Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 18, 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 12C/18/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115200791
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7115200791.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred samosudcom Mgr. Milošom Gregušom v občianskoprávnej veci

navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zast.:
Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 47 234 679
proti odporcovi: G. C., nar. XX.X.XXXX, T. XX, T. v konaní o zaplatenie 1.030,56 EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporcajepovinnýdo3dníodprávoplatnostitohtorozsudkuzaplatiťnavrhovateľovi785,-EURs5,05%-
ným ročným úrokom z omeškania od 24.10.2014 až do zaplatenia.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Odporca je povinný do 3 dní od právoplatnosti rozsudku nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške
52,34%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 15.1.2015 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal
odporcu k zaplateniu celkovej sumy 1.030,56 EUR, vyčíslenému ročnému úroku z omeškania vo výške
10,70 EUR a úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.030,56 EUR od 7.1.2015 až do
zaplatenia. Taktiež žiadal priznať náhradu trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzatvoril dňa 15.11.2013 Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX,
ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Úverové zmluvné podmienky navrhovateľa. Predmetom úverovej
zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 800,-EUR, ktorý sa ich zaviazal vrátiť v
pravidelných mesačných splátkach po 37,71 EUR, pričom vrátiť ich mal v 36 splátkach. Pretože sa dostal
do omeškania s jednotlivými splátkami, listom zo dňa 7.10.2014 bol vyzvaný k splateniu celého zostatku
úveru vo výške 1.030,56 EUR v lehote 15 dní od odoslania výzvy.

Navrhovateľ uviedol, že dlžná suma sa skladá z istiny vo výške 137,78 EUR, z úroku vo výške 226,90
EUR, zo zosplatnenej istiny vo výške 654,27 EUR, z poplatku za možnosť zmeny splátky vo výške
2,70 EUR a z poplatku za možnosť odloženia splátok vo výške 8,91 EUR. Navrhovateľ aj vyčíslil úrok z
omeškania zo sumy 1.030,56 EUR za obdobie od 24.10.2014 do 6.1.2015.

Odporca sa pojednávania nezúčastnil, napriek tomu, že bol riadne predvolaný a nevyjadril sa ani k

návrhu, ktorý mu bol riadne doručený.

Navrhovateľ ako listinné dôkazy do spisu doložil Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorú účastníci
konania uzatvorili dňa 15.11.2013. Na základe tejto úverovej zmluvy bol odporcovi poskytnutý úver vovýške 800,-EUR. Odporca sa zaviazal úver splatiť v 36 mesačných splátkach po 37,71 EUR pri ročnej
úrokovej sadzbe 35,26%. V zmluve bola uvedená aj RPMN vo výške 42,3% a priemerná hodnota RPMN
vo výške 46,06%. Lehota splatnosti celého úveru bola dohodnutá na 36 mesiacov po poskytnutí úveru.

V spodnej polovici zmluvy bolo drobnejším písmom uvedené, že neoddeliteľnou súčasťou tejto úverovej
zmluvy sú Úverové podmienky navrhovateľa a klient svojím podpisom potvrdzuje, že je oboznámený s
úverovými podmienkami navrhovateľa, že sú mu všetky jej ustanovenia zrozumiteľné, považuje ich za
dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami. K tomu boli doložené aj úverové
zmluvné podmienky navrhovateľa. Doložená bola aj výzva navrhovateľa zo dňa 7.10.2014 adresovaná

odporcovi označená ako: „Výzva k splateniu celého úveru“. V tejto výzve navrhovateľ oznámil odporcovi,
že v dôsledku omeškania so splácaním úveru je povinný okamžite uhradiť zostávajúcu časť úveru.
Celková čiastka predstavovala k tomuto dňu sumu 1.030,56 EUR. Uvedenú sumu mal odporca uhradiť
v lehote 15 dní odo dňa odoslania tejto výzvy.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o

úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktorý nadobudol účinnosť 1.5.2014), orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1.5.2014) ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Posledne citované ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z.z., ako aj ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka nadobudli účinnosť dňom 1.5.2014, pričom právne predpisy, ktorých sú súčasťou, nemajú

prechodné ustanovenia, to znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred
týmto dňom (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 MCdo 12/2014 zo dňa 21.4.2015).

Je nesporné, že Úverová zmluva č. XXXXXXXXXX uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa
15.11.2013 je spotrebiteľskou zmluvou. Keďže súd musel rozhodovať na základe právnej úpravy platnej

v čase vyhlásenia rozsudku, musel aplikovať ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného
od 1.5.2014 a prednostne použiť na právny vzťah medzi účastníkmi konania Občiansky zákonník.
Zároveň musel aplikovať aj ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného od
1.5.2014.Keďže ide o spotrebiteľský úver, súd musel aplikovať aj ustanovenia zák. č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.4.2014.

Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. d) citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá

zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere

a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

Podľa § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a)
až k), r) a y).

Ako bolo uvedené vyššie v § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. účinného do 30.4.2014 zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru. V tomto prípade
však v úverovej zmluve takáto konečná splatnosť dohodnutá nebola. Vyslovene bolo uvedené, že lehota
splatnostije36mesiacovpoposkytnutíúveru.Takétourčeniekonečnejsplatnostiúveruniejedostatočne

určité a priamo zo zmluvy nie je jasné, kedy je konečná splatnosť poskytnutého úveru. Zo zmluvy sa
priamo nedá určiť, kedy bol resp. má byť odporcovi úver poskytnutý a tým sa ani nedá presne určiť
dátum konečnej splatnosti úveru.

Keďže zmluva konečnú splatnosť úveru neobsahuje, v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č.

129/2010 Z.z. účinného do 30.4.2014 sa stáva bezúročnou a bez poplatkov.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Navrhovateľ poskytol odporcovi celkovú sumu 800,-EUR. Podľa tvrdenia navrhovateľa a vyplýva to aj

zo splátkového kalendára, odporca splatil len 15,-EUR dňa 23.1.2014. Pretože súd považoval zmluvu
za bezúročnú a bez poplatkov, zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 785,-EUR ( 800,-EUR -
15,-EUR ). V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je

v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Navrhovateľ žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne z dlžnej sumy 1.030,56 EUR od
24.10.2014 do zaplatenia. Súd mu priznal len sumu 785,-EUR. Navrhovateľ výzvou zo dňa 7.10.2014
vyzval odporcu k úhrade dlžnej sumy do 15 dní od odoslania výzvy. Ak výzva bola odoslaná 8.10.2014,
pätnásty deň pripadol na deň 23.10.2014, nasledujúcim dňom sa dostal do omeškania. Preto súd

zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi spolu s istinou aj zákonný 5,05%-ný ročný úrok z omeškania
od 24.10.2014 až do zaplatenia.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ žiadal priznať celkovú istinu 1.030,56 EUR a z tejto sumy si počítal aj
úrok z omeškania, súd preto aj v prevyšujúcej časti úroku z omeškania žalobu zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 151 ods. 7 O.s.p. súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky
trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti

tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

Navrhovateľ sa domáhal priznania sumy 1.030,56 EUR. Súd mu priznal 785,-EUR, čo je jeho 76,17%-ný
úspech oproti 23,83%-nému neúspechu. Odrátaním neúspechu od úspechu vychádza, že navrhovateľ
má právo na 52,34% svojich trov. Na pojednávaní dňa 18.9.2015 si právny zástupca uplatnil nárok na

náhradu trov konania s tým, že trovy vyčísli v zákonom stanovenej lehote. Preto súd o náhrade trov
konania rozhodol tak, že zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi náhradu trov konania v 52,34%-
nej výške, pričom o samotnej výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice
I, v 2 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).