajímateľa. Teda z
kogentného ustanovenia § 667 Občianskeho zákonníka v spojení s článkom VI bod 6 Zmluvy o nájme
je zrejmé a nepochybné, že odporca nemá nárok na náhradu nákladov ním vynaložených v súvislosti
s vykonanými zmenami predmetu nájmu, nakoľko navrhovateľ ako prenajímateľ na vykonanie takýchto
zmien nedal súhlas a nezaviazal sa k náhrade týchto nákladov.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, listinnými dôkazmi a zistil tento nasledovný
skutkový a právny stav:
Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní uviedol, že má zato, že odporca sa nemôže domáhať
zľavy z nájomného, nakoľko v čase prenechania predmetu nájmu tento netrpel vadami, ktoré vytýka
odporca, keď nájomná zmluva bola podpísaná 01.05.2007, pričom zákon na základe ktorého vytýkal
Regionálnyúradverejnéhozdravotníctvanedostatkynapredmetenájmuvstúpildoplatnosti01.09.2007.
Ďalejuviedol,žečosatýkaúhradynákladov,ktorýchnáhradužiadaodporcamajúzato,ženavrhovateľka
k týmto opravám, resp. zmenám nedala súhlas. Vzhľadom k tomu má navrhovateľka za to, že nárok
na tieto náklady odporca nemá; naopak poukázal nato, že pokiaľ nájomca vykonával na predmete
nájmu zmeny bez súhlasu prenajímateľa, je povinný tieto nájomné priestory odovzdať po skončení
nájmu prenajímateľovi v pôvodnom stave. Tiež podľa článku IV predmetnej nájomnej zmluvy nájomca
prehlásil, že pred uzatvorením tejto zmluvy bol riadne oboznámený s technickým stavom predmetnej
nehnuteľnosti, tento je užívania schopný a môže slúžiť dohodnutému účelu nájmu. Právny zástupca
navrhovateľky ďalej uviedol, že nebytový priestor uviedol do prevádzky odporca a následne tieto
priestory užíval len odporca. Pokiaľ teda došlo k ich opotrebeniu, tak toto opotrebenie spôsobil výlučne
odporca. Ďalej uviedol, že čo sa týka námietky odporcu, a to jeho uplatnenej zľavy z nájomného, túto
odporca žiadnym spôsobom nekvantifikoval, čo je právnym základom pre toto posúdenie.
Navrhovateľkanapojednávaníuviedla,žesodporcomnikdyosobnenekomunikovala,anisjehomatkou,
bolo to len písomne a prostredníctvom svojej účtovníčky. Navrhovateľka ďalej uviedla, že v čase
podpisu nájomnej zmluvy, teda v máji 2007 odporca nijakým spôsobom nenamietal stav predmetných
nebytových priestorov, ktoré boli predmetom nájmu; odporcu len prebrala ako nájomníka, nakoľko
tam už bol aj predtým. S odporcom sa podpísala len nová nájomná zmluva. Odporca už mal v
predmetnýchpriestorochzabehnutúprevádzkuanechcel,abyimdotohonejakýmspôsobomvstupovali.
Podľa vyjadrenia navrhovateľky v čase podpisu nájomnej zmluvy predmetné nebytové priestory boli
prevádzkyschopné. Ona sama nemala vedomosť o tom, že v predmetných nebytových priestoroch
prebehla kontrola Regionálneho úradu verejného zdravotníctva dňa 15.08.2011, nakoľko odporca ju
o tejto kontrole, ani o jej výsledkoch neinformoval. Ďalej uviedla, že pokiaľ odporca v konaní tvrdil,
že rekonštrukciou, ktorou prerábali zvyšnú časť objektu mu mali zamedziť prístup k WC, ona nevie
akým spôsobom to mali urobiť, pretože tam, kde prebiehala rekonštrukcia je úplne iná časť objektu.
Tiež uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by v čase podpisu dohody o splátkovom kalendári dňa
20.10.2011 odporca nejakým spôsobom namietal stav nebytových priestorov, resp. žiadal o odpustenie,
alebo zľavu z nájomného. Ďalej uviedla, že odporcovi, nijaký súhlas, či už ústny alebo písomný na
zmenu na predmetných nebytových priestorov nedávala. Uviedla, že jej bola doručená až žiadosť zo
dňa 09.12.2013, kde odporca žiadal prehodnotením výšky nájmu v nebytových priestoroch. Na túto
žiadosť oni reagovali výpoveďou z nájmu. Následne po ukončení nájmu s odporcom preberali nebytové
priestory v takom stave, ako ich zanechal odporca, t.j. v dezolátnom stave. Ďalej uviedla, že nebytové
priestory teraz užíva nový nájomca. Tieto sa omaľovali, inak sa iná rekonštrukcia z ich strany nerobila. S
novým nájomcom sa dohodli, že pokiaľ bude robiť nejaké zmeny alebo rekonštrukciu, toto sa zohľadní
v nájomnom. Jeden mesiac nový nájomca nájomné neplatil, prevádzka bola zatvorená.
Odporca s návrhom navrhovateľky nesúhlasil. Uviedol, že nebytové priestory, ktoré mal v prenájme
neboli v prevádzkyschopnom stave. Tiež uviedol, že v momente podpísania nájomnej zmluvy nemal čo
vytknúť, avšak po začatí rekonštrukcie, ktorá prebiehala na poschodí a ktorú vykonávala navrhovateľka
došlo k obmedzeniu na jeho nebytových priestoroch. Uviedol, že viackrát navrhovateľku telefonicky
vyzýval, aby sa prišla pozrieť na predmet nájmu. O vadách vedela aj firma, ktorá prerábala tieto priestory
na poschodí; boli sa nato aj pozrieť, ale nič sa následne neurobilo. On musel urobiť nové rozvodyelektroinštalácie a to vzadu v sklade, v skladových priestoroch, ďalej rozvody odpadu, pričom tieto
teraz využíva nový nájomca. Uviedol, že navrhovateľka mu zmeny na veci nezakázala urobiť. Taktiež
na predmetu nájmu neboli rozvody teplej vody. Opadávala omietka, sadrokartón na WC. Uviedol, že
on všetky zmeny robil s tým, že tam zostane. Tiež uviedol, že navrhovateľke volala telefonicky aj
jeho matka. Keď odchádzal z nebytových priestorov, tieto nechal tak, ako boli; nechcel obiť obklady,
vytrhať elektroinštalácie. Uviedol, že pôvodnú nájomnú zmluvu mal z predchádzajúcim majiteľom;
následne budovu nadobudla navrhovateľka a začala ju hneď prerábať. Teda s navrhovateľkou
podpísal nájomnú zmluvu od 01.05.2007. Uviedol, že predtým ako podpísal nájomnú zmluvu s
navrhovateľkou, bola v týchto nebytových priestoroch jeho matka, ktorá ich mala v prenájme. Ďalej
uvádzal, že v telefonickom rozhovore viackrát požadoval od navrhovateľky buď zľavu z nájomného,
alebospolufinancovanierekonštrukcietýchtopriestorov.Všetkyrozhovoryprebiehalivýlučnetelefonicky.
Uviedol, že po vykonanej kontrole Regionálnym úradom verejného zdravotníctva následne kontaktoval
telefonicky navrhovateľku, že to chcú zavrieť. Písomne navrhovateľke toto oznámil listom zo dňa
09.12.2013. Uviedol, že Regionálny úrad verejného zdravotníctva tieto priestory nezavrel len preto, že
videli, že sa vykonáva rekonštrukcia elektroinštalácií.
Svedkyňa V. M. uviedla, že synovi v nebytových priestoroch pomáhala. Uviedla, že keď tam syn nastúpil,
navrhovateľka robila rekonštrukciu na poschodí objektu. Prehradili si časť priestoru, teda oni nemali
prístupkzamestnaneckémuWC.Následnevroku2011tambolakontrolaRegionálnehoúraduverejného
zdravotníctva. Uviedla, že pani W., ktorá robila túto kontrolu videla, že sa tam robila rekonštrukcia.
Povedala, že je to na zavretie. Bola tam aj potom neskôr na kontrole, ale už nespisovala ani záznam.
Normy nespĺňal barový pult, neboli tam dve umývadlá, ako bolo nariadené. Vypadávali aj dlažby, nebol
kútik pre zamestnancov. Robili tiež vodu do zadných priestorov. Uviedla, že sa snažili kontaktovať s
navrhovateľkou, resp. s dcérou navrhovateľky pani A.Ň.. Svedkyňa hovorila, že pani A. telefonicky
oznámila, že stále robia zmeny v týchto priestoroch a tiež uviedla, že na priestoroch pánskeho WC bola
pleseň. Pretekala tam šachta. Uviedla, že keď odchádzali, pani A. jej povedala, aby si drevený obklad,
ktorý je na stenách zobrali, teda tento následne zo stien strhali a potom to samozrejme vyzeralo hrozne.
Uviedla, že v predmetných nebytových priestoroch robili rozvody elektriky, vody, obklady, dali na WC
nové drevené dvere a zárubne, ktoré si po odchode následne aj zobrali. Navrhovateľka sa vyjadrila,
že si drobné opravy majú vykonávať samy, ale dlažba v týchto priestoroch bola už zničená dlhodobým
používaním. Svedkyňa ďalej uviedla, že s manželom bola v týchto priestoroch približne od roku 2005.
Predtým tam krčma nebola. Dole do týchto priestorov boli stiahnuté všetky rozvody vzduchotechniky.
Oni následne s manželom robili rekonštrukciu týchto priestorov, aby z toho mohla byť krčma. Tiež
uviedla, že nebytové priestory boli v čase podpisu nájomnej zmluvy v roku 2007 prevádzkyschopné,
nakoľko s manželom tu robili rekonštrukciu. Svedkyňa ďalej uviedla, že navrhovateľka im súhlas na
rekonštrukciu predmetných priestorov nedala. Pani A. sa len vyjadrila: „Robte si tam čo chcete, ja
neviem, čo bude v týchto priestoroch po Vás.“ Svedkyňa uviedla, že tieto rozhovory prebiehali výlučne
telefonicky. Svedkyňa ďalej uviedla, že všetko brali ako rodinné a vedeli, že pokiaľ budú kontaktovať
navrhovateľku ohľadne žiadosti na odpustenie, resp. zľavu z nájomného, odpíšu im, že „majú ísť“; teda
postupne vykonali tieto rekonštrukcie. Svedkyňa uviedla, že v roku 2007, keď odporca prebral tieto
nebytové priestory ešte neboli nijaké problémy. Priestory následne nevyhovovali vzhľadom na nové
hygienickéštandardy.Bolatamhrubáomietka,alekeďžekúrilipevnýmpalivom,zadržiavalsatamprach.
Tiež neboli umývateľné, tak isto, ako dlažba bola položená „dvojka“ a tá sa časom opotrebovala. Ďalej
tamnebolaventilácia,tovšakaninebolozachytenévzáznamezkontrolyRegionálnehoúraduverejného
zdravotníctva. Syn sa následne snažil nejakým spôsobom to spraviť.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej len „zákon o
nájme nebytových priestorov“), prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej
len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva").
Podľa § 3 ods. 2 zákona o nebytových priestoroch, nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré
sú stavebne určené.
Podľa § 3 ods. 3 zákona o nebytových priestoroch, zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať
predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom
na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými
hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť
najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.Podľa § 3 ods. 4 zákona o nebytových priestoroch, ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3,
je neplatná.
Podľa § 5 ods. 1 zákona o nebytových priestoroch, ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný
odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v
tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie
je s užívaním nebytového priestoru spojené.
Podľa § 5 ods. 2 zákona o nebytových priestoroch, nájomca je oprávnený užívať nebytový priestor v
rozsahu dohodnutom v zmluve.
Podľa § 5 ods. 3 zákona o nebytových priestoroch, nájomca je povinný uhrádzať náklady spojené s
obvyklým udržiavaním.
Podľa § 5 ods. 4 zákona o nebytových priestoroch, nájomca je povinný bez zbytočného odkladu
oznámiť prenajímateľovi potrebu opráv, ktoré má prenajímateľ urobiť, a umožniť vykonanie týchto i iných
nevyhnutných opráv; inak nájomca zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením povinnosti vznikla.
Podľa § 7 zákona o nebytových priestoroch, ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je
upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.
Podľa § §663 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), nájomnou
zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval
alebo z nej bral aj úžitky.
Podľa § 664 Občianskeho zákonníka, prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v
stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a
v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.
Podľa § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so
súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že
sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až
po ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku
užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže
nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci.
Podľa § 667 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nájomca vykoná zmeny na veci bez súhlasu
prenajímateľa, je povinný po skončení nájmu uviesť vec na svoje náklady do pôvodného stavu. Ak v
dôsledku vykonávaných zmien hrozí na veci prenajímateľovi značná škoda, je prenajímateľ oprávnený
odstúpiť od zmluvy.
Podľa § 668 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný oznámiť prenajímateľovi bez
zbytočného odkladu potreby opráv, ktoré má vykonať prenajímateľ. Pri porušení tejto povinnosti
zodpovedánájomcazaškodutýmspôsobenúanemánároky,ktorébymuinakprislúchaliprenemožnosť
alebo obmedzenú možnosť užívať vec pre vady veci, ktoré sa včas prenajímateľovi neoznámili.
Podľa§669Občianskehozákonníka,aknájomcavynaložilnavecnákladyprioprave,naktorújepovinný
prenajímateľ, má nárok na náhradu týchto nákladov, ak sa oprava vykonala so súhlasom prenajímateľa
alebo ak prenajímateľ bez zbytočného odkladu opravu neobstaral, hoci sa mu oznámila jej potreba. Inak
môže nájomca požadovať len to, o čo sa prenajímateľ obohatil.
Podľa§669Občianskehozákonníka,aknájomcavynaložilnavecnákladyprioprave,naktorújepovinný
prenajímateľ, má nárok na náhradu týchto nákladov, ak sa oprava vykonala so súhlasom prenajímateľa
alebo ak prenajímateľ bez zbytočného odkladu opravu neobstaral, hoci sa mu oznámila jej potreba. Inak
môže nájomca požadovať len to, o čo sa prenajímateľ obohatil.Podľa § 671 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné
obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
Podľa § 673 Občianskeho zákonníka, nájomca nie je povinný platiť nájomné, pokiaľ pre vady veci,
ktoré nespôsobil, nemohol prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom alebo ak sa spôsob užívania
nedohodol primerane povahe a určeniu veci.
Podľa § 674 Občianskeho zákonníka, ak nájomca môže užívať prenajatú vec z dôvodov uvedených v
§ 673 iba obmedzene, má nájomca nárok na primeranú zľavu z nájomného. Prenajímateľ si však musí
započítať náklady, ktoré ušetril, a cenu výhod, ktoré mal z toho, že nájomca užíval vec len obmedzene.
Podľa § 675 Občianskeho zákonníka, právo na odpustenie alebo na poskytnutie zľavy z nájomného
sa musí uplatniť u prenajímateľa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatní do šiestich
mesiacov odo dňa, keď došlo ku skutočnostiam toto právo zakladajúcim.
Podľa § 2 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka, podnikateľom podľa tohto zákona je osoba, ktorá
podniká na základe živnostenského oprávnenia.
Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi účastníkmi konania ako podnikateľmi bola
dňa 21.05.2007 uzavretá zmluva o nájme nebytových priestorov, predmetom ktorej bol nájom
nebytových priestorov nachádzajúcich sa na F.. O. Č.. XX, Z. J., o celkovej výmere 80 m2. V zmysle
predmetnej zmluvy prenajímateľ prenechal nájomcovi do nájmu aj hnuteľný majetok, ktorého súpis tvorí
neoddeliteľnú súčasť zmluvy o nájme nebytových priestorov. V zmysle predmetnej zmluvy bol nájom
dohodnutý na dobu určitú od 01.06.2007 do 30.09.2008 a dojednaný nájom bol vo výške 12.200,-
Sk mesačne. V zmysle dodatku k zmluve o prenájme nebytových priestorov zo dňa 25.09.2008 bol
upravený čl. IV - Doba nájmu a skončenie nájmu tak, že nájomný vzťah sa uzatvára na dobu neurčitú
od 01.10.2008. V zmysle dodatku k zmluve o prenájme nebytových priestorov zo dňa 10.12.2008 bol
upravený čl. V, bod 3 - Nájomné a úhrady za poskytované služby ročne spolu vo výške 5.100,-Eur, t.j.
mesačne od 01.01.2009 vo výške 425,-Eur.
Výpoveďou z nájomnej zmluvy zo dňa 18.12.2013 následne navrhovateľka vypovedala nájomnú zmluvu
s odporcom v zmysle čl. IV, bodu 3, keď výpovedná lehota v zmysle tejto výpovede uplynula dňa
31.01.2014. V priebehu nájomného vzťahu dňa 20.10.2011 bola medzi účastníkmi uzavretá dohoda o
splátkovom kalendári, v zmysle ktorej odporca uznal dlh voči navrhovateľke vo výške 2.657,38 Eur,
ktorý pozostával z dlžného nájomného za obdobie 3/2011 do 8/2011 a neuhradených faktúr č. 2010238,
č. 2011073, č. 2011102, č. 2011106, č. 2011129, č. 2011145 a v zmysle ktorej sa odporca zaviazal
uhradiť dlžnú čiastku vo výške 2.657,38 Eur v mesačných splátkach vo výške 150,-Eur od 10.10.2011
do 10.03.2013.
V zmysle čl. III bod 3 predmetnej zmluvy nájomca prehlásil, že pred uzatvorením zmluvy bol riadne
oboznámený s technickým stavom predmetnej nehnuteľnosti - nebytového priestoru a tento je užívania
schopný a môže slúžiť dohodnutému účelu nájmu. V zmysle čl. VI bodu 3 predmetnej zmluvy „nájomca
je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť potrebu opráv, ktoré má prenajímateľ urobiť a umožniť
vykonanie týchto a iných nevyhnutných opráv, inak nájomca zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením
povinnosti vznikla. Nájomca vykonáva drobné opravy na vlastné náklady, pričom pojem drobné opravy
je vysvetlený v nariadení vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka“. V zmysle bodu 6 nájomca nie je oprávnený vykonávať zmeny na predmete nájmu čl. II
zmluvy bez súhlasu prenajímateľa.
V zmysle vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že v čase vzniku právneho vzťahu medzi
navrhovateľkou a odporcom, ktorý bol založený Zmluvou o nájme zo dňa 21.05.2007 boli obaja účastníci
konania podnikateľskými subjektmi, a teda v zmysle § 261 ods.1 Obchodného zákonníka sa právny
vzťah medzi nimi riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka, ak pri vzniku je zrejmé s prihliadnutím na
všetky okolnosti, čo sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Na skutočnosti, že právny vzťah navrhovateľky
a odporcu sa subsidiárne riadi právnymi normami obsiahnutými v Obchodnom zákonníku nemení nič anito, že odporca ukončil svoju podnikateľskú činnosť dňa 17.04.2014. Súd preto posudzoval premlčanie
nároku uplatneného navrhovateľkou v súlade s príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka.
Najskôrsplatnoupohľadávkou,zaplateniaktorejsanavrhovateľkadomáha,bolnároknazaplateniečasti
nájomného za mesiac august 2011, ktoré sa stalo splatným dňa 15.08.2011. Premlčacia doba v tomto
prípade začala plynúť dňa 16.08.2011. Navyše je potrebné zdôrazniť, že pôvodná výška nájomného
za mesiac august 2011 predstavovala sumu vo výške 425,- Eur, ktorú odporca čiastočne plnil dňa
14.01.2013 plnením vo výške 127,88 Eur a dňa 28.02.2013 plnením vo výške 150,- Eur. S prihliadnutím
na ustanovenie § 407 ods.1 a ods.3 Obchodného zákonníka je možné konštatovať, že odporca plnením
zo dňa 28.02.2013 uznal svoj záväzok zaplatiť navrhovateľovi dohodnuté nájomné za mesiac august
2011. Odo dňa 01.03.2013 začal vo vzťahu k tejto pohľadávke navrhovateľke plynúť nová 4-ročná
premlčacia lehota, ktorá uplynie dňa 01.03.2017. Vykonaným dokazovaním má teda súd za preukázané,
že odporca nájomné za obdobie od 08/2011 do 01/2014 ako aj vystavené faktúry za vodné a stočné
a elektrickú energiu neuhradil riadne a včas, pričom jeho záväzok uhradiť ich nezanikol ani iným
spôsobom.
V priebehu konania si tiež odporca uplatnil voči navrhovateľke nárok na zľavu z nájomného, resp.
nárok na úhradu nákladov vynaložených na zhodnotenie predmetu nájmu vo výške 1579,63 Eur.
Tento odôvodnil tým, že uvedené nebytové priestory prevzal nájomnou zmluvou zo dňa 21.05.2007 do
užívania v tom čase v stave vhodnom na účely pohostinstva, ale nakoľko prebiehala rekonštrukcia
objektu na poschodí zo strany navrhovateľky, nastalo už čiastočné obmedzenie jeho činnosti a
ďalšie obmedzenia nastali novými smernicami hygienických noriem EÚ, nakoľko v zmysle kontroly
z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva z 15.08.2011 nevyhovovali požiadavkám v zmysle §
26 ods. 3 zákona č. 355/2007 Z.z. a prílohy II, kapitoly I až X Nariadenia (ES) č. 852/2004. Pre
funkčnosť nájomných priestorov musel teda začať s čiastočnou rekonštrukciou nájomných priestorov,
aj bez súhlasu navrhovateľky. Uviedol, že niekoľkokrát navrhovateľku telefonicky žiadal o riešenie
rekonštrukciepriestorovsozapočítanímsumysnájmompriestorovaaž09.12.2013navrhovateľkezaslal
žiadosť o prehodnotenie výšky nájmu z fotodokumentáciou, načo navrhovateľka reagovala výpoveďou
z nájomných priestorov.
Vzhľadom k tomu, že zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov ako
špeciálny právny predpis upravujúci nájom nebytových priestorov, neobsahuje osobitné ustanovenia
o problematike odpustenia, resp. zľavy z nájomného ako ani nároku nájomcu voči prenajímateľovi na
náhradu nákladov vynaložených so súhlasom prenajímateľa na prenajatú vec, je nevyhnutné aplikovať
všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve (§ 663 a nasl. OZ). Čo sa teda
týka tejto vznesenej námietky odporcu, súd má vykonaným dokazovaním a to predovšetkým výsluchom
účastníkov konania a svedkyne V. M. za preukázané, že navrhovateľka nevyslovila súhlas so zmenou,
resp. rekonštrukciou nebytových priestorov, pričom takýto súhlas bol potrebný v zmysle bodu IV čl. 6
nájomnej zmluvy ako aj v zmysle § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V zmysle vyššie uvedeného
potom odporca nemôže od navrhovateľky požadovať úhradu nákladov spojených z vykonávanou
rekonštrukciou na predmete nájmu. Z vykonaného dokazovania má súd tiež za preukázané, že
odporcovi nevzniklo právo na odpustenie alebo na poskytnutie zľavy z nájomného. V zmysle § 673
by odporcovi vzniklo právo na odpustenie nájmu, v prípade, že by predmetný nebytový priestor
nemohol užívať dohodnutým spôsobom, t.j. na účely prevádzkovania pohostinstva, keď z vykonaného
dokazovania je zrejmé a medzi účastníkmi to ani nebolo sporné, že odporca predmetný nebytový
priestor užíval až do výpovede z nájomnej zmluvy, t.j. do 31.01.2014. Odporca si tiež neuplatnil právo na
poskytnutie zľavy z nájomného v zákonnej prekluzívnej lehote v zmysle § 675 Občianskeho zákonníka,
keďzvykonanéhodokazovaniavyplynulo,žeažpísomnelistomzodňa09.12.2013(t.j.viacakodvaroky
povykonanejkontroleRegionálnymúradomverejnéhozdravotníctva)označenýmako„žiadosť“požiadal
navrhovateľku o prehodnotenie výšky nájmu v nájomných priestoroch. Taktiež svedkyňa V. M. súdu
vo svojej výpovedi uviedla, že navrhovateľku ohľadne žiadosti o odpustenie, resp. zľavu z nájomného
nekontaktovali, nakoľko si boli vedomí, že ak to spravia dostanú výpoveď z nájmu a teda postupne sami
vykonali rekonštrukciu predmetného nebytového priestoru. V zmysle vyššie uvedeného dospel súd k
záveru, že návrh navrhovateľky na zaplatenie sumy 2.998,51 Eur je v plnom rozsahu dôvodný.
Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve.
Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov
občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno
dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.Okrem istiny žiadala priznať navrhovateľka úrok z omeškania v zákonnej výške v zmysle Obchodného
zákonníka a to vo výške 9 % ročne zo sumy 147,12 Eur od 15.08.2011 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne
zo sumy 425,-Eur od 15.08.2011 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 425,-Eur od 15.09.2013
do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 425,-Eur od 15.10.2013 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne
zo sumy 425,-Eur od 15.11.2013 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 425,-Eur od 15.12.2013
do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 425,-Eur od 15.01.2014 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne
zo sumy 30,05 Eur od 14.09.2011 do zaplatenia; vo výške 9 % ročne zo sumy 80,21 Eur od 14.09.2011
do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 102,40 Eur od 14.09.2011 do zaplatenia a vo výške 9 %
ročne zo sumy 88,73 Eur od 14.09.2011 do zaplatenia, keď súd navrhovateľke priznal úrok z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 147,12 Eur od 16.08.2011 do zaplatenia; vo výške 8,5 % ročne zo sumy
425,- Eur od 16.08.2013 do zaplatenia; zo sumy 425,- Eur od 16.09.2013 do zaplatenia; zo sumy 425
Eur od 16.10.2013 do zaplatenia; vo výške 8,25 % ročne zo sumy 425 Eur od 16.11.2013 do zaplatenia;
zo sumy 425,- Eur od 16.01.2014 do zaplatenia; vo výške 9 % ročne zo sumy 110,26 Eur od 15.09.2011
do zaplatenia; vo výške 8,25 % ročne zo sumy 102,40 Eur od 29.01.2014 do zaplatenia; zo sumy 88,73
Eur od 21.02.2014 do zaplatenia a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr a to
v zákonnej výške podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka t.j.
o 8 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p. v spojení s ustanovením § 151
ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi, keďže mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti priznal
plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 179,50 Eur a
trovy právneho zastúpenia vo výške 1.271,02 Eur, pozostávajúce zo 7 úkonov právnej služby, určené v
zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb (ďalej len „vyhlášky“) - 1) prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 121,17 Eur (podľa § 10 a §13a
ods. 1 písm. c) vyhlášky), 2) vyjadrenie k odporu vo výške 121,17 Eur (podľa § 10 a §13a ods. 1 písm.
c) vyhlášky), 3) účasť na pojednávaní dňa 01.06.2015 výške 30,29 Eur (podľa § 10 a §13a ods. 4), 4),
vyjadrenie zo dňa 26.06.2015 k písomnému podaniu odporcu výške 121,17 Eur (podľa § 10 a §13a ods.
1 písm. c) vyhlášky), 5) účasť na pojednávaní dňa 29.06.2015 výške 121,17 Eur (podľa § 10 a §13a ods.
1 písm. d) vyhlášky), 6) účasť na pojednávaní dňa 24.07.2015 výške 121,17 Eur (podľa § 10 a §13a ods.
1 písm. d) vyhlášky), 7) účasť na pojednávaní dňa 18.09.2015 výške 121,17 Eur (podľa § 10 a §13a ods.
1 písm. d) vyhlášky). Súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľky za úkon 3) účasť na pojednávaní
dňa 01.06.2015 odmenu vo výške 30,29 Eur, nie vo výške 121,17 Eur ako si právny zástupca uplatnil,
nakoľko podľa § 13a ods.4 vyhlášky za zastúpenie na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania
veci, patrí odmena vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny (t.j. 121,17 Eur/4). Ďalej
súd priznal právnemu zástupcovi 7x režijný paušál vo výške 8,39 Eur, náhradu za stratu času pri ceste
na pojednávanie dňa 01.06.2015, dňa 29.06.2015, dňa 24.07.201 a dňa 18.09.2015 v zmysle § 17 ods. 1
vyhlášky (cesta BB - Zvolen a späť - 2 polhodiny), každá polhodina vo výške 1/60 výpočtového základu,
t.j. 13,98 Eur x 2 = 27,96 Eur x 4 = 111,84 Eur a náhrada cestovných výdavkov v zmysle § 16 ods.
4 vyhlášky motorovým vozidlom (pri spotrebe 5,1 l/100 km, vzdialenosť BB - ZV a späť = 44 km x 4
pojednávania, pri cene pohonných hmôt 1,1 Eur/l = 9,86 Eur a náhrada za použitie motorového vozidla
- 4 pojednávania x 44 km = 176 km x 0,183 Eur/km podľa opatrenia MPSVaR č. 632/2008 Z.z. = 32,21
Eur + 20% DPH zo sumy 960,09 Eur = 192,02 Eur, t.j. celková suma náhrady trov právneho zastúpenia
1.152,11 Eur spolu s náhradou hotových výdavkov 9,86 Eur je vo výške 1.161,97 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostaljeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.