Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. august 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoE/28/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8414203390
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8414203390.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, právne zastúpený Advocate, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti
povinnému D. E., bytom N. XXX, M., o vymoženie 549,10 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 8Er 325/2014 - 12 zo dňa 24.10.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči
povinnému vykonania exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s, Bratislava, sp. zn. SR 00704/13 zo
dňa 13.06.2013. Právny vzťah medzi oprávneným a povinným vznikol na základe zmluvy o úvere zo
dňa 09.12.2011.

Následne súd poukázal na ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný

poriadok), citoval ust. § 45 ods. 1, 2, 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v
znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rozhodcovskom konaní), ust. § 53 ods. 1 zákona č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník)
a uviedol, že predmetná zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy. Súd uviedol, že ust. § 44 ods. 2
Exekučného poriadku ukladá exekučným súdom pri rozhodovaní o udelení poverenia skúmať súlad
exekučného titulu so zákonom. Súd pritom dospel k záveru, že dohoda o vyplnení zmenky v bode 13.

všeobecných podmienok poskytnutia úveru poskytuje veriteľovi neprimeranú výhodu a spôsobuje tak
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože
ponecháva len na dodávateľovi (veriteľovi), aby určil, aká je výška jeho nárokov voči spotrebiteľovi
(dlžníkovi) ku dňu vyplnenia zmenky. Dohoda o vyplnení zmenky pritom nebola dohodnutá individuálne,
je súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru a spotrebiteľ nemal reálnu možnosť zmeniť
obsah formulárovej zmluvy a všeobecných podmienok, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť.

Súd zároveň poukázal na neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, ktorá je neprijateľná, lebo nebola
spotrebiteľom individuálne dohodnutá a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť
rozhodcovskému konaniu. Z týchto dôvodov súd zmietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal nesprávne právne
posúdenie veci. Uviedol, že exekučný súd prekročil rámec svojej preskumávacej činnosti, ktorú mu
zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti Zákon o rozhodcovskom konaní. Namietal, že súd

nesprávne aplikoval ust. § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd v konaní o
vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov (exekučný titul, žiadosť o udelenie
poverenia a návrh na vykonanie exekúcie) posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky.
Formálnepreskúmavaniesaobmedzujenadodržanievšetkýchformálnychnáležitostiexekučnéhotitulu.
Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady

exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Exekučný súd nemôže skúmať
samotné rozhodcovské konanie, ale musí sa obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu.
Postupom súdu dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov
exekučným konaním, čo je rozpore s obsahom a účelom Zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený
namietal tiež neúplné zistenie skutkového stavu veci súdom prvého stupňa. Poukázal na to, že
rozhodcovská zmluva bola uzatvorená podľa § 3 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní formou

samostatného právneho úkonu na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka
dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť
vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel v súlade s ust. § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho

poriadku.

Povinný sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1

Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania
(§ 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je
dôvodné.

Vo vzťahu k námietke oprávneného týkajúcej sa prekročenia rozsahu právomoci exekučného súdu
preskúmať exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok, odvolací súd pripomína, že exekučný
súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011).
Rovnaký právny názor vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 207/2011 zo dňa

21.11.2012, podľa ktorého už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie
súdneho exekútora vykonaním exekúcie sa exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
okrem iného, zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo
vydané v súlade so zákonom, t.j. či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z
hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po

stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj
materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti
označenia subjektov práva a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene
vykonať). Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec
prejednávať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy.

K odvolaniu oprávneného týkajúceho sa posúdenia platnosti rozhodcovskej zmluvy odvolací súd
uvádza, že napriek tomu, že súd prvého stupňa nesprávne označil bod 14 všeobecných podmienok
poskytnutia úveru ako rozhodcovskú doložku (napriek tomu, že ide o tzv. mediačnú doložku), odvolací
súd uvádza, že uvedené nič nemení na správnosti rozhodnutia aj v časti neprijateľnosti uzatvorenej

rozhodcovskej doložky. V zmysle rozhodcovského rozsudku (ods. 2 odôvodnenia) sa účastníci konania
na základe rozhodcovskej zmluvy dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere budú
riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s.
Bratislava. Rozhodcovská zmluva v danom prípade nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, ale
bola uzatvorená na vopred pripravenom formulári, ktorú oprávnený využíva v mnohých prípadoch

pri uzatváraní zmlúv, pričom spotrebiteľ nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť jej obsah, a to najmä
pokiaľ ide o výber rozhodcovského súdu. Zmluvné dojednanie, ktoré nebolo spotrebiteľom individuálne
dojednané, a ktoré vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní,odvolací súd považuje za podmienku, ktorá bráni tomu, aby na jej základe bol vydaný rozhodcovský
rozsudok, ktorý by mohol byť exekučným titulom.

Neobstojí ani odvolacia námietka, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená vo forme osobitnej zmluvy.
Predložená rozhodcovská zmluva (čl. 31) má taktiež, ako aj celá úverová zmluva charakter formulárovej
zmluvy, ktorá bola spotrebiteľovi predložená na podpis bez toho, aby spotrebiteľ sa mohol reálne
oboznámiť s jej obsahom a ovplyvniť jej obsah napríklad výberom rozhodcovského súdu, ktorý bol
vopred predformulovaný oprávneným a ktorý v žiadnom prípade nespĺňa podmienku geografickej

blízkosti. Rozhodcovská zmluva nebola platne uzavretá, a teda ako taká nebola spôsobilá založiť
právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy je základnou a nevyhnutnou
skutočnosťou, bez ktorej rozhodcovský súd nie je oprávnený konať a rozhodovať vo veci.

Ak má byť rozhodcovská zmluva právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť
výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti

voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Oprávnený si
v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne dojednanú
zmluvu je nepochybne forma uzavretej zmluvy, t.j. skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola predložená
povinnému v pozícii spotrebiteľa vo forme formulárovej zmluvy, bez možnosti zmeny jej obsahu, či
výberu konkrétneho rozhodcovského súdu, bez možnosti rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť. Takúto

rozhodcovskú doložku nemožno v žiadnom prípade považovať za individuálne dojednanú. Nanútenie
rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa vo vzťahu k spotrebiteľovi, je v rozpore s právom na súdnu
ochranu zaručeným Ústavou Slovenskej republiky.

Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté

uznesenie ako správne potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti uzneseniu nie je prípustné odvolanie.